Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/33/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 26.02.2020 v trestnej veci proti obžalovanému U. Z. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 08.03.2019, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného U. Z. vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- od presne nezistenej doby začiatku roku 2017 do 20. 10. 2017 v rodinnom dome v obci F. č. XX, okres V., v priebehu dennej doby, ale aj v čase nočného kľudu opakovane 2 až 3 - krát do týždňa prichádzal domov pod vplyvom alkoholu, po príchode domov opakovane silno búchal všetkými dverami, kričal a vulgárne sa vyjadroval, všetko rozhadzoval, čím týmto konaním vyvolával obavy u manželky F. Z. ako aj u syna maloletého U.. Z.., nar. X. X. XXXX, najmä v nočných hodinách, vtedy ich zobudil, išiel k synovi maloletému U..Z.., nar. X. X. XXXX, kričal na neho, používal vulgárne vyjadrenia, povedal mu, že je nič, od začiatku roka 2017 chodil domov stále viac opitý, preto začali mať obavy z jeho správania, začalo sa to stupňovať, keď ho počuli búchať dverami prebudili sa a nevedeli zaspať, v noci boli viackrát takýmto spôsobom prebudení, pričom takéto konanie obžalovaného U. Z. syn maloletý U..Z.., nar. X. X. XXXX a manželka F. Z. ťažko znášali a mali z neho obavy.

Za to mu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona, uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona stanovil skúšobnú dobu na 5 rokov.

Súčasne mu podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona uložil zákaz požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného a to proti výroku o vine a treste. Podané odvolanie aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že okresný súd uznal obžalovaného za vinného s úpravou skutku a zmenou právnej kvalifikácie

oproti obžalobe. V opise skutku bola vypustená časť „a takto sa správal od presne nezisteného obdobia aj v roku 2013 až do začiatku roku 2013 bolo to však dvakrát do mesiaca, následne“ a doplnené bolo „od začiatku roka 2017“. S rozhodnutím súdu vo vzťahu k úprave právnej kvalifikácie konania obžalovaného a vo vzťahu k uloženému trestu však nie je podľa neho možné súhlasiť. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosti, ktorými prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil, avšak podľa jeho názoru, vyhodnotenie zabezpečených a vykonaných dôkazov súdom vyznieva jednostranne a to v prospech obžalovaného. Výpovede poškodených, aj ďalších svedkov a z nich vyplývajúcich okolností je potrebné posúdiť v kontexte záverov vypracovaných znaleckých posudkov. Poukazuje pritom na znalecký posudok z odboru psychológie znalkyne T.. E. L. k poškodenej F. Z., ktorá aktuálny psychický stav jej osobnosti hodnotí ako forenzne psychologicky významnejšie narušený, vysoko pravdepodobne práve dôsledkom traumatizácie vzhľadom k vyšetrovanej veci, preukázaná bola prítomnosť afektívnej poruchy - aktuálne najviac dominovali znaky depresívnej poruchy, aktuálne na úrovni stredne ťažkého stupňa, znaky posttraumatickej stresovej poruchy, aktuálne na úrovni mierneho stupňa. Poškodená je spôsobilá dobre vnímať realitu, čo jej adekvátne umožňuje jej mentálna a pamäťová výbava, v jej výpovediach možno identifikovať vysoko pravdepodobne vyššiu tzv. špecifickú vierohodnosť, výpovede ohľadom konania obžalovaného by vysoko pravdepodobne nebola spôsobilá uviesť bez jej autentického zážitku. Počas vyšetrenia poškodenej bola však identifikovaná jej snaha skôr už bagatelizovať predmetnú udalosť, snažila sa konanie obžalovaného už významne zľahčovať, čo však zodpovedá obvyklej reakcii obete na proces a kontext vyšetrovania, čo podľa znalkyne odráža aj jej ambivalentný vzťah a postoj k obžalovanému, najmä vzhľadom na jeho väzobná umiestnenie. Poškodená vysoko pravdepodobne tiež práve pod nátlakom kontextu vyšetrovania s ohľadom na budúcu perspektívu ich rodinnej, finančnej situácie, významne zľahčovala a bagatelizovala aj konanie voči synovi. U poškodenej znalkyňa identifikovala snahu skôr vystupovať v prospech obžalovaného, jej sklon úmyselne, vedome chrániť páchateľa skutku. Zároveň poškodená na vyšetrovanom konaní obžalovaného si pripisovala významne i svoj podiel viny, opäť v súlade s klinickým obrazom týranej osoby. U poškodenej bolo z psychologického hľadiska identifikované významnejšie dlhodobejšie narušenie jej psychického stavu, vysoko pravdepodobne práve dôsledkom traumatizácie vzhľadom k vyšetrovacej veci bola u nej preukázaná prítomnosť afektívnej poruchy, najviac dominovali znaky depresívnej poruchy, aktuálne na úrovni stredne ťažkého stupňa, znaky posttraumatickej stresovej poruchy aktuálne na úrovni mierneho stupňa. Uvedený negatívny dopad v takom rozsahu, v akom bol preukázaný u poškodenej vykazoval klinický psychologický profil obete po zažitom psychickom príkorí. Zo znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, vypracovaného znalkyňou T.. M. I. k osobe U. Z. vyplynulo, že ide o osobnosť nezrelú, disharmonicky štrukturovanú. Vnútorné napätie bolo veľmi silné, agresivita bola vyvažovaná úzkosťou, prežívaná formou výčitiek svedomia. Vzťah k otcovi bol posudzovaný ako výrazne narušený, dominoval strach a nedôvera. Jeho pamäťové schopnosti sú priemerné, je schopný zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti bez závažných skreslení, neboli u neho zistené tendencie k vymýšľaniu, či patologickému klamstvu, neboli zistené príznaky závažnej duševnej choroby. Prítomné boli poruchy adaptácie, čo podľa znalkyne súviselo do veľkej miery s disharmonickým rodinným prostredím a agresívnym správaním otca, ponižovaním a nadávkami z jeho strany. Závery vyplývajúce z uvedených znaleckých posudkov nasvedčujú tomu, že konanie obžalovaného, jeho útoky voči poškodeným posúdené ako psychické týranie, malo dlhodobejší charakter. Vyhodnotením zistených skutočností vyplývajúcich z vykonaných a zabezpečených dôkazov nebolo podľa názoru odvolateľa opodstatnené uznať obžalovaného vinným pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona. Potom nie je možné súhlasiť ani s uloženým trestom odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Pri uznaní viny zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona by takýto trest nebol uložený v rozsahu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Navrhol preto, aby krajský súd vo veci sám rozhodol alebo aby zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodným.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo v posudzovanej veci vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to vyplýva z obsahu zápisníc o hlavných pojednávaniach, pričom jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané prvostupňový súd uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. V ňom veľmi podrobne, konkrétne a v súlade s ich obsahom rozviedol nielen to, ktoré dôkazy boli vo veci vykonané, ale i to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.

