Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-201-2022.pdf
PDF · 118.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/201/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Košice, Krivá 3, IČO: 51 941 244 proti žalovanej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, Košice, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707, zastúpenej advokátskou kanceláriou ALENA ZADÁKOVÁ – advokát s.r.o., Košice, Kováčska 32, IČO: 53 209 451, za účasti intervenientky na strane žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu nemajetkovej ujmy 30.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp .zn. 37C/373/2016 z 25.4.2022
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanej proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Vo vzťahu medzi žalobkyňou a intervenientkou žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok prvý), vo vzťahu žalobkyne a žalovanej priznal žalovanej právo voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok druhý) a vo vzťahu žalobkyne a intervenientky rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok tretí).
2. Súd tak rozhodol o nároku žalobkyne, ktorý si uplatnila titulom zodpovednosti žalovanej ako poskytovateľky zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytla jej matke v čase od 25.7.2013 z dôvodu náhleho zhoršenia jej zdravotného stavu a následne od 26.7.2013 počas hospitalizácie jej matky v zariadení žalovanej až do 14.8.2013, kedy bola prevezená do Geriatrického centra sv. Lukáša, kde matka žalobkyne 18.8.2013 (vo veľmi zanedbanom stave v dôsledku poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanou) zomrela. Mala za to, že boli naplnené všetky predpoklady pre zodpovednosť žalovanej, nakoľko jej konanie mala možné kvalifikovať ako protiprávne, pretože zdravotná starostlivosť bola poskytnutá nesprávne, a teda v rozpore s platným právnym poriadkom, a nakoľko nebola poskytnutá včas, v dostatočnom rozsahu a správne, tvrdila žalobkyňa, že následkom poskytnutia zdravotnej starostlivosti non lege artis vznikla jej ujma v podobe smrti blízkeho človeka, matky, pričom mala za danú príčinnú súvislosť medzi bezprostrednou príčinou smrti matky a konaním žalovanej, ktorá nevykonala jej vyšetrenie v dostatočnom rozsahu, nesprávne vyhodnotila jej klinický stav a v spojitosti s tým následne vykonávala neodborne starostlivosť o ňu. Že zdravotná starostlivosť nebola jej matke poskytnutá včas, v dostatočnom rozsahu a správne, uviedla, že vyplynulo aj zo záverov šetrenia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, ktoré iniciovala; úrad tiež zistil, že správne nebola vedená ani zdravotná dokumentácia. Žalovaná nárok neuznala ani len čiastočne a navrhla žalobu zamietnuť, argumentujúc, že zdravotný stav matky žalobkyne bol riešený na zodpovedajúcom pracovisku plne kvalifikovanými pracovníkmi a najmä v súlade s dosiahnutými poznatkami medicínskych vied, a teda lege artis, nesúhlasila so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a dodala, že úrad neskúma príčinnú súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a následkom, ale len konštatuje porušenie povinností, ktoré však samo o sebe nemusí znamenať zodpovednosť žalovanej za smrť nebohej matky žalobkyne. Nesúhlasila ani so samotnou výškou nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobkyňa uplatnila. Intervenientka po vstupe do konania sa v plnom rozsahu pripojila k argumentácii žalovanej a navrhla žalobu zamietnuť. Ako nesporné okolnosti v spore súd vymedzil, že nebohej matke žalobkyne bola žalovanou poskytovaná zdravotná starostlivosť v období od 25.7.2013 do 14.8.2013, že Úrad pre dohľad nad starostlivosťou zaoberajúci sa podnetom žalobkyne, mal podnet za opodstatnený, nakoľko zistil, že zdravotná starostlivosť nebola matke žalobkyne poskytnutá včas, v dostatočnom rozsahu, že vyšetrenie matky žalobkyne 25.7.2013 a 26.7.2013 nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu a klinický stav nebol vyhodnotený správne; zároveň úrad konštatoval, že zdravotná dokumentácia nebola vedená správne. Za sporné otázky v konaní vymedzil súd, či v prípade konania žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej matke žalobkyne ide o protiprávne konanie z dôvodu nedodržania náležitého postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a tiež otázku kauzality, t.j. príčinného vzťahu medzi protiprávnym konaním žalobkyne a škodlivým následkom. Vo vzťahu k sporným skutočnostiam súd vykonal dokazovanie, a to Znaleckým posudkom č. 6/2020 vyhotoveným v konaní ustanoveným znalcom Doc. MUDr. Matejom Samošom, PhD., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie vnútorné lekárstvo.
