Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23Co-4-2020.pdf
PDF · 91.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci žalobcu: ZATARA, s. r. o., so sídlom Hollého 1510/79, 908 51 Holíč, IČO: 45 436 185, zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 85, 909 01 Skalica, proti žalovaným: 1/ P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX A., 2/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokátska kancelária so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 5C/4/2017 - 174 zo dňa 7. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaných 1/ a 2/ odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ doručil súdu dňa 16.10.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP. V návrhu uviedol, že dňa 02.10.2019 sa dostavil na predmetnú nehnuteľnosť súdny exekútor, ktorý na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.05.20019 sp. zn. 62Ek/575/2019 vyzval žalovaných, aby boli súčinní pri vykonaní nepeňažnej exekúcie: vypratanie bytu. Ďalej vo svojom návrhu uviedol, že uvedeným exekučným konaním a zrejme fiktívnou pohľadávkou, ktorá tvorí základ exekučného titulu, sa žalobca snaží obísť konanie vedené na Okresnom súde Skalica sp. zn. 5C/4/2017 a procesnými obštrukciami zamedzuje priebeh tohto konania, tým že nebol doložený súhlas so vstupom do konania nového žalobcu. Súdny exekútor uviedol žalovaným, že ich príde vypratať dňa 18.10.2019, z tohto dôvodu odôvodnil právny zástupca žalovaných naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, aby sa do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Skalica sp. zn. 5C/4/2017 nenakladalo s bytom č. XX, na X. podlaží bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode č. X, na ulici L. XXXX, A., pričom bytový dom súpisné číslo XXXX je postavený na pozemku C KN parcelné číslo 3185, všetko zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu, katastrálny odbor Skalica a to najmä, aby neboli žalovaní z predmetného bytu vyprataní. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právny zástupca žalovaných pripojil fotokópiu Poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podrobnejšie neodôvodnil a k návrhu nedoložil ďalšie listinné dôkazy.
2. Súd výzvou zo dňa 17.10.2019 vyzval právneho zástupcu žalovaných, aby upresnil petit v danom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súdu nebolo z podaného návrhu zrejmé, čoho presne sa navrhovatelia neodkladného opatrenia domáhajú, nakoľko v návrhu uviedli len pojem „aby sa nenakladalo s bytom“, nakoľko daný pojem nepovažoval súd za presný a určitý, a taktiež súd vyzval
právneho zástupcu žalovaných, aby upresnil a označil, voči komu návrh podáva, t.j. na koho sa má neodkladné opatrenie vzťahovať.
3. Dňa 22.10.2019 doručil súdu právny zástupca žalovaných podanie zo dňa 21.10.2019, v ktorom uviedol, že súd má pod pojmom „nenakladalo s bytom“ rozumieť, aby žalovaní neboli z bytu vyprataní bez právoplatného rozsudku Okresného súdu Skalica a subjektom, na koho sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, je žalobca a nový žalobca, ktorý ešte nedodal súhlas so vstupom do konania.
4. Dňa 23.10.2019 doručil súdu právny zástupca žalovaných doplnenie podania zo dňa 21.10.2019, v ktorom navrhoval, aby súd uložil exekútorovi povinnosť zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k vyprataniu predmetu sporu manželmi E. - žalovanými vo veci vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5C/4/2017.
5. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 24.4.2019, pre katastrálne územie A. (č. l. 119) vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX, číslo vchodu X, X. posch., v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na pozemku registra C KN parc. č. 3185, je spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. so sídlom Bratislavská 100/D, Šamorín. Vlastníctvo bolo nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.3.2019.
6. Súdu bol dňa 16.10.2019 doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalovaní žiadali nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa do právoplatného skončenia v danej veci nenakladalo s predmetnou nehnuteľnosťou a to najmä, aby neboli žalovaní z predmetného bytu vyprataný. Neodkladným opatrením sa môže len konkrétnemu subjektu uložiť povinnosť či už aby niečo konal alebo sa niečoho zdržal.
7. Ďalej uviedol, že v danom návrhu však absentuje presné označenie subjektu, ktorému má byť neodkladným opatrením povinnosť uložená. V konaní sp. zn. 5C/4/2017 je pritom žalobcom spoločnosť ZATARA, s.r.o. a súčasným vlastníkom bytu je spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o. Navrhovatelia ani jeden z týchto subjektov v petite neoznačili. V doplnenom podaní žalobcovia uviedli uloženie povinnosti exekútorovi, ani tento subjekt však v petite presne neoznačili. Súd nemôže za navrhovateľov takéto označenie subjektu urobiť na základe dedukcie, aj keď by mohla vyplývať z obsahu niektorých dokladov v spise. Súd považuje predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v označení subjektu voči ktorému je návrh podaný za neurčitý, nakoľko právny zástupca neuviedol, na koho sa má neodkladné opatrenie vzťahovať resp. kto má čo vykonať alebo nevykonať. Právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 21.10.2019 doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v danom podaní uviedol, že subjektom na uloženie povinnosti je žalobca a nový žalobca, petit návrhu však tomu nezodpovedá. V predmetnom konaní je žalobca spoločnosť ZATARA, s.r.o., avšak súdu zo spisu vyplýva, že novým vlastníkom nehnuteľnosti sa stala spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o., ktorá súhlas so vstupom do tohto konania doteraz nedala a nie je stranou sporu.
