Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa R. V. nar. X.XX.XXXX bývajúceho U. W. Y. Č. M. ul. Q. č. XX Č. R. zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Szakkayho č. 1 proti oprávnenému R. Q. Z. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Č. na ul. J. č. XXX zastúpeného JUDr. Ľ. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcim v Z.E. na ul. Q. č. X za účasti matky oprávneného W.Ó. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Č. na ul. J. č. XXX v konaní o zníženie a zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 11.3.2019 č.k. -452 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie výživného.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zníženie aj návrh na zvýšenie výživného.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolacie dôvody podľa f/, . Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle ust. . Uviedol, že súd vychádzal zo základného predpokladu, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom môže dôjsť iba vtedy, ak dôjde k zmene pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo prechádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Súd prvej inštancie dospel vo svojom rozsudku k záveru, že na strane oprávneného preukázateľne došlo k zmene pomerov, keďže prirodzene vzrástli jeho odôvodnené výdavky. Rovnako došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorá naposledy bola zamestnaná s príjmom 830 € brutto a v súčasnosti je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zmenu pomerov na strane povinného - otca, ktorý poukazoval celkom na štyri dôvody odôvodňujúce zníženie výživného, však nezistil. Aj keď vo všeobecnosti je možné súhlasiť s názorom, že odôvodnené potreby so zvyšujúcim sa vekom dieťaťa prirodzene rastú, avšak ustálenie odôvodnených výdavkov oprávneného na sume 1.145 € nemá svoj reálny základ. Uvedenú sumu výdavkov súd považoval za preukázanú aj napriek tomu, že oprávnený počas celého konania nepredložil žiadne doklady preukazujúce výšku deklarovaných výdavkov. Súd prvej inštancie odmietol jeho návrh podaný v písomnom vyjadrení zo dňa 8.3.2019 a následne prednesený aj na pojednávaní konanom dňa 11.3.2019 na preukázanie skutočných výdavkov dieťaťa, čím je naplnený dôvod podľa - t.j. súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Po preukázaní skutočne mesačne vynakladaných výdavkov mal následne súd zvážiť, ktoré z týchto preukázaných výdavkov považuje za výdavky odôvodnené zodpovedajúce potrebám dieťaťa vo veku 18 rokov. Považovať výdavky na dieťa vo veku 18 rokov vo výške 1.145 € za odôvodnené, by súd mohol iba za predpokladu, že by

takéto výdavky boli odôvodnené životnou úrovňou a príjmami oboch rodičov. Nie za situácie, kedy matka nemá žiadny príjem, je evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je živená len za finančnej pomoci svojej matky a bývalého manžela, a za situácie, keď príjem otca dieťaťa predstavuje sumu 10.000 Kč mesačne, teda sumu vo výške, ktorá zodpovedá len jednej tretine oprávneným deklarovaných výdavkov. Nevyvodenie záverov súdu o tom, ktoré výdavky oprávneného považuje za odôvodnené, je nesprávnym právnym posúdením ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine (okrem ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia schopností, možností a majetkových pomerov navrhovateľa), a tiež ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine o práve podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľova životná úroveň totiž nedosahuje ani 1/3 výdavkov oprávneného. Súd mal za to, že zvýšenie výživného na mal. U. o 300 Kč (11,68 €) nemožno považovať za podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, pretože suma 300 Kč nie je tak vysoká, aby mohla zasiahnuť do jeho majetkovej sféry. Možno táto skutočnosť sama osebe nie je skutočne tak dramatická, že by bola spôsobilá privodiť zníženie výživného na jeho strane, avšak ak by ju súd posúdil vo vzťahu so všetkými ďalšími dôvodmi, ktoré sú na strane navrhovateľa, ktoré zmenu pomerov a tým aj zníženie výživného odôvodňujú (t.j. ak by súd prvej inštancie zhodnotil dôkazy nielen jednotlivo ale aj v ich súhrne), dospel by k záveru, že aj táto