Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/167/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: S.. Y. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Y. XX, XXX XX K., občana SR, proti žalovaným: 1/ JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 2564/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314, zast. Mgr. Iankom Troiakom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov č. 34, 960 01 Zvolen; 2/ Mgr. Milan Somík, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, IČO: 35662794; 3/ Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, 851 05 Bratislava, IČO: 00 169 765 a 4/ R. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX P., občan SR, o zaplatenie 11 205,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. -354 zo dňa 04. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovaný 3/ voči žalobcovi má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu voči žalovaným 1/ až 4/ o samostatným nárokoch žalobcu voči každému zo žalovaných osobitne. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 3/ a 4/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi, žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca si voči žalovanému 1/ uplatnil nárok na zaplatenie 1 644,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia vyčíslený ako súčet odmien súdneho exekútora v 17. exekúciách, získaných v rozpore s exekučným poriadkom. Okresný súd v rozhodnutí poukázal na nález ústavného súdu SR sp. zn. z 10.01.2005, podľa ktorého voči exekútorovi sa nemožno domáhať bezdôvodného obohatenia, ale len náhrady škody. Žalovaný 1/ ako súdny exekútor mal postavenie verejného činiteľa a výkon exekúcie je ex lege výkonom verejnej moci. V danej veci nárok voči žalovanému 1/ vyvodzoval žalobca z neoprávneného vyplatenia odmien exekútora, a to na základe neprípustného retroaktívneho aplikovania novely exekučného poriadku, keď upovedomenia o začatí exekúcie žalovaný 1/ doručoval na základe zverejnenia na webovej stránke exekučného súdu. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný 1/ doručoval upovedomenie o začatí exekúcie žalobcovi v súlade s vtedy platným a účinným ustanovením § 49 Exekučného poriadku na jeho adresu pobytu podľa registra obyvateľov, pričom predmetné zásielky si žalobca neprebral v odbernej lehote. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ aplikoval neprípustne (retroakvítne) novelu Exekučného poriadku z roku 2017, keď upovedomenie o začatí exekúcie doručoval žalovaný 1/ na základe zverejnenia na webovej stránke exekučného súdu, pričom uvedený postup mala podľa žalobcu umožniť až novela Exekučného poriadku platná po

31.03.2017, súd konštatoval, že v zmysle § 49 ods. 2 Exekučného poriadku mohli predmetný postup doručovania (zverejnením na webovej stránke) aplikovať exekútori s účinnosťou už od 01.07.2016, a to v exekučných konaniach začatých aj pred účinnosťou tejto novely, nakoľko prechodné ustanovenia Exekučného poriadku osobitnú úpravu ohľadom aplikácie § 49 Exekučného poriadku neobsahujú. V konkrétnych exekučných konaniach žalobca neuplatnil námietky proti exekúcii, návrhy na zastavenie exekúcie, ani iné opravné prostriedky, a preto súd prisvedčil argumentácii žalovaného 1/, že bol na základe vykonateľných exekučných titulov povinný vymáhať to, na čo bol exekučným súdom poverený. Odmena súdneho exekútora, ktorý si splnil zákonnú povinnosť a vymohol to, na čo bol poverený, nemôže predstavovať na strane povinného (žalobcu) škodu, ani bezdôvodné obohatenie. Naviac žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom výšky uplatneného nároku 1 644,- Eur, suma podľa žalobcu predstavujúca súčet odmien exekútora, nakoľko žalovaný 1/ uviedol, že súčet odmien exekútora zo všetkých 17. exekučných konaní predstavoval sumu len 761,50 Eur a žalobca následne vlastné ďalšie skutkové tvrdenia v spore neuviedol. Okresný súd preto žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a vzhľadom na úspech žalovaného 1/ priznal mu náhradu trov konania voči žalobcovi.

