Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/149/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky S. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. N. č. X zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti odporcovi S. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcom vo I. F. č. XXX prechodne v H. na ul. H. č. X zastúpeného Mgr. Petrom Kavuličom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Humennom na ul. 26. novembra č. 3 pracovisko Werferova č. 1 v Košiciach za účasti maloletého M. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u navrhovateľky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.3.2019 č.k. -158 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o určenie otcovstva voči mal. M. zastavil. Zveril mal. M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. M. 200 € mesačne za obdobie od 19.5.2016 do 19.7.2016 a 70 € mesačne od 20.7.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 19.5.2016 do 31.3.2019 v sume 2.667,96 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk odporcu s mal. M. neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom. Rozhodnutie považuje v napadnutých výrokoch za nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. a taktiež z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. . Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že matka mala preukázateľne zvýšené náklady na maloletého za prvé dva mesiace jeho života a odporca bol schopný a povinný tieto zvýšené náklady znášať. Podľa názoru súdu bežné výživné 70 € mesačne je primerané majetkovým pomerom a zárobkovým schopnostiam odporcu a súd vyhodnotil bezodplatný prevod vlastníctva osobného motorového vozidla na inú osobu ako úmyselné znižovanie svojho majetku na úkor vyživovacej povinnosti a snahu odporcu o osvojenie si dieťaťa svojej manželky vyhodnotil tiež v jeho neprospech. S týmito závermi prvoinštančného súdu nesúhlasí, pretože pred narodením maloletého dieťaťa náklady dvojnásobne pokryl príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 800 €, preto tieto by nemal znášať on a zvýšené náklady neuznáva. Nesúhlasí ani so stanovenou výškou bežného výživného, pretože momentálne nie je schopný ho hradiť. Konštatoval, že je schopný prispievať na výživu maloletého 50 € mesačne. Citoval ust. Zákona o rodine, keďže bude musieť zaplatiť