Súd vec právne posúdil podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a podľa ustanovení § 11, § 13 ods. 1 a 2, § 15, § 16, § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka ako i podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., v zmysle ktorého je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a na základe citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože posúdiac základné predpoklady vzniku právnej zodpovednosti žalovanej ako zdravotníckeho zariadenia, a to protiprávne konanie, existenciu škodlivého následku na strane pacienta a existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho zariadenia a vzniknutými škodlivými následkami, resp. následkom na strane pacienta, nemal preukázaný kauzálny nexus. V prípade prvej spornej vymedzenej otázky (či konanie žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne bolo protiprávne z dôvodu nedodržania náležitého postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti) zohľadnil závery znalca v znaleckom posudku, ktorý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti identifikoval viacero pochybení: že nebohá nebola včas hospitalizovaná, nebola včas začatá širokospektrálna parenterálna antibiotická liečba, ktorá začala až 29.7.2013, nebohá pacientka nemala v dňoch 26.7.2013 až 29.7.2013 ordinovaný dostatočný parenterálny príjem tekutín (infúzie), zrejme jej bol podávaný nevhodný liek (tiapridal), ktorý podľa znalca mohol prispieť k poruche vedomia, neboli vykonané všetky vyšetrenia v súvislosti so zisťovaním pôvodcu infekcie, čo by umožnilo cielenú antibiotickú liečbu (napr. nebol realizovaný odber krvi na kultivačné vyšetrenie, nebolo realizované USG vyšetrenie obličiek a hepatobiliárneho traktu) a napokon znalec konštatoval i nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie. Súd uviedol, že znalcom zistené pochybenia nespočívali v nesprávnom stanovení diagnóz, ale v nesprávnych postupoch po správnom stanovení diagnóz. Taktiež uviedol, že zdravotný stav nebohej matky žalobkyne bol už na začiatku liečby u žalovanej nepriaznivý. K zhoršeniu jej zdravotného stavu v priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti prispelo viacero príčin, rozhodujúce podľa znalca bolo najmä to, že pacientka trpela viacerými a dlhodobými nevyliečiteľnými ochoreniami, ďalej akútne zápalové ochorenie, imobilizačný syndróm a jeho zhoršenie, znížený príjem tekutín cez ústa v dôsledku celkového zhoršenia klinického stavu, zhoršenie funkcie chronicky poškodených orgánov, najmä funkcie mozgu a obličiek, ale aj syntetickej a homeostatickej funkcie organizmu ako následok akútneho zápalového ochorenia, obezita, infekcia získaná počas pobytu v nemocnici (nozokomiálna infekcia) a napokon rozvoj srdcového zlyhávania ako následok chronických ochorení pacientky. Vzhľadom
na zistené viaceré pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej matke žalobkyne zaoberal sa súd následne otázkou existencie príčinného vzťahu medzi konaním žalovanej a škodlivým následkom – smrťou matky žalobkyne, ktorá otázka bola rovnako predmetom znaleckého dokazovania. V tej súvislosti vymedzil za dôležité to, či bola ujma na strane pacientky spôsobená chybným, nesprávnym, neodborným, vyšetrovacím, diagnostickým alebo terapeutickým medicínskym úkonom. Pri jej zodpovedaní vychádzal v danom prípade z jednoznačného konštatovania znalca, že nezistil príčinnú súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a smrťou matky žalobkyne (aj keď za nesprávny postup mal znalec to, že lekári pri vyšetrení 25.7.2013 odporúčali ambulantný postup a neindikovali akútnu hospitalizáciu, pacientka bola akútne hospitalizovaná o niekoľko hodín neskôr, pričom