Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-36-2017.pdf
PDF · 128.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobcu M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. Y. XXX, XXX XX C. - Likier, právne zastúpeného JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno proti žalovanému X. pozemkové spoločenstvo C. - U., so sídlom D. F. XXX, XXX XX C., L.: XXX XXX XX, právne zastúpenému Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.349,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.349,49 Eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 47 %.
odôvodnenie:
1) Žalobou zo dňa 27. 07. 2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 08. 2017 sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 10.000,- Eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia.
2) Svoj v žalobe uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C., čo preukazuje priloženými výpismi z listov vlastníctva pre k.ú. C., a to výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. V danom prípade sa jedná o podielové spoluvlastníctvo v spoločných nehnuteľnostiach pozemkového spoločenstva. Ako podielnici pozemkového spoločenstva majú žalobca a ostatní podieloví spoluvlastníci vytvorené X. pozemkové spoločenstvo C. - U., so sídlom D. F. XXX, a to v zmysle zákona č. 97/2013. Predmetné spoločenstvo je spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, a to na základe Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a následným zapísaním do registra pozemkových spoločenstiev, pričom toto spoločenstvo je založené ako právnická osoba. Pozemkové spoločenstvo je registrované na základe rozhodnutia Okresného úradu v Rimavskej Sobote, pozemkový a lesný odbor č. spisu: OU-RS-A.-F./XXXX/XXXXXX. Z. bolo založené za účelom racionálneho hospodárenia na spoločných nehnuteľnostiach a obstarávania spoločných vecí jednotlivých podielových spoluvlastníkov - podielnikoch. Pozemkové spoločenstvo má prijaté vlastné Stanovy a podľa čl. 7 ods. 2 písm. f) týchto Stanov prináleží žalobcovi podiel na zisku a likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva primerane podľa jeho podielu. Vychádzajúc z čl. 7 písm. h) uvedených Stanov má žalobca tiež nárok na výplatu podielu zo zisku, a to vo výške, ktorú určilo valné zhromaždenie. Žalobca v podanej žalobe ďalej uvádza, že si vyporiadal svoje vlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam formou
notárskej zápisnice č. N 158/2016, NZ 25025/2016 zo dňa 14. 07. 2016 o vydržaní, ktorú vydal M.. O. Y., notár, so sídlom v N., M. R. S. XX. Podľa predmetnej notárskej zápisnice nadobudol žalobca vlastnícke práva k podielom v týchto nehnuteľnostiach od 28. 02. 2005. O vyporiadaní vlastníctva vyššie uvedeným spôsobom žalobca informoval žalovaného, ktorý spravuje spoločné nehnuteľnosti a zároveň ho požiadal o vyplatenie podielov zo zisku, pričom predseda pozemkového spoločenstva žalobcovi oznámil výšku podielu na zisku, ktorá v prípade žalobcu má činiť sumu 10.000,- Eur, avšak žalovaný odmietol žalobcovi podiel na zisku vyplatiť a neurobil tak ani na základe písomnej výzvy zo dňa 27. 04. 2017. Žalobca tvrdí, že sumu 10.000.- Eur, ktorú požaduje vyplatiť nevie bližšie špecifikovať. Táto suma mu však bola oznámená predsedom spoločenstva ako suma, ktorá mu má prináležať ako podielovému spoluvlastníkovi, avšak neboli mu poskytnuté žiadne bližšie informácie a uznesenia jednotlivých valných zhromaždení. Žalobca sa preto domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10. 000,- Eur. Popri istine sa žalobca domáha aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 05. 2017 až do zaplatenia. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po tom, čo žalovanému podľa výzvy uplynula lehota na vyplatenie žalovanej sumy.