skutočnosť prispieva k zmene pomerov na strane navrhovateľa a v konečnom dôsledku odôvodňuje zníženie výživného (odvolací dôvod podľa - súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam). Poukázal na rozsudky súdov, ktoré naposledy upravovali vyživovaciu povinnosť k mal. R., a to na rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -153 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -178 zo dňa 22.2.2011. Kým súd prvej inštancie opomenul brať v úvahu ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k mal. U., odvolací súd vo svojom odôvodnení jednou vetou skonštatoval, že „ ... účelom podnikania je zabezpečenie zisku, a preto pokiaľ otec už dlhšiu dobu vo svojich spoločnostiach neprosperuje, je potrebné, aby si príjem zabezpečil tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, naviac keď mu aj ďalšia vyživovacia povinnosť pribudla“. Podľa jeho názoru jeho ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. U. nebola riadne zohľadnená a mal ju súd vziať v úvahu pri rozhodovaní o dôvodoch pre zníženie výživného a nielen konštatovať, že suma 300 Kč nie je tak vysoká, aby mohla zasiahnuť do majetkovej sféry otca. V skutočnosti celá vyživovacia povinnosť k mal. U. Z. slovenské súdy akoby ani v úvahu nebrali a nikdy nebola riadne zohľadnená a ani ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. D. H., nar. XX.XX.XXXX a k jeho matke H. H.. Na tieto ďalšie vyživovacie povinnosti súd prvej inštancie prihliadol s rovnakou náležitou starostlivosťou ako Okresný súd Pezinok s Krajským súdom v Bratislave prihliadali na vyživovaciu povinnosť k mal. U. Z., to znamená, opätovne ich vôbec nebrali v úvahu. Ak vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k novonarodenému dieťaťu nie je podstatnou zmenou pomerov na strane povinného, potom už skutočne ťažko nájsť takú, ktorá by ňou mohla byť. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že neupravením vyživovacej povinnosti k už k plnoletému dieťaťu, ktoré si navyše na svoje potreby príležitostne zarába, je ohrozená vyživovacia povinnosť k novonarodenému dieťaťu, ktoré si nemá ako svoje potreby samo obstarať. Zo všetkých doposiaľ prebiehajúcich konaní týkajúcich sa výživného či už k mal. R. alebo mal. U., je práve vyživovacia povinnosť k dnes už plnoletému dieťaťu - R. neodôvodnene zvýhodňovaná, a to len z dôvodu, že v čase prvého rozhodovania súdu o výživnom majetkové pomery navrhovateľa boli také, že umožňovali platiť výživné v tak vysokej výške, že ďaleko prevyšovali potreby vtedy maloletého dieťaťa. Odmieta stanovovať také priepastné rozdiely na výživnom medzi deťmi. R. ponechať výživné v sume 290 € a mal. U. určiť výživné 1800 Kč (cca 72 €) a na potreby novonarodeného dieťaťa neprihliadať. Súd prvej inštancie opäť iba stroho skonštatoval, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Inak povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo zmenu počtu vyživovacích povinností, musí mať vždy na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadny spôsobom neohrozil a opäť súd nevzal v úvahu jeho komplexné pomery osobné aj majetkové, nevzal v úvahu, že žiadnu takúto zmenu neplánoval, svoje majetkové pomery sa snaží skonsolidovať, ale zatiaľ žiaľ neúspešne. Výživné, ktoré je v súčasnosti povinný poskytovať po dobu dvoch rokov aj nevydatej matke v zmysle (ČR), súd vôbec nezohľadnil. Zhoršenie zdravotného stavu súd prvej inštancie vyhodnotil, že nie je tak závažný, aby nemohol pracovať a dosahovať adekvátny príjem, k čomu dospel na základe toho, že doposiaľ nepodstúpil žiadnu operáciu, neužíva pravidelne žiadne lieky, ani lieky proti bolesti, nebol mu priznaný invalidný dôchodok a absolútne nevzal v úvahu predložené lekárske správy o zdravotnom stave otca, z ktorých jednoznačne vyplýva, že trpí koxartrózou IV. stupňa a gonartrózou II. stupňa, že je preňho nevhodná fyzická záťaž, nemôže dlhodobo stáť, ani chodiť, či sedieť. Nebrať v úvahu tak vážny zdravotný stav len s odôvodnením, že takýmito zdravotnými problémami trpí v dnešnej dobe veľká časť populácie, príp. dávať mu za vinu, že uvedenú situáciu doteraz neriešil operačne, hoci svoje dôvody na pojednávaní aj vo svojich písomných

