Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: R. P., N.. XX.XX.XXXX, A. Q. XX, XXX XX W., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 52 451 747, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie 282 EUR takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 21.01.2019 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 282 EUR. V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. o zaplatenie sumy 762 EUR bola úspešná v časti 282 EUR v ktorej bola žaloba zamietnutá a zároveň bola úspešná v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia uviedol: „19. Zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 22.12.2014 je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha súdnej kontrole. Ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na túto zmluvu o úvere sa vzťahuje o spotrebiteľských úveroch. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa a zabezpečenie spotrebiteľovi dostatočného množstva informácií o podmienkach úveru, nákladoch, záväzkoch, ktoré pre neho z tejto zmluvy vyplývajú. 20. V zmysle zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve z 22.12.2014 je uvedený ako termín splatnosti 380. deň po uzatvorení zmluvy a doba trvania tejto zmluvy je 380 dní. Termín konečnej splatnosti je zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s termínom poslednej splátky úveru, t. j. 380. deň po uzatvorení zmluvy, resp. s určením 380 kalendárnych dní, lebo náležitosťou zmluvy podľa písm. f/ je jednak určenie doby trvania zmluvy, čo by zodpovedalo údaju 380 kalendárnych dní, ale zároveň vyžaduje aj stanovenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo musí byť uvedené dátumovo a iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru je určená

dátumovo neprichádza do úvahy (viď rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 28.2.2017). Už len nedostatok tejto obsahovej náležitosti zmluvy spôsobuje, že takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ je bezúročný a bez poplatkov 21. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, pokiaľ je úrok uvedený bez časovej konkretizácie, na ktorú sa dojednáva, nespĺňa zákonný predpoklad v zmysle § 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva ďalej obsahuje síce celkové náklady úveru, ale tie sú v nesprávnej výške z dôvodu, že do celkových nákladov patria aj náklady doplnkovej služby, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytovaní finančných služieb a z tohto pohľadu je stanovená v zmluve výška RPMN 50,22 % v nesprávnej výške. 22. Žalovaná poukazovala na to, že zmluva o doplnkovej službe jej bola vnútená pri podpise zmluvy o úvere 22.12.2014. Tvrdenie žalobcu, že sa jedná len o vzťah žalovanej s treťou osobou, pričom on nie je účastníkom tejto zmluvy o poskytovaní finančných služieb, je v rozpore priamo s textom zmluvy v čl. 1, kde je uvedené, že veriteľ TELERVIS PLUS a.s. žiada vykonávať objednané finančné služby na základe tejto zmluvy a je aj proti logike, že by si žalovaná ako dlžník sama našla subjekt odlišný od veriteľa a dobrovoľne žiadala, aby jej úver doručil k nej domov a každý mesiac ju navštevoval a vyberal od nej mesačné splátky za dohodnuté poplatky. Zo zmluvy nevyplýva, pre koho koľko finančných prostriedkov spolu s mesačnými splátkami úveru a počas akej doby mieni spoločnosti FINWAY SK, s.r.o. vyberať od žalovanej splátky, a preto ide o zmluvu neurčitú v rozpore so zákonom, a to a v zmysle ide o absolútne neplatný právny úkon. Týmto nanúteným uzavretím zmluvy so spoločnosťou FINWAY SK, s.r.o. došlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalovanej, pretože za hotovostné poskytovanie úveru si spoločnosť zaúčtovala 10 Eur a ide o postup v rozpore s druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľský úver sa nesmie poskytovať finančnými prostriedkami v hotovosti. Žalovanej úver nebol vyplatený na účet, v zmluve uvedené ako je číslo účtu nie je číslom jej účtu, čoho si bol žalobca vedomý, pretože na to priamo upozorňovala žalovaná žalobcu aj osoby, ktoré jej prišli vyplatiť hotovostný úver, avšak po zrazení sumy 120 Eur, čo vyplýva aj zo záznamov v knihe splátok FINWAY SK, s.r.o. zo dňa 22.12.2014, kde podľa týchto záznamov bola zrazená suma 12 Eur ako splátka 22.12.2014 a suma 108 Eur za finančné služby z celkovej služby 304 Eur s podpismi na týchto listinách, ktoré sú zhodné s podpisom na str. 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 22.12.2014, na ktorom je potvrdenie, že dlžníkovi boli doručené zmluvy a overené údaje na tejto zmluve s podpisom H. L., ktorá je označená v knihe splátok pri mene manažéra. Bezhotovostný spôsob splácania je bezplatný, a preto požiadavka, aby žalovaná spoločnosti FINWAY SK, s.r.o. za túto doplnkovú službu mala uhradiť 10 a 304 Eur je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle a ide aj o nekalú obchodnú praktiku podľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. 23. Dojednanie administratívneho poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pretože oprávňuje dodávateľa na plnenia, ktoré materiálne neposkytuje spotrebiteľovi a za úkony, ktoré nie sú v prospech spotrebiteľa, tieto úkony nie sú špecifikované a nevysvetlené, pričom sú len všeobecne označené ako náklady spojené s úverovou dokumentáciou. Takáto zmluvná podmienka je v zmysle generálnej klauzuly podľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa neplatnou.““

Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, pričom svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má aj funkciu relutárnu. Keďže si ako spotrebiteľ úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, a preto navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť priznať jej 282 EUR, čo zodpovedá sume, o ktorú sa žalovaný chcel na jej úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 26.02.2019 k žalobe uviedol, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, je nevyhnutné aby vznikla a zo strany žalobcu bola nespochybniteľne preukázaná ujma. Táto podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade nevznikla, z uvedeného dôvodu nemohla byť ani preukázaná. Žalovaný má teda za to, že žalobca nijakým hodnoverným spôsobom dostatočne neodôvodnil svoj nárok na finančné zadosťučinenie. Žalobca svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie opiera o ním tvrdenú potrebu sankcionovať žalovaného. Primerané finančné zadosťučinenie však v zmysle platnej právnej normy nemá sankčnú funkciu, naopak, má do istej miery zmierňovať a reparovať ujmu spotrebiteľa, ktorá musí byť dôvodne preukázaná, musí vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a musí byť takého rozsahu a charakteru, že je

na mieste, aby súd uložil povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca ani jeden z týchto zákonných predpokladov žiadnym spôsobom nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená. V prípade, ak však žiadna ujma nevznikla, nie je možné tento prostriedok reparácie uplatniť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik akejkoľvek ujmy na jeho strane ani odôvodnenosť stanovenej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, pričom ani ochrana spotrebiteľa nesmie bezbreho dominovať a zasahovať do práva dodávateľa. Žalovaný poukázal aj na to, že to bol práve on, ktorý v pôvodnom konaní uplatnil svoje práva z dôvodu porušenia povinností žalobcu, preto z tohto protiprávneho stavu, ktorý spôsobil žalobca, nemôže vzniknúť jeho právo na zadosťučinenie. Z pohľadu hmotného práva bol žalobca porušovateľom práva, čo v pôvodnom konaní uznal aj súd a zaviazal žalobcu na plnenie. Teda práve žalovaný si pôvodnom konaní úspešne uplatnil svoje právo, aj keď len čiastočne. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

3. Podľa o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "") a označovanie výrobkov cenami. Podľa o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

4. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu , či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, pričom nie je právne významné, či sa žalobkyňa aktívne v pôvodnom konaní domáhala svojich práv v procesnom postavení žalobcu, resp., či svoje práva uplatnila v rámci obrany, v procesnom postavení žalovaného. V tomto ohľade súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého okrem iného vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. súd právne uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto priznal žalovanému iba zostávajúcu časť nezaplatenej istiny poskytnutého úveru a taktiež určil neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Základným o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

6. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa

od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobcu z titulu jeho zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti, nepoužíval neprijateľné zmluvné podmienky a v zmluvách jednoznačne uvádzal všetky obligatórne zákonné náležitosti. Súd považuje sumu vo výške 100 EUR za primeranú, aj s ohľadom na argumentáciu žalobkyne, že v danom prípade sa chcel žalovaný obohatiť na jej účet v rozsahu 282 EUR, preto má byť zadosťučinenie v tejto výške, čo ale súd nepovažoval za náležité a primerané, nakoľko už v pôvodnom konaní bol žalovaný sankcionovaný tým, že úver bol určený za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal teda nárok iba na vrátenie poskytnutej istiny bez akéhokoľvek zisku, pričom finančné zadosťučinenie má byť skutočne primerané a súd má za to, že určená výška odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria. V prevyšujúcej časti, preto súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

7. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže rozhodnutie v danom prípade záviselo od úvahy súdu, súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, avšak iba z priznanej istiny vo výške 100 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).