3) Tunajší súd následne uznesením č. k. 16C/36/2017-26 zo dňa 14. 09. 2017 podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) žalovaného vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 07. 08. 2017 a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4) Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní doručenom Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 13. 10. 2017 (na č. l. 29 a nasl. p. v.), pričom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10.000,- Eur v plnom rozsahu neuznáva, a to z dôvodu, že žalobcom nadobudnuté podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným v k. ú. C., zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX považuje za nezákonné z nižšie uvedených dôvodov:
5) Rozhodnutím Okresného Úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor č. Z XXXX/XXXX zapísaného do KN dňa 27. 07. 2016 bolo zapísané spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. zapísaným na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX v prospech žalobcu na základe Notárskej zápisnice napísanej dňa 14. 07. 2016 na Notárskom úrade M.. O. Y., notára so sídlom v N., D. M. R. S. XX obsahujúcej Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX. V danom prípade sa jednalo o nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo bolo vedené na M. N. (A., B.), ktorý nehnuteľnosti nadobudol na základe uznesenia č. d. XXXX/XXXX, deľba č. d. XXXX/XXXX. V čase spísania vyššie špecifikovanej notárskej zápisnice obsahujúcej vydanie osvedčenia o vydržaní sa jednalo o neznámeho vlastníka, pričom k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX bola správa k jeho podielom zapísaná na Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava. Nakoľko vo vyššie označenej notárskej zápisnici nie je žiadnym spôsobom spomenutá skutočnosť v zmysle § 63 ods. 4 Notárskeho poriadku, a to že by sa Slovenský pozemkový fond, resp. Lesy SR, š.p. nevyjadril k žiadosti o vyjadrenie, a teda má sa za to, že nemajú výhrady, je žalovaný toho názoru, že takáto žiadosť v danom prípade podaná vôbec nebola, a teda došlo k porušeniu zákona tým, že pred vydaním osvedčenia nebolo vyžiadané stanovisko Slovenského pozemkového fondu, resp. Lesov Slovenskej republiky, š.p. ako správcov podielov po neznámom vlastníkovi, ktorí boli podľa názoru žalovaného zo zákona oprávnení vyjadriť súhlas alebo prípadné výhrady ku vzniku vlastníckeho práva účastníka právneho úkonu M. N., žalobcu, a teda má žalovaný za to, že vyššie uvedené osvedčenie, vydané Notárskym úradom M.. O. Y. nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti tak, ako to ustanovuje § 63 Notárskeho poriadku. Žalovaný poukazuje na to, že v predmetnej notárskej zápisnici sa konštatuje, že ako dôkaz tvrdení účastníka právneho úkonu svedčí vyjadrenie právnej nástupkyne osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, resp. ako osoby znalej miestnych pomerov a okolností, že nemá ku vzniku vlastníckeho práva účastníka právneho úkonu výhrady. Žalovaný sa domnieva, že toto konštatovanie je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko podľa jeho názoru samotný vlastník, ako aj jeho právni nástupcovia boli v čase vydania osvedčenia o vydržaní neznámi. S. N. O. ako sestry M. N. (žalobcu) ako nadobúdateľa vlastníckeho práva považuje žalovaný za tendenčné a zároveň má za to, že nijakým spôsobom nebola preukázaná skutočnosť, že práve ona je osobou v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) bodu 1 Notárskeho poriadku, teda právnou nástupníčkou osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti (N., M., (A.