vyjadreniach vysvetlil. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti alebo závažnosti jeho deklarovaného zdravotného stavu, mal do konania pribrať odborného lekára, ktorého by sám určil, za účelom podania aspoň odborného vyjadrenia. Má teda za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy o jeho zdravotnom stave. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, súd prvej inštancie konštatoval, že sú v podstate rovnaké ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom pre syna R.. Rozsudok Okresného súdu v Českých Budějoviciach č.k. -89 zo dňa 1.10.2014 zvýšil výživné na mal. U. Z. na sumu 1.800 Kč, pričom súd vychádzal z tzv. „širších vydělkových možností a schopnosti otce ve smyslu § 913 ods. 1 o.z.“, t.j. z jeho potenciálnych príjmov. Dospel k predpokladanému príjmu minimálne 15.000 Kč mesačne, vychádzajúc z posledne vykonávaného pracovného miesta realitného makléra. Okresný súd Košice - okolie v závere svojho odôvodnenia síce vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, pretože uviedol, že pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by otec reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity, avšak nevykonal vôbec žiadne dokazovanie ohľadom toho, aký príjem by mohol dosahovať napr. pri jeho súčasnom zdravotnom stave, dosiahnutom vzdelaní v mieste svojho bydliska. Rovnako vo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil, z akého potenciálneho príjmu vychádzal a ako k nemu dospel. Výška priemernej mzdy v národnom hospodárstve predstavuje sumu 980 €, suma 290 € tak predstavuje sumu 30 %, pričom však výška tejto priemernej mzdy nezohľadňuje konkrétne okolnosti na jeho strane (dosiahnuté vzdelanie, zdravotný stav, možnosť uplatnenia na trhu práce). Pri uplatnení potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti. Súd prvej inštancie uviedol, že exekúcie, a splátky úverov nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom, opomenul však prihliadnuť na to, že exekučné konanie prebieha vďaka tomu, že oprávnený (jeho matka) na neho opakovane podávajú návrhy na vykonanie exekúcie, čím bráni tomu, aby si mohol usporiadať svoju finančnú situáciu a majetkové pomery. Nedeklaroval žiadne výdavky (okrem najnevyhnutnejších pre život), ktoré by súd mohol považovať za neodôvodnené alebo za také, ktoré by nemusel vynaložiť. Poukázal na skutočnosť, že výživné na mal. U. nikdy nebolo vymáhané exekučne, vždy bolo riadne platené dobrovoľne z jeho strany. Výživné vo výške 290 € je jednoducho pre neho likvidačné. Na základe uvedených skutočností má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne a ani po právnej stránke správne, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok tak, že výživné na R. Q. Z. V. znižuje zo sumy 290 € na sumu 80 € mesačne od 1.3.2015, alternatívne zrušil rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhovateľ doplnil bod II. odvolania podaného dňa 25.4.2019 tak, že dňom 9.3.2015 bolo zvýšené výživné pre mal. U. spiatočne od 1.9.2013. Dopady tohto zvýšenia je potrebné posudzovať s ohľadom na jeho prípad a jeho pomery a nie generálne. V dôsledku rozhodnutia č.j. -89 Okresného súdu v Č. Budějoviciach zo dňa 1.10.2014 bol naviac po dobu od marca 2015 naďalej povinný platiť na výživnom pre mal. U. nie o 300 Kč ale o 600 Kč mesačne naviac (celkom 2100 Kč mesačne), keď mu Okresný súd v Č. Budějoviciach umožnil uhradiť rozdiel medzi zaplateným a spiatočne zvýšeným výživným vo výške 5.100 Kč za obdobie od 1.9.2013 do 1.10.2014 v mesačných splátkach. Bola to práve konkrétne preukázaná majetková situácia a jeho životná úroveň a pomery v roku 2013 a 2014 a samozrejme tiež vyživovacia povinnosť voči synovi R., ktorá Okresnému súdu v Č. Budějoviciach neumožnila zvýšiť výživné mal. U. o viac ako 300 Kč mesačne. V dobe predmetného rozhodovania Okresného súdu v Č. Budějoviciach bol zamestnaný ako správca areálu za hrubú mzdu 8500 Kč. Súd prvej inštancie si však z predloženého rozsudku č.j. -89 Okresného súdu v Č. Budějoviciach zo dňa 1.10.2014 vybral časť kde sa Okresný súd v Č. Budějoviciach vyjadruje tak, že napriek tomu, že bol otec v rozhodnej dobe zamestnaný, môže dosahovať vyššieho platu lebo v okrese České Budějovice boli v dobe rozhodovania Okresného súdu v Č. Budějoviciach vedené 4 voľné pracovné miesta na pozícii realitný maklér s mzdou 15000 Kč mesačne. Toto vyjadrenie Okresného súdu v Č. Budějoviciach obsiahnuté v uvedenom rozsudku zo dňa 1.10.2014 (ktoré si súd prvej inštancie do svojho rozsudku prevzal) však mohlo byť uskutočnené (a súdom prvej inštancie prevzaté) len v dôsledku neznalosti konštantnej judikatúry Ústavného súdu ČR v tejto oblasti. Jedná sa napr. o nález Ústavného súdu ČR sp.zn. (kde Ústavný súd konštatoval, že len aktuálny výpočet potenciálnych miest evidovaných príslušným úradom práce sám o sebe ešte nezaručuje, že uchádzač o prácu by bol niektorým zo zamestnávateľov skutočne zamestnaný a bol by mu poskytnutý vyšší plat) alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. (kde mimo iné bolo konštatované, že úradom práce poskytnutá evidencia ponúkaných miest, naviac s prihliadnutím k všeobecne známemu previsu dopytu po zamestnaní sám osebe nevypovedá o skutočných možnostiach sťažovateľa uzavrieť pracovný pomer, či dokonca pracovný pomer so súdom predpokladaným platom). Poukázal na to, že

