Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/2/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. Č., K. P. XX.XX.XXXX, Q. Č., K. P. XX.XX.XXXX U. Q. Č., K. P. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A. 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - A. Č., K. P. XX.XX.XXXX, O.: Y. X, XXX XX O. a otec Q. Č., K. P. XX.XX.XXXX, O.: Y. X, XXX XX O., na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 13. decembra 2019, č.k. -40, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 13. decembra 2019, č. k. -40, mení tak, že otec je na čas do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod manželstva rodičov a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp.zn. , povinný prispievať na výživu maloletej A. Č., K. P. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,- eur mesačne, na výživu maloletého Q. Č., K. P. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, a na maloletého Q. Č., K. P. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, a to všetko vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 13. decembra 2019, č. k. -40, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala uloženia povinnosti otcovi platiť na maloleté deti Č., A., K.. XX.XX.XXXX, Q., K.. XX.XX.XXXX U. Q., K.. XX.XX.XXXX, výživné v sume 200,- eur mesačne na každé dieťa. Matka návrh podala z dôvodu, že s otcom detí sú síce manželia, avšak dňa 30.10.2019 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloleté deti sú fakticky len v jej výlučnej starostlivosti, rodičovské práva a povinnosti k nim neboli zatiaľ súdnym rozhodnutím upravené. Mesačné náklady na domácnosť a maloleté deti vyčíslila celkovou sumou 1.203,- eur. Objasnila, že otec je zamestnaný ako majster odborného výcviku, zároveň pre spoločnosť Mojito s.r.o. zaškoluje budúcich vodičov za 550,- eur za jedného a plánuje prevádzkovať penzión. Jej požiadavku na prispenie na deti odmietol s tým, že peniaze potrebuje na ďalšie podnikanie. Majetkové pomery otca jej nie sú známe, prispieva iba na úhradu nájomného, elektriny, internetu a mobilu cca 220,- eur mesačne. Jej mesačný príjem seniora asistenta v Kauflande je v čistom 1.150,- eur, všetky výdavky na maloletých hradí zo svojho platu a z vlastných zdrojov nie je schopná zabezpečiť maloletým takú životnú úroveň, aká by im prislúchala.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka svojim návrhom neosvedčila nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy súčasných pomerov maloletých detí prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že z návrhu vyplýva, že rodičia maloletých detí žijú v jednej domácnosti, na

zabezpečovaní potrieb ktorej otec prispieva podľa matky sumou cca 220,- eur mesačne (nájomné, elektrina, internet, mobil). Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia v súčasnej dobe zdieľajú spoločné bydlisko. Za danej situácie tak nie je možné podľa súdu prvej inštancie vylúčiť, či otec neprispieva finančne, alebo materiálne adresne maloletým deťom, hlavne najstaršiemu, ktoré nadobudne onedlho plnoletosť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že tvrdenie matky, že jej otec na požiadanie na deti neprispel, ešte nevylučuje priame podieľanie sa otca na zabezpečovaní potrieb detí, napr. formou nákupov do domácnosti, príležitostných platieb do školy, a pod. Tým vznikajú podľa súdu prvej inštancie pochybnosti o opodstatnenosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia okamžitým zásahom súdu do pomerov účastníkov prostredníctvom navrhovaného procesného inštitútu. Ani samotné podanie návrhu na rozvod manželstva matkou a ňou tvrdené odmietnutie otca prispenia na deti z dôvodu jeho podnikateľských zámerov, neozrejmuje dostatočne potrebu určenia výživného v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie poznamenal, že matkou navrhovaná výška výživného 200,- eur mesačne na každé maloleté dieťa prekračuje nevyhnutnú mieru stanovenú .