3. Voči žalovanému 2/, ktorý je taktiež exekútorom, si žalobca uplatnil sumu 2 448,80 Eur, sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi úhradou žalovaného 3/ a čiastkou uvedenou v rozvrhu exekúcie. Žalovaný 2/, súdny exekútor R.. R. T. konal podľa žalobcu po súdnom exekútorovi R.. J. H., ktorý má inak pozastavenú činnosť, a tak celá exekúcia bola nezákonná a obaja exekútori vykonávali exekúciu bez poverenia exekučného súdu. Okresný súd v rozhodnutí poukázal na, že už Ministerstvo spravodlivosti SR vykonalo previerku spisu u žalovaného 2/ a nezistilo žiadne porušenie povinnosti exekútorov pri výkone exekučnej činnosti a podnet žalobcu vyhodnotilo ako neopodstatnený a skonštatovalo, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že exekúciu vykonáva R.. J. H. napriek pozastaveniu funkcie. Už ministerstvo uviedlo, že po zániku funkcie povereného exekútora J. Q., Slovenská komora exekútorov vymenovala za jeho náhradníka R.. J. H., ktorý pokračoval na základe pôvodného poverenia (pre exekútora J. Q.) v exekúcii. Po právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o pozastavení výkonu funkcie exekútora R.. J. H., pokračoval vo výkone exekúcie jeho zástupca R.. R. T., taktiež na základe pôvodného poverenia, keďže v týchto prípadoch súd nevydáva ďalšie poverenie. Čo sa týka procesného postupu súdneho exekútora, pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností, aj Slovenská komora exekútorov vyhodnotila sťažnosť žalobcu za nedôvodnú a skonštatovala, že exekučný súd schválil procesný postup súdneho exekútora, pričom rozvrh výťažku bol schválený uznesením Okresného súdu v Rimavskej Sobote, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 20.11.2014. Exekučné konanie Ex 20029/2005 bolo skončené vymožením pohľadávky v roku 2015. Konečné vyúčtovanie exekúcie bolo vyhotovené 05.06.2015, ktoré bolo v ten istý deň expedované na adresu žalobcu. Okresný súd sa stotožnil so závermi uvedených orgánov, pričom uviedol, že všetky uvedené inštitúcie vyvodili rovnaké závery a síce, že exekúciu vykonávali exekútori na základe riadneho poverenia, ich postup bol v súlade so zákonom, pohľadávka žalovaného 3/ nebola žalobcom zapretá a žalovaný sa mohol uspokojiť z výťažku z dražby na základe zákonného záložného práva, pričom na to nepotreboval osobitný exekučný titul. Okresný súd došiel k záveru, že žalovaný 2/ uhradil vlastníkom bytov a nebytových priestorov celú uplatnenú pohľadávku 8 335,95 Eur, čo potvrdil aj žalovaný 3/, a preto okresný súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému 2/ neexistuje. Z uvedeného dôvodu zamietol žalobu žalobcu a nakoľko žalovaný 2/ si výslovne trovy konania neuplatňoval, súd mu ich nepriznal. Pre nehospodárnosť a nerelevantnosť navrhovaných dôkazov, zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom exekučných sudcov J.. F. L. a J.. O. P..

4. Čo sa týka žalovaných 3/ a 4/, žalovaný 3/ si uplatnil záložné právo 5 886,20 Eur ako exekučný titul a žiadal ho zahrnúť do výťažku z exekúcie, pričom žalovaný 2/ schválil predmetné záložné právo ako exekučný titul a vykonal exekúciu. Žalobca nepokladal záložné právo za exekučný titul schválený súdom, a preto žiadal vrátiť 6 470,51 eur s príslušenstvom od žalovaného 3/. Voči žalovanému 4/, ktorý vydražil byt žalobcu za tretinovú hodnotu, a ktorý následne v krátkom čase predal, žiadal zaplatenie 57,72 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že počas užívania bytu žalovaný 4/ neplatil daň a daňový úrad vymáhal od žalobcu daň za dva roky, a to roky 2012 a 2013. V tomto rozsahu voči žalovanému 4/ si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd voči žalovanému 3/ zamietol žalobu s poukazom na to, že so všetkými žalobcom tvrdeným argumentmi sa už skôr vysporiadal exekučný súd (Okresný súd Rimavská Sobota) ako aj odvolací súd (Krajský súd v Banskej Bystrici), ako aj Ministerstvo spravodlivosti SR a Slovenská komora exekútorov, a orgány činné v konaní, pričom boli vyvodené závery, že pohľadávka prihlásená žalovaným 3/ do dražby v rámci exekúcie vedenej žalovaným 2/ nebola žalobcom (povinným) zapretá a žalovaný 3/ (ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov) sa mohol uspokojiť z

