Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-33-2018.pdf
PDF · 100.95 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel vo veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1. Q. G., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S. H., S. - W., 2. J. Š., K..XX.XX.XXXX, O. B. S. H., S. - W., v konaní o zaplatenie 3.299,03 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.299,03 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.299,03 EUR, a to od 07.06.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici domáhal aby súd zaviazal žalovaných 1/ G. G., 2/ Q. G., 3/ J. Š. spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3299,03 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.07.2017 až do zaplatenia.
2. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca odôvodnil tým, že na základe Rozhodnutia o pridelení bytu č. Byt/3275/1990/ga z 20.9.1990 bol byt č. 18 na K. I. XX prenechaný do užívania na neurčitú dobu X. G., K.. XX.XX.XXXX (G. XX.XX.XXXX). Po smrti X. G. došlo podľa § 706 Občianskeho zákonníka k prechodu nájmu bytu na žalovaných a ďalšie osoby. V zmysle § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka v platnom znení im bola daná výpoveď. Výpovedná lehota uplynula ku dňu 30.09.2015. Od 01.10.2015 užívali žalovaní predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy až do 05.12.2017, kedy došlo k jeho odovzdaniu žalobcovi. Žalobca je správcom bytu č. 18 na ulici Národná trieda 42 v Košiciach, ktorý žalovaní užívali v žalovanom období. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok za užívanie bytu za mesiace 1-12/2016 vo výške 633,36 EUR ( 12 x 52,78), nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 01.01.2016 do 07.11.2016 vo výške 2.665,67 EUR. Čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý, preto omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jednak za užívanie bytu za jednotlivé kalendárne mesiace 1, -12/2016 v sume 633,36 EUR a jednak za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu za obdobie roka 2016 v sume 2.665,67 EUR vzniklo odo dňa 08.07.2017 (t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, položka „nájomné“ je súčasťou vyúčtovania).
3. Žalobca doložil k návrhu na vydanie platobného rozkazu na preukázanie svojich tvrdení: hlásenie o uvoľnení bytovej jednotky z 05.12.2017, výzva na úhradu dlhu zo dňa 04.01.2018, rozhodnutie o pridelení bytu - X. G., zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30.09.1990, fotokópia rozsudku tunajšieho súdu 39C/503/2015, ktorým súd uložil žalovaným povinnosť vypratať predmetný byt, zápis z ohliadky bytu zo dňa 10.08.2016, upomienka adresovaná G. G. zo dňa 26.07.2017, zálohový predpis platieb, vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním za obdobie roku 2016, kde sú teda náklady uvedené vo výške 2.665,67 EUR, Zmluva o výkone správy majetku mesta Košice č. 1332/2008 spolu s dodatkami č. 1 až č. 12.
4. Okresný súd v Banskej Bystrici návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz dňa 23.02.2018.
5. Z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk žalovaným Q. G. U. J. Š., na žiadosť žalobcu Okresný súd Banská Bystrica uvedenú vec voči žalovanej Q. G. U. J. Š. postúpil tunajšiemu súdu dňa 26.11.2018.
6. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovaným v 1. a 2. rade, na adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov SR, avšak súd zistil, že sa žalovaní na svojom mieste trvalého pobytu nezdržujú. Úkony súdu na zistenie adresy ich skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 20.05.2019 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 26.02.2020, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu a žalovaných. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a ani nežiadali pojednávanie odročiť. V súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v ich neprítomnosti, nakoľko neboli dané dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP, vzhľadom na uvedené súd na tomto pojednávaní spor prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
9. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1332/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že mesto Košice ako vlastník a žalobca ako správca uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy (špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B tejto zmluvy, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.
10. Rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 20.09.1990 č. Byt/3275/1990/ga Obvodný národný výbor I. Košice pridelil O. Č.. XX, K. K. I. Č.. XX, S., X. G. a jeho rodine, pričom pridelením bytu vznikol medzi X. G. (otec žalovanej v 1. rade) a vlastníkom bytu nájomný pomer. Byt bol odovzdaný do užívania X. G. dňa 20.09.1990.
11. Podľa tvrdenia žalobcu, po smrti nájomcu X. G. došlo k prechodu nájmu bytu na žalovaných a na ďalšie osoby.
12. Podľa tvrdenia žalobcu bola nájomcom daná výpoveď z nájmu predmetného bytu podľa ust. § 711 ods.1 písm. c/ Občianskeho zákonníka, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 30.09.2015.
13. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 39C/503/2015-54 bola žalovaným uložená povinnosť vypratať predmetný byt.
14. Zo zápisu z obhliadky bytu zo dňa 10.08.2016 súd zistil, že v čase šetrenia žalovaní v 1. Q. G. a 2. J. Š. (W. Q. G.) byt č. 18, na ulici K. I., užívali spolu s ´ďalšími osobami (Q. G. U. Q. Š.). Q. G. byt užívala od pridelenia bytu X. G. (otcovi).
15. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2016 súd zistil, že nájomné bolo predpísané vo výške 52,78 EUR mesačne a zálohové platby za služby spojené s bývaním vo výške 142,72 EUR, spolu vo výške 195,50 EUR.
16. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním v predmetnom byte za rozúčtovacie obdobie 01.01.2016 - 07.11.2016 zo dňa 05.06.2017 súd zistil, že žalobca vyúčtoval nedoplatok za rok 2016 vo výške 3.299,03 EUR. Z obsahu vyúčtovania vyplýva, že náklady na služby spojené s bývaním boli vo výške 2.665,67 EUR, pričom žalovaní nezaplatili žiadnu zálohovú platbu, ani nájomné.
17. Z predloženej doručenky súd zistil, že vyúčtovanie bolo doručené G. G. dňa 08.06.2017.
18. Z Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky, súd zistil, že predmetný byt bol odovzdaný žalobcovi dňa 05.12.2017.
19. Upomienkou zo dňa 26.07.2017 adresovanou G. G., žalobca upozornil na nedoplatky z nájmu bytu, príp. z neuhradenia služieb z vyúčtovacieho obdobia ku dňu 31.07.2017 vo výške 5.770,69 Eur
20. Listom zo dňa 04.01.2018 žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlhu spojeného s užívaním bytu č. 18 za rok 2016 vo výške 3.229,03 Eur spolu s príslušenstvom.
21. Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
22. Podľa ust. § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
23. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
24. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
25. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
27. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
28. V danej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovaným vzniknúť tým, že v roku 2016 bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požívali služby, ktoré im žalobca zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb.
29. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.
30. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).
31. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že odporcovia byt vo vlastníctve resp. v správe žalobcu skutočne užívali bez právneho titulu, ako aj, že v žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu.
32. V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah žalovaných sa skončil dňa 30.09.2015, uplynutím výpovednej lehoty, na základe výpovede žalobcu z nájmu.
33. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalovaní predmetný byt užívali aj po tom, čo zaniklo právo nájmu bytu, vrátane rozhodného obdobia, ktorým je podľa žaloby rok 2016.
34. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že žalovaní v 1. a 2. rade užívali predmetný byt v rozhodnom období bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.
35. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom predmetného bytu. Jeho aktívna vecná legitimácia v konaní vyplýva zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1332/2008 zo dňa 1.12.2008 v zmysle ktorej mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril žalobcovi správu obecného majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že žalobca je oprávnený konať v mene vlastníka a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.
36. Plnenie, ktoré žalobca poskytoval žalovaným, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť, zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných, ktorí sa vykonávaním im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im tieto vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy. Z hľadiska hmotnoprávneho sú teda žalovaní v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľmi povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal a preto sú v predmetnej veci vecne pasívne legitimovaní.
37. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).
38. V danom prípade sa žalobca nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov alebo správcov bytových domov.
39. V konaní nebolo sporné, že žalovaní nezaplatili úhradu za užívanie bytu za obdobie 1. až 12. mesiac v roku 2016. Uvedené vyplýva z vyúčtovania nákladov za služby spojené s nájmom, v zmysle ktorého nájomné spolu za tento rok predstavovalo spolu 633,36 EUR (t.j. 12 x 52,78 EUR podľa mesačného zálohového predpisu platného pre uvedené obdobie). Dlh na úhrade za užívanie bytu bez právneho titulu predstavuje sumu 633,36 EUR. Nárok žalobcu v takto uplatnenom rozsahu súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť sumu uvedenú sumu spoločne a nerozdielne. V konaní totiž nebolo tvrdené ani preukázané, že by predmetný byt neužívali všetci v rovnakom rozsahu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku - vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním, je zrejmé, že predmetom vyúčtovania boli náklady, ktoré vynaložil žalobca dodávateľom služieb v roku 2016, teda v období, kedy žalovaní predmetný byt nesporne užívali. Keďže žalovaní v konaní nepreukázali, že by zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť vyúčtovania nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok je aj v tejto časti dôvodný a zaviazal žalovaných na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vo výške 2.665,67 EUR. Spolu priznaná istina predstavuje sumu 3.299,03 EUR (t.j. 633,36 EUR + 2.665,67 EUR).
40. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.
41. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
42. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto sa dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní boli povinní splniť dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie. Z predloženej doručenky súd zistil, že vyúčtovanie bolo doručované G. G. (sestre žalovanej v 1. rade). Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal kvalifikované doručenie výzvy žalovaným v 1. a 2. rade na splnenie dlhu ešte pred podaním žaloby. Žalovaným bola žaloba, ktorú možno považovať za výzvu na úhradu dlhu, doručená dňa 06.06.2019. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol vo vyúčtovaní, vyhotovenom dňa 05.06.2017 tridsaťdňovú lehotu na zaplatenie nedoplatku, žalovaní tak mohli plniť až nasledujúci deň, t.j. 07.06.2019 a do omeškania sa tak dostali týmto dňom, kedy bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % a po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
45. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
48. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní takmer plný úspech čo do celej istiny a časti úrokov z omeškania. Neúspech mal len v časti úrokov z omeškania, čo predstavuje zanedbateľnú časť uplatneného nároku. Preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovaným v 2. 3. rade v rozsahu 100 %.
49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.