Nedostatky v tomto smere, teda nedostatky v rozsahu vykonaného dokazovania, napokon nenamieta ani odvolateľ v podanom odvolaní. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd nesprávne, resp. nedostatočne, jednostranne v prospech obžalovaného, vykonané dôkazy vyhodnotil.

S uvedeným názorom odvolateľa sa však krajský súd nestotožňuje. Podľa jeho názoru, prvostupňovému súdu nemožno v posudzovanej veci vytýkať ani nedostatky pri hodnotení dôkazov, keďže prvostupňový súd tak, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, skutočne starostlivo vyhodnotil všetky dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a vzhľadom na ktoré konkrétne dôkazy a skutočnosti z nich plynúce dospel k skutkovým záverom, ktoré prezentoval vo výroku napadnutého rozsudku a aj to, vzhľadom na aké konkrétne skutočnosti konanie obžalovaného posúdil, na rozdiel od obžaloby, len ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, teda nie aj podľa odseku 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, teda páchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, konkrétne po dlhší čas.

Dôvody napadnutého rozsudku považuje krajský súd za správne a ako také si ich osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Ako možno vyvodiť z odvolacích námietok prokurátora, tie nesmerujú k správnosti tej časti skutkových záverov, ktoré prvostupňový súd v skutkovej vete napadnutého rozsudku ustálil, teda k časti, v ktorej prvostupňový súd správanie sa obžalovaného za obdobie od začiatku roka 2017 do 20.10.2017 popísal a posúdil ich ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd nepostupoval správne, keď ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby neposúdil správanie sa obžalovaného aj v období od roku 2013 až do začiatku roku 2017, tak ako mu to obžaloba kládla za vinu.

Aj v tomto smere prvostupňový súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodil a aj s uvedenými závermi sa krajský súd stotožňuje.

Z vykonaných dôkazov, najmä výpovedí poškodenej F. Z. a maloletého syna obžalovaného, ale ja výpovedí ďalších svedkov je skutočne zrejmé, že aj keď obžalovaný alkoholické nápoje požíval aj v období od roku 2013, kedy sa síce podrobil protialkoholickému liečeniu a po jej absolvovaní určitý čas alkoholické nápoje nepožíval, no potom ich začal požívať opätovne, stávalo sa to však len asi dvakrát do mesiace a z výpovedí je zrejmé, že v tomto čase, aj keď prišiel domov opitý, jeho správanie, keď trieskal dverami, nikdy netrvalo dlho a ani manželka obžalovaného, ani deti, to nevnímali nejako stresujúco.