realitní makléri v ČR nebývajú zamestnávaní na pracovný pomer, ale vo finále je od nich vyžadovaná práca podnikateľa - fyzickej osoby na IČ s tým, že od makléra je zároveň očakávané, že má svoje vlastné auto a počítač, aby mohol vykonávať požadovanú činnosť bez nákladov pre objednávateľa takýchto služieb. Výkon podnikateľskej činnosti na IČ ale vyžaduje aj úhradu záloh na zdravotnom poistení (vždy vo výške vyššej než je základ, ktorý otec platí Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kedy v roku 2019 táto čiastka u osôb samostatne zárobkovo činných 2208 Kč) a povinnou úhradou sociálneho poistenia (v roku 2019 je táto čiastka u osôb samostatne zárobkovo činných 2388 Kč), na čo otec nemá prostriedky. Čo sa týka súdom tvrdeného zohľadnenia samotného vzniku vyživovacej povinnosti voči mal. U. z textu rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. -153 je možné vyčítať, že v čase, keď Okresný súd v Pezinku rozhodol o znížení výživného na vtedy maloletého R. na 290 €, neuvádzal otec ako dôvod zníženia žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zníženie vyživovacej povinnosti na 290,- Eur nebolo novou vyživovacou povinnosťou voči mal. U. vôbec odôvodnené ani zapríčinené lebo Okresný súd v Pezinku o jej vzniku nemal v okamžiku rozhodovania žiadnu vedomosť. Okresnému súdu v Pezinku sa totiž výživné 12000,- mesačne na syna R. ako žiaka 4. triedy základnej školy zdalo jednoducho príliš vysoké. Matka syna R. so znížením výživného na 290 € mesačne v čase rozhodovania Okresného súdu v Pezinku nesúhlasila. Otec až v rámci svojho odvolania proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -153 uviedol novú skutočnosť zásadnú pre rozhodovanie o znížení výživného pre syna R., t.j. že mu medzičasom vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. U.. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č.k. -178 uviedol, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia Okresného súdu Pezinok. Touto novou skutočnosťou avšak bol práve vznik novej vyživovacej povinnosti voči mal. U., ktorá v okamžiku rozhodnutia Okresného súdu Pezinok nebola súdu známa a ktorú Krajský súd v Bratislave v rámci svojho potvrdzovacieho rozhodnutia nijak nezohľadnil, lebo matka v rámci odvolacieho konania začala s výživným 290 € mesačne súhlasiť v obave, že nová vyživovacia povinnosť bude dôvodom pre ďalšie zníženie výživného pre syna R.. Okresný súd Košice - okolie situáciu ktorá vyplynula z predložených písomných rozsudkov Okresného súdu Pezinok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a z rozsudku Okresného súdu v Č. Budějoviciach č.j. -89 vyložil účelovo tak, aby výživné na takmer 19 ročného syna R., ktorý je schopný živiť sa sám, z tohto dôvodu nemusel znižovať. Súd v rámci svojho rozhodnutia popiera právo otca na súkromný život, keď činí záver, že každý rodič je povinný si usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a že si má zmeny v živote plánovať s ohľadom na 19 ročného syna a jeho potreby, ktoré činia 1.256 € mesačne a s údajným nástupom na vysokú školu budú ešte rásť. Súd ho nevypočúval k tomu či vôbec nejaké životné zmeny a ďalšiu vyživovaciu povinnosť plánoval alebo nie. Výživné na mal. D. na základe dohody činí 1500 Kč mesačne (tzn. 58,40 € v prepočte kurzu 1 EUR 25,695 CZK ku dňu 16.5.2019 stanoveného ČNB). Z tejto čiastky matka mal. D. má sama niesť väčšinu nákladov na jeho výživu a výchovu, pretože aj niekoľkomesačné dieťa má svoje potreby a musí niekde bývať. Rovnako tak je čiastka 1500 Kč (tzn. 58,40 € v prepočte kurzu ČNB k 16.5.2019), ktorou sa zaviazal hradiť na svoju zákonnú povinnosť v zmysle českého je symbolická, pretože je jasné, že táto čiastka nepokryje ani mesačné náklady matky mal. D. na jej stravu a je tak nútená si zabezpečiť výživu sama. Uvedené čiastky boli s matkou mal. D. dohodnuté výlučne na základe toho, že jej je známa jeho finančná situácia a že má stanovené výživné pre syna R.. Náklady na výživu svojho syna a seba nesie matka mal. D. do dnešného dňa sama, rovnako ako náklady spojené s pôrodom a tehotenstvom, na ktoré má otec podľa ustanovenia zákona č. 89/2012 Sb. českého tiež prispieť. Naopak matka syna R. v jeho 3 rokoch súdu tvrdila, že 3 ročné dieťa má náklady na výživu 34000 Sk mesačne (kde do toho patria aj náklady na dovolenku a hračky), ale že jej bude stačiť 25000 Sk mesačne a to i napriek tomu, že bývanie mala i so synom R. od neho zaistené bezplatným prevodom bytu v Z.. Matka syna R. v živote dlhodobo nedosahovala žiadnych príjmov a vo svojich 42 rokoch sa stále necháva vyživovať. Podľa jeho vedomostí bolo toto výživné spotrebované i na výživu matky, čo súd nechcel riešiť. Matka mal. D. otcovi naviac v rokoch 2018 a 2019 poskytla pôžičky na výživné pre syna R. v celkovej výške 81.460 Kč a to i v čase, keď bola na materskej dovolenke a sama nemala žiadne príjmy. Súdu boli zmluvy o pôžičkách predložené. Matka mal. D. už odmietla mu poskytnúť ďalšie pôžičky na výživné pre 19 ročného syna R., ktorý je schopný živiť sa sám. Súd v rámci svojho rozhodnutia zvýhodnil syna R., ktorý je už schopný sám sa živiť vo vzťahu k ďalším (stále ešte) maloletým deťom a nezohľadňuje jeho zákonné vyživovacie povinnosti na mal. U. a mal. D.. Zaujatý prístup súdu považuje ako diskrimináciu detí ktoré sú občanmi iného štátu Českej republiky. V tejto súvislosti predkladá nález Ústavného súdu ČR sp.zn. ze dne 7.3.2007, v rámci ktorého sa Ústavný súd vyjadril k záveru nižších súdov v riešenej veci, že zmena pomerov v podobe zvýšenia počtu vyživovacích povinností povinnej osoby nemôže znížiť životnú úroveň maloletých detí povinnej osoby a musí ísť k tiaži povinnej osoby (otca) a

