Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/100/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: R. G. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. F. XXXX, F. Iránska islamská republika, posledne prechodne bytom I. V. XXXX/XX, XXX XX N. E., v konaní zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mešencom, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2019/005208-017 zo dňa 15.3.2019 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 5.3.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom tento ako adresu zabezpečeného ubytovania uviedol I. V. XXXX/XX v N. E.. Poukázal na to, že žiadosť na prechodný pobyt má udelený do 31.3.2018.

2. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda Č.p.:. PPZ-HCP- BA8-1340-004/2018-Z zo dňa 14.3.2018 došlo postupom podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) v spojení s Správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti, nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle , , a a o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov).

3. Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 8.8.2018 rozhodnutie č. PPZ- HCP-BA8-1340-024/2018-Z (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, pretože žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti (N. E., I. V. XXXX/XX) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu a ani v čase viacerých šetrení, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé údaje, a preto bol dôvod na postup podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Toto konštatovanie bolo potvrdené preverovaním cestovného dokladu žalobcu, ktorý sa nachádzal v schengenskom priestore po udelení

prechodného pobytu v dátumoch dňa 8.2.2017, kedy vstúpil do tohto priestoru cez hraničný prechod Wien - Schwechat a vystúpil dňa 20.2.2017 cez tento prechod (pričom takto sa situácia opakovala v dňoch 11.7.2017, 14.2.2018, 28.2.2018 - vstup a 19.7.2017, 17.2.2017 - výstup. Znamená to, že prechodný pobyt na území SR na účel podnikania mal účastník konania udelený na 447 dní a iba 32 dní sa zdržiaval schengenskom priestore.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané riadne vykonaním dokazovaním a vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne právne posúdená. Poukázal na to, že k žiadosti predložil aj doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (Čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti), pričom mal za to, že neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na adrese, ktorú uviedol v žiadosti má skutočne zabezpečené ubytovanie. Tvrdenie správneho orgánu, že sa na uvedenej adrese nezdržiaval nie je ničím preukázané a je založené len na subjektívnych domnienkach správneho orgánu. Ďalej uviedol, že jediným dôkazom, z ktorého správny orgán vychádza, má byť výsledok bližšie nešpecifikovaného „operatívneho šetrenia a kontroly“ (ide o záznamy z vykonaných šetrení zo dňa 13.10.2017 a 5.2.2018). Tvrdil, že údajné vyjadrenia neznámych osôb označených v rozhodnutí ako „susedia“ nemôžu slúžiť ako dôkaz v posudzovanej veci. V tejto súvislosti namietal, že pokiaľ by mali byť vyjadrenia takýchto osôb použité ako dôkaz, museli by byť vykonané formou výsluchu svedka podľa § 35 Správneho poriadku tak, aby účastník konania alebo jeho zástupca mali možnosť klásť svedkom otázky (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku). Takéto zapísanie údajných vyjadrení osôb do úradného záznamu bez ich akejkoľvek identifikácie, bez poučenia osôb o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede, bez vykonania riadneho výsluchu svedka a spísania zápisnice, nemôže byť použité v tomto správnom konaní ako dôkaz, pričom ide o jediný „dôkaz“, z ktorého správny orgán vychádzal. Poukázal tiež na to, že podobné kontroly predmetnej nehnuteľnosti boli vykonané už v súvislosti s udeľovaním prechodných pobytov pre cudzincov aj v minulosti, pričom žiadne nedostatky zistené neboli a nehnuteľnosť vyhovovala pre zabezpečenie ubytovania. Poukázal ďalej na to, že „záznamy z vykonaných šetrení“ zo dňa 13.10.2017 a 5.2.2018 nie je podpísaní ani osobami, ktoré údajne toto šetrenie vykonali. Naviac nejde o dôkaz vykonaný správnym orgánom, ktorý rozhodoval o žiadosti účastníka konania, ale iným útvarom Policajného zboru SR a aj z tohto dôvodu je neprípustný ako dôkaz. Tvrdil, že vykonávanie procesných úkonov iným orgánom prichádza do úvahy jedine formou dožiadania podľa ust. § 44 Správneho poriadku za súčasného zachovania všetkých procesných práv účastníka konania, k čomu v tomto prípade nedošlo. Za tohto stavu mal za to, že správny orgán preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov. Správy orgán nijakým spôsobom bez pochybnosti nepreukázal, že by sa žalobca na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku alebo, že by nemal ubytovanie na tejto adrese k dispozícii. Poukázal tiež na to, že správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom, a to v Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ust. zákona o pobyte cudzincov. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru všetky zákonom vyžadované podmienky pre obnovenie pobytu. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo založené iba na domnienkach správneho orgánu vychádzajúcich iba zo záznamu vykonaného šetrenia, ktorý nemôže slúžiť ako dôkaz. Okrem toho skutkové závery správneho orgánu prvého stupňa nekorešpondujú so skutočným stavom. Zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu bez dostatočného podkladu a na základe nezákonných dôkazov.

