Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-163-2019.pdf
PDF · 94.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/163/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária advokáta JUDr. Ladislava PONGRÁCZA, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203, IČO: 31 150 969, o zaplatenie 3.818,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. marca 2019 č. k. 13Csp/195/2018-135 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 12. júna 2019 č. k. 13Csp/195/2018-150, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania, v spojení s opravným uznesením, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 26.03.2019 č. k. 13Csp/195/2018-135 pri právnom posúdení podľa § 132 ods. 2, § 295 CSP, § 565, § 517 ods. 1, 2, § 101 a § 103 OZ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.146 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.146 eur od 01.07.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2.146 eur, v časti úroku vo výške 2.650,82 eura, v časti úroku vo výške 10,06 eura ako aj v časti 19 % úroku ročne od 01.07.2018 a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
3. O trovách konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 33,76 % do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, právny vzťah zmluvných strán vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že postupca má vo svojej činnosti aj poskytovanie úverov. V danom prípade ide o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam OZ, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Daný právny vzťah medzi stranami tohto sporu posudzoval súd ako
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl., a § 497 a nasl. OZ.
5. Z vykazovaného dokazovania je zrejmé, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným došlo dňa 07.11.2013 k uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorou postupca (Poštová banka, a.s.) poskytol žalovanému úver v sume 4.500 eur, ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal splatiť veriteľovi v 72 eur mesačných splátkach vrátane poistného po 111,85 eura splatnými k 25. dňu v mesiaci, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 25.11.2019, pri konečnej úrokovej sadzbe 19 %, pri RPMN 21,08 % a priemernej RPMN vo výške 18,84 %, pri celkovej výške nákladov 3.146,05 eura.
Podaním zo dňa 26.10.2015 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1358751062 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že špecifikoval ako dlžnú istinu sumu 3.818,43 eura, úrok v sume 330,54 eura, poplatky na upomienky v sume 39,65 eura, spolu v sume 4.188,61 eura. Súčasne žalovaného vyzval k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy 10 dní od doručenia výzvy.
6. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný od 15.01.2014 do 26.06.2018 vrátane uhradil svojmu veriteľovi spolu sumu 2.172,02 eura, pričom z platieb žalovaného pôvodný veriteľ započítal na úhradu istiny iba sumu 681,57 eura. Súd v danej veci vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP hodnotiac pritom vec s prihliadnutím na uplatnený žalobný petit a na žalobou vymedzené rozhodujúce skutočnosti, z existencie ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky.
7. Ak v zmluve uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným dňa 07.11.2013 nie sú uvedené žiadne poplatky, veriteľ žalovaného s poukazom na ust. § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z., nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať poplatky v zmluve neuvedené, pričom zmluva nemá žiadne prílohy. Sadzobník poplatkov, ani VOP postupcu, ani Obchodné podmienky pre úver, nie sú podpísané stranami sporu, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 09.11.2016).
8. V písomnom vyhotovení úverovej zmluvy zo dňa 07.11.2013 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy znamená, že úver čerpaný žalovaným na základe zmluvy zo dňa 07.11.2013 je bezúročný a bezpoplatkový. V predmetnej úverovej zmluve je síce uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ktorý však nemožno stotožniť s (v zmluve neuvedenou) dobou trvania zmluvy, najmä keď doba trvania zmluvy, ako aj termín jej konečnej splatnosti, boli esenciálnymi náležitosťami zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase podpisu zmluvy. S poukazom na uvedené mala byť aj v predmetnej úverovej zmluve zrozumiteľne uvedená doba jej trvania. Ani údaj o počte splátok (72) obsiahnutý v zmluve o úvere zo dňa 07.11.2013, nie je možné stotožniť s pojmom doby trvania zmluvy.
