Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-105-2019.pdf
PDF · 120.01 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky I. I., O.. O., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, J. J. a manžela navrhovateľky G. I.W., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, J. J., t. č. bytom J. J., Č. XX, zast. JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., advokátkou, so sídlom AK, Banská Bystrica, ul. Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, za účasti maloletej Q. I., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., I. XX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto,
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky I. I., O.. O., L.. XX. XX. XXXX a manžela G. I., L.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 08. 08. 2015 v Bystrej, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mýto pod Ďumbierom, vo zväzku 4, ročník 2015, na strane 83, pod poradovým číslom 11, r o z v á d z a.
Maloletá Q. I., L.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. I., L.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Q. I., L.. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 15:00 h do nedele do 18:00 h, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 15:00 h do piatka do 18:00 h.
Otec je o p r á v n e n ý maloletú v stanovené dni a hodiny prevziať v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a je p o v i n n ý maloletú matke o v stanovené dni a hodiny dovzdať pred bytom matky.
Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi styk s maloletou umožniť.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07. 05. 2019 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že ich manželstvo si neplní žiadny svoj spoločenský účel, je iba formálnym zväzkom, došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu a nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia. Uviedla, že manželstvo uzatvárali dňa 08. 08. 2015, pred uzavretím manželstva sa poznali
už dlhšiu dobu, avšak vážnejší vzťah mali asi 3 mesiace. Poukázala na to, že predtým mala dlhodobý 7 ročný vzťah, nedočkala sa manželstva, túžila mať kompletnú rodinu. Už prvý deň po svadbe zistila, že manžel jej vôbec nepomáhal, požíval alkohol s kamarátmi. Následne začal požívať alkohol pravidelne. Poukázala aj na to, že v deň, keď sa narodila ich spoločná dcéra, sa manžel dopustil trestného činu, za ktorý bol aj odsúdený. Jednalo sa o pokus znásilnenia, ku ktorému sa manžel aj priznal. Nežijú v spoločnej domácnosti od 04. 04. 2019, spolužitie neobnovili. Nehospodária spoločne ako manželia od marca 2019, nikdy spolu ani nehospodárili, nemala prehľad o príjmoch manžela. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, ktoré má 3 roky, starostlivosť o maloletú zabezpečujú každý samostatne. Spoločne už netrávia čas ako rodina. Intímne spolu nežijú s manželom od januára 2019. Navzájom si nepomáhajú ako partneri. Nedôveruje manželovi ako partnerovi ani ako otcovi. Inú známosť v súčasnosti nemá. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva označila požívanie alkoholu zo strany manžela, požívanie podporných látok, steroidov v kombinácii s alkoholom, agresivitu, a to, že si nehľadal prácu. Uviedla, že z jej strany už nie je žiadna citová náklonnosť k manželovi.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s návrhom na rozvod manželstva. Potvrdil okolnosti uzavretia manželstva. Poukázal na to, že ich spoločné manželstvo bolo postavené na financiách, nakoľko navrhovateľka bola finančne náročná. Poprel požívanie alkoholu vo zvýšenej miere. Naopak poukázal na požívanie alkoholu zo strany navrhovateľky aj v prítomnosti ich maloletého dieťaťa. Potvrdil, že nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2019, nehospodária spoločne ako manželia, intímne sa spolu nestýkajú. Netrávia už spoločne čas ako rodina, nepomáhajú si navzájom ako partneri. Nedôveruje navrhovateľke ako partnerke, dôverujem jej však ako matke. Inú známosť v súčasnosti nemám. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva označil rozdielne záujmy, otázku financií. Z jeho strany tam už nie je citová náklonnosť voči navrhovateľke. K odsúdeniu uviedol, že k tomuto došlo pred dvomi rokmi, pričom navrhovateľka s ním následne stále zotrvávala v manželstve.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý je už takej dĺžky i intenzity, že ich manželstvo si neplní a nie je predpoklad, že si bude v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi, funkcie hospodárskej. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne ani sa intímne nestýkajú. Každý zabezpečuje starostlivosť a výchovu o maloletého dieťa samostatne, pochádzajúce z manželstva samostatne. Vo vzťahu účastníkov konania chýba vzájomná dôvera, ako aj citová náklonnosť. V súčasnosti má súd za to, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani vhodné rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky ustanovenia § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčiny rozvratu vzťahu medzi účastníkmi konania súd považuje predovšetkým rozdielnosť ich pováh, názorov na manželské, rodinné spolužitie, otázku financií, ktoré mali za následok vznik nedorozumení medzi nimi, ktoré neboli schopní prekonať ani vecnou, konštruktívnou komunikáciou.