8. Súdu bolo dňa 23.10.2019 doručené doplnenie podania žalovaných, v ktorom žalovaní žiadali uložiť exekútorovi povinnosť zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k vyprataniu predmetu sporu žalovanými. Aj toto doplnenie návrhu súd považuje za neurčité, nakoľko súdu z neho nie je zrejmá presná osoba exekútora, v podaní absentuje presné označenie osoby exekútora, z tohto dôvodu súd nemôže zaviazať osobu, bez konkrétnych údajov k tejto osobe.
9. Z návrhu taktiež jasne nevyplýva ako sa nemá nakladať s bytom, t.j. aké nakladanie nemá urobiť osoba povinná z neodkladného opatrenia, preto aj v časti petitu je návrh neurčitý a nezrozumiteľný.
10. Keďže návrh na neodkladné opatrenie je z uvedených dôvodov nezrozumiteľný a neurčitý a navrhovatelia vady tohto návrhu neodstránili, súd podľa § 327 CSP tento návrh odmietol.
11. Proti uzneseniu žalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie. Uviedli, že napadnuté uznesenie je nezákonné, nakoľko podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, je určitý a zrozumiteľný. Poukazuje na to, že právny zástupca nie je povinný vykladať pojmy petitu návrhu súdu prvej inštancie, súd má sám posúdiť podaný návrh a procesne sa s ním vysporiadať, aj napriek tomu, že petit bol rozumne odôvodnený a mimo akýchkoľvek pochybností o tom, čo sa snažia žalovaní dosiahnuť a čo návrhom sledujú. Procesný postup súdu prvého stupňa považujú za
neprimerane a nedôvodne formalistický a na základe uvedeného navrhujú, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie a sám podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), a zistil, že rozhodnutie súdu I. inštancie je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len ,,CSP“), v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
16. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
17. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
18. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie môže mať aj trvalý charakter, môžu sa ním vyriešiť vzťahy medzi účastníkmi na trvalo v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie zákonné predpoklady. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Aby sa súd mohol zaoberať samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska jeho opodstatnenosti, je dôležité, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal náležitosti v zmysle citovaného § 326 ods. 1 a 2 CSP.
19. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol z dôvodu, že tento je neurčitý, nezrozumiteľný. Uviedol, že neodkladným opatrením sa môže len konkrétnemu subjektu uložiť povinnosť či už aby niečo konal alebo sa niečoho zdržal. V danom návrhu však absentuje presné označenie subjektu, ktorému má byť neodkladným opatrením povinnosť uložená. Z návrhu taktiež jasne nevyplýva ako sa nemá nakladať s bytom, t.j. aké nakladanie nemá urobiť osoba povinná z neodkladného opatrenia, preto aj v časti petitu je návrh neurčitý a nezrozumiteľný.
20. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, je určitý a zrozumiteľný a uviedol, že súd má sám posúdiť návrh a procesne sa s ním vysporiadať.
21. Súdne konanie a prístup k spravodlivosti môže byť zabezpečený len v tom prípade, ak je zrejmé, čo má byť predmetom konania (čo sa ním sleduje) a žalobca pripojí k návrhu listinné dôkazy, ktoré osvedčujú jeho nárok. Vyžaduje sa tiež, aby opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a výrokom neodkladného opatrenia bola logická zhoda. Už samotný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý a nezrozumiteľný. Ak súd návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z petitu návrhu žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia (ani z jeho doplnenia) však nevyplýva, kto sa má zdržať všetkých úkonov smerujúcich k vyprataniu predmetu sporu a nie je jasný subjekt, voči ktorému tento návrh smeruje. Navyše žalovanými uvádzané skutočnosti v podaní nie sú podložené listinnými dôkazmi osvedčujúcimi opodstatnenosť nároku žalovaných, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením.
22. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu I. inštancie, že podanie žalovaných nespĺňa náležitosti podania na nariadenie neodkladného opatrenia, a toto podanie je neurčité a nezrozumiteľné. Z vyššie uvedených dôvodov bolo možné uzavrieť, že žalovaní neurčitosť a nezrozumiteľnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstránili ani v podanom odvolaní. Súd musí presne vedieť, o akom nároku má konať a rozhodnúť. Súd nemôže strane sporu priznať iné práva a protistrane uložiť iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je návrh nezrozumiteľný a žalobný petit neurčitý a nie je v zhode so skutočnosťami opísanými v návrhu, t.j. vymedzenie práva žalovaných nezodpovedá povinnostiam žalobcu v návrhu obsiahnutých, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať žalovanými zamýšľané účinky rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Úlohou súdu nie je dedukovať (čo asi svojím podaním žalovaní mysleli) a vyvodzovať závery na základe nepresných a neúplných informácií v podaní. Súd by tak nahrádzal ich vôľu, čo nie je prípustné.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 CSP.
24. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešným žalovaným. Z dôvodu, že žalobca ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom za obchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).