5. Žalovaný rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2019/005208-017 zo dňa 15.3.2019 (ďalej len ako napadnuté rozhodnutie) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom pod č. PPZ-HCP-BA8-1340-024/2018-Z zo dňa 8.8.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po popise odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a obsahu odvolania žalovaný s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu boli porušené podmienky uvedené v ust. § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, keď tento uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v

ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie. Na základe opakovaných kontrol bolo zistené, že v dvojpodlažnom dvojdome na adrese I. V. XXXX/XX, v N. E. sa nikto nezdržiaval a dom, v ktorom malo mať zabezpečené ubytovanie 13 štátnych príslušníkov Iránskej islamskej republiky je neobývaný, nezariadený, nedostavaný, pričom okolie domu je neupravené, čo bolo zistené z výpovede susedov ako aj z vykonaných opakovaných kontrol. Správny orgán mal k dispozícii aj podklady, ktoré mu boli známe z jeho úradnej, resp. služobnej činnosti, ktoré mu boli poskytnuté útvarom policajného zboru, ktorý preveroval informácie, resp. údaje o pobyte tvrdené žalobcom. Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR aj zdržiava. Mal za to, že si ako odvolací správny orgán zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých rozhodol, postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko mu poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a dal mu možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne sa obhajoval.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného majúc za to, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a okrem toho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Namietal, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom došlo k procesnej vade tým, že bolo porušené právo žalobcu podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko tento nemal možnosť pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, ani navrhnúť jeho doplnenie; keď prvostupňový správny orgán ho na takéto vyjadrenie vôbec nevyzval. V tejto súvislosti poukázal na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali boli výsledky „operatívneho šetrenia a kontroly“ a úradné záznamy spísané príslušníkmi policajného zboru o týchto úkonoch, avšak osoby, ktoré sa mali vyjadriť k tomu, či sa žalobca na adrese prechodného pobytu zdržiaval, neboli označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením (susedia, svedkovia). Za tohto stavu mal za to, že nebolo možné overiť o aké osoby išlo, a či skutočne išlo o osoby, ktoré mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ by takéto vyjadrenia osôb mali byť použité ako dôkaz, museli by byť vykonané formou výsluchu svedka podľa § 35 Správneho poriadku tak, aby aj účastník konania alebo jeho zástupca boli prítomní a mali možnosť klásť svedkom otázky (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku). Taktiež kontrolu priestorov, kde mal žalobca zabezpečené ubytovanie bolo možné v správnom konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných postupov podľa správneho poriadku, a to v zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 38 Správneho poriadku. V tomto smere správne orgány procesne pochybili, pokiaľ žalobcu neprizvali ako účastníka konania, resp. jeho splnomocneného zástupcu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán prizvať účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať. 8. Poukázal na to, že predmetom posudzovania prvostupňového správneho orgánu bola otázka zabezpečenia ubytovania pre žalobcu. Mal za to, že v tomto smere nebol zo strany správnych orgánov riadne zistený skutkový stav a okrem toho nebolo rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnené. Ďalej uviedol, že správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci dôvodov zamietnutia vymedzených v ust. § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. závery správnych orgánov sú v tomto smere založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach. Za tohto stavu je potrebné považovať zistenie skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa za nesprávne, ktoré vychádza z nezákonných dôkazov. Ďalej tvrdil, v súvislosti so zabezpečeným ubytovaním je povinný preukazovať túto skutočnosť, avšak nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v žiadosti uviedol, že ubytovanie bude mať zabezpečené na tejto adrese a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov, a to čestné vyhlásenia vlastníka nehnuteľnosti. Mal za to, že nie je možné žalobcovi brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska krátkodobo zdržiaval aj na iných miestach (napr. v rámci pracovnej cesty, najmä pokiaľ účelom pobytu je podnikanie).

