Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-271-2016.pdf
PDF · 83.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/271/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: C. H., W.. XX.XX.XXXX, F. F. - U., F. X, Česká republika proti žalovanému: J. Y., W.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom T. XXX, o zaplatenie 220,34 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 15.06.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 220,34 Eur. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný si mal ponechať platbu od daňového úradu a mal za žalobcu podať daňové priznanie bez jeho vedomia. Žalobca poprel, že by žalovaného žiadal o podanie daňového priznania v jeho mene, pretože svoju bývalú manželku dobre pozná, peniaze by minula na zbytočné veci.
2. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný, pretože nesúhlasí s nárokom uplatneným žalobcom. Tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé. Spolu so žalobcom žili v spoločnej domácnosti, z ktorej bol žalobca dňa 02.08.2010 vykázaný. Potom žil niekde na priemyslovke a pracoval v F.. Začiatkom roka, keďže nemal kde bývať, prišli jeho rodičia a odišiel so svojimi rodičmi do Českej republiky. V tom čase ju požiadal, aby za neho podala daňové priznanie. Odovzdal jej k tomu listiny, nie je Sibyla, aby si údaje potrebné pre vypracovanie daňového priznania vymyslela. Súčasne jej oznámil, že má daňové priznanie aj podať, pretože nebude mať peniaze na to, aby prišiel na Slovensko. Daňové podanie riadne odovzdala na daňovom úrade, avšak sa na ňom podpísala ešte svojim menom získaným manželstvom. Následne sa po rozvode manželstva vrátila k svojmu dievčenskému menu. Pani pri okienku aj povedala, že sa podpísala H.. Nebolo problém opraviť a vypísať nové daňové priznanie, no pracovníčka povedala, že to nie je nutné, takže daňové priznanie neopravovala. Všetky pokyny k podaniu daňového priznania jej manžel oznamoval ústne. V čase, keď mali prísť peniaze z daňového úradu, bol bývalý manžel vo Francúzsku. Pre daňový úrad označil účet v Čechách, pričom do Čiech nebolo možné platbu zaslať, a preto platba prišla prostredníctvom poštovej poukážky. To aj manželovi telefonicky oznámila, on jej na to povedal, že tieto peniaze si má ponechať ako výživné (túto skutočnosť oznamuje na každom pojednávaní týkajúcom sa vyživovacej povinnosti). A súčasne jej oznámil, že keďže je vo Francúzsku, on si potrebné peniaze zarobí. Uvedomuje si, že túto skutočnosť nemá, ako preukázať, ale zotrváva na tom, že telefonicky jej bývalý manžel povedal, že peniaze si má ponechať ako platbu za výživné. Vyživovaciu povinnosť si jej bývalý manžel dlhodobo neplní, bol aj odsúdený. V trestnom konaní bol vydaný trestný rozkaz, bol mu uložený trest, no napríklad za minulý rok jej poslal len 20,- Eur výživné. Veľmi dlho trvalo aj určenie minimálneho výživného, a preto nevidí dôvod, aby bývalému
manželovi čokoľvek platila. Súdu predložila žiadosť o informáciu vo vzťahu ku konaniu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13Pr/40/2019. V zmysle tejto žiadosti mala oznámiť, či si jej bývalý manžel splnil súdom uloženú povinnosť, zaplatiť dlh na výživnom. Táto žiadosť jej prišla už v minulom roku, kedy oznámila, že v mesiacoch apríl, máj zaplatil celkovo 20,- Eur a odvtedy jej už nič nezaplatil. Túto skutočnosť bude oznamovať aj vo vzťahu k žiadosti zo dňa 07.02.2020. Dodnes ľutuje to, že vyhovela bývalému manželovi a pomohla mu s podaním daňového priznania. Opakovane ignoruje súdne pojednávania. Bývalého manžela od momentu, keď odišiel do Čiech nevidela, nezúčastnil sa ani jedného z pojednávaní, ktoré mali absolvovať spolu. Záverom zdôraznila, že z potvrdenia obce vyplýva, že od roku 2010 jej bývalý manžel sa nezdržiaval na Slovensku a keby jej nebol sám odovzdal listiny potrebné pre podanie daňového priznania, nemala by, ako daňové priznanie vypracovať. Pre prípad úspechu si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, momentálne zostala na podpore a nechce mať viac problémy s týmto konaním.
3. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žalobného návrh v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, rozhodnutia Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, čestného prehlásenia, fotokópie preukazu splnomocnenca a zistil tento skutkový stav:
5. Z preukazu splnomocnenca a rozhodnutia Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom č. ObI-NM- OVVS-A2011/03016 zo dňa 02.04.2012 vyplynulo, že došlo k zastaveniu konania, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo žalovanému v postavení obvineného preukázané. Bolo zistené, že žalovaný si prevzal čiastku 220,34 Eur na pošte v Čachticiach na základe splnomocnenia na prevzatie došlých zásielok, t.j. poštových, peňažných poukazov, na preberanie, ktorých ho sám splnomocnil žalobca. Žalobca teda mal vedomosť na čo splnomocňuje žalovaného a rovnako žalovaný nemal odkiaľ získať informácie potrebné pre podanie daňového priznania. Žalovaný prevzal daňový preplatok žalobcu, v tom čase manželovi a uvedená čiastka bola spotrebovaná ako výživné v prospech maloletých detí strán sporu, pričom nebolo potrebné sa uvedenou skutočnosťou zaoberať, keďže strany sporu boli v tom čase manželmi a nemali ani vyporiadané, resp. zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Splnomocnenie na preberanie zásielok nebolo v čase prevzatia preplatku na dani zrušené.
6. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. V prípade sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôležité posúdenie, či v danej veci bol medzi sporovými stranami vzťah z bezdôvodného obohatenia, na základe naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu spočívajúce v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív, alebo k zníženiu pasív, poprípade sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo. Nedostatok právneho dôvodu môže spočívať predovšetkým v tom, že tu od samého počiatku vôbec nebol právny dôvod, ale ten kto plnil ho predpokladal (splnenie nedlhu). Spadajú sem tiež prípady, kedy je plnený dlžníkom síce existujúci dlh, ale niekomu inému než veriteľovi. Tradičná podmienka, aby na strane toho, kto plnil, muselo ísť o omyl v existencii dlhu, jeho výške, či osobe veriteľa, je právnou praxou prekonaná.
8. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom proti žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v
akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
9. Z vykonaného dokazovania vyplynula jednoznačná skutočnosť, že žalobca sám udelil žalovanému splnomocnenie na preberanie poštových peňažných poukazov v čase trvania manželstva, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 3P/189/2012-68 zo dňa 17.09.2013, teda právnym dôvodom prevzatia finančných prostriedkov bolo oprávnenie žalovaného na prevzatie finančných prostriedkov a vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva sa predmetné finančné prostriedky stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a boli použité na výživu maloletých detí, keďže v danom čase žalobca (ako aj sám tvrdí) opustil rodinu a odišiel do Českej republiky k rodičom. V súlade s dôkazným bremenom preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia totiž vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí totiž preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
10. Záverom by súd chcel poukázať na dôkaznú povinnosť žalobcu, pretože ak procesná strana splní svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej v danom spore prináleží. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01.07.2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto by žalovanému patril ako úspešnej strane nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, avšak žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude splnená povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu strany sporu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.