Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Co-149-2017.pdf
PDF · 112.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: R. I. K., Z..G.. „v likvidácii", B. O.. Č.. XXXX, I., V.: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. B. F. Z. pre C. Y. R. S., M. X, H., V.B. : XX XXX XXX, zast. AK JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD., advokát, s.r.o., IČO: 51 853 281, Fándlyho 7, Nitra, o určenie obsahu zmluvy a nahradenie vyhlásenia vôle, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31. januára 2017 č. k. 20C/1/2015 - 136, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v znení uvedenom v žalobe. Žalovanému súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, ktorej predmetom činnosti je okrem iného usporadúvanie vzdelávacích podujatí, konferencií, veľtrhov, seminárov, školení a verejných, kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Žalovaný je právnickou osobou registrovanou I. D. G. ako združenie, ktoré podľa Oprávnenia I. Y. G. č. MK- 2039/2007-70/5361 zo dňa 10. 4. 2007 vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 185/2015 Z.z. (autorský zákon) k hudobným dielam. Z návrhu hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2014 predloženej žalovanému žalobcom vyplýva, že jej predmetom bolo udelenie licencie - súhlasu používateľovi na použitie hudobných diel podľa § 18 ods. 2 autorského zákona na koncerte populárnej, dychovej, folklórnej, zmiešanej hudby, estráde, show, karaoke, promenádnom koncerte a pod. Žalobca uviedol kapacitu miesta konania 1000 osôb a cenu vstupného na deň 59 eur. Dňa 4. 11. 2014 žalobca prostredníctvom e-mailu zaslal žalovanému upravený výpočet k podujatiu, keďže bolo preložené z V. J. Z. S. Z. H.. Žalobca pri výpočte vychádzal z cien vstupeniek v hodnote 15,- eur, 16,- eur, 18,- eur, 20,- eur, 29,- eur, 39,- eur, 49,- eur, 59,- eur, priemerné vstupné určil na 30,63 eur z koeficientu haly 29, pričom poplatok G. bol stanovený na sumu 888,13 eur. Z obsahu notárskej zápisnice č. N 959/2014, U 104/2014 spísanej dňa 5. 11. 2014 na Notárskom úrade N.. I. Y. Z. I.. I. Y. vyplýva, že žalobca ako zložiteľ zložil do notárskej úschovy na účet N.. I. Y., sumu 888,13 eur. Zložiteľ vyhlásil, že zložené peniaze skladá do notárskej úschovy na základe ust.
§ 82 ods. 2 písm. b/ bod 2 autorského zákona, pretože sa nedohodol so žalovaným na podmienkach uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy pre podujatie organizované zložiteľom - predstavenie skupiny D. C. konané dňa 5. 11. 2014 v Bratislave. Podmienkou vydania zloženej sumy žalovanému ako príjemcovi bolo predloženie právoplatného rozhodnutia súdu, hromadnej licenčnej zmluvy a výslovného pokynu zložiteľa. Ak podmienky na vydanie peňazí z notárskej úschovy nebudú splnené do 5. 11. 2015, vráti notár peniaze zložiteľovi. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o neposkytnutí súčinnosti pri uzatváraní zmluvy, pretože v zmysle § 81 ods. 1 autorského zákona bol povinný s odbornou starostlivosťou takúto zmluvu uzavrieť. Poukázal na to, že na webovej stránke žalobcu bola na podujatie uvedená iná cena vstupeniek, ako cena vstupeniek uvedená pri výpočte odmeny žalobcom. Podľa údajov zverejnených na webovej stránky žalobcu bola priemerná cena vstupeniek 44,- eur, zatiaľ čo ten vypočítal priemernú cenu vstupeniek na 30,66 eur. Kapacita Z. H. je 500 miest na sedenie a 1000 miest na státie. Zdôraznil, že žalobca žalobou navrhuje zmenu platného sadzobníka, z ktorého vychádza žalovaný a ktorý bol určený B. F. a schválený v spolupráci s Z. F. F., G. B. Y., G. F. U. Y. a sú v ňom premietnuté všetky faktory v autorskom zákone. Podľa tohto sadzobníka bolo uzavretých viac ako 100.000 zmlúv, v ktorých bola premietnutá kombinácia kapacity a priemerného vstupného. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi ním ako používateľom a žalovaným ako organizáciou kolektívnej správy práv v časti autorskej odmeny a jej splatnosti a súčasne sa domáhal nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. 2/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalo ba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že súd nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody, môže iba podľa § 82 ods. 1 autorského zákona s odkazom na bod 8 nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 229 C.s.p. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe je súčasne jednostranným právnym úkonom a prejavom vôle žalobcu na uzavretie zmluvy, ktorý návrh ako jednostranný právny úkon je pre navrhovateľa tohto úkonu obsahujúcom aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy, záväzný. Súd o žalobe na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe môže rozhodnúť len tak, že žalobe celkom vyhovie alebo ho zamietne, ale v zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 109/2004 ) nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 229 C.s.p.) nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, upresňovať či inak modifikovať a nemôže podstatné náležitosti zmluvy upravovať resp. nahrádzať výkladom prejavu vôle strán. V prípade opačného postupu by došlo k porušeniu ust. § 229 C.s.p. Nahradiť vôľu subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 229 C.s.p.) možno, len ak tento subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku (§ 50a Obč. zákonníka), alebo ak mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Preto ak sa žalobca svojou žalobou domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu s obsahom uvedeným v žalobe, musí vyplývať povinnosť žalovaného uzavrieť takúto zmluvu zo záväzku alebo zo zákona. V danom prípade vyplýva žalovanému ako organizácii kolektívnej správy zo zákona (§ 81, ods. 1 písm. h/ autorského zákona) povinnosť uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom ako používateľom predmetu ochrany. V prípade, ak k uzavretiu zmluvy nedôjde, má žalobca ako používateľ predmetu ochrany právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného. V konaní o nahradenie vyhlásenia vôle súd môže žalobe vyhovieť iba vtedy, ak žalobný návrh obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, pričom je zároveň povinný prihliadať na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, teda podmienky primeranosti a rovnaké podmienky, za akých sú zmluvy uzatvárané s používateľmi predmetov ochrany v obdobných prípadoch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú hromadnú licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie predmetov ochrany inak, ako za podmienok primeraných a rovnakých, ako sú zmluvy uzatvárané s inými používateľmi predmetov ochrany, pri ktorých základom pre výpočet výšky odmeny je sadzobník zverejnený žalovaným na jeho internetovej stránke v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. s/ autorského zákona, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany, za primeraných a rovnakých podmienok a to vzhľadom na množstvo platných hromadných licenčných zmlúv uzavretých s ďalšími používateľmi. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal, že by ním navrhované znenie zmluvy zodpovedalo ust. § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona a teda že by určovalo (najmä pokiaľ ide o autorskú odmenu, ktorá medzi stranami bola sporná), primerané a rovnaké podmienky, ako u ostatných používateľov v obdobných veciach a naopak, že by odmena vypočítaná žalovaným na základe jeho sadzobníka nezodpovedala ust. § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že účelom a zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 82 ods. 1 autorského zákona
nebolo umožniť každému používateľovi predmetov ochrany spravovaných žalovaným domáhať sa podľa vlastných predstáv a požiadaviek uzatvorenia zmluvy za podmienok, ktoré jemu vyhovujú. Nie je právom používateľa predmetu ochrany stanovovať hodnotu týchto práv a stanovovať výšku odmeny za použitie predmetov ochrany, pretože nie je nositeľom týchto práv. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom práv, resp. organizácii kolektívnej správy, ktorá ich zastupuje. Zmyslom a účelom žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 82 autorského zákona je právo používateľa predmetu ochrany domáhať sa ochrany na súde iba v prípade, ak zo strany organizácie kolektívnej správy dôjde k neodôvodnenému odmietnutiu, resp. neuzavretiu licenčnej (hromadnej licenčnej) zmluvy za podmienok primeraných a rovnakých ako v obdobných prípadoch. Žalobcom formulovaný návrh na nahradenie vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu vyhodnotil v tomto smere v podstatnej časti (náležitosti zmluvy) v rozpore so zákonom a preto žalobu zamietol. V časti určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v časti článku V bod 1 zmluvy a v časti článku V bod 2 zmluvy zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení, keď zároveň tento nevyplýva ani zo zákona, pretože žaloba podľa § 82 ods. 1 autorského zákona s poukazom na poznámku 8 nie je žalobou určovacou, ale žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá je svojou podstatou žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a/ C.s.p.. Uviedol, že medzi stranami konania nedošlo k uzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy a takú situáciu rieši zákon možnosťou domáhať sa plnenia (nahradenia vyhlásenia vôle) z takto porušeného práva a vzhľadom na to nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení naviac iba časti zmluvy, pretože takéto určenie nijakým spôsobom nezmení jeho právne postavenie a nie je spôsobilé nahradiť zmluvný prejav vôle žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
