Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/262/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: CONGRESS SERVICE SLOVAKIA, spol. s r.o., Palackého 22, Bratislava, IČO: 31 390 315, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 25. júna 2018 č. k. -169, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, III. zrušil predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené Okresným súdom Piešťany uznesením z 13.12.2011 č. k. -78 v znení, v akom bolo zmenené Krajským súdom v Trnave uznesením z 20.2.2012 sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.3.2012. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , (ďalej aj „“, alebo len „O. z.“), , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) /ďalej len „stavebný zákon“/, o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) /ďalej len „ZoKN“/, , (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2012 domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou stavby - parkoviska postaveného na pozemku v obci F., k. ú. F., zapísaného na LV č. XXXX ako parc. č. 7937 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.288 m2 (ďalej len „pozemok“) spolu s príslušenstvom, súčasťami stavby a doplnkovými stavbami, akými sú cesty, spevnené plochy, prípojky, oplotenie a vonkajšie osvetlenie (ďalej len „parkovisko“). Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd k pozemku zriadil vecné bremeno v prospech žalobkyne (pozn. táto časť, t. j. o zriadenie vecného bremena, bola uznesením z 5.3.2016 vylúčená na samostatné konanie). Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 24.6.2008 bola uzavretá kúpna zmluva medzi Jednotným majetkovým fondom zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. 7936/1 (ďalej len „Zotavovňa Park“). V zmysle čl. II bod 3 kúpnej zmluvy bolo na žalobkyňu prevedené aj príslušenstvo, súčasti stavby a doplnkové stavby bez prideleného súpisného čísla, ktorými sú: cesty a spevnené plochy, parkovisko na pozemku parc. č. 7937, elektrická, vodovodná,

plynová, kanalizačná prípojka, oplotenie, vonkajšie osvetlenie. Kúpnou zmluvou z 15.10.2008 žalobkyňa nadobudla od Slovenskej republiky, v správe žalovanej, ako predávajúcej, aj pozemky, na ktorých je Zotavovňa Park postavená, a to parc. č. 7936/1 a 7936/2 z dôvodu majetkoprávneho usporiadania pozemku pod stavbou, vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria, ktoré svojím využitím a umiestnením tvoria neoddeliteľný celok s touto stavbou. Dňa 15.10.2008 bola uzavretá nájomná zmluva medzi žalovanou ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, pričom predmetom nájmu bol pozemok, parc. č. 7937. Z čl. II bod 2 zmluvy vyplýva, že na pozemku je postavená inžinierska stavba