Ani podľa názoru krajského súdu, teda vzhľadom na uvedené skutočnosti a to aj v kontexte s obsahom podaných znaleckých posudkov, nie je možné v uvedenom období posudzovať správanie sa obžalovaného ako také, ktoré by svojou intenzitou mohlo naplniť znaky týrania.

Za týranie je totiž potrebné považovať zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým tento páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačuje sa pritom určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba, vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie a ponižovanie.

Odhliadnúc od faktu, že ani samotní poškodení nevnímali správanie sa obžalovaného v období od roku 2013 do roku 2017, nejako zvlášť stresujúco, je potrebné uviesť, že skutočne nie je možné konštatovať, že by príchody obžalovaného pod vplyvom alkoholu dvakrát do mesiaca a krátkodobé búchanie dverami v tomto čase bolo možné ako týranie blízkej a zverenej osoby posúdiť.

Prvostupňový súd teda, podľa názoru krajského súdu, postupoval správne, keď do svojich skutkových záverov neprevzal aj túto časť obžalobných tvrdení.

Len na okraj považuje krajský súd za potrebné uviesť (aj keď sa to nevzťahuje na konkrétny prípad, pretože ako už vyššie uviedol, so závermi súdu prvého stupňa sa stotožňuje), že ani v prípade, ak by krajský súd na základe svojho vlastného presvedčenia vyhodnotil vykonané dôkazy s inými, reálne do úvahy prichádzajúcimi závermi, nemôže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v prípade, ak tento súd dôsledne vyhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo aj v ich súhrne a vo všetkých vzájomných súvislostiach a na základe takéhoto hodnotenia urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia. Odvolací súd totiž nemôže udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny ku konkrétnemu spôsobu hodnotenia týchto dôkazov. Zrušiť napadnutý rozsudok by bolo možné len v tom prípade, ak by prvostupňový súd niektoré dôkazy opomenul vyhodnotiť, nevzal do úvahy jednotlivé súvislosti plynúce z vykonaných dôkazov, resp. ak by závery, ku ktorým dospel, boli v rozpore so základnými zásadami logiky.

Skutkové závery súdu prvého stupňa (aj keď v jednej časti práve vzhľadom na vypustenie časti skutkových tvrdení uvedených v obžalobe sa tvrdenia o tom, že chodil od začiatku roku 2017 domov opitý, resp. pod vplyvom alkoholu opakujú a skutok sa hádam snáď žiadalo viacej vycizelovať), sú tak správne a správna je aj právna kvalifikácia konania obžalovaného a aj túto prvostupňový súd náležitým spôsobom odôvodnil.

Ani podľa názoru krajského súdu totiž konanie obžalovaného nenapĺňa znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 3 písm. d) § 208 Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, teda páchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, konkrétne po dlhší čas.

Intenzita zlého zaobchádzania obžalovaného vo vzťahu k poškodeným v posudzovanom prípade, na rozdiel od mnohých ďalších konaní, ktoré sú stíhané a odsúdeného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona totiž nebola tak výrazná, v danom prípade nedochádzalo zo strany obžalovaného k nejakým fyzickým útokom (aj keď samozrejme psychické príkorie nie je možné podceňovať), takže aj vzhľadom na uvedenú intenzitu konania obžalovaného, ale aj dôsledky, ktoré toto konanie obžalovaného na psychickom zdraví poškodených zanechalo tak, ako to vyplýva z obsahu znaleckých posudkov, ani podľa názoru krajského súdu nenapĺňa znak kvalifikovanej skutkovej podstaty tak, ako to obžaloba kládla obžalovanému za vinu.

Pochybenie, ktoré by bolo potrebné napraviť nezistil krajský súd ani vo výroku o treste a ochrannom opatrení.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal prvostupňový súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery zo zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Všetky uvedené skutočnosti prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vyhodnotil veľmi dôsledne. Vzhľadom na ne je možné trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov, za súčasného uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a uloženia ochranného opatrenia v podobe protialkoholického liečenia ambulantnou formou (keďže je zrejmé, že trestnej činnosti sa obžalovaný dopúšťal výlučne pod vplyvom alkoholických nápojov a vzhľadom na konštatovanú závislosť na alkohole) potrebné považovať za primeraný.

Nezistiac teda dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.