7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 37P/169/2019-17 zo dňa 31.07.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil stretávanie sa otca s maloletou Charlotte, nar. 07. 09. 2016 na každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do piatka do 18.00 hod. s tým, že miesto preberania, odovzdávania určil v predškolskom zariadení v dňoch, ktoré maloletá toto bude navštevovať, inak pred bytom matky v mieste bydliska maloletej. Matku zaviazal maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť. Zároveň súd návrh otca na zverenie maloletej do dočasnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bola skutočnosť, že medzi rodičmi boli nezhody ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, kontaktu otca s maloletou, pričom matka prejavila vôľu neumožňovať stretávanie sa otca s maloletou až do konca súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa domáhal nariadenia striedavej osobnej starostlivosti a súd túto zamietol aj bez návrhu upravil stretávanie sa otca s maloletou vzhľadom na vzájomne narušený rodičovských vzťah za účelom zachovania práva otca na starostlivosť o maloletú, ako aj zachovanie práva maloletej na starostlivosť od otca, aby boli pevne stanovené pravidlá medzi rodičmi ohľadom stretávania sa s maloletou. Neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 09. 08. 2019 a právoplatnosť dňa 27. 08. 2019.
9. Rodičia v priebehu konania absolvovali poradensko-psychologický proces za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie, ako aj uzavretia prípadnej rodičovskej dohody ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 13. 02. 2020 vyplýva, že rodičia mali rozdielne predstavy ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pričom matka žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, s otcom bol realizovaný kontakt každý druhý víkend od piatku do nedele a jeden deň v týždni v poobedných hodinách. Otec pôvodne žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti, neskôr súhlasil, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a kontakt s ním žiadal ponechať v zmysle neodkladného opatrenia s pridaním jedného dňa navyše. Obaja rodičia zhodne uviedli, že ich komunikácia ohľadom maloletej dcéry je konštruktívna, primeraná, komunikujú o základných a podstatných veciach, týkajúcich sa maloletej, informácie o maloletej si pravidelne odovzdávajú. Vedia si podľa potreby vymeniť aj termíny trávenia času s maloletou. Na základe uvedeného bol poradenský proces ukončený.
10. Opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej primerane jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov s prihliadnutím na potreby maloletej. Zároveň odporučil upraviť aj stretávanie sa otca s maloletou v zmysle vydaného neodkladného opatrenia, nakoľko na tento režim je maloletá zvyknutá, akceptuje ho.
11. Zo správy zo šetrenia sociálnych pomerov v domácnosti obidvoch rodičov zo dňa 20. 02. 2020 vyplýva, že obidvaja rodičia zhodne uviedli, že došlo k pozitívnemu posunu, rodičovská komunikácia sa zlepšila, dohodli sa aj vo veci zverenia dieťaťa na čas po rozvode. Sociálnym šetrením bolo ďalej zistené, že domácnosť obidvoch rodičov je plne prispôsobená potrebám maloletej. Obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre maloletú, domácnosť otca je prispôsobená na pravidelný kontakt s maloletou.
12. Matka na pojednávaní uviedla, že odkedy nežijú s otcom v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona, túto zvláda. V súčasnosti stretávanie sa otca s maloletou prebieha v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Vedia sa s otcom maloletej navzájom dohodnúť na prípadných zmenách termínov, v prípade, ak to niektorému z rodičov kvôli pracovných povinnostiam nevyhovuje. Poukázala na to, že maloletá si už na takýto režim zvykla a keď je dlhšie pri jednom rodičovi začne jej už druhý chýbať. Uviedla, že každý z rodičov je vo vzájomnom kontakte s maloletou, pokiaľ je maloletá u druhého rodiča. Poukázal na to, že otec zvláda starostlivosť o maloletú, keď je maloletá v jeho starostlivosti. Navzájom si vymieňajú informácie o maloletej, volajú si takmer každý deň. Poradenský proces im bol nápomocný hlavne v zlepšení rodičovskej komunikácie. Uviedla, že býva v 3 izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, býva tam len ona, maloletá a jej staršia dcéra Sofia, pričom deti majú spoločnú izbu. Za nájom platí 450,- € mesačne vrátane energií, televízia, internet je 50,-€ mesačne, so stravou jej pomáhajú rodičia, ako aj sestra. Maloletá má v súčasnosti 3 roky, navštevuje materskú školu,