uvedené oneskorenie nemalo vplyv na ďalší vývoj jej zdravotného stavu; aj v súvislosti so všetkými ďalšími zistenými pochybeniami počas hospitalizácie na lôžkovom oddelení, konštatoval znalec, že vzhľadom na všetky určené diagnózy a celkový stav matky žalobkyne už v prvých dňoch po prijatí, mal za veľmi nepravdepodobné, že by bolo akoukoľvek liečbou možné dosiahnuť významné zlepšenie klinického stavu a zabrániť jej úmrtiu – viď odsek 7. odôvodnenia rozsudku). Súd v tomto odseku tiež citoval odpoveď znalca na otázku, čo bolo príčinou zhoršenia zdravotného stavu nebohej, ktorú príčinu zhoršenia označil znalec ako multifaktoriálnu, pričom rozhodujúcu úlohu zohrala najmä polymorbidita, t.j., že pacientka trpela viacerými dlhodobými nevyliečiteľnými ochoreniami, ďalej akútne zápalové ochorenie, imobilizačný syndróm a jeho zhoršenie, znížený príjem tekutín cez ústa, zhoršenie funkcie chronicky poškodených orgánov, najmä mozgu a obličiek, ale aj syntetickej a homeostatickej funkcie organizmu ako následok akútneho zápalového ochorenia, obezita, infekcia získaná počas pobytu v nemocnici a rozvoj srdcového zlyhávania. Znalec konštatoval aj, že nebohá bola riziková najmä vo vzťahu k akútnym cievnym ochoreniam, akútnym infekčným ochorenia, dehydratácii, zhoršení priebehu chronických ochorení, metabolické ochorenia, poruchy vnútorného prostredia a rozvoj komplikácii imobilizačného syndrómu vrátane nozokomiálnych infekcii a zdravotného stavu pacientky. Súd citoval tiež odpoveď znalca na otázku, či je daná príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a smrťou pacientky, na ktorú znalec uviedol, že znaleckým posudzovaním nezistil príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a smrťou nebohej; bolo zistené, že vzhľadom na všetky určené diagnózy a celkový jej stav už v prvých dňoch po prijatí bolo veľmi nepravdepodobné, že by bolo akoukoľvek liečbou možné dosiahnuť významné zlepšenie klinického stavu a zabrániť úmrtiu pacienta. Taktiež súd zohľadnil odpoveď znalca na otázku, či boli vykonané všetky potrebné vyšetrenia na základe príznakov a včas, v odpovedi na ktorú znalec konštatoval, že aj keď tieto neboli všetky vykonané na základe príznakov a včas pri určovaní diagnózy, avšak aj vykonanie opomenutých vyšetrení by s najväčšou pravdepodobnosťou neviedlo k významnejšiemu zlepšeniu klinického stavu nebohej. Súd právne uzavrel, že nakoľko vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním zo strany žalovanej a vzniknutým škodlivým následkom na strane pacienta, nedošlo ani k vzniku právnej zodpovednosti žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania proti žalobkyni, vo vzťahu medzi žalobkyňou a intervenientkou nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán, s tým že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, a teda jej právo na náhradu trov nevzniklo, pričom intervenientka, ktorá vystupujúc v konaní na strane úspešnej žalovanej, náhradu trov konania nežiadala a ani jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
3. Proti rozsudku v celom rozsahu včas podala odvolanie žalobkyňa a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ CSP. V odvolaní poukázala aj na to, že súd na pojednávaní 4.10.2018 sporové strany oboznámil s tým, že by nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu veci, ak by pre tú skutočnosť, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť viesť riadne a správne a v plnom rozsahu zdravotnú dokumentáciu, bola žalobkyňa vystavená dôkaznej núdzi vo vzťahu k povinnosti preukázať protiprávne konanie, resp. porušenie povinností na strane žalovanej a z toho dôvodu vyzval žalovanú, aby preukázala svoje tvrdenia, že