9. V zmluve o úvere zo dňa 07.11.2013 absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť v zmysle § 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase podpisu zmluvy, ktorou je údaj o celkovej čiastke úveru, ktorú musí dlžník veriteľovi zaplatiť. Do textu formulára zmluvy dodávateľ nezapracoval v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., účinného v čase podpisu zmluvy, vzorec výpočtu celkových nákladov spojených s úverom, čo je takisto dôvodom pre konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Pri výpočte RPMN neboli s poukazom na ust. § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g/ cit. zák., ale nižšie náklady (iba vo výške 3.146,05 eura). Potom veriteľ žalovaného v úverovej zmluve nepochybne uviedol RPMN v nižšej oproti skutočnej výške, t. j. v neprospech spotrebiteľa, ktorého uviedol do omylu, pretože je známe, že čím je nižšie RPMN, tým je úver lacnejší. Aj z tohto dôvodu je predmetná úverová zmluva bezúročná a bezpoplatková.
10. Veriteľovi žalovaného nevznikol nárok ani na poistné, pretože poistenie, tak ako bolo „dojednané“ v danej úverovej zmluve nezodpovedá ust. § 788 a nasl. OZ, najmä keď nie sú zrejmé práva a povinnosti poisťovateľa a poisteného, ktorí v zmluve nie sú vôbec identifikovaní a ani práva a povinnosti pôvodného veriteľa, vôbec nie je zrejmý rozsah plnenia, výška poistnej sumy, výška poistného a poistná doba. Žalobca existenciu poistenia vôbec nepreukázal. Do zosplatnenia úveru, t. j. 26.10.2018 bolo splatných
23 splátok po 107 eur (bez poistenia a poplatku) spolu v sume 2.461 eur (23 x 107), z ktorej sumy žalovaný uhradil spolu sumu 2.171,02 eura (naposledy dňa 26.06.2015 splátku v sume 170 eur), čo znamená, že dlh žalovaného na splátkach splatných do 25.10.2015 vrátane predstavoval sumu 289,98 eura (2.461 eur - 2.171,02 eura).
11. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu podľa § 101 a § 103 OZ, pričom žaloba bola podaná na Okresný súd Komárno dňa 05.10.2018. Súd v tejto súvislosti prihliadol na čiastočné premlčanie nároku s poukazom na ust. § 101 a § 103 OZ, ako aj tú skutočnosť, že ide o spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného, pri ktorom do podania žalovaného návrhu uplynula trojročná premlčacia doba pre úspešné uplatnenie nároku na úhradu dlžných splátok splatných do 05.10.2015 aj s ich príslušenstvom v sume 182,98 eura (289,98 eura - 107 eur), ku ktorým trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky a uplynula najneskôr 04.10.2018. Od 05.10.2015 bola do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru splatná nepremlčaná splátka splatná dňa 25.10.2015 v sume 107 eur ako aj istina dňa 26.10.2015 predčasne zosplatnených splátok bezúročného a bezpoplatkového úveru, ku ktorým sumám trojročná premlčacia doba podľa § 103 OZ do podania žaloby na Okresný súd Komárno neuplynula. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ je právom a nie povinnosťou veriteľa, tak ako to vyplýva zo zákonnej dikcie tohto ustanovenia, podľa ktorej „môže veriteľ“.
12. Za stavu, že úver čerpaný žalovaným v sume 4.500 eur sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný na tento úver uhradil celkovo sumu 2.171,02 eura a suma 182,98 eura je premlčaná, nepremlčaný dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 2.146 eur (4.500 eur - 2.171,02 eura - 182,98 eura). Vzhľadom k uvedenému súd žalobe, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 2.146 eur ako dlžnej istiny, vyhovel. V časti istiny prevyšujúcej sumu 2.146 eur a v časti vyčíslených úrokov (v sume 2.650,82 eura, 10,06 eura a 19 % ročného úroku od 01.07.2018 do zaplatenia) súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
13. Príslušenstvo, t. j. 5 % úrok z omeškania priznal súd žalobcovi podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., a to o päť percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorej výška k 01.07.2018 predstavovala 0,00 %. Predmetný úrok z omeškania priznal súd žalobcovi od 01.07.2018 do zaplatenia (§ 216 ods. 1 CSP) s tým, že v prevyšujúcej časti úroku podanú žalobu zamietol.