kde sa platí mesačne poplatok 16,- €, strava je 25,- € mesačne. Na začiatku sa platil vstupný poplatok 120,- €, ktorý platili s otcom na polovicu každý po 60,- €. Hygienické potreby pre maloletú boli v sume 15,- €. Maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť. Na začiatku mala maloletá problém s adaptáciou v materskej škole, objavilo sa aj pomočovanie. Maloletá má atopický ekzém, preto vyžaduje špeciálnu kozmetiku, ako aj oblečenie, kde sú takéto priemerné výdavky mesačne 25,- €. Inak je zdravá. Ďalej uviedla, že maloletá má dobrý vzťah k otcovi, je však ľahko ovplyvniteľná, nakoľko otec jej všetko kúpi. Otec neprispieva na výživu maloletej žiadnou sumou, maloletej nekupuje nič nad rámec, ak aj niečo zakúpi, jedná sa o lacné veci. Žiadala, aby bolo určené výživné na maloletú v sume 100,-€. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, otec prispel v máji 2019 sumou 30,- € a v júni 2019 sumou 70,-€. Otec maloletej platil aj plávanie, však teraz momentálne dva mesiace toto nenavštevovala. Jej príjem je v súčasnosti spolu 450,- € mesačne zo zamestnania a z brigád, po finančnej stránke jej pomáhajú rodičia. Poberá prídavky na deti. Z nehnuteľností vlastní len byt, v ktorom býva, hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére Sofii, ktorá má 10 rokov, kde má určené výživné 50,- €, avšak otec maloletej prispieva sumou 200,- € mesačne.
13. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že komunikácia medzi rodičmi sa zlepšila, otec súhlasí, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú, spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Stretávanie sa otca s maloletou navrhla upraviť v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. K výške výživného uviedla, že maloletá trávi rovnaký čas u otca, ako aj u matky, pričom na mimoriadnych zvýšených nákladoch sa rodičia vedia dohodnúť, tieto uhrádzajú spoločne. Z uvedeného dôvodu navrhla priznať výživné v sume 50,- € mesačne na maloletú vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, nakoľko sa jedná o podobný režim stretávania sa otca s maloletou ako pri striedavej osobnej starostlivosti. Obidvaja rodičia tak znášajú približne rovnaké náklady na zabezpečovanie bežných každodenných potrieb maloletej ako je strava, ošatenie, voľnočasové aktivity.
14. Otec na pojednávaní súhlasil s vyjadrením právnej zástupkyne s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a styk s maloletou upravený podľa neodkladného opatrenia ako v súčasnosti prebieha. Poukázal na to, že znáša náklady na maloletú vo vyššej výške ako matka, nakoľko maloletá u neho trávi skoro rovnako dlhý čas ako u matiky. Hradí náklady najmä na materskú školu vrátane stravy. Maloletej platí plávanie 80,- € na mesiac, pričom toto nemá každý mesiac, keď je chorá, tak toto nenavštevuje. V súčasnosti neprispieva žiadnou sumou na výživu maloletej, avšak jej zakupuje oblečenie, ktoré si vzájomne s matkou vymieňajú. Býva v 3 izbovom byte, ktorý má v prenájme, nebýva už v rodinnom dome. Maloletá tam má svoju vlastnú izbu, náklady na bývanie sú 550,- € mesačne za nájom a energie. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Poukázal na to, že v súčasnosti rodičovská komunikácia je veľmi dobrá, navzájom sa s matkou informujú o maloletej aj o jej zdravotnom stave. Príjem má 650,-€ mesačne, brigádnicky si vie privyrobiť od 100 do 200,- € mesačne. Iný príjem nemá. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na pojednávaní, vykonanom dňa 04. 12. 2019 otec uvádzal, že figuruje ako konateľ obchodnej spoločnosti, z čoho nepoberá žiadny zisk. Príjem uvádzal v tom čase vo výške 1.000,- € mesačne. Poukázal tiež, že v prípade rozvodu manželstva nadobudne obchodný podiel z obchodnej spoločnosti, ktorý nechce nadobúdať teraz spoločne s manželkou, nakoľko sa s ňou nechce o nič deliť.
15. Zo zmluvy o prenájme zo dňa 01. 04. 2019, predloženej manželom navrhovateľky - otcom vyplýva, že sa jedná o rodinný dom, ktorý pozostáva z dvoch izieb a príslušenstva, pričom nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 01. 04. 2019 do 31. 03. 2020, pričom cena nájmu vrátane energií je 550,- € mesačne.
16. Z daňového priznania spoločnosti J&J Group Company s.r.o. za rok 2018 vyplýva, že základ dane, resp. daňová strata -258,11 €.
