Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: K. O., bytom X. K. XXX, XXX XX X. B., právne zastúpený JUDr. Marián Rojko, advokát so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2019/006354-002/Ja zo dňa 21.03.2019, takto

rozhodol:

Z r u š u j e s a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2019/006354-002/Ja zo dňa 21.03.2019 a rozhodnutie Mesta Považská Bystrica č. Odd.SP/1041/2018/49668/AP-5 zo dňa 13.12.2018 a vec s a v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 31.05.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2019/006354-002/Ja zo dňa 21.03.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Mesta Považská Bystrica č. Odd.SP/1041/2018/49668/AP-5 zo dňa 13.12.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci priestupku podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a priestupku podľa stavebného zákona, ktorých sa žalobca mal dopustiť spôsobom opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Konanie pred správnymi orgánmi

2. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že podľa zápisu na LV č. XXXX k.ú. X. K. sú žalobca a jeho manželka E. O. bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s prevádzkou súp. č. X na parc. KN-C XX a parc. KN-C XX/X a KN-C XX.

3. Rozhodnutím Mesta Považská Bystrica č. Odd SP/936/2013/11370/TS1-A-10 zo dňa 30.04.2013 bola povolená stavebníkom - žalobcovi a jeho manželke - dodatočná zmena dokončenej stavby rodinného domu súp. č. X „Zmena rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou - predajňa rozličného tovaru na pozemku parc. č. XX v k.ú. X. K.“. Užívanie stavby bolo stavebníkom povolené kolaudačným rozhodnutím č. Odd.SP/8926/2013/2577/TS1-A-10 zo dňa 29.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2014.

4. Na základe podnetu na začatie konania vo veci podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu zo dňa 15.11.2016 Mesto Považská Bystrica vykonalo u žalobcu a jeho manželky štátny stavebný

dohľad zameraný na kontrolu dodržiavania ochrany verejných záujmov, práv a právom chránených záujmov osôb vyplývajúcich z užívania stavieb. Predmetom kontroly bol tiež súlad užívania s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určenými záväznými limitmi a regulatívmi. Mesto Považská Bystrica v odpovedi č. Odd.SP/8126/2016/65498/TS1-2 zo dňa 16.12.2016 konštatovalo, že nebol zistený nesúlad s užívacím povolením.

5. Pri opakovanom štátnom stavebnom dohľade Mesto Považská Bystrica listom č. Odd.SP/4154/2017/56240/AL1-3 zo dňa 06.10.2017 konštatovalo, že žalobca a jeho manželka užívajú rodinný dom s prevádzkou súp. č. X v rozpore s kolaudačným rozhodnutím.

6. Oznámením č. Odd.SP/1041/2018/65146/AP-5 zo dňa 15.02.2018 Mesto Považská Bystrica oznámilo obvineným z priestupku - žalobcovi a jeho manželke Lenke Hajnej začatie konania vo veci priestupku podľa a súčasne ich predvolalo na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 07.03.2018.

7. Po vykonaní ústneho pojednávania Mesto Považská Bystrica rozhodnutím č. Odd.SP/1041/2018/49668/AP-5 zo dňa 13.12.2018 uznalo žalobcu vinným zo spáchania

- staveného priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.06.2017 ako vlastník stavby umožnil inej osobe užívanie stavby rodinného domu s prevádzkou s.č. X, na pozemku KN-C XX, v k.ú. X. K., v rozpore s kolaudačným rozhodnutím č. Odd.SP/8926/2013/2577/ -10 zo dňa 29.01.2014,

- a stavebného priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník realizoval stavebné úpravy oplotenia na pozemku KN-C XX, v k.ú. X. K., bez príslušného oznámenia k ohláseniu, pričom stavebné úpravy boli realizované v mesiaci september roku 2017, za čo mu stavebný úrad uložil podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona pokutu vo výške 150,- Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.

8. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že

- pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 19.06.2017 bolo zistené, že stavba rodinného domu s prevádzkou s.č. X, na pozemku KN-C XX, k.ú. X. K., je užívaná v rozpore s kolaudačným rozhodnutím č. Odd.SP/8926/2013/2577/TS1-A-10 zo dňa 29.01.2014,

- pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 07.11.2017 bolo zistené, že žalobca uskutočnil stavebné úpravy oplotenia na pozemku KN-C XX v k.ú. X. K. bez príslušného oznámenia k ohláseniu, t.j. že stavebný úrad nemá k ohláseným stavebným úpravám oplotenia námietky.