jeho manželky. V tej dobe bolo rodinné právo v Českej republike a z neho plynúce práva a povinnosti stále ešte upravované zákonom č. 64/1963 Sb. o rodine ktorý obsahuje takmer rovnaké ustanovenia ako , o rodine ktorý dnes platí na Slovensku. Otec zastáva názor, že tento výklad sa dá použiť aj vo vzťahu k o rodine a teda, že záver súdu prvej inštancie, že otec si má zmeny v živote plánovať s ohľadom na 19 ročného dospelého mladého muža a jeho potreby, je teda z tohto dôvodu v rozpore so slovenským Zákonom o rodine. Doplnil bod II. odvolania podaného dňa 25.4.2019 tak, že napriek tomu, že súd prvej inštancie nemá lekárske vzdelanie a on súdu predložil niekoľko lekárskych správ týkajúcich sa zmeny jeho zdravotného stavu, vyhodnotil si súd, že môže bez problémov pracovať a dosahovať adekvátneho príjmu. Koľko by mal byť adekvátny príjem z pohľadu súdu (i s ohľadom na ničím nepreukázané a súdom predsa uznané výdaje syna R. 1.256 € mesačne) už súd neuviedol. Tento záver si súd urobil z toho, že nepodstúpil žiadnu operáciu, neužíva žiadne lieky a to ani lieky na silné bolesti a že mu nebol priznaný invalidný dôchodok. Poukázal na to, že aj z lekárskej správy MUDr. H. H., PhD., ktorý sa vyjadril tak, že má kľudové aj nočné bolesti výrazne limitujúce schopnosť fyzickej záťaže a že jeho zdravotný stav preukazuje výraznú progresiu v zmysle zhoršujúceho sa stavu predovšetkým nosných kĺbov. U tohto lekára podstúpil biologickú liečbu za účelom aspoň čiastočnej revitalizácie nosných kĺbov, hlavne ľavého bedrového kĺbu, u ktorého i napriek tomu hrozí totálna endoprotéza. Za túto biologickú liečbu otec zaplatil čiastku 3 X 7000 Kč s finančnou pomocou tretej osoby, súdu doložené doklady o úhrade 3x 7000 Kč a doklady potvrdzujúce poskytnutie týchto pôžičiek, pretože táto liečba nie je hradená z verejného zdravotného poistenia (z tohto dôvodu nie je možné dohľadať v prehľadoch vykázanej lekárskej starostlivosti, ktorú odvolaciemu súdu predkladá). Určite je možné pochopiť, že sa snaží riešiť svoje zdravotné problémy menej invazívne ako je odrezanie časti stehennej kosti a jej nahradenie umelou náhradou, ktorá naviac často nevydrží ani do konca života pacienta bez reoperácie. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie napriek doloženým lekárskym správam a jeho výsluchu dňa 6.2.2019 nemal podľa svojho vyjadrenia preukázané to, že by sa s uvedenými zdravotnými problémami liečil, a to iba na základe toho, že neberie lieky a nebol na operácii. Predkladá odvolaciemu súdu prehľad lekárskych úkonov z oblasti neurológie, ortopédie a reumatológie týkajúce sa jeho pohybového aparátu, ktoré podstúpil od roku 2013 a ktoré ohľadne jeho osoby vedie Všeobecná zdravotná poisťovňa ČR. Tieto záznamy dokazujú, že problémy s pohybovým aparátom rieši už od roku 2013 a že za posledné roky pravidelne a dlhodobo podstupuje liečbu, ktorá však s ohľadom na to, že chrupavka nedorastá, nedosahuje účinkov, aby mohol byť učinený záver, že sa otec svojich zdravotných problémov zbavil. Zároveň z týchto záznamov vykázanej zdravotnej starostlivosti plynie i to, že pravidelne navštevoval aj ordináciu revmatológie MUDr. O. Z. v Tŕeboní, ktorá poskytuje služby pod firmou Centrum komplexní medicíny s.r.o.. Pre úplnosť uvádza, že reumatológia je pododbor vnútorného lekárstva, ktorý sa zaoberá výskumom, diagnostikou, prevenciou a liečbou zápalových onemocnení, ktoré sa týkajú kĺbového aparátu, svalov, šliach a príbuzných štruktúr, ako plynie z webových stránok uvedenej pani doktorky (www.doktorkaklimesova. czfrevmatologie. html). U tejto pani doktorky podstupoval pravidelne liečbu v podobe injekcií za účelom revitalizácie jeho pohybového aparátu. Ohľadne prevedených zákrokov MUDr. Z. z dôvodu pracovnej vyťaženosti mu nebola schopná napísať správu ako to urobili MUDr. H. PhD. a MUDr. RNDr. M.. Diagnóza otca v podobe dysplázie bedrových kĺbov a coxartrózy nosných kĺbov je faktom, ktorý súdu doložil niekoľkými lekárskymi správami (lekárska správa MUDr. I., MUDr. H.Á., MUDr. M.) a nie je možné ju vyriešiť, ani nijak napraviť braním nejakých liekov ani inou liečbou a už vôbec nie braním liekov proti bolesti (ktoré sú naviac návykové). Z doložených správ plynie zhoršenie zdravotného stavu otca za posledné roky. Súd jeho diagnózu podloženú niekoľkými lekárskymi správami účelovo zľahčuje, aby kvôli nej nemusel znižovať výživné 19 ročného syna R., ktorý je už schopný živiť sa sám. Pokiaľ súd predložené lekárske správy odborníkov z ČR nepovažoval za vierohodné, mal si vyžiadať vyšetrenie otca zo strany súdu určeného lekára. Dôkaz: - prehľad vykázanej starostlivosti ohľadne osoby otca od Verejnej zdravotnej poisťovne ČR za dobu od 2013 do 2019 získanej v rámci aplikácie www.majevzp.cz. Doplnil bod 11.4) odvolania podaného dňa 25.4.2019 a uvádza, že od roku 2015 svoje príjmy doložil daňovými priznaniami za roky 2015, 2016 a 2017 a odvolaciemu súdu predkladá svoje nové daňové priznanie za rok 2018, z ktorého plynie príjem 120.000 Kč za rok 2018. Pravidelné príjmy v čase predchádzajúcich rozhodovaní súdov nemal. Skutočnosťou, že má nemalé záväzky svoj návrh na zníženie výživného neodôvodňoval. V rámci svojho návrhu v roku 2018 informoval súd o tom, že jediná hodnotná vec, ktorú vlastní je dom č.p. XXXX s garážou v obci U. W. u Č. M., ktorý je ale zaťažený záložným právom zriadeným pôvodne v prospech Hypotečnej banky a.s., ktorá mu v roku 2007 poskytla hypotéku. Záväzok zaistený uvedeným záložným právom ku dňu 28.2.2017 preukázateľne dosahoval čiastky 7.818.472,84 Kč (doložené potvrdením od spoločnosti Hypoteční banka a.s., priloženým ako príloha č.8 návrhu na zníženie výživného). Informáciu o tomto záväzku súdu podal, lebo má zásadný vplyv na celkovú hodnotu

