Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-12-2020.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: C.. G. U.Ý., V. U. F. Č.. X, X., adresa na doručovanie: P.D..V. XX, XXX XX D. - P., proti žalovanej: Slovenská E., K.. U. F. F., Ž. O.. Č.. XX, V., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 28. februára 2019 č.k. 23C/225/2015- 66, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4Er/660/2008, EX/108/98. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako oprávnený podal dňa 17. 9. 1998 na W. Ú. L.. P. T. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému F., F.. F. E.. D.. na vymoženie pohľadávky vo výške 150.051 Kč s prísl. na podklade platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave z 25.8.1997 č.k. Z-2-2Rob/1025/96-19. Krajský súd v Bratislave dňa 16.12.1998 poveril vykonaním exekúcie exekútora L.. P. T.. Súdny exekútor listom z 12.4.2000 žalobcovi - oprávnenému oznámil, že jeho pohľadávka bola čiastočne uspokojená vo výške 117.807,10 Sk a oboznámil ho s tým, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, účty v peňažných ústavoch má nulové a vzhľadom na to je zvyšok pohľadávky žalobcu nevymožiteľný. Z týchto dôvodov súdny exekútor požiadal žalobcu - oprávneného, aby podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. poriadku. Žalobcovi bol tento list doručený dňa 19.6.2000. Listom z 22.2.2006 súdny exekútor informoval žalobcu o tom, že v čase od 6.4.1999 do 31.8.1999 bola na jeho účet poukázaná suma 117.807,10 Sk (3.910,47 eur) a dňa 10.1.2006 bola na jeho účet pripísaná suma 27.396,90 Sk (909,41 eur). Tento list bol žalobcovi doručený dňa 3.3.2006. Dňa 2.2.2007 bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd Piešťany uznesením z 28.10.2010 č. k. 4Er/660/2008- 25 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2013 a žalobca ho nenapadol odvolaním. Žalobca tvrdil, že súdny exekútor nesprávne úradne postupoval, keďže bol v exekučnom konaní nečinný, čím poskytol povinnému čas, aby sa zbavil svojho majetku. V dôsledku toho mu vznikla majetková škoda vo výške 150.051 Sk (4.981 eur) a nemajetková ujma vo výške 10.000 eur.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj prieťah v súdnom konaní môže založiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ale nie každý prieťah je spôsobilý túto zodpovednosť založiť; musí ísť o nedôvodný prieťah a musí byť daná príčinná súvislosť medzi ním a vznikom škody. O takýto prípad sa však podľa súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nejedná. Z obsahu exekučného spisu totiž vyplýva, že súdny exekútor vykonával exekučné úkony priebežne, bez väčších časových odstupov, čo napokon viedlo k efektívnemu výsledku, pretože prevažná časť pohľadávky žalobcu (96 %) bola vymožená. Skutočnosť, že žalobca sa o stav exekučného konania okrem listu z 23.1.2016 nezaujímal, nie je možné pričítať na vrub súdneho exekútora. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že predmetné exekučné konanie nebolo doposiaľ ukončené, pretože exekučný súd uznesením z 28. 10. 2010 č. k. 4Er/660/2008- 25 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2013, teda 2 roky pred podaním predmetnej žaloby. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinností zo strany exekútora, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako jeho nesprávny úradný postup.
4. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že zo žalobcovej pohľadávky vo výške 4.981 eur bola v exekúcii vymožená suma 4.819,88 eur a žalobcovi preto nemohla vzniknúť škoda v ním uplatnenej výške 4.981 eur. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že tvrdenia žalobcu o tom, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo u neho k vyvolaniu stresu, stavu beznádeje, k zhoršeniu jeho choroby, k vzniku platobnej neschopnosti a k rozpadu jeho manželstva, zostali iba v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Z rozvodového rozsudku nevyplýva, že by dôvodom rozvratu manželstva žalobcu bol práve nesprávny úradný postup exekútora, keď dôvodom rozvratu manželstva mala byť jeho dlhodobá nefunkčnosť, ako aj množstvo exekúcií vedených na majetok žalobcu. Pokiaľ žalobca argumentoval dopadom nesprávneho úradného postupu na jeho zdravie, žalobca v konaní nepreukázal ani len to, že trpí ním uvádzanou chorobou. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebyť nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora jeho pohľadávka by bola v celom rozsahu uspokojená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v exekúcii bola vymožená suma 4.819,88 eur, čo predstavuje 96,76 % z celkovej výšky vymáhanej pohľadávky, pričom exekúcia bola pre nemajetnosť povinného zastavená ako neprípustná.
5. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že predmetná exekúcia prebiehala v rokoch 1998 až 2013, teda 15 rokov, z čoho je podľa neho zrejmé, že došlo k prieťahom zo strany súdneho exekútora a teda k nesprávnemu úradnému postupu. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že za jeden rok prieťahov sa priznáva suma okolo 1.000 eur. Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že prieťahy v exekučnom konaní u neho vyvolali pocity frustrácie, stresu a beznádeje a že úmyslom exekútora bolo exekúciu zastaviť. Súd prvej inštancie tiež pominul, že žalobca trpí nevyliečiteľnou chorobou a v dôsledku prieťahov v exekučnom konaní sa jeho stav zhoršil. Naviac, žalobca je živiteľom početnej rodiny a v dôsledku predmetných prieťahov je v platobnej neschopnosti. Ďalej žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhované dôkazy na preukázanie skutočnosti, že povinný mal v rokoch 1998 až 2013 dostatok majetku a že teda bola reálne vymôcť celú pohľadávku a nie iba jej časť. Napokon žalobca v odvolaní poukázal na judikatúru ESĽP.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že eviduje cca 60 spisov (v štádiu súdnych konaní, resp. v štádiu predbežného prerokovania), v ktorých žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcich v prieťahoch v exekučných, súdnych a konkurzných konaniach, pričom náhradu nemajetkovej ujmy zdôvodňuje vždy tými istými všeobecnými tvrdeniami (stres, zhoršenie zdravotného stavu, rozvod manželstva, platobná neschopnosť).
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj presvedčivo odôvodnil a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z pripojeného exekučného spisu OS Piešťany sp. zn. 4Er/660/2008 vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorovi vydané dňa 16.12.1998 a už listom z 12.4.2000 súdny exekútor oznámil žalobcovi
- oprávnenému, že jeho pohľadávka bola uspokojená vo výške 117.807,10 Sk (3.910,48 eur), čo predstavuje 78,52 % z vymáhanej sumy 4.981 eur. Teda už po menej ako 1,5 roku od začatia exekučného konania v ňom bola vymožená prevažná časť vymáhanej pohľadávky žalobcu. Dňa 10.1.2006 bola na účet žalobcu pripísaná suma 27.396,90 Sk (909,41 eur). K 10.1.2006 bola teda v exekučnom konaní vymožená suma spolu 4.819,88 eur, čo predstavuje 96,76 % z vymáhanej sumy 4.981 eur. Nie je preto možné urobiť záver o nečinnosti súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci. Je pravda, že exekučné konanie bolo právoplatne zastavené až v roku 2013, ale podstatné je to, že k samotnému skoro 100 % vymoženiu predmetnej pohľadávky došlo už začiatkom roku 2006.
11. Keďže v predmetnej exekučnej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora, nie je potrebné zaoberať sa výškou škody a nemajetkovej ujmy. Napriek tomu odvolací súd v tejto súvislosti rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že v exekúcii bola z pohľadávky žalobcu vo výške 4.981 eur vymožená suma 4.819,88 eur. Preto žalobcovi nemohla vzniknúť škoda vo výške 4.981 eur. V prípade preukázania nesprávneho úradného postupu exekútora by bolo možné uvažovať o škode vo výške 161,12 eur (4.981 - 4.819,88 = 161,12 eur) a to za predpokladu, že by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekútora a vznikom škody v tejto výške. Žalobca by teda musel preukázať, že ak by exekútor nebol nečinný, mohla byť v exekučnom konaní vymožená celá pohľadávka vo výške 4.981 eur a nie iba suma 4.819,88 eur. K nemajetkovej ujme odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení (viď ods. 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V súvislosti s posudzovaním dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemožno prehliadnuť fakt, na ktorý poukázala žalovaná, že totiž žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu v cca 60 veciach, pričom vo všetkých ju odôvodňuje rovnakými tvrdeniami.
12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).