Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/168/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. P. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce a v právnej veci plnoletého L. P. nar. XX.XX.XXXX detí rodičov matky Mgr. L. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na Q. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 a otca V. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. na G. ul. č. XXX zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom advokátom so sídlom v Bardejove Na hradbách č. 5 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 25.6.2019 č.k. -101 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre L. P. a mal. D. P..

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi. Zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 5.6.2018 č.k. -34 pre v tom čase mal. L. P. z 90 € mesačne na 140 € mesačne a mal. D. P. z 90 € mesačne na 140 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od 1.1.2019 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2019 do 30.6.2019 na obe maloleté deti súhrnne v celkovej výške 600 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € k rukám matky spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že určí výživné pre maloletých vo výške 120 € mesačne pre každého z nich. Poukázal na to, že nie je v súdnej praxi bežné rozhodovať o zmene pomerov po necelých 6 mesiacoch od pôvodného rozhodnutia. To, že sa matka odsťahovala, nič nezmenilo na tom, že on za spoločný byt platí rovnako. To, že si matka vzala hypotéku na 4- izbový byt, bolo jej rozhodnutím a súd nijako uvedené nehodnotil z hľadiska primeranosti. Z dôvodu, že nedošlo k dohode o vyporiadaní bytu patriaceho do ich BSM, je povinný za tento byt platiť, nemá možnosť presťahovať sa do menšieho bytu a takto prípadne znížiť svoje výdavky. Vo vzťahu k zrušeniu vyživovacej povinnosti k mal. A. súd ponechal bez povšimnutia, že túto čiastku určeného výživného 30 € naďalej platil. V tejto súvislosti aj zásadne pochybil, ak pri výpočte dlžného výživného neodpočítal od sumy dlžného výživného 30 €, ktoré platil na výživu mal. A.. Za zásadnú však považuje otázku deklarovaných výdavkov matky najmä za oblečenie vo výške 60 € mesačne a obuv 50 € mesačne,