uvedenej nehnuteľnosti a pri existencii tohto záväzku nie je možné činiť záver, že je povinný dom predať, aby si zohnal prostriedky na výživné. Na základe výzvy súdu zo dňa 20.9.2018 súdu vymenoval všetky svoje záväzky voči tretím osobám. Je zrejmé, že platiť uvedené záväzky v celej výške nie je v jeho silách a nebolo by to v silách žiadnej nemajetnej ani priemerne zarábajúcej osoby. I napriek tomu, v akej finančnej situácii otec je, tak sa snaží túto situáciu riešiť. Na riešení záväzku vzniknutého na základe hypotečného úveru z roku 2007 a ďalších záväzkov mu pomohol finančne doriešiť JUDr. Z.. Otec sa dohodol opäť s JUDr. Z., ktorý je i členom predstavenstva spoločnosti C.S. invest GROUP a.s., ktorá pohľadávku banky kúpila tak, že stávajúce záväzky otca voči JUDr. Z. a voči spoločnosti CS. invest GROUP a.s. budú z časti vysporiadané z kúpnej ceny domu č.p. XXXX, ktorú by platil záujemca - kupujúci o túto nehnuteľnosť. Skutočnosť, či mu bude zostatok pohľadávky zo strany spoločnosti CS. invest GROUP a.s. alebo JUDr. Z. odpustený alebo znížený, je len na rozhodnutí, respektíve na dobrej vôli JUDr. Z.. Otec nie je prvý, komu sa nepodarilo riadne platiť hypotéku a komu sa kompletne zmenila finančná situácia. Pokiaľ by bola jeho finančná situácia a záväzky ľahostajné, už dávno by nechal dom č.p. XXXX predať v nútenej dražbe alebo by prešiel konkurzným konaním, nemusel by v nehnuteľnosti platiť cenu energií by už nemal vôbec žiadny majetok. Z predaja domu by dostal svoju odmenu v rade niekoľko stotisíc korún českých len súdny exekútor alebo insolvenčný správca a potom samozrejme časť svojej pohľadávky aj záložný veriteľ, ktorému by ale i po tom zostal dlžný niekoľko miliónov korún českých. Vzhľadom k výške pohľadávky zaistenej záložným právom by ale nebol uspokojený žiadny ďalší veriteľ a ani osoby, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Súdu doložil, že má snahu svoje záväzky riešiť a že riešenie už našiel. Otec matke zaplatil na výživnom o viac než 12.000 € viac, než bol povinný (ku dňu 15.1.2019 čiastku 81.366,71 € oproti povinným 68.995 € toto bolo otcom doložený prehľadom uhradeného výživného od roku 2002 i s fotokópiou súvisiacich dokladov o úhrade. Matka a teraz aj syn sa napriek tomu snažia o predaj domu na trhu za bežnú cenu a teda čo najväčšie uspokojenie jeho veriteľov, ktorí mu poskytli prostriedky na úhradu vysokej čiastky na výživnom pre syna R. zmariť tým, že na otca vedú už 2 roky ďalšiu exekúciu. Vyslovil názor, že by mal súd zohľadniť, že sa mu už skoro podarilo svoju zlú majetkovú situáciu vyriešiť a poslúchol odporučenia súdov. Súčasní veritelia, ktorými sú výlučne osoby, ktoré mu chceli dobrovoľne pomôcť, budú po ňom požadovať úhradu prostriedkov vynaložených v jeho prospech z jediného hodnotného majetku, čo je predmetný dom. Súd je pri rozhodovaní o výživnom podľa konštantnej judikatúry povinný prihliadnuť i k celkovej hodnote hnuteľného i nehnuteľného majetku a ku spôsobu života povinného rodiča, resp. ku skutočne dosahovanej životnej úrovne povinného rodiča, ktorú je súd povinný skúmať a vyžiadať si ďalšie dôkazy, pokiaľ ním navrhnuté dôkazy nie sú z pohľadu súdu dostačujúce. Túto svoju povinnosť súd nesplnil. Matka syna R. i napriek tomu, že podľa svojich tvrdení v 42 rokoch nemá žiadne vlastné príjmy, neprenajíma svoj byt v V. (ktorý nadobudla z prostriedkov z predaja bytu, ktorý jej v roku 1999 bezplatne previedol a ktorý ku svojmu bývaniu niekoľko posledných rokov nepotrebuje, keď trvale býva i s obidvomi deťmi u svojej matky v rodinnom dome v obci D. a sťažovala sa, že s týmto bytom má náklady. Týmto prístupom sa matka naopak o príjmy pripravuje. Podľa aktuálnych inzerátov ponúkajúcich prenájmy bytov v obci V. by tento byt vo vlastníctve matky mohol byť prenajatý za minimálne 500 € mesačne plus poplatky. Popiera, že matka platí akési nájomné za to, že býva v dome svojej matky v obci D. na adrese J. XXX. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností tento dom v celom rozsahu patrí do výlučného vlastníctva pani O. D., babičky R. ml. Tento dom však podľa vedomia otca do smrti pána D. patril do vlastníctva manželov D., starých rodičov R. ml. Po smrti pána F. D. sa tento dom mal riešiť v rámci dedičského konania, kde zákonní dediči boli pani D. a matka R. ml. so svojim bratom F. a minimálne časť domu mali ako neopomenuteľní dediči nadobudnúť práve matka R. ml. so svojim bratom F.. To sa však nestalo a celý dom je dnes písaný na pani D.. Z toho plynie, že sa matka syna R. musela vzdať svojho dedičského podielu na uvedenej nehnuteľnosti a teda, že sa v tomto prípade bezdôvodne vzdala majetku, ohľadne ktorého teraz tvrdí, že za jeho obývanie dnes musí platiť svojej matke nájomné, ktoré ešte k tomu započítava do ničím nepodložených nákladov na výživu syna R.. V konaní syn R. s poskytnutím svojich študijných výsledkov nesúhlasil preto, lebo podľa jeho vedomosti nie sú vôbec dobré. Posledné správy o výsledkoch R. ml. v škole má z leta 2018. Do tejto doby mal mať syn R. podľa vlastných informácií, ktoré podal telefonicky otcovi vždy niekoľko štvoriek, čo je dosť nepravdepodobné, že by žiaka s takými študijnými výsledkami bez problémov prijali na vysokú školu. O zistenie, aké má syn R. výsledky v škole nemal súd záujem. Súd nemal záujem preukazovať tvrdenú výšku výdavkov 1.256 € mesačne na výživu syna R., ktorý je schopný živiť sa sám a nemal záujem zisťovať ani aké sú zárobky z brigád, ktoré syn R. podľa svojich tvrdení absolvuje. Malo by byť totiž zistené, či tieto zárobky nie sú v takej výške, ktorá jeho oprávnené a zároveň preukázané výdaje na výživu pokryje. Uviedol, že súd má byť vo svojom jednaní a rozhodovaní nestranný a že sa v tomto konaní uplatňuje zásada vyhľadávania dôkazov z úradnej povinnosti mal súd vypočuť nielen matku a