9. Zo zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 19.06.2017 vyplýva, že pri výkone štátneho stavebného dohľadu poverení zamestnanci stavebného úradu na mieste zistili, že na pozemku parc. č. KN-C XX, k.ú. X. K., na spevnenej ploche pred vstupom do rodinného domu s prevádzkou s.č. X je uskladnený rôzny druh tovaru, najmä záhradnícky materiál - substráty, záhradkárske náradie, okrasné rastliny, ďalej stavebný materiál - vrecia s cementom, lepidlami, murovacie tvárnice Porfix (7 paliet), dlažobné kocky, hutnícky materiál - oceľové sieťoviny rôznych rozmerov (cca 60 ks). V časti od priľahlej komunikácie, oproti SV stene rodinného domu, sa v ochrannej klietke nachádzajú propán- butánové fľaše a prístrešok s palivovým drevom. V časti za rodinným domom, na pozemku parc. č. KN-C XX/X, k.ú. X. K., pozdĺž SZ steny rodinného domu, je uskladnený ďalší stavebný materiál - murovacie tvárnice, zatrávňovacie tvárnice, dlažobné kocky a táto časť pozemku je vysypaná drveným kameňom - makadamom. V samotnom objekte rodinného domu v miestnosti č. X.XX sa nachádza rozličný spotrebný tovar - papiernictvo, drogéria, textil, zámočnícky tovar a predaj sudového vína. Podľa výpisu zo živnostenského registra je predmetný objekt prevádzkarňou, ktorú prevádzkuje podnikateľka E. O. - manželka žalobcu, s predmetom podnikania kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), predaj prípravkov na ochranu rastlín alebo iných prípravkov, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu.

10. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že predajom stavebného materiálu a hutníckeho materiálu, ktorý je skladovaný na pozemkoch v areáli predajne, dochádza k rozporu s kolaudačným rozhodnutím, keďže toto povolenie ani príslušná projektová dokumentácia zmeny stavby nezahŕňala využitie spevnených plôch a pozemkov okolo rodinného domu pre potreby skladovania a predaja týchto materiálov. Vzhľadom na objem a charakter stavebných a hutníckych materiálov, ktoré sa nachádzali na pozemkoch pri rodinnom dome v čase opätovného štátneho stavebného dohľadu, ako aj v čase prvého

štátneho stavebného dohľadu, je zrejmé, že pri nakladaní s nimi môže vznikať zvýšená prašnosť a hlučnosť, čím dochádza aj k rozporu s regulatívom stanoveným pre dané územie, ktoré ako neprípustné funkcie tohto územia stanovuje všetky druhy činnosti, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie územia mestského bloku a priľahlých pozemkov. Rozporom s vydaným kolaudačným rozhodnutím je aj predaj a skladovanie propán-butánových fliaš, nakoľko podľa príslušnej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní „Investor sa nebude zaoberať predajom nebezpečných a obzvlášť škodlivých látok...“, pričom propán-bután, ktorým sú naplnené tlakové nádoby uskladnené v oceľovej klietke v blízkosti rodinného domu, možno považovať za nebezpečnú látku a umiestnenie takejto „klietky“ nebolo súčasťou projektovej dokumentácie a projektu požiarnej bezpečnosti predloženého k dodatočnému stavebnému povoleniu. Vzhľadom na to, že podľa projektovej dokumentácie mal objekt slúžiť na predaj „drobného stavebného materiálu pre domácnosť mimo potravín a náterových látok“, je predaj sudového vína, ako potraviny, v danom objekte taktiež porušením kolaudačného rozhodnutia. Rozporom s kolaudačným rozhodnutím je podľa prvostupňového správneho orgánu aj skladovanie materiálov na spevnenej ploche pred vstupom do rodinného domu, keďže tá má podľa projektovej dokumentácie slúžiť ako plocha na parkovanie zákazníkov predajne v počte dvoch parkovacích miest. Vzhľadom na to, že žalobca umožnil užívanie stavby inému - fyzickej osoby podnikateľovi E. O. - a toto užívanie stavby vyhodnotil orgán štátneho stavebného dohľadu ako užívanie v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, mal prvostupňový správny orgán za to, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi spôsobom, akým žalobca umožnil užívanie stavby inej osobe a protiprávnym následkom - užívaním stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím.