čo činí 1.320 € ročne, ktorú sumu považuje za nadhodnotenú viac ako o 50 %. Rovnako je pochybné vreckové od matky, nakoľko vie od synov, že si privyrábajú roznášaním letákov a navyše počas letných prázdnin brigádujú. Pokiaľ uvedené súd napriek námietkam nekriticky prevzal, pochybil v otázke ustálenia skutkového stavu, pričom nadväzujúc na to právne uzavrel, že je vhodné, aby sa on podieľal na úhrade týchto výdavkov viac ako v podiele 50 %. Ďalej uviedol, že v rámci dokazovania mu súd uložil preukázať každý jednotlivý výdavok, pričom pri tvrdeniach matky tak neurobil. Uvedené považuje za porušenie rovnosti zbraní v súdnom procese. V neposlednom rade súd hodnoverne neodôvodnil svoje rozhodnutie v časti jeho uznaných výdavkov, keď uznal časť 1.700 € z 5.000 €, ktoré musel vynaložiť na opätovné zariadenie bytu, ktorý vyrabovala bez akejkoľvek dohody matka detí. Nevie teda, či súd nepovažoval za dôvodnú kúpu gauča, sušičky či zariadenia izieb synom, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Poukázal na to, že všetky svoje výdavky preukázal a tieto sa takmer kryjú s jeho príjmom. Zvýšené výživné o 100 € mesačne + 50 € titulom dlžného výživného počas najbližších 12 mesiacov ho dostáva do záporného stavu medzi príjmami a výdavkami. Pokiaľ ide o vzdanie sa jeho príjmu, súd neprihliadol na všetky okolnosti uvedenej zmeny. Je hlboko veriaci človek, pre ktorého je rodina alfou a omegou jeho kresťanského života. V tomto duchu viedol aj svoje deti. Matka svojou dlhodobou neverou navyše s kňazom, nemanželským synom a následnou tvrdou agresiou rodinu a vzťahy rozbila, čím sa mu zrútil budovaný svet. Napriek všetkému uvedené s pokorou prijal a jeho dobrovoľnícka činnosť v prospech cirkvi je prejavom jeho pretrvávajúcej viery a nie vzdania sa príjmu. Príjem za kantorskú činnosť bol darom, pričom súd vôbec nevzal do úvahy výdavky ako školenie, cestovné a podobne, ktoré s tým mal. Uvedenú činnosť bral ako službu cirkvi a napríklad v roku 2016 z týchto prostriedkov zaplatil reštaurátorské práce (pozlátenie) oltárnych anjelov. Súd preto uvedené nesprávne právne posúdil a neprihliadol pritom ani na to, že činnosť organistu v S. už nevykonáva preto, lebo ho nahradil iný organista a príjem z toho, čomu sa ešte ako kantor venuje (pohreby a podobne) postačuje len na úhradu výdavkov. V odvolacom konaní predložil čestné prehlásenie o tom, že si požičal 2.800 € 2.7.2018 na kúpu, opravu a nutný servis ojazdeného osobného motorového vozidla značky Opel Astra od T. P., nar. XX.X.XXXX, ďalej že spoločné rodinné auto nechal k užívaniu bývalej manželke L. P. a deťom a že spotrebovaná čiastka pôžičky činila 1.544,23 €. Predložil splátkový kalendár o čerpaní bezúčelového úveru Tatra banka, ďalej doklad o prijatej platbe 2.7.2018 v sume 2.800 € od T. P., doklad o odoslanej platbe 1.200 € 2.7.2018 pre Motor - Car Michalov, výkaz poistných vozidiel od poisťovne UNIQA z 30.7.2018, doklady o nákupe náhradných dielov od AUTO KELLY SLOVAKIA s.r.o. a faktúru od dodávateľa Motor - Car Michalovce s.r.o. z 27.8.2018.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otcom namietané odvolacie dôvody zo samotného textu odvolania nie sú zrejmé. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že zásadná časť dôvodov odvolania bola otcom detí deklarovaná už pri prejednaní veci a súd sa týmito skutočnosťami zákonným spôsobom vysporiadal. Už v samotnom návrhu na zmenu výšky výživného uviedla, že odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti došlo k významnej zmene pomerov. V rozvodovom konaní súhlasila s výživným po 90 € na každé dieťa z dôvodu, že otec detí sa zaviazal, že bude v plnej miere platiť platby spojené s užívaním bytu. Jej odsťahovaním sa z bytu spolu s deťmi táto podmienka prestala platiť. Predmetné konanie sa týka výlučne zvýšenia výživného pre maloleté deti L. a D., preto nerozumie námietke otca, že z dlžného výživného mala byť odpočítaná čiastka, ktorú platil na mal. A.. Už počas prejednania veci pred súdom prvej inštancie spochybnila zmluvy o pôžičke medzi otcom detí a jeho rodičmi. Otec v konaní predložil listiny a čestné vyhlásenia o pôžičke, ktoré si vzájomne odporovali a nepreukazovali to, čo otec tvrdil. Otec tieto rozpory medzi písomnými dôkazmi neodstránil. Za zmienku stojí skutočnosť, že rodine pomáhali rodičia z oboch strán za trvania manželstva, avšak nemá vedomosť o písomnom spracovaní takejto finančnej pomoci a už vôbec nie o pôžičke poskytnutej zo strany rodičov otca detí. Na záver uviedla, že je chvályhodný vzťah medzi otcom detí a jeho rodičmi, avšak Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine jednoznačne uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zákon o rodine nepozná ustanovenie, ktoré by pri určení vyživovacej povinnosti prihliadalo na hĺbku viery a kresťanský život.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dôvodný potvrdiť. Uviedol, že mal. L. a mal. D. sa nachádzajú v období intenzívneho fyzického a duševného rozvoja. Neustále sa zvyšujú nielen ich základné životné potreby, ale aj potreby súvisiace

s ich štúdiom a prehlbovaním vzdelania, rozvojom kultúrnych, športových a rekreačných potrieb. Súdom určená výška výživného je v prospech detí a je adekvátna odôvodneným potrebám detí. Aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti majú mať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, aké by im parili, ak by rodičia spolu žili.