výťažku z dražby na základe zákonného záložného práva, pričom na to nepotreboval osobitný exekučný titul. Ako nesprávne a nepravdivé sa preukázalo v priebehu sporu aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný 3/ duplicitne uplatňuje pohľadávku u exekútora A., čo žalovaný 3/ vyvrátil listinnými dôkazmi. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému 3/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/, nakoľko výťažok z dražby bol poukázaný na osobitný účet, ktorého majiteľom nie je žalovaný 3/, ale ktorého majiteľom podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Žalovaný 3/ ako správca má len dispozičné oprávnenie k tomuto účtu, koná na účet a v mene jednotlivých vlastníkov pri správe domu, a takto v ich mene a na ich účet vymáha vzniknuté nedoplatky vrátane podania návrhu na exekúcie. Z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanému 3/ okresný súd zamietol a vzhľadom na úspech žalovaného 3/ priznal mu náhradu trov konania.

5. Voči žalovanému 4/ okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca v spore nepreukázal doklad o úhrade daňových nedoplatkov, práve naopak, z jeho tvrdení vyplynulo, že tieto povinnosti nezaplatil, a preto súd musel konštatovať, že ak za žalovaného 4/ pohľadávku z nedoplatku na dani neuhradil, nemohol sa žalovaný 4/ na jeho úkor ani obohatiť. Keďže pohľadávka z bezdôvodného obohatenia ani nevznikla, nemohla sa ani premlčať, a preto sa súd námietkou premlčania vznesenou žalovaným 4/ nezaoberal. Pokiaľ žalobca naznačoval, že žalovaný 4/ sa na jeho úkor obohatil aj tým, že predal vydražený byt tretej osobe za vyššiu sumu ako bola cena, za ktorú byt vydražil, súd konštatoval, že vydraženie je legálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom jedným zo základných práv vlastníka veci je aj právo byt predať a ani prípadná vyššia kúpna cena nezakladá na strane žalovaného 4/ bezdôvodné obohatenie voči pôvodnému vlastníkovi (žalobcovi). Súd preto žalobu voči žalovanému 4/ zamietol a vzhľadom na úspech žalovaného 4/ priznal mu náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že konajúci sudca J.. R. B. na obidvoch pojednávaniach ignoroval žalobný návrh, neakceptoval ani jeden dôkaz žaloby, odmietol vykonať výsluchy navrhované žalobcom a ani sa nezaoberal návrhom žalobcu na zabezpečenie dôkazov, ktoré mu môžu byť preukázané iba na pokyn súdu. Žalobca predložil relevantný dôkaz, že exekútor vykonal exekúciu podľa novely Exekučného poriadku platnej od 01.04.2017, pričom exekútor porušil prechodné ustanovenia tejto novely, že všetky exekúcie spred novely sa musia uskutočniť podľa Exekučného poriadku platného do novely. K meritu odvolania uviedol, ad 1. exekútor J.. R. exekúciu vykonal porušením viacerých paragrafov exekučného poriadku, a to zablokoval bankový účet žalobcu pred nadobudnutím právoplatnosti upovedomenia. Bankový účet zablokoval 29.03.2017 a upovedomenie nadobudlo právoplatnosť 15 dní po 21.11.2017. Vykonal exekučné plnenie pred vydaním exekučného príkazu. Na každý exekučný titul vystavil 5 exekučných príkazov. Vykonal exekúciu podľa novely Exekučného poriadku, pričom prechodné ustanovenia mu to výslovne zakázali. Ad 2. exekútor T.