B.), nakoľko N. O. ako sestra M. N. (žalobcu) svoje práva odvodzuje z rovnakých skutočností ako M. N. (žalobca) a ktoré podľa názoru žalovaného neboli preukázané relevantnými dôkazmi. Rovnako žalovaný namieta splnenie základnej podmienky vydržania v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to nepretržitosť dobromyseľnej držby po dobu 10 rokov. Žalovaný má za to, že žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by vyššie uvedené nehnuteľnosti mal v nepretržitej dobromyseľnej držbe on alebo jeho právny predchodcovia, nakoľko žiadne takého tvrdenia sa v predmetnej notárskej zápisnici podľa názoru žalovaného nenachádzajú, resp. tvrdenia o tom, že „nebol pri ich dobromyseľnom užívaní obmedzovaný ani iným spôsobom rušený“ je v plnom rozsahu nepravdivé a zavádzajúce. V súvislosti s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Rimavskej Sobote zo dňa 12. 07. 2010 č.j. XXXX/XXXXX-X-NV XXX/XX, ktorým bolo žalobcovi navrátené spoluvlastnícke právo k pozemkom v k. ú. C., na LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX a LV XXX v spoluvlastníckom podiele 108/6737 a rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor zo dňa 08. 01. 2014, č.j. OU- RS-PLO-RSP/2014/00053-1-IP, ktorým bolo žalobcovi navrátené spoluvlastnícke právo k pozemkom v k. ú. C., na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 108/6737 a ktoré je uvádzané v notárskej zápisnici, žalovaný poukazuje na to, že sa jednalo o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXX, a teda sa vôbec nejednalo o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním na základe vyššie uvedeného osvedčenia, z čoho vyplýva, že šlo o právne irelevantnú skutočnosť pre vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ku ktorým bolo vlastnícke právo zapísané na základe rozhodnutia Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor č. Z 2655/2016 zapísaného do KN dňa 27. 07. 2016. Zároveň má žalovaný za to, že žalobcovi boli vyššie uvedenými rozhodnutiami vydané všetky pozemky, ktoré mu patria po A. B., ktorý bol podľa zoznamu členov urbárskej spoločnosti v U. z roku 1958 vedený pod poradovým číslom X s počtom prináležiacich oktáv 2 (na čo pripadá výmera cca 10.600 m2). Žalovaný je teda toho názoru, že žalobca dostal ešte viac metrov štvorcových, ako v skutočnosti mal dostať podľa uvedeného zoznamu urbárnikov z roku 1958. Na záver žalovaný uvádza, že pozemky evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXX neužíva, ani ich nemá v prenájme a preto ani nevypláca dividendy z týchto pozemkov, lebo uvádzané pozemky sú ešte toho času nevydané (sú v reštitučnom konaní). O všetkých vyššie uvedených skutočnostiach žalovaný podnetom zo dňa 25. 09. 2917 informoval Slovenský pozemkový fond, ako aj Generálne riaditeľstvo Lesov Slovenskej republiky, š.p., nakoľko v zmysle § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách „Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastnícke štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy“. Žalovaný uviedol, že stanovisko Slovenského pozemkového fondu ani Lesov Slovenskej republiky, š.p. doposiaľ neobdržal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaný nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 27. 07. 2017 za nedôvodný v plnom rozsahu a navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
6) Žalobca sa k vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaného vyjadril vo svojom podaní zo dňa 06. 12. 2017, doručenom tunajšiemu súdu dňa 11. 12. 2017 (na č. l. 170 a nasl. p. v.). Poukazuje na to, že žalovaný napáda samotný spôsob zápisu vlastníckeho práva žalobcu na základe notárskej zápisnice napísanej dňa 14. 07. 2016, ktorú vydal notár M.. O. Y., so sídlom v N.. Vykonanie zápisu záznamom dokonca žalovaný napadol podnetom na Okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote, ako aj na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. Ako vyplýva zo záverov Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, ako aj Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a ako ďalej vyplýva z predmetných upovedomení Okresnej a Krajskej prokuratúry, vykonaným záznamom podľa notárskej zápisnice nedošlo k žiadnemu porušeniu pri zápise vlastníckeho páva k nehnuteľnostiam. Ak teda bolo vlastnícke právo zapísané na základe notárskej zápisnice ako verejnej listiny do katastra nehnuteľnosti, tu platí zásada, že údaje zapísané do katastra nehnuteľnosti sú záväzné pre všetkých, t.j. pre fyzické, právnické osoby, ako aj pre orgány verejnej moci, t.j. aj pre žalovaného. Namietať vlastnícke právo a jeho nadobudnutie môže len ten, kto sa cíti byť vlastníkom daného spoluvlastníckeho podielu. Žalobca má za to, že vznesené námietky zo strany žalovaného spochybňujúce vlastnícke právo žalobcu sú irelevantné. Súd by podľa vyjadrenia žalobu mohol rozhodovať o vlastníctve podielov v nehnuteľnostiach zapísaných na žalobcu len vtedy, ak by existovala žaloba o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom v daných nehnuteľnostiach od určitej konkrétnej osoby, resp. osôb. Také námietky ako vzniesol žalovaný k vlastníckemu právu žalobcu nemôže vzniesť, keďže sa žalovaný nemôže cítiť byť vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný
je len právnickou osobou, ktorej bola daná právomoc na základe zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a Stanov pozemkového spoločenstva na spracovanie spoločných nehnuteľností. Naviac žalobca uvádza, že sám žalovaný priložil k svojmu vyjadreniu zoznam členov urbárskej spoločnosti z júla roku XXXX, kde sa v zozname členov urbárskej spoločnosti nachádza aj meno starého otca žalobcu A. B., od ktorého si následne odvodil vznik vlastníckych práv žalobca. Obranu žalovaného v tomto smere preto považuje žalobca za bezpredmetnú. Sám zástupca žalovaného A. G. (predseda žalovaného) oznámil žalobcovi, že má právo na vyplatenie sumy 10.000,- Eur. Dokonca tento v rozhovore potvrdil, že žalovaný má osobitne na tento účel odložené aj finančné prostriedky. Pri tomto rozhovore bol prítomný p. O. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, C.. Až neskôr začal žalovaný spochybňovať nárok žalobcu na vyplatenie dividend. Žalobca záverom poukazuje aj na zo, že žalovaný doposiaľ nijakým spôsobom nespochybnil výšku nároku žalobcu. Z uvedených dôvodov preto žalobca navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
7) Na pojednávaní konanom vo veci samej dňa 27. 11. 2019 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvajú na podanej žalobe. Je nesporné, že žalobca je podielnikom žalovaného. Má právo na vyplatenie dividend. V danom súdnom spore žalovaný síce spochybňuje vlastnícke práva žalobcu, avšak z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva predložených súdu je zrejmé, že podielovým spoluvlastníkom rozporovaných nehnuteľností je žalobca. Žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
8) Žalobca sa na predmetnom pojednávaní vyjadril v tom zmysle, že keď podával žiadosť na uplatnenie dividend, p. G. (predseda žalovaného) trval na tom, že o nich musí byť rozhodnuté najskôr predsedníctvom, valným zhromaždením, nakoľko sa jedná o sumu 10.000,- Eur. Pán G. (podpredseda žalovaného) pri ich vzájomnom náhodnom stretnutí na dotazy žalobcu ohľadom vyplatenia dividend a ich prerokovania urbariátom uviedol, že najskôr túto otázku musí vyriešiť prokuratúra a Slovenský pozemkový fond. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že od čoho žalobca odvíja vyplatenie sumy 10.000,- Eur, žalobca odpovedal, že mu túto sumu povedal p. G.. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného na žalobcu, či žalobca má iné podklady alebo dôkazy na základe ktorých možno odvodiť dôvodnosť jeho nároku, žalobca uviedol, že mu o tejto výške povedal p. G., bol pritom prítomný aj p. G.. Žiadne iné listiny mu neboli dané.
9) Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27. 11. 2019 uviedol, že žalovaný s podanou žalobou žalobcu nesúhlasí. Žalovaný chce uviesť, že nie je pravdou, že by p. G. povedal žalovanému, že mu má byť vyplatená suma 10.000,- Eur. Jediným dôkazom, ktorý bol v danom súdnom spore predložený bolo iba prehlásenie p. G., z ktorého nie je zrejmý ani presný dátum. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak žalovaný spochybňuje výmer jemu patriacich nehnuteľností. Čo sa týka oprávnenosti nároku, ktorý bol uplatnený v danom súdnom spore, ďalej uviedol že žalovaný spochybňuje i zákonnosť vydržania k niektorým nehnuteľnostiam, ktoré boli žalobcom nadobudnuté. Ďalej má právny zástupca žalovaného za to, že v danom spore je dôvodné, aby do konania vstúpil intervenient - Slovenský pozemkový fond, ktorý háji záujmy nezistených vlastníkov. Na základe uvedeného žalovaný krátkou cestou do súdneho spisu predložil komunikáciu medzi A. G. a Slovenským pozemkovým fondom. Aj vzhľadom na predloženú komunikáciu právny zástupca žalovaného uviedol, že v danej veci chcú ďalej postupovať v intenciách § 86 CSP a Slovenskému pozemkovému fondu oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ho, aby ako intervenient vstúpil do prebiehajúceho súdneho sporu. Apeloval na to, že spochybňujú výšku v danom súdnom spore žalobcom uplatneného nároku. Majú za zo, že táto výška uplatneného nároku nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná, hoci dôkazné bremeno je na strane žalobcu a z toho dôvodu navrhol, aby bola žalobcom podaná žaloba zamietnutá.