3. Voči uzneseniu podala matka odvolanie, v ktorom uvádza, že otec sa zdržiava v spoločnej domácnosti len počas pracovných dní, pričom príde v neskorých večerných hodinách domov. Počas víkendu je u svojej priateľky. Na chod domácnosti vôbec finančne neprispieva, ako na stravu, drogériu a ďalšie potreby pre domácnosť. Ako príklad uviedla, že otec si kúpi salámu, na večeru si urobí hemendex, olej, vajíčka, chlieb a ďalšie ingrediencie si zoberie z jej zásob, na ktoré vôbec finančne neprispieva. To platí v prípade aj pri varených jedlách, ktoré pripraví pre ňu a deti, avšak otec ich konzumuje bez toho, aby sa finančne podieľal na kúpe potravín potrebných na varenie. Nechá si všetko vyprať a vyžehliť. Ako uviedla v návrhu prispieva len cca 220,- eur na elektrinu, nájom, atď. Uviedla, že nemá žiadnu právnu istotu, že otec bude aj naďalej prispievať touto sumou, keďže ako sám uvádza začal opätovne podnikať a všetky finančné prostriedky dáva na podnikanie. Poukázala na to, že ich vzťahy sú vážne narušené a je presvedčená, že nebude prispievať už žiadnou sumou na domácnosť, keďže už má vedomosť o jej návrhu o rozvod manželstva. Môže mať len jedinú právnu istotu, a to, že bude zaviazaný rozhodnutím súdu na výživné pre maloleté deti do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Uviedla, že súd prvej inštancie neopodstatnene odôvodnil, že tu nie je možné vylúčiť, že otec robí nákupy, nakoľko táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, je to len neopodstatnená domnienka súdu prvej inštancie. Poukázala na to, že maloletým treba zabezpečiť stravu, šatstvo, hygienu, vreckové atď. Otec jej neprispieva na výživu maloletých detí, a to ani v nevyhnutnej miere napriek tomu, že je zamestnaný, má pravidelný príjem a pritom podniká. Ako rodič je povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinností má taktiež prihliadnuť na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa stará o maloleté deti tak, ako to vyplýva z ust. § 62 ods. 2 a § 62 ods. 4 zákona o rodine. Uviedla, že otec sa o deti riadne nestará, keďže cez týždeň chodí v neskorých hodinách domov a cez víkend sa nezdržia doma. Všetky výdavky na maloleté deti hradí matka zo svojho platu a zabezpečuje celú starostlivosť voči maloletým. Matka má za to, že súd prvej inštancie riadne nepreveril skutočný stav veci, neprihliadal na náklady, ktoré treba vynaložiť na maloletých. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje matka za nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutočným zisteniam. Nezohľadnil všetky dôkazy, ako aj nezdôvodnil dostatočne rozhodnutie. Matka má za to, že zo samotného obsahu návrhu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených vyplýva aktuálna potreba vydať žiadané neodkladné opatrenie, v prospech maloletých, vzhľadom na ich zabezpečenie potrieb a v záujme potreby rozloženia povinností rodičov vo vzťahu k maloletým deťom.

4. Otec a kolízny opatrovník sa nevyjadrili k návrhu a odvolaniu, hoci im tieto boli doručené.

5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( ).

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa ust. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých sa prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či bez neodkladnej úpravy nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

13. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

14. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel, na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že tu sú dané dôvody na určenie výživného k maloletým deťom na čas do rozvodu. Matkou tvrdené skutočnosti neboli otcom vyvrátené, tento sa k návrhu a odvolaniu nevyjadril. I keď rodičia žijú v jednej domácnosti, a otec sa podieľa na niektorých platbách za domácnosť, ešte neznamená, že si aj plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Z popísaného stavu matkou vyplýva, že síce rodičia žijú v jednej domácnosti, avšak otec chodí domov v neskorých večerných hodinách a cez víkendy sa doma nezdržuje vôbec. Osobnú starostlivosť o maloletých tak vykonáva matka, ktorá aj zabezpečuje takmer všetky potreby maloletých. Medzi nevyhnutné potreby maloletých nepatrí len bývanie, na nákladoch ktorých sa otec podľa vyjadrenia matky podieľa, ale aj zabezpečenie stravy, ošatenia, náklady súvisiace so vzdelaním a zdravotnou starostlivosťou. Odvolací súd má za to, že matka osvedčila potrebu neodkladne uložiť otcovi prispievať na výživu maloletých detí, keď túto povinnosť si dobrovoľne neplní. Platby za nájom, elektrinu a internet, na ktoré otec prispieva, nemožno vyhodnotiť ako platenie výživného na maloleté deti, keď aj otec obýva danú nehnuteľnosť a teda aj on využíva služby spojené s bývaním. Dôvodom na zamietnutie návrhu nie je ani to, že podľa názoru súdu prvej inštancie matka žiadala určiť výživné v sumách, ktoré prekračujú nevyhnutnú mieru stanovenú . Súd nie je viazaný návrhom matky a sám môže

zvážiť a určiť, aká suma je v tom - ktorom prípade nevyhnutnou, teda môže stanoviť aj nižšiu sumu, ako je žiadané v návrhu. Odvolací súd vychádzajúc z dikcie ust. , podľa ktorého môže súd nariadiť neodkladným opatrením platiť výživné v nevyhnutnej miere, v spojení so o životnom minime a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktoré upravuje sumy životného minima na 146,64 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a na 95,96 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, a s ohľadom na vek maloletých dospel k záveru, že pri maloletej Eve, ktorá má 17 rokov a v máji dovŕši plnoletosť je dôvodné stanoviť neodkladným opatrením prispievať otcovi na jej výživu sumou 150,- eur mesačne, na maloletého Mateja a Michala sumou po 100,- eur mesačne na každého.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

PProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).