17. Z oznámenia Materskej školy, Karpatská 3, Banská Bystrica vyplýva, že maloletá navštevuje materskú školu od 02. 09. 2019, na prostredie sa adaptovala, ešte stále sa vyskytne plač pri lúčení s rodičmi, je len občasne chorá. Poplatky sú hradené vždy načas, uhrádza ich matka. O dieťa sa informujú obaja rodičia. Otec prejavil záujem o pomoc materskej škole. Nevhodné správanie dieťaťa sa nepreja ani pomočovanie.
18. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti KARANT s.r.o. od 20. 10. 2019, pričom vymeriavací základ za mesiac december 2019 bol naposledy vo výške 114,- €.
19. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Vykonaným dokazovaním v danej veci mal súd preukázané, že maloletá pochádza z manželského vzťahu rodičov, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2019, spolužitie doposiaľ neobnovili. Odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje v prevažnej miere matka. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletú, stretáva sa s maloletou v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené vo veci načas do rozvodu manželstva v rozsahu od piatku do nedele v jednom týždni a v druhom týždni od stredy do piatku. Sociálnym šetrením v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, táto má vytvorené aj vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú. Rodičia v priebehu konania absolvovali poradensko-psychologický proces za účelom zlepšenia ich vzájomnej rodičovskej komunikácie, usporiadania vzájomných rodinných vzťahov, prípadne uzatvorenia rodičovskej dohody, nakoľko matka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a otec požadoval striedavú osobnú starostlivosť. Následne po absolvovaní poradensko- psychologického procesu otec súhlasil, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach. V danom prípade mal súd preukázané, že maloletá aj vzhľadom na svoj útly vek 3 roky, je primárne naviazaná na osobu matky, ktorá jej doposiaľ zabezpečovala starostlivosť náležitým spôsobom. V jej starostlivosti súd nemal zistené nedostatky, matka sa o maloletú riadne stará. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím aj na súhlasné vyjadrenie oboch rodičov, odporučenie opatrovníka, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa určil v zmysle § 28 Zákona o rodine tak, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, nakoľko matka a otec sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. V bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov aj samostatne. V podstatných veciach (napr. vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa jeho majetku, rozhodovanie o štátnom občianstve dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce
povolanie, zmena mena alebo priezviska) sa musia obidvaja rodičia dohodnúť, ak sa nedohodnú, potom rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd (§ 35 Zákona o rodine).
24. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade otcovi súd vychádzal z kritérií ustanovených v § 75 ods. 1 veta práv Zákona o rodine, a to z veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním v danej veci má súd preukázané, že maloletá Q. má 3 roky, navštevuje materskú školu, do ktorej platí všetky poplatky vrátane stravy podľa zhodného vyjadrenia rodičov otec. Poplatky do materskej školy sú mesačný poplatok 16,- €, strava 25,- € mesačne, vstupný poplatok bol 120,- €, ktorý rodičia platili na polovicu, každý po 60,- €. Hygienické potreby pre maloletú do materskej školy zakupovala matka v sume 15,- €. Maloletá je zdravá, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu, neužíva pravidelne žiadne lieky. Maloletá má atopický ekzém, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zakupovanie drogérie, kozmetických výrobkov. Maloletá navštevovala hodiny plávania, ktoré platil otec vo výške podľa vlastného vyjadrenia 80,- € mesačne s tým, že maloletá tento kurz nenavštevovala pravidelne. Matka maloletej je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti. Podľa vlastného vyjadrenia má príjem 450,- € mesačne, poberá rodinné prídavky. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá má 8 rokov, kde od otca dieťaťa poberá výživné 200,- € mesačne. Matka je vedená ako spoločník v obchodnej spoločnosti J&J Group Company s.r.o. Otec je konateľom obchodnej spoločnosti J&J Group Company s.r.o. Podľa vlastného vyjadrenia mu z tejto spoločnosti neplynie žiadny zisk. Jeho príjem je v súčasnosti podľa vlastného vyjadrenia vo výške 650,- € mesačne s tým, že si vie brigádnicky privyrobiť ešte 200,- € mesačne. Sám v priebehu konania uvádzal, že je schopný zarobiť a dosahovať príjem aj 1.000,-€ mesačne, pričom v evidencii Sociálnej poisťovni nie je vedený ako zamestnanec alebo zamestnávateľ. Z daňového priznania spoločnosti J&J Group Company mal súd preukázanú daňovú stratu vo výške