5. Otec v odvolacom konaní doručil 25.9.2019 čestné prehlásenie o pravdivosti údajov, v ktorom uviedol, že uhradil svojim synom L. a D. školské výdavky vo výške 350 € a taktiež uhradil mladšiemu synovi D. náklady na vodičské oprávnenie v sume 590 €. Žiada súd, aby ním uhradenú sumu 940 € uznal, resp. započítal ako náhradu dlžnej sumy na výživnom alebo ináč zohľadnil. Predložil zároveň potvrdenú žiadosť o udelenie vodičského oprávnenia z 20.8.2019 pre D. P., ďalej príjmové pokladničné doklady o úhrade lekárskeho ošetrenia D. P. 20 € z 19.8.2019 a úhrade 570 € za vodičský kurz bez dátumu, ďalej potvrdenia o odoslanej platbe prostredníctvom internetbankingu 200 € 4.9.2019 ako úhrada za dva školské roky pre L. P. a 150 € 4.9.2019 pre D. P., ďalej predložil fotografie bytu, ako aj súpis jeho nákladov, čestné prehlásenie o tom, že si požičal 1.000 € na letnú dovolenku v júli 2017 od T. P..

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

10. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca je potrebné uviesť, že táto tvorila jeho obranu už v rámci konania na súde prvej inštancie, s ktorou sa i súd náležite v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal, pričom len odlišný názor otca detí vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov ani, aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napríklad ). V tejto prejednávanej veci úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe.

11. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom aj pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd porovnajúc pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, resp. rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na zmenu výživného dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zásadnými zmenami pomerov, ktoré nastali a ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia o výživnom sú jednak odsťahovanie matky spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti, teda zabezpečenie samostatného bývania s tým, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného náklady na bývanie celej rodiny uhrádzal otec a z uvedeného dôvodu bolo určené výživné pre maloleté deti od otca len v sume 90 € mesačne. Vzhľadom na to, že odôvodnenými potrebami

detí sú i náklady na bývanie, resp. zabezpečenie bývania, ktoré náklady majú byť zohľadnené pri určení rozsahu výživného od povinného rodiča, teda od rodiča, ktorý nezabezpečuje výlučnú starostlivosť o deti, bolo bez ďalšieho potrebné reflektovať na uvedenú zmenu pomerov aj úpravou výživného. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že otec má rovnaké náklady spojené s bývaním ako v čase, keď rodina žila v jednej domácnosti, avšak z dôvodu oddeleného bývania rodičov detí sa už na úhrade nákladov na bývanie detí nepodieľa. Pokiaľ ide o primeranosť bývania matky s deťmi, je potrebné poukázať na skutočnosť, že matka zabezpečuje bývanie sebe a trom deťom, z toho dve deti sú stredoškolákmi a jedno v predškolskom veku, teda ich nároky na bývanie sú zjavne rozdielne a potrebujú každý svoj vlastný priestor, preto odvolací súd bývanie matky nepovažoval za nadštandardné a to aj v porovnaní s bývaním otca, ktorý tiež obýva (sám) štvorizbový byt. Napokon otec mohol do vyporiadania BSM riešiť bytovú otázku obdobne ako ju vyriešila matka, keďže bývanie jednej osoby v štvorizbovom byte je už nadštandardom.

12. K ďalšej zmene pomerov došlo i z dôvodu právoplatného zapretia otcovstva k mal. A., teda otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k tomuto dieťaťu (matka vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu naďalej má). Napokon u otca došlo i k nárastu príjmu o 90 € mesačne, pričom príjem matky sa nezmenil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi precízne vyhodnotil všetky zistené zmeny, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a aj napriek tomu, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine môže pri posudzovaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča prihliadať len na naozaj nevyhnutné životné náklady, prihliadol v rámci spravodlivého usporiadania veci i na čiastočné náklady otca, ktoré v iných prípadoch by nebolo možné zohľadniť ako nevyhnutné a ktoré musel vynaložiť v dôsledku práve odsťahovania sa matky s deťmi zo spoločnej domácnosti. Pokiaľ otec namieta, že mu nie je zrejmé, ktoré náklady súd zohľadnil, teda čo tvorilo zohľadnenú sumu 1.731 €, odvolací súd odkazuje na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v kontexte ktorého išlo televízor, sedačku a sušičku bielizne. V ďalšom je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nekonštatoval zmenu iných pomerov, teda nárast iných odôvodnených potrieb detí, ku ktorej zjavne ani nemohlo dôjsť, nakoľko predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná 6 mesiacov pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa nadhodnotenia mesačných nákladov na oblečenie či obuv detí prezentovaných matkou.