- parkovisko. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2009. Dňa 31.3.2011 bola medzi žalovanou ako správcom a žalobkyňou ako užívateľom uzavretá dohoda o zaplatení úhrady za užívanie pozemku, pričom z čl. I bod 2 tejto dohody vyplýva, že na pozemku je postavená stavba - parkovisko, ktoré je vo výlučnom vlastníctve užívateľa. Žalovaná v zmysle o správe majetku štátu vyhlásila osobitné ponukové konanie č. OPK 01/11 na odpredaj prebytočného nehnuteľného majetku štátu a to pozemku, na ktorom stojí parkovisko. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vidí žalobkyňa v tom, že je potrebné potvrdiť vlastnícke právo žalobkyne k parkovisku, lebo v prípade, ak by došlo k prevodu pozemku na tretí subjekt, došlo by tým k zásahu do základného práva žalobkyne na nedotknuteľnosť vlastníctva, nakoľko stavba je pevne spojené s pozemkom, na ktorom je postavená. Žalobkyni hrozí ujma, spočívajúca v stave právnej neistoty, lebo ak by žalovaná previedla vlastnícke právo k pozemku, mohla by byť žalobkyňa pripravená o vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré nadobudla v súlade so zákonom. Žalobkyňa rozsudkom dosiahne odstránenie spornosti jej práva a neistoty v právnom vzťahu, pričom na liste vlastníctva sa uvedie žalobkyňa. Žalovaná v priebehu konania vo svojich vyjadreniach uvádzala, že vlastnícke právo žalobkyne k parkovisku nikdy nespochybňovala a namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo nesporné, že parkovisko vlastní žalobkyňa. Ide o inžiniersku stavbu (nekryté parkovisko) v zmysle stavebného zákona. Vlastnícke právo k tejto stavbe nadobudla žalobkyňa kúpnou zmluvou z 24.6.2008 a jej vlastnícke právo žalovaná nikdy žiadnym spôsobom nespochybňovala. Zo znení kúpnych zmlúv z 24.6.2008 a 15.10.2008 je nepochybné, že v čase ich uzavretia žalobkyňa vstúpila do práv a povinností vlastníka predmetu prevodu a akceptovala tým právny stav k nehnuteľnostiam sa viažuci. Vlastnícke právo k parkovisku nadobudla s vedomím, že vlastníkom pozemku ostáva žalovaná a že výkonom vlastníckeho práva k parkovisku vznikne potreba majetkoprávneho vysporiadania vlastníckych vzťahov, alebo inej úpravy práv a povinností medzi stranami sporu. Tento právny stav ostal do rozhodnutia súdu prvej inštancie prakticky nezmenený. Medzi stranami sporu preto niet sporu o vlastnícke právo žalobkyne k parkovisku. Na požadovanom určení preto nie je naliehavý právny záujem. Argumentu žalobkyne, že pri vyhlásení osobitného ponukového konania žalovaná nijakým spôsobom nezohľadnila existenciu parkoviska na pozemku, čím oprávnene vyvolala u žalobkyne stav neistoty, nemožno dať za pravdu. Z listiny o vyhlásení osobitného ponukového konania na predaj prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe Obvodného úradu Piešťany vyplynulo, že predmetom ponuky je pozemok a tento je využívaný ako parkovisko pri hoteli PARK. Žalovaná ako výlučná vlastníčka pozemku nemôže byť obmedzená v nakladaní s majetkom z dôvodu, že na pozemku sa nachádza stavba vo vlastníctve žalobkyne. Pokiaľ by aj pozemok nadobudla tretia osoba, vstúpila by práv a povinností vlastníka pozemku v stave, v akom sa pozemok nachádza. Spôsob využitia pozemku nebol v osobitnom ponukovom konaní zatajený. V danom prípade je potrebné mať na zreteli, že následkom právneho stavu, že pozemok a stavbu na ňom vlastnia odlišné subjekty, tieto sú obmedzené vo výkone svojich vlastníckych práv rovnako. Z vykonaného dokazovania ďalej nevyplynulo, že žalobkyni by bolo znemožnené zúčastniť sa osobitného ponukového konania. Hypotézy žalobkyne smerujúce k tomu, že by budúcim vlastníkom pozemku mohla byť obmedzovaná, neosvedčujú právny záujem na určení vlastníckeho práva k parkovisku a nemôžu byť súdom hodnotené ako preukázaný skutkový stav. Je nesporné, že na liste vlastníctva č. 9723 nie je stavba parkoviska evidovaná a žalobkyňa nie je zapísaná ako jej výlučný vlastník. Podľa ZoKN sa do katastra spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby, pripúšťajú sa výnimky (ak existujú dôvody pre zápis do katastra, čo závisí od okolností danej inžinierskej stavby, daného prípadu a je na voľnej úvahe správneho orgánu, či predmetné okolnosti sú práve takými, ktoré odôvodňujú zápis inžinierskej stavby do katastra). V predmetnom prípade je však irelevantné, či parkovisko je stavbou, ktorá by svojím účelom a výnimočnými okolnosťami odôvodňovala zápis do katastra nehnuteľností. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že žalobkyňa netvrdila a ani nepreukazovala, že by žiadala správny orgán o zápis inžinierskej stavby do katastra, alebo že by jej správny orgán nevyhovel. S poukazom na uvedené žalobu zamietol.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a , vecne úspechom žalovanej v plnom rozsahu. Rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia odôvodnil ust. , .

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalobkyňa včas odvolanie, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (, , ). Spornosť v tomto prípade je daná tým, že na liste vlastníctva je žalovaná evidovaná ako vlastníčka pozemku, ale žalobkyňa ako vlastníčka stavby na liste vlastníctva evidovaná nie je. List vlastníctva potom evokuje dojem, že vlastník pozemku a parkoviska je totožný. V prípade, že by žalobkyňa predala svoj pozemok, na ktorom je parkovisko postavené, mohla by sa žalobkyňa dostať do situácie, kedy by nový nadobúdateľ obmedzil jej vlastnícke právo a žalobkyňa by nemohla plnohodnotne využívať parkovisko na svoje podnikateľské účely. Vlastnícke právo žalobkyne je značne ohrozené a jej právne postavenie je veľmi neisté. Poukázala na stavebného zákona (vymedzenie inžinierskej stavby) a ZoKN (zápis inžinierskych stavieb do katastra). Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zápis inžinierskej stavby je na zvážení správneho orgánu. Trvá na tom, aby súd žalobkyni vlastnícke právo potvrdil, čo bude podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra. Za výnimočné okolnosti považuje to, že nie je ako vlastníčka zapísaná na liste vlastníctva. Súd prvej inštancie neuviedol, čo možno za výnimočné okolnosti považovať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je jasne a presvedčivo odôvodnené.

3. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie považuje za náležite odôvodnené, pričom žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa už súd prvej inštancie nevysporiadal. Podotkla, že vlastnícke právo k inžinierskej stavbe sa do katastra nehnuteľností spravidla nezapisuje. Žalobkyňa nepreukázala, že by tretie osoby jej vlastnícke právo spochybňovali.

4. Žalobkyňa zotrvala na všetkých odvolacích dôvodoch. Má za to, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z listu vlastníctva nie je možné zistiť, kto je vlastníkom stavby. Rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len „“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „“), keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§

387 ods. 3 veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď žalovaná vlastnícke právo žalobkyne k stavbe - parkovisku nespochybňuje.

7. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (porov. predtým , účinný do 30.6.2016).

8. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

9. Rozsudok o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 499).

10. V predmetnej veci je významné najmä to, že žalovaná nikdy nespochybňovala vlastnícke právo žalobkyne vo vzťahu k parkovisku, ktoré je na pozemku žalovanej, teda tu nie je spor o vlastnícke právo žalobkyne a preto tu naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemôže byť daný (rovnako správne, zrozumiteľne a dostatočne zdôvodňujúc skonštatoval už súd prvej inštancie).

11. Právny záujem na určení práva v danej veci nevyplýva ani z právneho predpisu (uvedené sa týka napr. žaloby na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, ak tretia osoba uplatňuje právo na vec zapísanú do súpisu).

12. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vedie k zamietnutiu žaloby (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že žalobkyni nič nebráni v tom, aby v budúcnosti, ak takýto naliehavý právny záujem získa, resp. sa zmenia pomery, za ktorých súd žalobu zamietol, podala určovaciu žalobu. Nad rámec uvedeného sa dodáva, že určovaciu žalobu nie je možné podať vtedy, ak jej jediným cieľom je právny popis skutkového stavu (porov. Svoboda K., Smolík P., Levý J., Šínová R. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 353 - 357).

14. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva k inžinierskej stavbe do katastra nehnuteľností v súvislosti naliehavým právnym záujmom, odvolací súd uvádza nasledovné.

15. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20.4.2015 sp. zn. , podľa ktorého to, či ide o inžiniersku stavbu, pri ktorej existujú dôvody pre zápis do katastra závisí od okolností danej inžinierskej stavby, daného prípadu a je na voľnej úvahe správneho orgánu, či predmetné okolnosti sú práve takými, ktoré odôvodňujú zápis inžinierskej stavby do katastra. Uvedený záver súdu vychádzal zo znenia § 6 ods. 2 ZoKN účinného do 30.9.2018, podľa ktorého v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.

16. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné dodať, že uvedené ustanovenie ZoKN bolo novelizované ktorým sa mení a dopĺňa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (s účinnosťou od 1.10.2018). Z dôvodovej správy vyplýva, že vzhľadom na precizovanie podmienok zápisu stavieb do katastra v navrhovanom znení katastrálneho zákona je potrebné vypustiť právnu úpravu, podľa ktorej sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby.

Uvedenú zmenu si vyžiadala aplikačná prax vzhľadom na nejednotné zapisovanie týchto stavieb do katastra, nakoľko slovo „spravidla“ nedávalo jednoznačnú odpoveď, či tieto stavby zapisovať alebo nie. V nadväznosti na novú úpravu § 46 katastrálneho zákona sa do katastra budú zapisovať tie inžinierske a drobné stavby, ktoré budú mať obvodové múry a budú uzavreté strešnou konštrukciou.

17. Je potrebné konštatovať, že nie je možné zamieňať naliehavý právny záujem (absencia ktorého sama o sebe vedie k zamietnutiu žaloby) na požadovanom určení so zákonnými podmienkami, ktoré určuje ZoKN pre zápis inžinierskej stavby do katastra. To, či inžinierska stavba spĺňa podmienky zápisu do katastra, neposudzuje súd v konaní o určenie vlastníckeho práva k tejto stavbe a pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je potom bez právneho významu, či stavba sa do katastra zapisuje alebo nie (nie je totiž vylúčené určenie vlastníckeho práva k stavbe, ktorá sa do katastra nezapisuje, ak sú na to splnené podmienky).

18. Záver súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu v danej veci bol na základe vyššie uvedeného správny.

19. Neopodstatnená bola i odvolacia námietka žalobkyne poukazujúca na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

20. Odvolací súd osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania a súčasne i nespochybneného súvisiaceho výroku o zrušení neodkladného opatrenia ( ).

21. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.