3/ Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca, (ktorého názov sa v priebehu odvolacieho konania zmenil z A. K. Z. G.. na R. I. K., Z..G.. „v likvidácii"). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že podmienky uvedené v návrhu hromadnej licenčnej zmluvy nepredstavovali diskriminačné, resp., neprimerane tvrdé podmienky a vzhľadom na uvedené nemohla byť v rozpore so zákonom, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie. Naopak za diskriminačné považoval rozmedzie sadzobníka žalovaného predovšetkým z dôvodu, že nezohľadňuje skutočný stav. Argumentoval tým, že kritérium primeranosti musí pri určení výšky autorskej odmeny vždy vychádzať z faktického stavu, na základe ktorého sa jej výška stanovuje. Sadzobník G. nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu a preto súd pri nahradení prejavu vôle žalovaného nie je povinný zohľadňovať pri určení obsahovej náležitosti hromadnej licenčnej zmluvy, ktorou je výška a spôsob určenia ceny za použitie autorských diel, príslušné ustanovenia Sadzobníka G., navyše pokiaľ nezohľadňuje reálny a pravdivý stav a prispieva tým k diskriminácii používateľov pri organizácií podujatí s kapacitou pohybujúcou sa v zmysle Sadzobníka žalovaného v spodných častiach príslušných rozmedzí. Mal za to, že súd prvej inštancie taktiež nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný diskriminačne určuje spôsob určenia autorskej odmeny a tiež nezobral do úvahy skutočnosť, že k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného. Podľa žalobcu súd prvej inštancie sa pri posudzovaní súladu predmetného návrhu hromadnej licenčnej zmluvy zameral výlučne a navyše s nesprávnym právnym posúdením na aplikáciu rovnakých podmienok. Mal za to, že v prípade, ak by súd prvej inštancie vyhovel žalobe, nepriznal by mu tým ako to mylne uvádza súd prvej inštancie výnimočné postavenie, ale práve naopak, priznal by mu spravodlivé a nediskriminačné postavenie. Poukázal na to že účelom ust. § 82 autorského zákona je umožniť používateľovi domáhať sa uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy práv práve prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia súdu v prípadoch, keď nedôjde k uzatvoreniu takejto hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého účelom podania žaloby v zmysle § 82 autorského zákona je poskytnúť právnu ochranu takým používateľom, s ktorými organizácia kolektívnej správy práv bezdôvodne neuzatvorí hromadnú licenčnú zmluvu, hoci takýto návrh by spĺňal ako náležitosť primeranosti tak aj náležitosť rovnosti podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, teda by bol predložený v súlade so Sadzobníkom G.. Takýto výklad účelu § 82 autorského zákona nemôže obstáť, keďže predmetné ustanovenie dáva možnosť domáhať sa prostredníctvom žaloby o nahradenie prejavu vôle aj samotnej organizácii kolektívnej správy práv, čím by sa prvoinštančným súdom odôvodnený účel § 82 autorského zákona jednoznačne míňal. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že v konaní preukázal nedôvodné neuzavretie hromadnej licenčnej zmluvy zo strany žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom na návrh žalobcu nereagoval.
4/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že autorská odmena určená žalovaným je v rozpore s ust. § 81 ods. 1 písmeno h/ autorského zákona a teda že je v rozpore s primeranými a rovnakými podmienkami, ktoré uplatňuje žalovaný vo vzťahu ku všetkým používateľom. Výšku priemerného vstupného za podujatie uskutočnené žalobcom dňa 5. 11. 2014 žalovaný vypočítal v súlade so sadzobníkom žalovaného. Žalobca nerešpektuje sadzobník platný a účinný pre všetkých používateľov chránených autorských diel. Žalobca žalobou mieni dosiahnuť zmenu sadzobníka namiesto uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca ako používateľ sa musí rozhodnúť, či bude rešpektovať takto určenú odmenu (cenu) za získanie súhlasu s použitím autorských diel alebo sa rozhodne, že diela autorov (nositeľov práv), zastupovaných žalovaným nebude akceptovať a nebude tieto chránené hudobné diela používať. Keďže žalobca nesúhlasil so znením sadzobníka ani s autorskou odmenou za použitie diel, nemohol od žalovaného očakávať, že s ním uzavrie hromadnú licenčnú zmluvu za iných podmienok, ako uzatvára hromadné licenčné zmluvy s ostatnými používateľmi autorských diel. Žalovaný pri spracovaní majetkových práv autorov je povinný postupovať ku všetkým používateľom v súlade s podmienkami primeranosti a rovnosti, s čím sa stotožnil i súd prvej inštancie.