konala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis. Žalobkyňa namietla, že takéto dôkazy v konaní absentujú. Označila zdravotnú dokumentáciu za ťažiskový nosič informácií, z ktorých vychádzal aj znalec pri spracovaní znaleckého posudku a tvrdila, že porušením povinností žalovanej viesť správne zdravotnú dokumentáciu odňala jej - žalobkyni možnosť realizovať jej procesné práva v podobe preukázania zodpovednosti žalovanej, a to v nadväznosti na rozhodnutie súdu na pojednávaní 4.10.2018. Poukázala na to, že súd na jednej strane preniesol dôkazné bremeno na žalovanú, no na strane druhej pri skutočnosti, že žalovaná nepreukázala konanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
lege artis však súd konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, v čom žalobkyňa videla zmätočnosť postupu v konaní. Uviedla, že znalec konštatoval neposkytnutie zdravotnej starostlivosti nebohej včas a správne, identifikoval viacero pochybení, a okrem iného i nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie. Žalobkyňa namietala, že podľa jej názoru, v prípade konštatovaní znalca tak závažných pochybení ako je to, že nebola včas hospitalizovaná, nebola včas začatá širokospektrálna parenterálna antibiotická liečba, nemala v dňoch 26.7. až 29.7.2017 ordinované dostatočné infúzie, bol jej zrejme podávaný nevhodný liek, ktorý mohol prispieť k poruche vedomia, neboli vykonané všetky vyšetrenia v súvislosti so zisťovaním pôvodcu infekcie, nemožno následne konštatovať, že nebola preukázaná existencia kauzálneho nexu. Vo svetle vyššieuvedeného, vzhľadom na všetky určené diagnózy a na celkový stav nebohej už v prvých dňoch po prijatí, argumentovala žalobkyňa, že práve pri takýchto pacientoch so zhoršeným zdravotným stavom bolo nevyhnutné nič pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nezanedbať a tvrdila, že práve výpočet toľkých pochybení bol príčinou zlého zdravotného stavu pacientky a nenávratných dôsledkov, ktoré viedli k jej úmrtiu. Vyslovila svoj nesúhlas so závermi znalca. Nedostatočné zistenie skutkového stavu videla (napríklad) v protichodnom konštatovaní súdu, že znalec jednoznačne konštatoval, že nezistil príčinnú súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a smrťou nebohej matky žalobkyne a na strane druhej konštatovaním, že znaleckým posudzovaním znalec zistil, že vzhľadom na všetky určené diagnózy a celkový stav nebohej už v prvých dňoch po prijatí, je veľmi nepravdepodobné, že by bolo možné akoukoľvek liečbou dosiahnuť významnejšie zlepšenie klinického stavu a zabrániť úmrtiu. Mala za to, že postupom žalovanej, keď prvoinštančný súd preniesol dôkazné bremeno na ňu, aby preukázala tvrdenia o tom, že konala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis, pričom toto vôbec nepreukázala, bolo jej žalobkyni odňaté právo podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nemala za zrejmé, prečo súd následne toto pričítal na ťarchu žalobkyne, to čo zavinila žalovaná. A to napriek tomu, že súd prejavil jasnú vôľu, že procesnú aktivitu má niesť žalovaná. Týmto zmätočným postupom súdu došlo k odňatiu práva na spravodlivý a vopred očakávateľný postup v konaní. Dospela k záveru, že napadnutý rozsudok nemá oporu v právnom a ani v skutkovom stave. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, alternatívne, aby vec vrátil súdu prvej inštancie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli v odvolacom konaní dané.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobkyňou ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. februára 2024 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli súdu a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 16.2.2024.