otca, ale aj syna R.. O to však nemal súd ani matka záujem, lebo by syn mohol v rámci svojho výsluchu nechtiac potvrdiť skutočnosti, ktoré by boli v prospech otca.

3. Navrhovateľ doplnil svoje odvolanie z dôvodu zásadnej zmeny majetkových pomerov na jeho strane. Navrhovateľ sa dlhé roky snažil vyriešiť svoju ťažkú finančnú situáciu, kde mal niekoľko veriteľov (taký krok mu vlastne odporúčali vždy aj opatrovnícke súdy). Najväčší veriteľ bola Hypotečná banka a.s., ktorá poskytla v roku 2007 navrhovateľovi hypotekárny úver na dom v ul. Q. XXXX/XX, U. W. Y. Č. M.Ě.F. vo výške 3.315.000 Kč. Navrhovateľ sa po niekoľkých rokoch splácania úveru dostal do ťažkej finančnej situácie a už nebol schopný úver ďalej splácať. Dlh navrhovateľa u Hypotečnej banky a.s. sa tak vyšplhal cez čiastku 8 mil. Kč (ku dňu 28.2.2017 presne 7.818.472,84 Kč, ako navrhovateľ doložil prílohou č. 8 svojho návrhu na zníženie výživného), čo už bolo pre navrhovateľa neriešiteľné. Schyľovalo sa tak k dražbe predmetnej nehnuteľnosti exekútorom JUDr. Broncom z exekútorského úradu v Českých Budějoviciach. K tejto dražbe v roku 2012 aj došlo a nehnuteľnosť sa vydražila, ale táto dražba bola nakoniec anulovaná. Navrhovateľovi sa podarilo situáciu nakoniec vyriešiť tak, že sa dohodol s posledným majiteľom pohľadávky Hypotečnej banky a.s. za jeho osobou, ktorá keď už nemala iné riešenie, pohľadávku za navrhovateľa predala. Navrhovateľ sa dohodol s novým majiteľom pohľadávky, že sa bude snažiť nehnuteľnosť v U. W. u ČB predať na trhu za obvyklú cenu, čo bolo takmer nemožné z dôvodu toho, že na tejto nehnuteľnosti viazlo záložné právo a niekoľko exekúcií (tento stav plynie z prílohy č. 10 vyjadrenia navrhovateľa k vyjadreniu jeho syna, ktorá obsahovala list vlastníctva týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti). Bolo nutné nájsť záujemcu, ktorý by mal o túto konkrétnu nehnuteľnosť eminentný záujem, pretože navrhovateľ nebol ani vlastníkom pozemku pod predmetnou nehnuteľnosťou, a to bola okrem uvedených obmedzení ďalšia veľká vada sťažujúca predaj. Po niekoľkých rokoch ponúkania nehnuteľnosti na portáli www.bezrealitky.cz., kde bola jediná možnosť túto nehnuteľnosť predať so všetkými už vymenovanými vadami a cena sa nenavýšila o províziu realitnej kancelárie, sa podarilo navrhovateľovi zohnať záujemkyňu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Táto záujemkyňa bola jediná ochotná podstúpiť prekonanie všetkých prekážok kladených hlavne matkou odporcu. Napriek tomu niekoľkoročná snaha navrhovateľa priniesla výsledok vo forme predaja predmetnej nehnuteľnosti za maximálnu možnú cenu na trhu (to ešte raz zdôrazňuje navrhovateľ, že to bola nehnuteľnosť bez pozemku) za 4.820.000 Kč. Celá kúpna cena bola kupujúcou prevedená priamo na účet dvoch veriteľov navrhovateľa - a) záložného veriteľa, spoločnosti C.S. invest GROUP a.s., a b) JUDr. W. Z., nehnuteľnosť bola vďaka finančnej pomoci JUDr. W. Z. očistená od exekúcií a potom prevedená na kupujúcu. Pohľadávky JUDr. W. Z. za navrhovateľom navrhovateľ súdu doložil a vymenoval už v rámci svojich predchádzajúcich prípisov predložených okresnému súdu. Týmto krokom navrhovateľ vyriešil svoju ťažkú finančnú situáciu aspoň čiastočne so záložným veriteľom a JUDr. Z. predajom strechy nad hlavou. Bez súhlasu záložného veriteľa by tento prevod nebolo možné realizovať, lebo úhradou príslušnej čiastky podľa kúpnej zmluvy záložnému veriteľovi samozrejme nedošlo k zaplateniu celej jeho pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ týmto krokom prišiel o svoj jediný majetok a stal sa nemajetnou osobou, ktorá nemá žiadny majetok, bol nakoniec nútený presťahovať sa do podnájmu o veľkosti 20 m2. Z opatrnosti zaslal doplnenie odvolania datované dňa 17.5.2019 a dňa 4.10.2019, lebo zistil prostredníctvom telefonického dotazu súdu, že jeho doplnenie odvolania minimálne zo dňa 4.10.2019 nebolo jeho právnym zástupcom súdu napriek jeho žiadosti poskytnuté. Navrhovateľ týmto zhora uvedenému súdu pre úplnosť upresňuje, že z časti kúpnej ceny za predaj navrhovateľovej nehnuteľnosti, ktorá bola vo výške 1.320.000 Kč vyplatená veriteľovi navrhovateľa, JUDr. W. Z., boli zaplatené nasledujúce dlhy navrhovateľa uvedené v čl. II. odst. 7 vyjadrenia navrhovateľa k vyjadreniu odporcu vo veci sp.zn. , a to: splatný dlh navrhovateľa voči JUDr. W. Z. uvedený v čl. II ods. 7 písm. b) z titulu zmluvy pôžičke uzatvorených v roku 2012 a 2013 vo výške 1.186.000 Kč, z ktorých uhradil matke odporcu v roku 2013 dlh na výživnom 43.000 €, ako navrhovateľ doložil súdu, väčšiu časť splatného dlhu navrhovateľa voči JUDr. W. Z. uvedeného v čl. II ods. 7 písm. c/ z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 26.2.2018 vo výške 171.300 Kč, z ktorých navrhovateľ uhradil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Broncovi ďalšie prostriedky na výživnom v rámci ďalšej exekúcie zahájenej matkou na osobu navrhovateľa sp. zn. 8 EX 1287/17. Úhradou uvedenej časti kúpnej ceny boli uhradené výlučne dlhy, ktoré navrhovateľovi vznikli za účelom úhrady výživného. Žiada súd, aby mu na jeho e- mail R..V..G. alebo na adresu jeho bydliska Z. XXX/XX, Č. M., PSČ: XXX XX, Č. R., poskytol prípadné vyjadrenie oprávneného odporcu k jeho odvolaniu, ak súdu ho zaslal, lebo jeho právny zástupca mu zatiaľ neposkytol lehotu, aby sa k k nemu mohol vyjadriť.