11. K priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona správny orgán prvého stupňa odkázal na zistenia vyplývajúce zo zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 07.11.2017, zo zápisnice z prejednania priestupku zo dňa 07.03.2018, zdôrazniac priznanie sa žalobcu k tomuto priestupku.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Namietol právnu kvalifikáciu priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, keďže jeho manželku, hoci disponuje živnostenským oprávnením, nie je možné považovať za „inú osobu“, ktorej mal žalobca v rozpore s kolaudačným rozhodnutím umožniť užívanie stavby. Vyjadril názor, že jeho manželka má vo vzťahu k vydanému kolaudačnému rozhodnutiu rovnaký rozsah práv a povinností ako on. E. O. nie je „inou osobou“, keďže nie je osobou odlišnou od vlastníka nehnuteľnosti ani osobou odlišnou od osoby, v prospech ktorej bolo vydané dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Žalobca tiež nesúhlasil s argumentom, že predaj tovaru v predajni rozličného tovaru, ktorý nebol uvedený v projektovej dokumentácii, zakladá užívanie nehnuteľnosti v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Takýto výklad by podľa žalobcu znamenal, že o akomkoľvek dodatočne ponúkanom novom sortimente, ktorý sa má predávať v akejkoľvek predajni, by rozhodoval stavebný úrad, čo je neprípustné. E. O. má k predaju všetkého sortimentu povolenia a súhlasy od príslušných úradov.

13. K druhému priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, z ktorého bol žalobca uznaný za vinného, uviedol, že s manželkou podali ohlásenie k stavebným úpravám oplotenia pozemku, pričom je pravdou, že ako stavebníci vykonali príslušné stavebné úpravy pred oznámením stavebného úradu k ohláseným úpravám, avšak stalo sa tak iba preto, že stavebné úpravy oplotenia bolo nutné vykonať urýchlene, keďže pôvodné oplotenie bolo zničené v dôsledku dopravnej nehody, na ktorej stavebníci neniesli žiadne zavinenie. Vo vzťahu k tomuto priestupku namietol žalobca v odvolaní, že bol nesprávne určený subjekt priestupku, nakoľko stavebníkmi boli žalobca a jeho manželka a nie iba sám žalobca.

14. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-TN- OVBP2-2019/006354-002/Ja zo dňa 21.03.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Osvojil si skutkové zistenia ako aj na ne nadväzujúce právne posúdenie, pričom nezistil dôvody, ktoré by viedli k zmene alebo zrušeniu prvostupňového rozhodnutia.

Argumentácia žalobcu

15. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,

sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

16. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci vyjadril žalobca v námietke smerujúcej proti právnej kvalifikácii podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, podstatou ktorého je, že žalobca ako vlastník stavby mal umožniť inej osobe užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že je bezpodielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti spolu so svojou manželkou. Bezpodielovosť, ako pojmový znak takéhoto druhu majetkového spoločenstva znamená, že každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, obmedzený je len rovnakým právom druhého manžela. Medzi manželmi napr. nemôže dôjsť k prevodu vlastníctva kúpou alebo darovaním, rovnako nemôže jeden manžel umožniť druhému manželovi užívať stavbu, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a spáchať tým priestupok podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona.

17. V konaní nebolo podľa žalobcu nijakým spôsobom preukázané, že by žalobca umožnil inej osobe užívanie stavby rodinného domu s prevádzkou v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, pričom inou osobou sa myslí osoba odlišná od osoby, v prospech ktorej bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Nehnuteľnosti rodinný dom s prevádzkou súp. č. X na parc. KN-C XX a parc. KN-C XX/X a KN-C XX užívajú výlučne ich vlastníci (stavebníci), preto sa žalobca nemohol dopustiť priestupku tým, že ako vlastník stavby umožnil inej osobe užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že ak v objekte podniká manželka žalobcu, prvostupňový orgán správne klasifikoval priestupok podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. To, že manželka žalobcu je živnostníčkou, nijako nemení jej právne postavenie bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Podnikateľka E. O. nie je inou osobou, odlišnou od vlastníka nehnuteľností ani osobou odlišnou od osoby, v prospech ktorej bolo vydané dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.

18. Vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, identifikoval žalobca v procesnom postupe správnych orgánov, keď prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu spolu s jeho manželkou o začatí konania, ktoré viedol voči obom, no prvostupňové rozhodnutie o priestupkoch sa týka len žalobcu. Správne orgány nevykonali voči manželke žalobcu žiadny úkon, ktorým by konanie o príslušných priestupkoch voči nej meritórne skončili.

19. Žalobca ďalej namietol, že by stavba (rodinný dom s prevádzkou s.č. X, na pozemku KN-C XX, k.ú. X. K.) bola užívaná v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Z napadnutého rozhodnutia podľa neho takéto skutočnosti nevyplývajú. Vyplýva z neho to, že správne orgány vytýkajú žalobcovi, že v rozpore s kolaudačným rozhodnutím sa užívajú spevnené plochy, ktoré sú príslušenstvom stavby. Z kolaudačného rozhodnutia č. Odd.SP/8926/2013/2577/TS1-A-10 vyplýva, že žalobca a jeho manželka sú oprávnení užívať zmenu dokončenej stavby rodinného domu súp. č. X - Zmena rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou - predajňa rozličného tovaru na parc. KN-C XX v k.ú. X. K.. Kolaudačným rozhodnutím boli tiež podľa § 82 ods. 2, ods. 3 stavebného zákona stanovené podmienky - povinnosť uchovávať projektovú dokumentáciu, stavbu užívať pre účely, na ktoré bola povolená a vybudovaná za podmienok dodržania platných bezpečnostných, hygienických a protipožiarnych predpisov, zabezpečovať vykonávanie pravidelných revízií, skúšok, bežnej údržby a opráv stavby, v okolí stavby dodržiavať čistotu, chrániť a udržiavať plochy verejnej zelene. Žalobca, zopakujúc svoju argumentáciu zo správneho konania, nesúhlasil s názorom, že predaj tovaru v predajni rozličného tovaru, ktorý nebol uvedený v projektovej dokumentácii, zakladá užívanie nehnuteľnosti v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Takýto výklad by znamenal, že o akomkoľvek sortimente, ktorý sa má predávať v akejkoľvek predajni, by rozhodoval stavebný úrad. Žalobca namietol, že by sa činnosti, ako ich uvádza žalovaný a prvostupňový orgán, t.j. využitie spevnených plôch, predaj propán- butánových fliaš a predaj sudového vína, týkali kolaudačného rozhodnutia. Tieto činnosti nie sú súčasťou kolaudačného rozhodnutia a preto ani nemôžu zakladať porušenie kolaudačného rozhodnutia, keďže sa netýkajú stavby. Nie je pravdou, že by sa spevnené plochy neužívali na parkovanie vozidiel, k čomu žalobca predložil do administratívneho spisu fotografie, na ktoré však správne orgány neprihliadali.

20. Žalobca zdôraznil, že kolaudačné rozhodnutie zakladá právo začať stavbu užívať a povinnosť užívať ju len na ten účel, ktorý bol určený v kolaudačnom rozhodnutí; tiež určuje povinnosť dodržania platných

bezpečnostných, hygienických a protipožiarnych predpisov a príslušných technických noriem. Manželka žalobcu priloženými dokladmi v správnom konaní preukázala dodržanie všetkých týchto predpisov a tiež sú preukázané príslušné povolenia na predaj propán-butánových fliaš a predaj sudového vína. Pokiaľ žalovaný poukazuje na technickú správu ohľadom rozsahu ponúkaného sortimentu, táto technická správa nie je záväzná pre ponúkané druhy tovarov. Manželka žalobcu má oprávnenie na prevádzkovanie predajne rozličného tovaru, má na všetky ponúkané druhy tovarov príslušné povolenia, má príslušné živnostenské oprávnenie, má súhlas Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Považská Bystrica a podľa žalobcu je nezákonné a nelogické, aby napr. na predaj sudového vína bolo potrebné žiadať o zmenu kolaudačného rozhodnutia.