5/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6/ Dňa 1. 1. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 185/2015 Z.z. (autorský zákon). Z prechodného ust. § 190 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že vec treba po právnej stránke posúdiť podľa zák. č. 618/2003 Z.z.
7/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p. ).
8/ Ust. § 82 ods. 1 autorského zákona (zák. č. 618/2003 Z.z.) dáva možnosť používateľovi autorských diel, ako aj organizácii kolektívnej správy požadovať, aby v prípade neuzavretia hromadnej licenčnej zmluvy medzi organizáciou kolektívnej správy práv a používateľom obsah hromadnej licenčnej zmluvy vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd. Toto ustanovenie teda dáva možnosť žalobcovi domáhať sa žalobou nahradenia prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. Zároveň ustanovuje, že súd pri určení obsahu zmluvy prihliada na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia, na čas, v ktorom sa spravovaný predmet ochrany bude používať a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. Týmito podmienkami sú primeranosť a rovnaké zmluvné podmienky pri poskytovaní oprávnenia na použitie predmetu ochrany (autorských diel ) a výške odmeny alebo náhradnej odmeny a spôsobe jej uhradenia.
9/ Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že nie je v kompetencii súdu meniť či dotvárať obsah prejavu vôle, ktorý má byť súdnym rozhodnutím nahradený. Predpokladom pre úspech v konaní podľa § 229 C.s.p.. je preukázanie, že žalovaný má povinnosť vyplývajúcu či už z právneho predpisu, zmluvy alebo z inej správnej skutočnosti prejaviť vôľu s určitým obsahom a napriek tejto povinnosti tak neurobil. Pokiaľ má žalovaný povinnosť uzavrieť zmluvu, musia byť zo žaloby zrejmé také náležitosti takejto zmluvy, na základe ktorých je možné prejav vôle žalobcu nepochybne konkretizovať. Obsah takejto zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu, zmluvy medzi stranami alebo z inej právnej skutočnosti. Žalobca nemôže sám meniť podstatné náležitosti zmluvy a rovnako ich zmena je vylúčená i zo strany súdu. Pokiaľ je obsah prejavu vôle, ktorého nariadenia sa žalobca domáha, čo i len sčasti v rozpore s právnym predpisom, či inou skutočnosťou, z ktorej má jeho obsah vyplývať, súd nemôže žalobe vyhovieť. V opačnom prípade by nahradil prejav vôle žalovaného, na prejavenie ktorej žalovaný nie je povinný.
10/ V posudzovanej veci sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom podľa § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona, v ktorom jedna zo základných náležitostí tejto zmluvy, ktorou je výška autorskej odmeny, bola stanovená v rozpore so zákonom. Autorská odmena musí byť určená v súlade s § 45 autorského zákona, pričom žalovaný ako organizácia kolektívnej správy práv je povinný uverejniť sadzobník odmien a primeraných odmien podľa § 81 ods. 1 písm. s/ autorského zákona. Pri uzatváraní hromadnej licenčnej zmluvy sú obe zmluvné
strany týmto sadzobníkom viazané a nemôže sa od neho odchýliť ani súd pri rozhodovaní o obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca ako používateľ autorských diel nie je oprávnený stanovovať cenu za jej použitie, jej určenie náleží autorom alebo organizácii kolektívnej správy, pričom používateľ má možnosť túto cenu iba akceptovať alebo autorské dielo nepoužiť. Žalobca ako používateľ nemôže svojvoľne stanovovať obsah zmluvy vrátane výšky autorskej odmeny, resp. spôsobu jej výpočtu. Pokiaľ využije svoje právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, môže žiadať uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy len za rovnakých podmienok, za akých hromadné licenčné zmluvy uzatvára organizácia kolektívnej správy s inými používateľmi v zmysle princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok vyplývajúcich z § 82 ods. 1 autorského zákona.