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný po popise priebehu administratívneho konania poukázal na to, že, zisťoval podmienky jeho obnovenia, a to najmä v tom smere, či počas obdobia prechodného pobytu na účel podnikania na území SR mal žalobca zabezpečené ubytovanie. Uviedol, že v dňoch 13.10.2017, 5.2.2018, 20.6.2018 atď. boli na adrese I. V. XXXX/XX v N. E. vykonané operatívne šetrenia kontroly, pričom bolo zistené, že objekt sa nachádza na výjazdovej ceste z N. E. na I., po pravej strane v objekte K., pričom ide o dvojpodlažný dom, ktorý je nedostavaný, interiér je nezariadený a okolie domu je neupravené, v ktorom by sa malo podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt nachádzať 13 občanov Iránu. Na uvedenej adrese sú prihlásené k pobytu viaceré osoby, ktoré majú súvis z obchodnými spoločnosťami STANBERG s.r.o., GERULIS, s.r.o. a ALERIM TRADE, s.r.o., pričom ide o spoločnosti, ktoré by mali byť fiktívne a založené len na získanie pobytu pre občanov Iránu. Z informácií od susedov bolo zistené, že títo nevideli, že by tam boli ubytovaní nejakí cudzinci, alebo, že by sa tam takéto osoby pohybovali. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom ( Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. ), ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú žalobca uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vôbec zdržiaval. Zdôraznil, že pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval ani len 1 z 13 štátnych príslušníkov Iránskej islamskej republiky, ktorí majú na danej adrese zabezpečené ubytovanie. Z úradného záznamu ako aj vyhotovených fotografií je preukázané, že dom na adrese I. V. XXXX/XX v N. E. je zjavne neobývaný, a preto doloženie dokladu o zabezpečení ubytovania považoval zo strany žalobcu za účelové, a to za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho zdržiavania sa na uvedenej adrese počas obnovenia prechodného pobytu na území SR. Uviedol, že správne orgány si zaobstarali dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých rozhodli a postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko mu bolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. K námietkam žalobcu týkajúcim sa kontrolnej činnosti žalovaného uviedol, že v sa neuvádza, že kontroly adries a ubytovania je oprávnený vykonávať len správny orgán, ale že ich môže vykonávať policajný útvar. V danom prípade kontrolu vykonala Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, ktorá je policajným útvarom a má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Relevantná právna úprava

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa zákona o pobyte cudzincov účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

13. Podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt.

14. Podľa § 111 ods. 1 písm. s) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

15. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu: a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona. 17. Podľa § 131g zákona o pobyte cudzincov konania podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. januára 2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania .

19. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

20. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

21. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

22. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

23. Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ). Správny súd preto postupom podľa v spojení s (účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania) vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

24. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázaný priebeh administratívneho konania, tak ako je opísaný vyššie v tomto rozsudku. Správny súd vychádzajúc z prechodného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov (§ 131f ods. 1) súčasne konštatuje, že žalovaný správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že konanie sa dokončí podľa právneho stavu účinného do 30.4.2018, nakoľko právna úprava účinná od 1.5.2018 nebola pre žalobcu priaznivejšia.

25. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, resp. s podkladmi, ktoré zohľadňoval pri svojom rozhodovaní. Z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania má právo na vyjadrenie sa a navrhnutie dôkazov, nie je to však jeho povinnosť. Znamená to, že je len na účastníkovi práva, či sa vyjadrí, prípadne či navrhne dôkazy. Na aplikovanie tohto práva by mal správny orgán určiť účastníkovi primeranú lehotu na vyjadrenie. Táto povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku má nielen správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán. V prípade odvolacieho konania, ak odvolací správny orgán zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny

orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka konania, čo v danom prípade žalovaný zrealizoval. Dôkazom toho je výzva žalovaného zo dňa 10.1.2019 adresovaná splnomocnenej zástupkyni žalobcu, na základe ktorej sa mal žalobca možnosť vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä k zisteniam získaných v súvislosti s preverovaním žalobcom uvádzaných údajov, týkajúcich sa jeho pobytu na území SR. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že zákon o pobyte cudzincov vymedzuje podklady, z ktorých príslušný orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pričom jedným z týchto podkladov je aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k otázke, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom je hospodárske záujmy SR. Je potrebné však zdôrazniť, že toto stanovisko nie je jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia pri žiadosti o obnovenie prechodného pobytu u cudzinca. Okrem tohto stanoviska podkladom pre takéto rozhodnutie sú aj ďalšie doklady vyžadované zákonom (finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie, daňové záväzky, colné záväzky, poistné atď) Jednou z podmienok, pre ktorú je možné zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu je tiež uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V tomto smere podľa názoru správneho súdu správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, a to z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V danom prípade možno jednoznačne konštatovať, že žalobca ako žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu nepreukázal, že by jeho tvrdenia a predložené doklady korešpondovali so skutočnosťou, a to najmä pokiaľ ide o to, že by sa zdržiaval na adrese, ktorú uvádzal vo svojej žiadosti. Za tohto stavu žalovaný preto konštatoval, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé, resp. zavádzajúce údaje.