10) Predseda žalovaného (A. G.) sa na vyššie uvedenom pojednávaní vyjadril v tom zmysle, že nenamietali, že žalobca nemá nárok na vyplatenie dividend. Nie je však pravdou, že uviedol, že je to suma 10.000,- Eur, ale že je to suma do 10.000,- Eur. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný robí daňové priznanie, takže presnú sumu možno zistiť cez účtovníčku. Vo vzťahu k prehláseniu p. G. uviedol, že keď ho stretol asi dva mesiace dozadu, p. G. mu povedal, že svoje prehlásenie by najradšej zobral späť. Opätovne poukázal na to, že výšku uplatneného nároku možno zistiť po zadovážení podkladov. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či je účtovníctvo žalovaného dostupné, odpovedal predseda žalovaného, že áno. Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobcu, prečo až na pojednávaní uviedol skutočnosti ohľadne toho, že rozporuje výšku uplatneného nároku,
predseda žalovaného nevedel jednoznačne odpovedať, uviedol však, že čakali, pokiaľ sa vzniknutá situácia vyrieši cez Slovenský pozemkový fond. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu ohľadne toho, či mu ako predsedovi žalovaného, prípadne aj ostatným členom urbariátu boli vyplatené dividendy, predseda žalovaného uviedol, že áno. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či je umožnené členom pozemkového spoločenstva nahliadať do účtovných záznamov predseda žalovaného uviedol, že áno, ak o to požiadajú. Na otázku právneho zástupcu žalovaného ohľadom toho, či žalobca požiadal o nahliadnutie do účtovných dokladov žalovaného, z ktorých by bolo možné zistiť presnú výšku žalovaného nároku, predseda žalovaného odpovedal, že žalobca nepožiadal o nahliadnutie do dokladov žalovaného, avšak keby požiadal, bolo by mu umožnené nahliadnuť do týchto dokladov.
11) Pojednávania vo veci samej dňa 27. 11. 2019 sa zúčastnil i podpredseda žalovaného (P. G.), ktorý poukázal na to, že pri osobnom stretnutí so žalobcom nevedel žalobcovi uviesť výšku dividend z dôvodu, že v tom čase ešte nemali výsledky z prešetrenia prokuratúry. Preto nebolo možné uviesť žalobcovi presnú sumu. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu ohľadom toho, či od 28. 02. 2018 bolo zasadnutie nejakého orgánu žalovaného, podpredseda žalovaného uviedol, že bolo. Na otázku právneho zástupcu žalovaného na podpredsedu žalovaného, či vie o tom, či žalobca mohol nahliadnuť do účtovných dokladov urbariátu, z ktorých by bolo možné zistiť presnú výšku žalovaného nároku, resp. či o to žalobca požiadal, podpredseda žalovaného uviedol, že o tom nemá vedomosť. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného na podpredsedu žalovaného ohľadom toho, či by žalobcovi bolo umožnené, aby do uvedených dokladov nahliadol, podpredseda žalovaného odpovedal, že áno.