aj zameškané výživné. Navrhovateľkou predložené doklady o úhrade nákladov spojených s výživou a starostlivosťou o maloletého nezodpovedajú jej popísanej finančnej situácii, v ktorej sa nachádza, považuje ich za neadekvátne a jej majetkovým pomerom, a preto sú neakceptovateľné napríklad Sudocrem, plienky Pampers, hypoalergénne mlieko, ktoré je na lekársky predpis aj s doplatkom a podobne. V súčasnosti v zamestnaní má reálny výplatný termín okolo 20. v mesiaci, preto nesúhlasil so splatnosťou výživného 15. deň v mesiaci a navrhol, aby bola splatnosť výživného stanovená na 25. deň v mesiaci tak, aby bol vždy schopný zaplatiť výživné naraz. Nestotožňuje sa so záverom súdu ohľadne nepovolenia splátok na dlžné výživné, pretože toto nevie zaplatiť v súdom určenej lehote a nie je v záujme 3-ročného dieťaťa. Navrhuje, aby mu boli povolené splátky dlžného výživného v 40 € mesačných splátkach. Uviedol, že bezodplatne previedol svoje osobné motorové vozidlo na tretiu osobu, táto skutočnosť nemala vplyv na jeho majetkovú sféru, pretože sa jednalo o 18-ročné motorové vozidlo nízkej hodnoty, ktoré vyžadovalo pravidelné zvýšené náklady na prevádzku a údržbu vzhľadom na zvýšenú spotrebu oleja a už nemusí znášať náklady v súvislosti s PZP tohto motorového vozidla. Poukázal na svoju snahu o osvojenie syna svojej manželky, ktorá je ľudsky pochopiteľná a spoločensky akceptovateľná a nemá vplyv na prejednávanú vec, pretože o toto maloleté dieťa sa už dlhodobo stará, odkedy žije s manželkou v spoločnej domácnosti a jeho osvojenie mu neprinesie žiadnu zmenu v jeho majetkovej sfére. Navrhol zaviazať ho prispievať na výživu mal. M. 50 € mesačne, nárok navrhovateľky na zaplatenie zvýšeného výživného za obdobie 2 mesiacov žiada zamietnuť a dlžné výživné žiada povoliť splácať v 40 € mesačných splátkach ku 25. dňu v mesiaci. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok v napadnutých výrokoch a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správne. Poukázala na to, že od vyhlásenia rozsudku odporca prispieva 50 € mesačne. Konštatovala, že rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné doručením podľa . Uviedla, že z odvolania vyplýva, že sa jedná o splátky dlžného výživného, ktoré si odporca sám určil, a teda riadne na výživu maloletého neprispieva po celý čas konania napriek tomu, že genetické testy potvrdili jeho otcovstvo ešte v mesiaci september 2018. Napriek tomu počas celého konania, aj doposiaľ živí dieťa jeho manželky, voči ktorému nemá vyživovaciu povinnosť. Nepoprela, že dostala príspevok pri narodení dieťaťa, avšak potreby dieťaťa boli a sú ďaleko vyššie ako je súdom určené výživné. Ako samoživiteľka, keďže nevedela uspokojiť potreby maloletého, musela už vo veku 8 mesiacov dieťaťa nastúpiť do práce na benzínovú pumpu a neskôr na poštu, pretože to bolo absolútne nevyhnutné, pretože dôchodok jej matky by ich neuživil. Konštatovala, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a pokiaľ si odporca môže dovoliť živiť dieťa, voči ktorému nemá vyživovaciu povinnosť, dokonca dobrovoľne prevziať na seba aj právne následky osvojením, musí byť schopný prioritne zabezpečiť adekvátnu výživu svojmu synovi. Poukázala na spotrebný charakter výživného, a preto je potrebné určiť splatnosť zročného výživného tak, aby bolo uhradené čo najskôr, pretože deti potrebujú výživné v súčasnosti a nemôžu úverovať otca. Súhlasí s jedinou odvolacou námietkou otca ohľadne splatnosti výživného na deň 25. deň v mesiaci, pokiaľ má otec výplatný termín okolo 20. dňa. Poukázala na to, že jej mame bola diagnostikovaná rakovina v 4. štádiu, neostáva jej veľa času a jej finančná situácia bez pomoci svojej mamy, ktorá je na dôchodku sa výrazne zhorší. Ako ďalšiu skutočnosť uviedla fakt, že maloletý už navštevuje materskú školu, v dôsledku čoho jeho výdavky stúpli, a preto niet dôvodu na zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

5. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania, zverení mal. M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako aj právo zastupovať maloletého, spravovať jeho majetok a úpravy styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

9. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

10. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem odporcu zistený listinnými dôkazmi, správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. K odvolacej námietke odporcu poznamenáva, že táto je totožná s jej obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Pokiaľ odporca prezentoval názor, že určené výživné bolo určené vyššou sumou ako navrhovateľka špecifikovala odôvodnené potreby mal. M., odvolací súd konštatuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nepatrí len bývanie, strava, školné, ale aj oblečenie, hygiena, zdravotné potreby a podobne, poznamenáva, že tieto nemuseli byť preukazované, pretože sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v zmysle zákona nie je potrebné dokazovať. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie boli zistené príjmové a majetkové pomery oboch rodičov aj skutočnosť, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa hodnotenia nevyhnutných výdavkov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, a jeho cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných

potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné detailne skúmať výdavky na stravu a osobnú hygienu a podobne. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného, vzhľadom na príjmové a majetkové pomery odporcu a rozsahu odôvodnených potrieb mal. M. K., ktorý navštevuje materskú školu. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti, preto odvolací súd potvrdil podľa ust. napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na čas po rozvode ako vecne správny.

11. K odvolacej argumentácii otca ohľadne zmeny rozsudku týkajúcej sa určenia dňa splatnosti výživného v súlade s jeho odvolacím návrhom odvolací súd s poukazom na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, keďže účelom výživného je zabezpečenie prostriedkov na živobytie oprávnenému v danom mesiaci, preto má byť deň splatnosti výživného určovaný v danom mesiaci čo najskôr. Výplatný termín mzdy povinného nie je vzhľadom na uvedené relevantnou skutočnosťou, na ktorú by bolo potrebné prihliadať.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval podľa v spojení s ust. , pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).