- mega exekučný podvod presahujúci 100 000,- Eur. Sudca B. sa dožadoval vyrátania sumy obohatenia pritom úplne ignoroval požiadavku žalobcu na predloženie vyúčtovania exekučného konania žalovaným exekútorom. Exekútor 3 roky zadržiaval na svojom bankovom účte vydraženú sumu 65 000,- Eur, pričom sudca B. odignoroval požiadavku žalobcu na vykonanie dôkazu, a to sprístupnenie bankového výnosu exekútora za 3 roky. Exekútor zahrnul do výťažku exekúcie exekučné záložné právo Bytového družstva Petržalka vo výške 8 335,- Eur, pričom sudca na pojednávaní presviedčal žalobcu, že exekučné záložné právo vlastníkov bytového domu je exekučný titul. Exekučné záložné právo je pohľadávka, ktorá nadobudne hodnotu exekučného titulu, až keď ju potvrdí exekučný súd. Ad 3. Bytové družstvo Petržalka, ide o umelo nafúknutú pohľadávku, pričom duplicitne bola uplatnená u exekútora T., aj u exekútora A.. Navyše exekútor A. blokuje auto žalobcu, ktoré nepotrebuje, ale zákon núti žalobcu, aby si plnil povinnosti spojené s STK a EK. Aj zástupca BDP predložila na pojednávaní vraj dôkaz, ktorým žalovaný zrušil u exekútora A. exekučné konanie. Ad 4. žalovaný X. - vydražiteľ, ktorý v krátkom čase po získaní bytu ho obratom speňažil. Žalobca upustil od zabezpečenia dôkazu kúpno-predajnej zmluvy. Žalobca trval na tom, aby žalovaný 4/ predložil kúpno-predajnú zmluvu na vydražený byt, pričom žiadal zároveň odvolací súd, aby postupoval podľa stanoviska žalobcu z 10.07.2019. Žalobca tiež žiadal, aby odvolací súd vytýčil verejné pojednávanie, na ktorom sa bude môcť robiť video, ako aj zvukový záznam. Ako svedka žiadal predvolať konajúceho sudcu. Na základe uvedeného navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu.

7. Žalobca v doplnení odvolania, v podaní zo dňa 22.10.2019 uviedol, že trvá na podanom petite žaloby s tým, že žiada priznať žalobcovi voči žalovanému 1/ 1 644,20 Eur s úrokom z omeškania 14,75% ročne

od 01.04.2017 do zaplatenia a trovy konania voči žalovanému 2/ 3 033,11 Eur s úrokom z omeškania 14,75% ročne z 3 033,11 Eur od 01.07.2012 do zaplatenia + úrok z omeškania 14,75% ročne zo zadržiavanej sumy 50 798,93 Eur od 01.07.2012 do 31.04.2015 za trovy konania, voči žalovanému 3/ zaplatenia 6 470,51 Eur s úrokom z omeškania 14,75% ročne zo 6 470,51 Eur od 12.03.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania 14,75% ročne za príslušenstvo vo výške 1 865,44 Eur od 12.03.2015 do zaplatenia a trovy konania, voči žalovanému 4/ zaplatenia 57,72 Eur s úrokom z omeškania 14,75% ročne z 57,72 Eur od 31.12.2012 a trovy konania. Zároveň žiadal, aby z prejednávania veci bola vylúčená „skorumpovaná sudkyňa E., ktorá bola členkou organizovanej skupiny, ktorá pripravila žalobcu nezákonným spôsobom o byt, a ktorú žalobca žiadal predvolať ako svedkyňu“. Zároveň žiadal zaslať audionahrávky z oboch pojednávaní.

8. Žalobca podaním zo dňa 04.09.2019 zároveň podal námietku zaujatosti voči sudcovi B., v ktorej namietal procesný postup sudcu na pojednávaní dňa 04.09.2019, a to z dôvodu, že sudca odignoroval návrhy žalobcu na zabezpečenie dôkazov od žalovaného, a to vyúčtovanie exekúcie, odmietol zabezpečiť dôkaz, exekučný titul, exekučné záložné právo na sumu 8 335,- Eur, ktorá bola schválená exekučným súdom v príklepe, odignoroval predložené dôkazy žalobcu o duplicite uplatnenia exekučného titulu u dvoch exekútorov, opakovane poukazoval na to, že sudca odmietol žalobcom navrhované dôkazy a svedecké výpovede. Žalobca tiež namietal vyjadrenie sudcu ohľadne toho, že žalobcove námietky už riešili iné orgány. Sudcu preto navrhol vylúčiť z rozhodovania veci.