12) Vzhľadom na to, že na vyššie uvedenom pojednávaní bola zo strany žalovaného rozporovaná výška žalobcom uplatneného nároku, právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby si súd ako dôkaz o výške dividend, ktoré majú byť žalobcovi vyplatené vyžiadal podklady od žalovaného, z ktorých bude vyplývať výška, na ktorú má mať žalobca nárok. Výška dividend prináležiaca žalobcovi bola neskôr zo strany žalovaného súdu oznámená v podaní doručenom dňa 31. 12. 2019 (z č. l. 242 a nasl. p. v.)
13) Následne súd na ďalšie prejednanie veci odročil pojednávanie na deň 26. 02. 2020, na ktoré sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili. Právny zástupca žalovaného síce tunajšiemu súdu dňa 21. 02. 2020 doručil žiadosť o odročenie pojednávania, avšak súd tejto žiadosti nevyhovel, nakoľko vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 183 CSP mal za to, že neboli naplnené dôvody na to, aby bolo dané pojednávanie z dôvodu právnym zástupcom uvedených prekážok odročené. O tejto skutočnosti bol právny zástupca žalovaného zo strany súdu upovedomený. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, keď zásielka s predvolaním na uvedený termín pojednávania bola jeho právnemu zástupcovi doručená dňa 21. 01. 2019, pričom žalovaný svoju účasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané splnenie podmienok podľa § 180 CSP, preto pojednával v neprítomnosti žalovaného, resp. zástupcov žalovaného a jeho právneho zástupcu.
14) Na pojednávaní konanom dňa 26. 02. 2020 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že výšku dividend, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená v sume 7.349,49 Eur v podstate nenamietajú. Uviedla, že pri uplatnení výšky dividend v podanej žalobe však vychádzali zo sumy, ktorá bola zo strany zástupcu žalovaného žalobcovi verbálne oznámená, konkrétne túto skutočnosť žalobcovi oznámil pán G. (predseda žalovaného). Na základe vykonaného dokazovania navrhujú, aby súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to pre doterajšie správanie žalovaného, ktorý v podstate až po uplynutí 3 rokov predložil dôkazy svedčiace o výške dividend, ktorá má žalobcovi prináležať, pričom výšku žalobcom uplatneného nároku nespochybňoval až do posledného pojednávania.
15) Súd okrem výsluchu sporových strán vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 08. 2017, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 2100, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 2101, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z registra pozemkových spoločenstiev ohľadom žalovaného, stanovami žalovaného, notárskou zápisnicou zo dňa 14. 07. 2016, žiadosťou právnej zástupkyne žalobcu o vydanie výnosov - dividend zo dňa 27. 04. 2017, plnomocenstvom právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 20. 06. 2017, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 11. 10. 2017, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Rimavskej Sobote zo dňa 12. 07. 2010, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 08. 01. 2014, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, vyrozumením Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 16. 05. 2017, vyrozumením Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 30. 08. 2017, podnetom žalovaného adresovaným Okresnej prokuratúre Rimavská Sobota zo dňa 21. 04. 2017, opakovaným podnetom žalovaného adresovaným Okresnej prokuratúre Rimavská Sobota zo dňa 16. 06. 2017, zoznamom členov urbárskej spoločnosti, podnetom žalovaného adresovaným Slovenskému pozemkovému fondu zo dňa 25. 09. 2017, podnetom žalovaného adresovaným Generálnemu riaditeľstvu Lesov Slovenskej republiky, š.p. zo dňa 25. 09. 2017, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06. 12. 2017 podaním právneho zástupcu žalovaného zo dňa 27. 05. 2019, podaním právneho zástupcu žalovaného zo dňa 22. 07. 2019, oznámením žalobcu o výške dividend pre žalobcu zo dňa 28. 12. 2019 a podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21. 02. 2020, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
16) V danom súdnom spore sa žalobca podanou žalobou domáha voči žalovanému vyplatenia svojho podielu na zisku žalovaného, t.j. dividend vo výške 10.000,- Eur, na ktoré mu ako členovi pozemkového spoločenstva žalovaného v zmysle čl. 7 Stanov žalovaného prináleží nárok.
17) Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18) Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
19) Podľa § 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej iba ako „Zákon č. 97/2013 Z. z.“), tento zákon upravuje a) vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev (ďalej len „spoločenstvo“), b) práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“) a správcu, c) podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi, d) konanie o zápise spoločenstiev do registra pozemkových spoločenstiev (ďalej len „register“) a o zápise zmien ich údajov, e) pôsobnosť okresných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami, f) správne delikty a sankcie.
20) Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z. z., členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/20181001> sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/20181001>, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/20181001> a), b), d), e), i) a j).
21) Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z. z., podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.
22) Podľa § 20 ods. 3 Zákona č. 97/2013 Z. z., podiel člena spoločenstva, fondu a správcu na zisku a majetku sa uhrádza spôsobom, ktorý určil člen spoločenstva, fond a správca, ktorý je uvedený v zozname členov alebo ktorý vyplýva zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia zhromaždenia.
23) Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 97/2013 Z. z., členovia spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.
24) Podľa čl. 7 ods. 2 písm. f) Stanov žalovaného (na č. l. 12 p. v.) má člen pozemkového spoločenstva právo na podiel na zisku a likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva primerane podľa svojho podielu. 25) Podľa čl. 7 ods. 2 písm. h) Stanov žalovaného (na č. l. 12 p. v.) má člen pozemkového spoločenstva právo na výplatu podielu zo zisku pozemkového spoločenstva, a to vo výške ktorú určilo valné zhromaždenie.
26) Žalovaný v danom súdnom spore v rámci svojej obrany na základe vyššie opísaného skutkového stavu v prvom rade poprel vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam ktoré spravuje a ktoré žalobca nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní, ktoré je obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. N XXX/ XXXX, NZ XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, napísanej na Notárskom úrade M.. O. Y., notára so sídlom v N., D. M.R. S. XX dňa 14. 07. 2016 (na č. l. 16 a nasl. p.v.), teda súd bol povinný zaoberať sa najskôr týmito námietkami žalobcu. Dokazovaním však mal súd výpismi z listov vlastníctva pre k.ú. C., konkrétne výpismi z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX za preukázané, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností na základe vyššie uvedeného osvedčenia o vydržaní. Spochybnenie takto nadobudnutého vlastníctva na základe toho, že notár podľa tvrdenia žalovaného neskonštatoval v notárskej zápisnici, že sa právnická osoba podľa § 63 ods. X písm. a) tretieho bodu D. poriadku nevyjadrila k žiadosti o vyjadrenie, z čoho podľa názoru žalovaného možno vyvodiť, že žiadosť o vyjadrenia vôbec podaná nebola, v čoho dôsledku vyššie uvedené osvedčenie nemá spĺňať zákonné náležitosti je podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko povinné náležitosti notárskej zápisnice obsahuje § 47 Notárskeho poriadku. Na tomto mieste je potrebné ďalej konštatovať, že sa v danom súdnom spore nejedná o vlastnícky spor a súd má vlastníctvo preukázané, pričom vychádzajúc z § 69 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) je výpis z listu vlastníctva alebo jeho kópia verejnou listinou s tým, že v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia § 205 CSP verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Zároveň súd okrem vyššie uvedeného poukazuje na to, že dôkazom prezumpcie správnosti obsahu verejnej listiny je prenos dôkazného bremena na toho, kto popiera správnosť jej vecného obsahu, teda na žalovaného. Súd nemal o pravdivosti verejnej listiny predloženej žalobcom žiadne pochybnosti. V danom prípade, ak žalovaný ďalej tvrdí, že na strane žalobcu nebola splnená zákonná podmienka nepretržitej dobromyseľnej držby nehnuteľností po dobu 10 rokov, súd je toho názoru, že nepostačuje, aby žalovaný bez ďalšieho iba uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mal v nepretržitej dobromyseľnej držbe on alebo jeho právny predchodca sporné nehnuteľnosti po túto dobu, ale musel by náležite dokázať, že tomu tak nebolo. Žalovaný to v danom súdnom spore iba popiera, žiadne dôkazy ním predložené neboli. Okrem vyššie uvedeného súd považuje námietky spochybňujúce vlastnícke práva žalobcu za irelevantné aj z toho dôvodu, že také námietky prináležia iba tomu, kto sa cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom v prípade žalovaného nemožno hovoriť ako o oprávnenom subjekte, keďže sa jedná o právnickú osobu zriadenú za účelom spravovania spoločných nehnuteľností viacerých vlastníkov.