4. Oprávnený sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

5. Výrok rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh oprávneného na zvýšenie výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. ).

6. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

8. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

10. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb dieťaťa (oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

13. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy

detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, prípadne pracovať v pozícii alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám povinného rodiča. Každý rodič má však zákonnú povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávneného.

14. Odvolací súd porovnajúc pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, resp. rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na zmenu výživného dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zmeny pomerov, ktoré nastali jednak u oprávneného, ako aj u navrhovateľa narodením ďalšieho dieťaťa, teda vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, ako aj u matky oprávneného, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a taktiež jej pribudla vyživovacia povinnosť. Podstatná zmena pomerov však nastala predovšetkým u oprávneného, ktorého odôvodnené potreby sa nepochybne podstatným spôsobom zvýšili oproti roku 2011, kedy bolo naposledy určené výživné, a to v dôsledku rastu, ako aj školskej dochádzky, na úhrade ktorých je povinný podieľať sa aj jeho otec - navrhovateľ. Nárast odôvodnených potrieb oprávneného je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať práve s poukazom na dobu 9 rokov, počas ktorých výživné upravované nebolo. K odvolacej argumentácii navrhovateľa, a teda dôvodom na zníženie výživného je potrebné ako bolo uvedené vyššie zdôrazniť, že nič mu nebráni zvýšiť si počet vyživovacích povinnosť, avšak k uvedenej životnej situácií musí prispôsobiť i zdroj svojich príjmov tak, aby neohrozil už existujúce vyživovacie povinnosti. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa, že v dôsledku pribudnutia ďalších 2 vyživovacích povinností nie je schopný plniť si doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť k oprávnenému s poukazom na nezamestnanosť jeho matky vrátane jej osobnej starostlivosti o neho. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že navrhovateľove dlhy a úvery, exekučné konania nie je možné v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine považovať za výdavky, ktoré by mali mať vplyv na možnosti a schopnosti navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť k oprávnenému. Samotná skutočnosť, že oprávnené dieťa dovŕšilo plnoletosť, nemá na rozsah vyživovacej povinnosti rodičov žiaden vplyv, ak sa dieťa naďalej pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie, teda je na výživu svojich rodičov odkázané. Príjem dieťaťa z brigádnickej činnosti, ktoré sa inak ďalej pripravuje štúdiom na budúce povolanie, neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zmene výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a

ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne a precízne vysporiadal i s odvolacou argumentáciou navrhovateľa, ktorá tvorila jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a len samotný odlišný názor účastníka konania, teda v tomto prípade navrhovateľa, nečiní rozsudok nesprávnym, či nezákonným.

16. K otcom namietanému odvolaciemu dôvodu, a to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

17. Ďalej je potrebné poukázať na , 2 Základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Z ust. vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Podľa výsluch strany (účastníka) o tvrdených skutočnostiach môže súd nariadiť, ak ich nemožno preukázať inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia súd môže výnimočne z dôvodu hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný. Z uvedenej právnej úpravy teda nevyplýva povinnosť súdu nariadiť dokazovanie výsluchom účastníka konania, nariadením znaleckého dokazovania, tento postup je daný v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak, v danom prípade lekárske správy, ktoré nepreukázali neschopnosť navrhovateľa pracovať a dosahovať príjem. Z uvedeného aspektu teda nie je možné dospieť k záveru, že by postupom súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať na súde, teda že by jeho procesné práva boli nejakým spôsobom porušené aj s prihliadnutím na to, že bol v konaní zastúpený právnym zástupcom.

18. Keďže navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o znížení výživného ako vecne správny podľa potvrdil, v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením (ods. 2 citovaného ustanovenia) a doplnil argumentáciu súdu prvej inštancie vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu možností, schopností a majetkovým pomerom povinného rodiča.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie v odvolacom konaní nepodal ( , ).

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).