9. Na odvolanie žalobcu písomne reagovali žalovaní 2/ a 3/. Žalovaný 2/ mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a spravodlivo, keď žalobný návrh žalobcu zamietol. Odvolanie žalobcu vychádza najmä z nepochopenia problematiky a neochoty akceptovať iné fakty a argumenty ako svoje tvrdenia, o ktorých dôvodnosti je skalopevne presvedčený. Navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť, trovy odvolacieho konania si neuplatnil. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení poukázal na to, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom zhodnotení veci dospel správne k záverom že žaloba nie je dôvodná ani vo vzťahu k jednému zo žalovaných subjektov. Plne sa stotožnil s názorom okresného súdu, že pokiaľ ide o žalobu voči žalovanému 3/ so všetkými žalobcom tvrdenými argumentami sa už skôr vysporiadal exekučný súd, a to Okresný súd Rimavská Sobota a odvolací súd Krajský súd v Banskej Bystrici, ako aj Ministerstvo spravodlivosti SR, Slovenská komora exekútorov ako i orgány činné v trestnom konaní, ktoré vyvodili závery, že pohľadávka prihlásená žalovaným 3/ do dražby v rámci exekúcie vedenej žalovaným 2/ nebola žalobcom zapretá a žalovaný 3/ ako zástupca prednostných záložných veriteľov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa mohol uspokojiť s výťažku z dražby na základe zákonného záložného práva v zmysle bez toho, aby potreboval osobitný exekučný titul. Na tvrdenie žalobcu, že žalovaný 3/ vymáha pohľadávku duplicitne, žalovaný 3/ v konaní dostatočným spôsobom preukázal súdu, že po tom ako bola prihlásená pohľadávka poukázaná z výťažku dražby na účet vlastníkov, uvedenú skutočnosť neodkladne oznámil exekútorovi, u ktorého vymáhal časť pohľadávky na základe exekučných titulov. Rovnako sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný 3/ ako správca má iba dispozičné oprávnenie k účtu, koná však v mene jednotlivých vlastníkov bytov a v ich mene a na ich účet vymáha vzniknuté nedoplatky. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný 1/ až 4/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

10. Žalobca v doplnení dôkazov v podaní zo dňa 30.12.2019 doručil súdu oznámenie Sociálnej poisťovne

- ústredie, Bratislava zo dňa 16.12.2019 o vykonaných zrážkach z dôchodku žalobcu v rámci exekučných konaní, ako aj potvrdenie Československej obchodne banky, a.s., Bratislava z 31.10.2019 ohľadne sumarizácie prehľadu exekučných konaní vedených voči žalobcovi.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom odvolania ( - ), viazaný odvolacími dôvodmi (, ), bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle , .

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkovým zistení neabsentuje žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktorú by súd náležitým spôsobom v celom súhrne nebol posúdil a vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkami žalobcu vznesenými voči konajúcemu sudcovi J.. R. B. s tým, že uvedený sudca podľa názoru žalobcu „od začiatku na obidvoch pojednávaniach ignoroval žalobný návrh, neakceptoval ani jeden dôkaz žaloby, odmietol vykonať výsluchy navrhované žalobcom a ani sa nezaoberal návrhom žalobcu na zabezpečenie dôkazov, ktoré môžu byť preukázané iba na pokyn súdu“. Žalobca tiež poukázal na to, že konajúci sudca ho presviedčal, že exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie uplynutím doručovacej lehoty, čo žalobca považuje za nezmysel. Žalobca tiež podaním zo dňa 04.09.2019, ktoré bolo doručené na Okresný súd Zvolen dňa 25.10.2019 vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, v ktorom poukázal na to, že „žalovanému v 1/ rade sudca začal tvrdiť, že doručenia na upovedomenia a exekučné príkazy exekútora R., nadobudli právnu účinnosť po uplynutí doručovacej lehoty!!!“, k žalovanému v 2/ rade sudca „absolútne odignoroval návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu od žalovaného ´vyúčtovanie exekúcie´, odmietol zabezpečiť dôkaz exekučný titul, exekučné záložné právo na sumu 8 335,- Eur, ktorá bola schválená exekučným súdom v príklepe vo výťažku, ale v exekučnom spise sa nenachádza ani jedna konkrétna listina, ktorá by potvrdzovala existenciu tohto exekučného titulu“, vo vzťahu k žalovanému 3/ sudca odignoroval predložené dôkazy žalobcu o duplicite vykonávania exekúcie u exekútora A. a exekútora T., sudca odmietol všetky žalobcom navrhované dôkazy a svedecké výpovede, odignoroval predložené dôkazy v žalobe. Nesúhlasil s vyjadrením sudcu, keď opakovane zahlásil, že „všetko už vyriešil exekučný súd“, a teda sudca na dvoch pojednávaniach žalobcu „odpinkal“ tvrdením, že túto vec už vyriešili iné orgány, nerešpektoval žalobcu, predložené dôkazy ani zabezpečenie požadovaných dôkazov, ku ktorým žalobca zo zákona nemá prístup. Na základe uvedeného navrhol konajúceho sudcu vylúčiť z rozhodovania veci.