27) Ďalšou námietkou žalovaného v predmetnom súdnom spore bola výška žalobcom uplatneného nároku. V tejto súvislosti možno konštatovať, že otázka výšky žalobcom uplatneného nároku sa v priebehu súdneho sporu po predložení oznámenia zo strany žalovaného o výške dividend na ktoré má žalobca nárok zo dňa 28. 12. 2019 (na č. l. 242 a nasl. p.v.) vyriešila. Z predmetného oznámenia žalovaného mal súd za preukázané, že žalobcovi za rok 2013 prináleží čiastka k výplate vo výške 1.730,29 Eur, za rok 2014 čiastka k výplate vo výške 2.206,10 Eur a za rok 2015 čiastka k výplate vo výške 3.413,10 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi za roky 2013 až 2015 prináleží na vyplatenie čiastka v celkovej výške 7.349,49 Eur voči ktorej žalobca na pojednávaní vo veci samej konanom dňa 26. 02. 2020 nemal námietky. Súd preto žalobe v časti zaplatenia sumy 7.349,49 Eur vyhovel, keďže mal za preukázané, že sa v prípade tejto sumy jedná o legitímny nárok žalobcu vyplývajúci preňho ako podielového spoluvlastníka zo zákonného znenia ustanovenia § 20 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z. z., ako aj z čl. 7 ods. 2 Stanov žalovaného. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
28) Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29) Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30) Nakoľko sa žalovaný dostal so zaplatením peňažného dlhu do omeškania, vznikla mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, a to z dlžnej sumy 7.349,49 Eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po tom, čo žalovanému uplynula lehota na vyplatenie dividend v zmysle žiadosti o vydanie výnosov - dividend zo dňa 27. 04. 2017 (na č. l. 19 p.v.).
31) Záverom súd vo vzťahu k sporovými stranami navrhovaným dôkazom konštatuje, že v danom súdnom spore vykonal všetky navrhované dôkazy, až na listinné dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca, a to vyžiadanie si kópií zápisníc o uznesení valných zhromaždení žalovaného, na ktorých sa rozhodovalo o vyplácaní dividend, a to vzhľadom na podanie žalovaného zo dňa 28. 12. 2019 z ktorého vyplýva výška dividend, ktorá má byť žalobcovi vyplatená. Súd nevykonal ani žalobcom navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka O. G., nakoľko právna zástupkyňa žalobcu na otázku sudcu, či žalobca trvá na vykonaní daného dôkazu uviedla, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá. V tejto súvislosti súd zároveň konštatuje, že vykonanie daného dôkazu ani nepovažoval za potrebné, keďže podľa názoru súdu sa nejednalo o dôkaz majúci značný vplyv pre rozhodnutie o merite veci.
32) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
34) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 10.000,- Eur s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 7.349,49 Eur s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 73,50 %, jeho neúspech predstavuje 26,50 %.Celkový úspech vo veci, ktorý predstavuje 47 % (73,50 % - 26,50 %) mal teda žalobca a v takomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Ohľadom návrhu žalobcu, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % pre doterajšie správanie žalovaného súd konštatuje, že takému návrhu nemožno vyhovieť. V tejto súvislosti súd uvádza, že dôkazná povinnosť vzťahujúca sa k výške uplatneného nároku bola na strane žalobcu, ktorý podľa názoru súdu ešte pred podaním žaloby na súd mohol využiť napr. svoje zákonné právo upravené v ustanovení § 21 ods. 2 Zákona č. 97/2013 Z. z. a nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva, prípadne si vyžiadať ich kópie za účelom zistenia konkrétnej výšky podielu na zisku, ktorý mu prináležal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP) . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.