13. Vzhľadom na nárast odôvodnených potrieb detí v súvislosti so zabezpečením potreby bývania bez ohľadu na splátky hypotekárneho úveru, ktoré spolu činia 210 €, t.j. na jednu osobu 52,50 € a s prihliadnutím na tri vyživovacie povinnosti matky, dve vyživovacie povinnosti otca a ich príjmy, kedy matka dosahuje príjem 845 € a otec 1.071 €, a to aj bez ohľadu na jeho potencionálny príjem konštatovaný súdom z činnosti kantora/ organistu (67,50 € mesačne), ktorého sa bez dôležitého dôvodu vzdal, ako aj s prihliadnutím na zánik jednej vyživovacej povinnosti otca k mal. A., považoval aj odvolací súd za primerané výživné zodpovedajúce zákonným kritériám určovania rozsahu výživného 140 € mesačne na každé z detí. Rozsudok prvej inštancie preto v tejto časti ako vecne správny podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s výrokom rozsudku týkajúcim sa dlžného výživného, ktorý je na jednej strane neurčitý a na druhej strane zjavne vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd určil dlžné výživné spolu pre obe deti a zároveň uvedené dlžné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 €. Výživné je totiž osobným právom každého dieťaťa (nie rodiča, ktorý výživné za maloleté dieťa preberá a následne z neho uspokojuje jeho odôvodnené potreby), preto tak ako výrok o určení výživného (zvýšení alebo inej zmene výživného), musí presne stanoviť rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo vzťahu ku každému jednotlivému dieťaťu, musí tomuto výroku korešpondovať i výrok o dlžnom výživnom. Znamená to, že dlžné výživné povinnému rodičovi vznikne ku každému dieťaťu osobitne a rovnako vo vzťahu ku každému konkrétnemu dieťaťu a jemu určenému výživnému či dlžnému výživnému musí byť určená i jeho splatnosť. Napokon súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že otec poukazoval na výživu detí sumu 210 € mesačne aj napriek tomu, že jeho otcovstvo k mal. A. bolo právoplatne zapreté. Vzhľadom na zánik vyživovacej povinnosti, a teda zánik exekučného titulu vo vzťahu k výživnému pre mal. A. je potrebné otcom poukazované finančné prostriedky považovať za plnenie nad rámec stanoveného výživného pre

ostatné deti, teda L. a mal. D. od právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva. Iná situácia nastáva vo vzťahu k uhradenému výživnému pre mal. A. za obdobie do právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva, ktorú situáciu rieši ust. § 79 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti za iného), keďže zapretím otcovstva sa vyživovacia povinnosť zrušuje od počiatku a ten, kto ju plnil, môže sa náhrady výživného domáhať buď proti tomu, kto vyživovaciu povinnosť mal, teda určenému otcovi dieťaťa a ak otcovstvo k dieťaťu zo strany iného muža určené nebude, aj proti matke dieťaťa.

16. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil vec v časti dlžného výživného a nakoľko z obsahu spisu nie je možné zistiť, dokedy otec prispieval na výživu detí celkovou sumou 210 € mesačne, pričom zároveň v odvolacom konaní preukázal, že prispel ďalšími sumami nad rámec stanoveného výživného úhradou nákladov na stužkovú oboch synov, ako aj vodičského oprávnenia mladšieho syna D. je v tomto smere potrebné doplniť dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, ktorý rozsah dokazovania zjavne prekračuje účelnosť doplnenia dokazovania odvolacím súdom.

17. Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere a riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyššie uvedeným vo vzťahu k rozhodnutiu o dlžnom výživnom opäť v tejto časti rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. .

18. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že L. P. dovŕšil v priebehu odvolacieho konania plnoletosť XX.XX.XXXX, preto zákonné zastúpenie matkou vo vzťahu k preberaniu, prípadne vymáhaniu výživného zaniklo, rovnako aj zastúpenie kolíznym opatrovníkom a keďže ide o osobné právo dieťaťa na výživné, je už ako plnoletý oprávnený preberať, prípadne vymáhať výživné od povinného otca, čo znamená, že otec je povinný uhrádzať stanovené výživné k rukám L. P.. Rovnako dlžné výživné, ktoré bude ustálené súdom prvej inštancie, bude splatné k rukám už plnoletého L. P. (porovnaj R 2/1985).

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).