14. Dôvody vylúčenia sudcu sú upravené v .

15. Podľa sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

16. Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

17. Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Existencia oprávnených pochybností však vždy závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria musia existovať preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu.

18. V zmysle strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

19. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti síce patrí medzi jeho procesné práva, ktorých základ je upravený priamo v Ústave SR, avšak námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ námietka zaujatosti tieto náležitosti nespĺňa, na takúto námietku sa ani neprihliada. Účastník Civilného sporového konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, musí ohľadom sudcu, ktorého zaujatosť namieta uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že je z prejednávania a rozhodovania vylúčený, a to vo vzťahu so zreteľom na jeho pomer k sporu alebo

stranám, či ich zástupcom alebo osobám zúčastneným v konaní. Žalobca takéto konkrétne okolnosti, a to vo vzťahu, či už pre pomer k sporu alebo k stranám (ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní) neuviedol. Nekonkretizoval dôvody, pre ktoré má byť sudca vylúčený, neuviedol, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel a nepredložil k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Okrem všeobecných tvrdení, že súd odignoroval návrh žalobcu, odmietol zabezpečiť dôkaz, čo sa týka výslovne procesného postupu sudcu, neuviedol žiadne iné okolnosti. Je evidentné, že žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu, preto námietku zaujatosti datoval dňom 04.09.2019, kedy okresný súd vyhlásil rozsudok, pričom táto námietka bola doručená až 25.10.2019 na okresný súd a rovnako namietal sudcu až v odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú všetky procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť sami o sebe dôvodom zaujatosti sudcu. Zákon tiež vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou.

20. Podľa ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

21. Vzhľadom na to, že žalobca námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi na okresnom súde vyvodzuje z okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti, tieto dôvody vznesené žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, a preto odvolací súd nemohol na tieto dôvody vznesené zo strany žalobcu prihliadnuť. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť vykonávania dokazovania konajúcim sudcom, v zmysle súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhované dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa v rámci dokazovania budú vykonávať je výlučne na súde. Nie všetky dôkazy, ktoré strana alebo účastník v konaní navrhnú je potrebné vykonať, najmä pokiaľ nemajú potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok vo vzťahu k prejednávanej veci a k uplatnenému nároku. Pokiaľ účastníkom konania sú navrhované dôkazy, ktoré nemajú vzťah k veci a nároku uplatneného v súdnom konaní, nemusí ich súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti vykonať. Súd musí mať totiž vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať, ako aj musí mať jasno v určení toho, na preukázanie akej skutočnosti sa vykonáva ktorý konkrétny dôkaz. V rámci hodnotenia dôkazov potom podľa svojej úvahy dôkazy hodnotí každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo. Navrhované dôkazy však vždy musia mať súvis s prejednávanou vecou v nadväznosti na konkrétne uplatňovaný nárok v sporovom konaní a nie s poukázaním iných okolností, ktoré s vecou priamo nesúvisia. Nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov preto nemôže byť dôvodom pre zaujatosť sudcu. Pokiaľ žalobca v doplnení odvolania z podania zo dňa 22.10.2019 zároveň žiadal, aby z prejednávania tejto veci bola vylúčená sudkyňa E. (J.. E. E., konajúca ako predsedníčka senátu v odvolacom konaní sp. zn. , kedy odvolací súd uznesením pod touto spisovou značkou zo dňa 20.11.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -206 zo dňa 16.01.2014 v exekučnej veci oprávneného J. T. proti povinnému S.. Y. T., o návrhu súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností vykonaným súdnym exekútorom R.. R. T. ako zástupcom súdneho exekútora R.. J. H.) na túto námietku vzhľadom na to, že nejde o konajúcu sudkyňu v tomto odvolacom konaní a vzhľadom na to, že účastník konania taktiež namietal rozhodovaciu činnosť súdu, bez uvedenia náležitostí, rovnako nebolo možné v zmysle a ako na námietku zaujatosti prihliadať.

22. V odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd vytýčil verejné pojednávanie, na ktorom sa bude môcť robiť video ako aj zvukový záznam a zároveň žiadal predvolať ako hlavného svedka okrem žalovaných aj konajúceho sudcu na okresnom súde J.. R. B..