21. Záverom správnej žaloby poukázal žalobca na pokyn RÚVZ zdravotníctva Považská Bystrica č. A/2016/467-3-HŽPaZ zo dňa 04.04.2016, ktorým bolo uložené manželke žalobcu, aby odstránila z predajne stavebný a hutnícky materiál z dôvodu, že ohrozuje verejné zdravie a spôsobuje zvýšenú hlučnosť. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím ÚVZ Slovenskej republiky č. zo dňa 24.06.2016 ako nezákonné zrušené z dôvodu, že RÚVZ Považská Bystrica nevysvetlil, akým spôsobom zistený stav ohrozuje verejné zdravie a tiež, že úrad iba subjektívne konštatuje zvýšenú hlučnosť prevádzky, hoci svoje zistenia neopiera o relevantne zachytené hodnoty.

Argumentácia žalovaného

22. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Zotrval na názore, že správne orgány právne korektne kvalifikovali konanie žalobou ako naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Prvostupňový orgán jednoznačne vyhodnotil a podrobne odôvodnil, že podnikateľka E. O. užíva predmetnú stavbu ako prevádzkareň a žalobca ako vlastník stavby jej užívanie umožňuje spôsobom zisteným štátnym stavebným dohľadom. Dôkazmi o porušení stavebného zákona a o spáchaní priestupku sú zápisnice s prílohami z vykonaných štátnych stavebných dohľadov zo dňa 19.06.2017, dňa 05.10.2017 a zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 07.03.2018. Zo zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 19.06.2017 jednoznačne vyplýva, že na spevnenej ploche pozemku C-KN parc. č. XX je uskladnený rozličný záhradkársky a stavebný tovar určený na predaj.

23. K námietke opomenutia (vynechania) manželky žalobcu vo výroku správnych rozhodnutí žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán v stanovisku zaslanom žalovanému spolu s administratívnym spisom uviedol, že stavebníčku a manželku žalobcu E. O. neopomenul a bude o nej rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí. Nedošlo teda k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, prvostupňový orgán iba uplatnil zákonnú možnosť a rozhodol v priestupkovom konaní o žalobcovi samostatným rozhodnutím. Je podľa žalovaného nepochybné, že ide o priestupky podľa § 2 zákona o priestupkoch. Zavinenie žalobcu bolo preukázané v zmysle § 3 a § 4 zákona o priestupkoch v spojení s § 105 ods. 1 písm. a) a § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Žalobca ako vlastník stavby preukázateľne umožnil užívanie stavby inej osobe - fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie - v rozpore s kolaudačným rozhodnutím a uskutočnil stavebné úpravy oplotenia bez ohlásenia stavebnému úradu, resp. bez následného písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.

24. K priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona žalovaný uviedol, že hoci žalobca podal ohlásenie stavebných úprav oplotenia na stavebný úrad, tieto mohol uskutočniť až na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. V praxi to znamená, že nestačí podať len ohlásenie na stavebný úrad, je potrebný aj jeho súhlas s uskutočnením stavebných úprav. Na ústnom pojednávaní dňa 07.03.2018 žalobca do zápisnice uviedol, že tieto práce stavebnému úradu ohlásil, ale nepočkal na oznámenie k ohláseniu, že stavebný úrad nemá námietky z dôvodu, že pôvodné oplotenie bolo poškodené pri dopravnej nehode, preto bolo potrebné rýchlo vybudovať nové, aby bola zabezpečená ochrana majetku a tovaru v predajni. Ak je takéto konanie v rozpore s právom, je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona (stavebného), ide teda o protiprávnosť.

Konanie na správnom súde

25. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím

orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

28. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie na základe žiadosti žalobcu. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

29. Podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 331,94 Eur sa potresce ten, kto uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním.

30. Podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 829,85 Eur sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

31. Podľa § 18 veta prvá Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.

32. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

33. Podľa na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

34. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správne orgány tým, že uznali žalobcu za vinného z priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona na tom právnom základe, že ako vlastník stavby umožnil inej osobe užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Nedostatočne sa pritom vyporiadali s relevantnou skutočnosťou, zdôraznenou žalobcom už v odvolaní, ktorou je právny vzťah manželstva medzi žalobcom a E. O., t.j., osobou, ktorej mal žalobca užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím umožniť. Nezaoberali sa súvisiacou otázkou, ako by žalobca mohol neumožniť užívanie stavby na podnikateľské účely svojej manželke, spoluvlastníčke tej istej nehnuteľnosti s rovnakým rozsahom práv k dotknutej nehnuteľnosti ako má on. Aby sa žalobca mohol dopustiť priestupku podľa stavebného zákona, museli by právne predpisy predvídať taký právny režim, podľa ktorého by v súvislosti s výkonom