- 258,11 € za rok 2018. Lustráciou v bankách mal súd zistené, že otec nedisponuje bankovým účtom na svoje meno. Otec neprispieva na výživu maloletej pevnou sumou okrem hradenia poplatkov do materskej školy a príležitostného zakupovania oblečenie pre maloletú. Na strane otca súd nezistil žiadnu objektívnu okolnosť, pre ktorú by mal zníženú pracovnú schopnosť, napr. zo zdravotných dôvodov, otec na takúto skutočnosť ani nepoukazoval. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k otcovi poznamenáva, že je mladý v produktívnom veku a je jeho povinnosťou vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil príjem zodpovedajúci jeho veku, vzdelaniu, praxi, obzvlášť, keď má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo veku 3 rokov, ktoré je plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov. V danom prípade otec najskôr poukazoval, že dosahuje príjem 1.000,-€ mesačne, neskôr v priebehu konania poukazoval, že je to 650,- € mesačne s brigádnickým príležitostným privyrobením do 200,- € mesačne. Keďže otec nefiguruje ako zamestnanec so stálym príjme výška jeho príjmu sa nedala jednoznačne ustáliť. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe a platnej judikatúry pri hodnotení možností, schopností otca ako povinnej osoby na výživné súd nevychádza z reálne preukázaného príjmu, ale z potencionálneho príjmu, ktorý si je schopný otec zabezpečiť. Aj napriek rôznym vyjadrenia otca o svojom príjme mal súd preukázané, že jeho príjem je vyšší v porovnaní s príjmom matky maloletého dieťaťa. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd zároveň prihliadal aj na skutočnosť, že otec hradí náklady maloletej, súvisiacej s návštevou predškolského zariadenia. Taktiež súd prihliadal aj na rozsah styku otca s maloletou a s tým súvisiace náklady na maloletú, pričom otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem maloletej. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam súd potom určil výživné na maloletú vo výške 100,- € mesačne, ktoré predstavuje sumu na hranici životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa (v súčasnosti 95,96 €), nakoľko má za to, že je v možnostiach, schopnostiach otca prispievať na maloletú uvedenou sumou bez ohrozenia svojej výživy, a to aj s prihliadnutím na otcove náklady, súvisiace so zabezpečením si bývania, ako aj bežných, každodenných potrieb súvisiacich so stravou, ošatením.
25. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča, v danom prípade otca, s maloletým dieťaťom je jednak zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne postihovalo absenciu tohto rodiča vo svojej domácnosti a jednak aby oprávnený rodič stratil akýkoľvek dosah na výživu, starostlivosť a formovanie osobnosti maloletého dieťaťa. V danom prípade mal súd preukázané, že rodičia realizujú stretávanie sa otca s maloletou na základe nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré funguje, maloletá si na takéto stretávanie zvykla. Súd nemal preukázané, že by takáto forma stretávania negatívnym spôsobom vplývala na maloletú, na tieto nepoukazovali ani rodičia. Z materskej školy mal súd tiež preukázané, že s maloletou nie sú výchovné problémy, v jej správaní nie sú negatívne prejavy. Rodičia zhodne uviedli, že sa navzájom informujú o maloletej, vedia spolu komunikovať prípadne sa dohodnúť aj na výmene dní trávených s maloletou, ak je to potrebné. Obidvaja rodičia s takýmto rozsahom stretávania sa otca
s maloletou súhlasili. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že uvedený rozsah styku otca s maloletou zodpovedá jej veku, režimu, zdravotnému stavu, ako i plneniu si pracovných povinností otca. Súd v prvom rade zohľadnil záujmy maloletého dieťaťa, potrebu udržiavania vzájomného vzťahu, citovej väzby otca s maloletou, pocitu ich spolupatričnosti. Súd má za to, že v súčasnosti takto určený rozsah styku otca s maloletou im umožní aktívne spolu tráviť čas, mať spoločné zážitky. Vzhľadom na uvedené potom súd upravil rozsah stretávania sa otca s maloletou v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, a to na každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku do nedele a v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku od stredy do piatku s tým, že miesto preberania súd určil v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a miesto odovzdania súd určil pred bytom matky tak, ako tomu bolo aj doposiaľ. Zároveň súd zaviazal matku maloletú na styku s otcom riadne pripraviť so všetkým potrebnými vecami, to znamená po materiálnej, i psychickej stránke, aby maloletá otca neodmietala, bola pripravená na trávenie času s ním a zároveň súd uložil povinnosť matke takýto styk otcovi s maloletou umožniť.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
Po vyhlásení, rozhodnutí, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa matka, opatrovník maloletej vzdali práva podať odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).