23. Podľa na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

24. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že obligatórne musí byť odvolacie pojednávanie nariadené len, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý záujem. Ani dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyžaduje a ani z judikatúry ESĽP nemožno explicitne

vyvodzovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať verejne, teda ústne. Ak rozhodoval súd prvej inštancie na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Ponechanie otázky nariadenia pojednávania na rozhodnutie odvolacieho súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu. Odvolací súd nevstupuje do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Vzhľadom na to, že ide o súkromno-právny spor, nariadenie pojednávania tak nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd preto konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd tiež nevidel dôvod, aby k skutkovým a právnym otázkam konkrétneho sporu bolo potrebné vypočuť konajúceho sudcu na súde prvej inštancie. Pokiaľ žalobca podaním zo dňa 30.12.2019 priložil ďalšie dôkazy, a to list Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava zo dňa 16.12.2019 ohľadne veci vykonávania zrážok z dôchodku žalobcu, ako aj list Československej obchodnej banky, a.s., Bratislava zo dňa 31.10.2019 ohľadne prehľadu exekučných konaní s uvedením exekučného titulu dátumu plnenia a výšky plnenia v Eur, uvedené dôkazy nemajú vplyv na skutkové posúdenie veci okresným súdom a v rámci odvolacieho konania ani odvolacím súdom. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd musí prihliadnuť aj na to, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Znamená to, že dôkazy je strana konania povinná uplatniť v priebehu prvoinštančného konania, nie odvolacieho konania. V odvolacom konaní je možné zopakovať alebo doplniť dokazovanie len v rozsahu v akom nebolo vykonané na súde prvej inštancie, pričom vždy musí ísť o dôkazy relevantné, a teda, že ich vykonanie sa javí ako potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. Na dodatočné dôkazy uplatnené až v odvolacom konaní, navyše ak ich vykonanie nie je potrebné pre zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd neprihliada.

25. Čo sa týka meritórneho odvolania, žalobca poukázal na to, že J.. R. exekúciu vykonal porušením viacerých paragrafov Exekučného poriadku, a to zablokoval bankový účet žalobcu pred nadobudnutím právoplatnosti upovedomenia, pričom účet zablokoval 29.03.2017 a upovedomenie nadobudlo právoplatnosť 21.11.2017. Okrem daného tvrdenia bez jeho preukázania žalobca žiadnym spôsobom neuviedol v čom táto skutočnosť, aj keby bola preukázaná, má dopad na vecné rozhodnutie súdu a iné skutkové a právne posúdenie nároku žalobcu. Žalobca uvedenú skutočnosť tvrdí bez vzťahu ku konkrétnemu exekučnému konaniu a konkrétnemu exekučnému titulu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že exekútor vykonal exekúciu podľa novely Exekučného poriadku, pritom prechodné ustanovenie mu to výslovne zakazuje, odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, ktorý v bode 55 dostatočne a náležite vysvetlil postup exekútora v zmysle konkrétnych ustanovení Exekučného poriadku. Od 01.07.2016 platilo v zmysle Exekučného poriadku, že ak sa upovedomenie o začatí exekúcie nepodarí doručiť povinnému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je exekútor povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného. Podľa Exekučného poriadku účinného od 01.07.2017, ak sa exekútorovi nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť na adresu zistenú postupom podľa ods. 2, požiada súd o zverejnenie oznámenia o upovedomení o začatí exekúcie na webovej stránke príslušného súdu. Súd preskúma, či exekútor urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného, ak žiadosti vyhovie, oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie zverejní na webovej stránke súdu a exekútorovi uloží, aby ďalšie písomnosti povinnému doručoval na adresu podľa ; inak exekútorovi uloží vykonať ďalšie úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného. Aj z ust. Exekučného poriadku v rámci prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.04.2017 jednoznačne vyplýva, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že všetky exekučné konania, ktoré boli začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Tvrdenie žalobcu v odvolaní preto nie je pravdivé.

26. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca poukazoval na to, že exekútor R.. R. T. tri roky zadržiaval na svojom bankovom účte vydraženú sumu 65 000,- Eur, pričom nebol vykonaný dôkaz sprístupnenia bankového výnosu exekútora za tri roky. Rovnako tak poukazoval na to, že sudca presviedčal žalobcu, že exekučné záložné právo vlastníkov bytového domu je exekučný titul. Podľa názoru žalobcu exekučné záložné právo je pohľadávka, ktorá nadobudne hodnotu exekučného titulu až keď ju potvrdí exekučný súd.