13. Žalobkyňa odôvodnila odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva tým, že nesprávne vyhodnotil otázku dôkazného bremena, čím jej bolo odňaté právo podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani
iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechal pritom priestor pre vznik pochybností, prečo žalobu zamietol. Správne sa vyporiadal so zákonnými podmienkami pre vznik zodpovednosti žalovanej za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne a vo veci aj správne rozhodol, ak žalobu uplatnenú žalobkyňou titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej jej v dôsledku konania žalovanej zamietol pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a smrťou matky žalobkyne, ktorý záver o neexistencii kauzálneho nexu vyplynul zo znaleckého dokazovania.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie uviedol.
18. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobkyne a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:
19. Súd prvej inštancie správne pri posudzovaní žalobkyňou voči žalovanej uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák., ktorá žalobkyni mala vzniknúť zásahom do jej osobnostných práv – práva na súkromie v dôsledku smrti jej matky, za ktorú tvrdila, že zodpovedá žalovaná ako poskytovateľka zdravotnej starostlivosti, ktorú žalovaná neposkytla v prípade matky žalobkyne, resp. matke žalobkyne riadne, včas a správne, zaoberal sa prvotne otázkou (vzniku/danosti) zodpovednosti žalovanej za smrť matky žalobkyne ako škodlivého následku konania žalovanej/nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti a skúmal splnenie predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 Obč. zák. Žalobu zamietol pre nedostatok/ nepreukázanie kauzálneho nexu, resp. príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovanou pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne a smrťou matky žalobkyne.
20. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
21. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi (v danej veci škody na zdraví išlo o smrť poškodenej/pacientky). Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou/smrťou matky žalobkyne musí byť vzťah príčiny a následku. V každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda/smrť v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu veci a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu, nie o sprostredkovanú príčinu. (rozsudok NS ČR , sp. zn. 23 Cdo 3337/2007)
22. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku škody/smrti v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zo strany škodcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. Zavinené porušenie povinnosti zo strany škodcu nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, musí však byť jednou z príčin, a to príčinou, ktorá je dôležitá, podstatná a značná. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody nejde o právnu otázku, ale o skutkovú otázku, ktorú nemožno riešiť všeobecne ale iba v konkrétnych súvislostiach. Postup pri zisťovaní príčinnej súvislosti spočíva v tom, že škodu treba vyňať z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju oddelene, len z hľadiska jej príčin. Vzhľadom na to, že príčinná súvislosť je prírodnou a spoločenskou zákonitosťou, ide o hľadanie javu, ktorý škodu
vyvolal. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (každý jav má svoju príčinu, zároveň je príčinou iného javu) treba sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. (rozsudok NS ČR z 21 januára 2002, sp. zn. 21 Cdo/300/2001)
23. V konkrétnych súvislostiach posudzovanej veci pokiaľ sa súd zaoberal hľadaním príčin, ktoré viedli k škodlivému následku, resp. k smrti pacientky, išlo o odbornú (skutkovú) otázku. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec po komplexnom posúdení predloženej dokumentácie k prípadu konštatoval, že vzhľadom na všetky správne určené diagnózy a na celkový stav nebohej už v prvých dňoch po prijatí je veľmi nepravdepodobné, že by bolo akoukoľvek liečbou možné dosiahnuť významnejšie zlepšenie klinického stavu a zabrániť úmrtiu pacientky. Uvedené vyjadrenie/záver znalca vylučuje akúkoľvek spojitosť zistených pochybení žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (identifikovaných, resp. konkretizovaných znalcom v záverečnej III. časti znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 1) so smrťou pacientky, matky žalobkyne A. B.. Tento odborný znalecký záver vyplývajúci zo znaleckého posudku nebol v konaní žalobkyňou ani len relevantným spôsobom spochybnený. Žalobkyňa sa k znaleckému posudku, ktorý jej bol riadne doručený písomne nevyjadrila, len na pojednávaní dňa 25.4.2022, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, vyjadrila všeobecne svoj nesúhlas s jeho závermi argumentujúc, že matku v nemocnici dennodenne navštevovala a trvala na tom, že žalovaná jej matke adekvátnu zdravotnú starostlivosť neposkytla. Napriek tomuto stanovisku žiadne ďalšie návrhy na doplnenie prostriedkov procesného útoku nepredložila.