14. Opravným uznesením zo dňa 12. júna 2019 č. k. 13Csp/195/2018-150 súd prvej inštancie podľa § 224 CSP (zrejmá nesprávnosť) opravil prvý odsek bodu 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku na správne znenie, ktoré uviedol vo výrokovej časti opravného uznesenia.
15. Proti tomuto rozsudku (v spojení s jeho opravným uznesením) podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne žalovanému splatenie dlžnej istiny povolí splácať v mesačných splátkach po 72 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Prípadne s poukazom na ust. § 389 ods. 1 CSP navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 26.10.2015. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V danom prípade veriteľ žalovaného oznámil omeškanie listom zo dňa 12.10.2015, čo vzhľadom na zistený skutkový stav a nesporné tvrdenia žalobcu a žalovaného ohľadne omeškania žalovanej znamená, že trojmesačné omeškanie sa týkalo splátky 25. júna 2015, pričom podľa § 103 OZ premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t. j. v danom prípade od 25.06.2015 a uplynula dňa 25.06.2018.
17. Súd prvej inštancie vôbec nereflektoval na žiadosť žalovaného o povolenie mesačných splátok po 72 eur, pokiaľ ide o dlžnú istinu. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2019 súhlasil so splnením dlhu v splátkach - mesačne po 72 eur.
18. Výrok rozsudku vzťahujúci sa na náhradu trov konania ohľadne určenia lehoty na plnenie v trvaní troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania je s poukazom na ust. § 238 ods. 3 CSP nadbytočný. Za predpokladu premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu by žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu.
19. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že predmetné odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k záveru, že napadnutý prvoinštančný rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd potvrdí rozhodnutie, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. V prejednávanej veci v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalovaného smerujúceho voči prvoinštančnému rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku ako aj proti výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, odvolací súd zvolil procesný postup podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ktorý sa prejavil v potvrdení prvoinštančného rozsudku v napadnutých častiach výroku, ako vecne správneho. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, aj následne správne posúdil podľa ním v odôvodnení napadnutého rozsudku spomenutých ustanovení hmotnoprávnych predpisov (§ 101, § 103, § 517, § 788 OZ, § 2 písm. h/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ a § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch). V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj s právnym posúdením vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného v priebehu prvoinštančného konania, keď túto vzhľadom na dátum podania žaloby na prvoinštančnom súde dňa 05.10.2018, uplynutie trojročnej premlčacej doby považoval za čiastočne dôvodnú spolu v sume 182,98 eura, ku ktorým jednotlivým splátkam začala trojročná premlčacia doba plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky a uplynula najneskôr ku dňu 04.10.2018. Pri správnom konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v sume 4.500 eur žalovanému, odčítajúc od tejto sumy premlčané splátky v sume spolu 182,98 eura ako aj celkovo zaplatenej sumy žalovaným z titulu poskytnutého úveru 2.171,02 eura, dospel súd prvej inštancie k výslednej sume 2.146 eur, ktorú následne spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania ročne od 01.07.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku správne zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi.
24. Na margo nepriznania žalovaným požadovaných mesačných splátok v sume po 72 eur v zmysle § 232 ods. 3 CSP odvolací súd poznamenáva, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.03.2019 o tieto mesačné splátky síce požiadal v sume 72 eur, pričom na odôvodnenie majetkových
pomerov iba uviedol, že má dve maloleté deti a momentálne je na materskej dovolenke, odvolací súd považuje za nedostatočné k priznaniu požadovaných mesačných splátok, a to aj napriek písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.03.2019, ktorý súhlasil s prípadnými mesačnými splátkami po 72 eur mesačne.
25. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok súdu o náhrade trov prvoinštančného konania, ktorý je v prospech žalovaného, pričom na jeho vecnú správnosť nemá vplyv nadbytočné určenie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému priznaný rozsah náhrady trov konania 33,17 % v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalobcovi v tomto konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).