27. Aj vo vzťahu k žalovanému 2/ okresný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, že postup exekútora bol v súlade so zákonom. Samotný postup exekútora bol preskúmavaný na základe sťažnosti žalobcu aj Ministerstvom spravodlivosti SR, aj Slovenskou komorou exekútorov, pričom ani u jedného z týchto orgánov nedošlo k záveru, že by exekútor bol pochybil. Navyše žalobca mal možnosť sa brániť aj v samotnom exekučnom konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. . Žalobca nevyužil svoje zákonné právo zaprieť pravosť, výšku alebo poradie pohľadávok zaradených do rozvrhu výťažku, čo bolo preukázané aj rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu, v konaní vedenom pod sp. zn. . V konaní tiež bolo preukázané, že vymoženú sumu žalovaný 2/ uhradil vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a to v celej pohľadávke 8 335,95 Eur, čo potvrdil aj žalovaný 3/, a preto správne okresný súd konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému 2/ neexistuje. V rámci exekučného konania nedošlo ohľadne vymoženej pohľadávky alebo odmeny exekútora k nezákonnému obohateniu sa exekútora. Tvrdenia žalobcu preto nie sú relevantné. Čo sa týka samotnej pohľadávky žalovaného 3/ vo vzťahu k exekučnému záložnému právu, pohľadávka Bytového družstva Petržalka, družstvo ako zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX v katastrálnom území Y., bolo zabezpečené zákonným záložným právom podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. K exekúcii predajom nehnuteľnosti v zmysle a nasl. Exekučného poriadku, pri uplatnení zákonného záložného práva došlo na základe exekučných titulov, a to nedoplatkov žalobcu na zaplatenie vyúčtovania za roky 2002, 2003 a 2004, ktoré boli okrem iného priznané viacerými rozhodnutiami okresného súdu. Vo vzťahu k žalovanému 3/, preto nejde o umelo nafúknutú pohľadávku a je zrejmé, že k duplicitnému vymoženiu pohľadávky v prospech žalovaného 3/ nedošlo. Rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti boli vykonaný súdnym exekútorom R.. R. T., ako zástupcom súdneho exekútora R.. J. H. v rámci rozvrhového pojednávania 05.06.2013 ohľadne rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, pričom jednou z pohľadávok bola pohľadávka Bytového družstva Petržalka v sume 8 335,95 Eur zabezpečená zákonným záložným právom. Teoreticky, pokiaľ by aj došlo k duplicitnému uplatneniu si exekučného titulu aj u iného exekútora (u exekútora A.) podľa tvrdenia žalobcu, k vymoženiu pohľadávky môže dôjsť len raz a došlo k nej práve v exekučnom konaní vykonávanom exekútorom R.. R. T.. Pokiaľ žalobca ďalej poukazoval na to, že exekútor A. blokuje auto žalobcu a núti žalobcu, aby si plnil svoje povinnosti spojené s STK a EK, tieto skutočnosti nemajú vplyv na prebiehajúci spor.

28. Vo vzťahu k žalovanému 4/ pokiaľ vydražiteľ, ktorý sa stal riadnym vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti, vydraženú vec ďalej obratom speňažil, zákon mu v tom nebráni a táto skutočnosť taktiež nemá vplyv na nárok žalobcu. Nie je preto dôvod, aby zo strany žalovaného 4/ bola predložená kúpno- predajná zmluva na vydražený byt.

29. V zmysle odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Práve odvolateľ v odvolaní musí vymedziť z akých dôvodov žiadal o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný len tými dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uvedie. Na iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže. Odvolací súd sa preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní zaoberá len tými dôvodmi, ktoré boli uplatnené žalobcom v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Vady ktoré by sa týkali procesných podmienok odvolací súd nezistil. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými dôvodmi, ktoré žalobca ako odvolateľ uviedol v odvolaní v rámci odvolacích námietok.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Žalovaným 1/, 2/ a 4/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaným 1/ a 4/ trovy odvolacieho konania nevznikli, keďže k odvolaniu sa písomne nevyjadrili a žalovanému 2/ taktiež náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich výslovne neuplatnil. Vzhľadom na úspech v odvolacom konaní, odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania len žalovanému 3/.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).