26. Správny súd nespochybňuje, že z ust. § 33 Správneho poriadku vyplýva účastníkom konania a zúčastneným osobám niekoľko významných práv, resp. povinností. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účastník konania, resp. zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy, má však povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu toho, čo tvrdí (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodne pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec

- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Pokiaľ ide o žalobcom vznesené žalobné dôvody, tak je potrebné konštatovať, že postup správnych orgánov bol v predmetnej veci, vzhľadom na povahu veci správny a neboli porušené procesné práva žalobcu. Správny súd má tým na mysli postup policajných orgánov spočívajúcich vo vykonaní viacerých šetrení v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Tieto vykonané šetrenia nemali povahu obhliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to namieta žalobca vo svojej žalobe, ale účelom týchto šetrení bolo overenie, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Jedine takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoby, ktoré požiadali o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedených adresách zdržiavajú, a preto nebolo možné takéto konanie policajných útvarov považovať za obhliadku, ale len preverovanie údajov, ktoré uviedol samotný žalobca vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že takýto dôkazný prostriedok nemožno, vzhľadom na povahu veci, resp. údaje, ktoré sa preverovali, považovať, že by bol vykonaný v rozpore s právom, nakoľko pravdivosť žalobcom uvedených údajov v jeho žiadosti bolo možné preveriť iba takýmto operatívnym postupom, ktorý bol realizovaný viackrát. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania správny orgán môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci (§ 34 ods. 14 Správneho poriadku). Znamená to, že priebeh samotného konania je v dispozícii správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k zhromaždeniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán objektívne a správne rozhodnúť, čo v danom prípade správne orgány urobili. V predmetnej veci správny orgán na overenie toho, či žalobca uviedol vo svojej žiadosti pravdivé údaje využil Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Pokiaľ z jednou podmienok na udelenia obnovenia prechodného pobytu cudzincovi je aj požiadavka zabezpečenia ubytovania, tak tieto informácie bolo možné získať iba takto realizovanými operatívnymi šetreniami, ktorými bolo preverované, či žalobca sa na ním uvedenej adrese zdržiava, čo sa nepotvrdilo. Tieto šetrenia, ktoré boli realizované prostredníctvom vyššie spomínaného policajného

útvaru (viď záznamy z vykonaných šetrení zo dňa 13.10.2017, 5.2.2018, 4.6.2018, 20.6.2018 atď.) by neboli efektívne, pokiaľ by žalobca mal vedomosť o takýchto šetreniach. Bolo zistené, že žalobcom uvádzaný dom na drese N. E., I. V. XXXX/XX je nezariadený a neobývaný a nedostavaný a okolie domu je neupravené, čo mali potvrdiť aj susedia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na to, že previerka, ktoré bola realizovaná v dňoch 5.2.2018 bola vykonaná aj za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu (L. R.) v správnom konaní, a teda aj za jej prítomnosti sa potvrdilo zistenie konštatované v zázname z vykonaných šetrenia dňa 5.2.2018, že osoby, ktoré požiadali o obnovu prechodného pobytu sa na tejto adrese nezdržiavajú. Obdobne je to možné konštatovať aj v súvislosti s námietkami vznesenými zo strany žalobcu voči osobám, ktoré sa vyjadrili, že v tomto dome v N. E., na I. V. XXXX/XX nie sú ubytovaní cudzinci, čo bolo potvrdené viacerými susedmi. Nemožno mať preto za to, že by tieto osoby boli vypočúvané v pozícii svedkov, a preto nebol dôvod, aby sa žalobca mohol zúčastniť výsluchu týchto osôb a klásť im otázky. Treba tiež uviesť, že správny orgán zabezpečenie zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, čo urobil aj v danom prípade, pričom bolo preukázané, že údaje uvedené žalobcom v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nezodpovedajú jeho tvrdeniam, pokiaľ ide o zabezpečenie ubytovania na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti správny súd tiež konštatuje, že v predmetnej veci sa žalobca mal možnosť vyjadriť k otázkam skutkovým a právnym ako aj k jednotlivým dôkazom, čoho dôkazom je výzva žalovaného zo dňa 10.1.2019 adresovaná splnomocnenej zástupkyni žalobcu, a teda bolo umožnené sa žalobcovi vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti bol podľa názoru správneho súdu v prípade žalobcu daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, a to podľa ust. § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca vo svojej žiadosti uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, čo bolo hlavným dôvodom, pre ktorý mu bola žiadosť o obnovenie prechodného pobytu zamietnutá. Následkom tejto situácie bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcom. Za tohto stavu správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodoval podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.