podnikateľskej činnosti bola E. O. povinná požiadať svojho manžela o súhlas na výkon tých činností, ktorými sa podľa orgánu štátneho stavebného dohľadu mala dopustiť užívania stavby v rozpore s účelom kolaudačného rozhodnutia. K takémuto právnemu režimu má najbližšie ustanovenie , podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Tu však správny súd považuje otázku existencie súhlasu žalobcu s použitím spoločného majetku na podnikanie svojej manželky za zodpovedanú. Keďže nevylučuje aj s tzv. konkludentný súhlas, možno jeho existenciu odvodiť z procesného postavenia žalobcu a jeho manželky v stavebnom konaní, v rámci ktorého ako stavebníci spoločne iniciovali dodatočnú zmenu stavby, pri ktorej už z názvu projektu vyplýva, že ním je „Zmena rodinného domu na rodinný dom s prevádzkou - predajňa rozličného tovaru na pozemku parc. č. XX v k.ú. X. K.“. Správny súd neidentifikoval inú právnu normu, ktorá by žalobcovi priznávala právo klásť vlastnej manželke právne prekážky pri výkone jej živnosti, z čoho by sa následne dala vyvodiť priestupková zodpovednosť žalobcu za priestupok podľa staveného zákona. „Iná osoba,“ ktorú má na mysli zákonodarca formulujúci uvedené ustanovenie, nemôže byť osoba, ktorá má k nehnuteľnosti vlastnícke právo v rovnakej kvalite ako osoba, ktorá podľa správneho orgánu sa mala podľa uvedeného ustanovenia zákona priestupku dopustiť. Vlastník nehnuteľnosti a stavebník, ktorému sú kolaudačným rozhodnutím priznané práva a uložené povinnosti, nemôže byť súčasne „inou osobou“. E. O., aj keď je podnikateľkou na základe živnostenského oprávnenia, neprestáva byť výkonom podnikateľskej činnosti súčasne stavebníčkou podľa kolaudačného rozhodnutia ani vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Najmä však neprestáva byť manželkou žalobcu, požívajúc plnohodnotný rozsah práv a povinností vyplývajúcich z tých právnych inštitútov, ktoré robia manželstvo špecifickým a jedinečným v porovnaní s inými právnymi vzťahmi, do ktorých môžu subjekty práva vstupovať. S poukazom na prezentované právne závery správny súd z dôvodu podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie, v ktorom sa pri posudzovaní priestupkovej zodpovednosti žalobcu za priestupok podľa stavebného zákona budú riadiť právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku.

35. Nad rámec žalobných námietok správny súd uvádza, že ak by v ďalšom konaní správne orgány dospeli k presvedčeniu, že žalobcu je dôvodné uznať za vinného z priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, je potrebné venovať náležitú pozornosť konštrukcii a štylizácii tzv. skutkovej vety výroku rozhodnutia, ktorou sa určitá osoba uznáva za vinnú z určitého konkrétneho protiprávneho konania tak, aby bolo zrejmé, akým konkrétnym konaním, špecifikovaným prinajmenšom miestom, časom a spôsobom vykonania, došlo k porušeniu určitého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu.

36. Pokiaľ ide o žalobnú námietku smerujúcu k absencii manželky žalobcu vo výroku rozhodnutí správnych orgánov, hoci sa aj voči nej viedlo konanie napokon rezultujúce rozhodnutím o priestupkoch iba vo vzťahu k žalobcovi, správny súd dodáva, že uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom nezasahuje do právnej pozície žalobcu v negatívnom smere. Inak povedané, správnemu súdu nie je zrejmé, v čom by sa právna pozícia žalobcu zlepšila, ak by správne orgány súčasne rozhodli aj o manželke žalobcu, napr. tým, že by ju uznali za vinnú z rovnakých alebo obdobných priestupkov ako žalobcu. Postup, výsledkom ktorého bude samostatné rozhodnutie o manželke žalobcu vo veci prejednávaných priestupkov, nie je v rozpore s tými ustanoveniami príslušných právnych predpisov, porušenie ktorých by žalobca mohol namietať správnou žalobou.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.