11/ Je tiež správny záver súdu prvej inštancie, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť iba rozhodnúť iba tak, že žalobe úplne vyhovie alebo ju zamietne; sám však nemôže obsah zmluvy modifikovať. Základným dôvodom, pre ktorý žalobe nemožno vyhovieť, je to, že - ako to uviedol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie - „nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú hromadnú licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie predmetov ochrany inak ako za podmienok primeraných a rovnakých, ako sú zmluvy uzatvárané s inými používateľmi predmetov ochrany, pri ktorých základom pre výpočet výšky odmeny je sadzobník zverejnený žalovaným na jeho internetovej stránke v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. s/ Autorského zákona, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany, za primeraných a rovnakých podmienok a to vzhľadom na množstvo platných hromadných licenčných zmlúv uzavretých s ďalšími používateľmi.“ Teda žalobcov návrh predmetnej zmluvy obsiahnutý v žalobe je v časti autorskej odmeny v rozpore s ust. § 81 ods. 1 písm. h/ zák. č. 618/2003 Z.z. a preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Nie je totiž prípustné, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu, obsah ktorej je v rozpore so zákonom. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že „zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v § 82 ods. 1 Autorského zákona, bezpochyby nebolo umožniť každému používateľovi predmetov ochrany spravovaných žalovaným domáhať sa podľa vlastných predstáv a požiadaviek uzatvorenia zmluvy. Účel sledovaný právnou normou v tomto ustanovení zákona je potrebné a nevyhnuté vykladať v jednote s obsahom a účelom Autorského zákona ako celku, ktorého ťažiskové princípy sú založené na kolektívnej ochrane majetkových práv ich nositeľov za rovnakých podmienok (§ 81 ods. 1 písm. d) Autorského zákona). Nie je právom používateľa predmetu ochrany stanovovať hodnotu týchto práv a stanovovať výšku odmeny za použitie predmetov ochrany, pretože nie sú nositeľmi týchto práv. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom práv, resp. organizácii kolektívnej správy, ktorá ich zastupuje.“ Rozsiahla argumentácia žalobcu o tom, ako by sa podľa jeho predstáv mala stanoviť výška autorskej odmeny za použitie autorských diel, je tak s ohľadom na vyššie uvedené irelevantná. Súdne konanie o nahradenie prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 82 autorského zákona neslúži na presadzovanie ekonomického záujmu používateľa na znížení výšky autorskej odmeny, ani na presadenie jeho predstavy o - podľa žalobcu - správnom spôsobe výpočtu autorskej odmeny. Nemôže byť ani chápané ako nástroj na dosiahnutie zmeny sadzobníka žalovaného, podľa ktorého sa určuje autorská odmena. Účelom ust. § 82 ods. 1 autorského zákona je ochrana či už organizácie kolektívnej správy alebo používateľa pred neodôvodneným odmietnutím uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu druhým subjektom a umožnenie použitia autorských diel za podmienok v tomto ustanovení uvedených aj pri absencii uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy. Zároveň predmetné ustanovenie zabezpečuje, aby ani jedna zo strán nemohla úspešne požadovať uzavretie takej hromadnej licenčnej zmluvy, ktorá by vybočovala z princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok vyplývajúcich z § 81 ods. 1 písm. h/ autorského zákona. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 101/2011 - 7 zo dňa 24. 3. 2011, v ktorom v obdobnej veci týkajúcej sa žaloby používateľa o nahradenie prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu Ústavný súd SR rozhodol o neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti používateľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý z analogických dôvodov ako v prejednávanej právnej veci potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu.
12/ Poznámka 8/ k ust. § 82 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. odkazuje na ust. § 161 ods. 3 O.s.p. (v súčasnosti ust. § 229 C.s.p.). Odvolací súd je toho názoru, že petit žaloby podanej v zmysle § 161 ods.
3 O.s.p., resp. 229 C.s.p. má správne znieť „žalovaný je povinný uzavrieť zmluvu tohto znenia:“, pričom do výroku rozhodnutia súd pojme buď celé znenie zmluvy alebo zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. V prejednávanej veci preto neobstojí petit žaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia obsahu licenčnej zmluvy a vzhľadom na to ani tomuto petitu nebolo možné vyhovieť. Takýto petit žaloby nepoznal Občiansky súdny poriadok a nepozná ho ani Civilný sporový poriadok. Vo všeobecnosti obsah zmluvy tvoria zmluvné strany a nie súd svojím rozhodnutím. Petit v správnom znení je uvedený na str. 11 bod III. odvolania, ktorým sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. Pri nahradení prejavu vôle súd obsah zmluvy netvorí, ale nahrádza prejav vôle druhej zmluvnej strany, ktorá zmluvu určitého obsahu neuzavrela, hoci to bola povinná urobiť. 13/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
14/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).