24. Žalobkyňou/odvolateľkou namietané porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému, tvrdila že došlo tým, že jej bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v podobe znemožnenia preukázania zodpovednosti žalovanej (právo podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi), argumentujúc, že súd na jednej strane (v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej viesť správne zdravotnú dokumentáciu) preniesol dôkazné bremeno na žalovanú, no na strane druhej aj keď žalovaná konanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis nepreukázala, konštatoval súd, že dôkazné bremeno neuniesla žalobkyňa, odvolací súd nezistil, že by bolo tvrdeným spôsobom naplnené.
25. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, ktorým dochádza k znemožneniu realizácie práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá umožní dôvodný záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, možno sem zaradiť o.i. napr. právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.... Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
26. V danej veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľky, že výzvou súdu prvej inštancie vyslovenou ním na prvom pojednávaní v jeho predbežnom právnom názore na vec, aby žalovaná (v dôsledku porušenia povinnosti viesť správne zdravotnú dokumentáciu) predložila prípadné dôkazy k svojim tvrdeniam, že konala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis, a to z dôvodu, aby žalobkyňa nebola vystavená dôkaznej núdzi, čo žalobkyňa vnímala ako prenesenie dôkazného bremena na žalovanú a ďalším procesným postupom súdu v konaní, boli porušené procesné práva žalobkyne. V konaní bolo znaleckým dokazovaním identifikovaných pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanou matke žalobkyne viacero pochybení, tieto boli jasne znalcom v znaleckom posudku špecifikované (v časti II. posudku v odpovedi na otázku č. 1). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by bol súd žalobu zamietol s tým, že konanie žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke žalobkyne bolo lege artis bez akýchkoľvek pochybení. Dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol bolo nepreukázanie príčinnej súvislosti, resp. kauzálneho nexu medzi žalovanou (matke žalobkyne) poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a smrťou matky žalobkyne, keďže bolo znaleckým posúdením zistené, že vzhľadom na všetky správne určené diagnózy a na celkový stav nebohej už v prvých dňoch po prijatí bolo veľmi nepravdepodobné, že by bolo akoukoľvek liečbou možné dosiahnuť významnejšie zlepšenie klinického stavu a zabrániť úmrtiu pacientky. Žalobkyňa tento konkrétny záver vyplývajúci zo znaleckého posudku v konaní nevyvrátila a opak nepreukázala, hoci na to priestor (časový i vecný) mala, ale ho nevyužila. Vyslovila síce svoj nesúhlas so závermi znalca tak na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, aj v odvolaní, ale nesprávnosť záveru o nedostatku príčinnej súvislosti nepreukázala a ani v tej súvislosti nenavrhla vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie. Odvolací súd má za nesporné, že za takýchto okolností je žalobkyňa tou stranou sporu, ktorá neuniesla dôkazné bremeno.
27. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalobkyne o nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácii dodáva, že pochybenia pri vedení zdravotnej dokumentácie spočívali v tom, že zo zdravotnej dokumentácie nebolo možné určiť kto a v akom rozsahu nebohej počas jej hospitalizácie poskytol zdravotnú starostlivosť, konkrétnosti boli znalcom identifikované v časti II. posudku v odpovedi na otázku č. 1, pričom nebolo znalcom v znaleckom posudku konštatované a ani sporovými stranami v konaní namietnuté, že by uvedené zistené pochybenia pri vedení zdravotnej dokumentácie mohli byť dôvodom pre nemožnosť vyhotovenia znaleckého posudku, resp. správnosť jeho záverov.
28. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a intervenientkou vystupujúcou v konaní na strane žalovanej, t.j. na v odvolacom konaní úspešnej strane, odvolací súd intervenientke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľne nevznikli.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.