Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-196-2018.pdf
PDF · 237.07 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/196/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci právnej veci manžela: X.. S. K., R. A. XX.XX.XXXX, D.: U. XX, C. D., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava a manželky: X.. O. D., R. A. XX.XX.XXXX, D.: J. XXXX/XX, D., zastúpená AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom: Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. K., R. A. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, na odvolanie matky a otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21.júna 2018, č. k. 38P/130/2017-584, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. júna 2018, č.k. 38P/130/2017-584, vo výroku o bežnom výživnom na maloletého E. mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. K., R. A. XX.XX.XXXX sumou 800,-eur mesačne a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 26.09.2018 do 29.02.2020 vo výške 4.250,-eur k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. júna 2018, č.k. 38P/130/2017-584, vo výroku o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 500,-eur mesačne p o t v r d z u j e.
IV. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. júna 2018, č.k. 38P/130/2017-584,vo výroku o úprave styku otca s maloletým synom p o t v r d z u j e.
V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 21.júna 2018, č.k.38P/130/2017-584, rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Súd prvej inštancie zveril maloletého E., narodeného dňa 26.09.2011 na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. sumou 500,- eur mesačne, ktoré je povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a zároveň uložil otcovi aj povinnosť prispievať maloletému sumou 500,- eur mesačne na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletého. Styk otca s maloletým E. súd prvej inštancie upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod do pondelka do 08.00 hod, s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v predškolskom/školskom
zariadení, ktoré maloletý navštevuje, každý párny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod do štvrtka do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v predškolskom/školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, každoročne počas letných školských prázdnin od 01.07. od 10.00 hod do 15.07. do 19.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod do 15.08. do 19.00 hod, s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého, každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov a prázdnin od 24.12. od 10.00 hod do 26.12. do 19.00 hod, v každom nepárnom kalendárnom roku od 02.01. od 10.00 hod do 06.01. do 19.00 hod a v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 19.00 hod do 02.01. do 19.00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého, v každom párnom kalendárnom roku počas jarných prázdniny vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého, v každom nepárnom kalendárnom roku počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 15.00 hod do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na § 23 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželstvo rozviedol. Ďalej súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloletý E. v školskom roku 2017/2018 navštevoval Materskú škôlku Timravina v Bratislave, bol predškolák. Poplatok ZRPŠ predstavoval čiastku 220,- eur ročne, stravné cca 30 - 40,- eur mesačne. V rámci zariadenia navštevoval krúžky, a to krúžok anglického jazyka, kde poplatok predstavoval 98 ,- eur za 5 mesiacov, výtvarný krúžok, kde poplatok predstavoval 46,- eur. Chodil korčuľovať, kde poplatok za jednu hodinu predstavoval 10,- eur. Od marca 2018 opätovne navštevuje FTVŠ, plávanie, kde poplatok predstavuje 40,- eur mesačne, navštevoval BENITIM - športmaniaka, kde v blokoch robil kickbox, šerm a floorbal a kde poplatok predstavoval čiastku 150,- eur ročne. Rodičia ho podporujú v rôznych športových aktivitách, matka s ním chodí lyžovať, obaja rodičia s ním chodia bicyklovať a pod. Zdravotný stav maloletého je dobrý, má však diagnostikovaný atopický ekzém, s čím sú zvýšené výdavky na medikamentóznu a dermatologickú liečbu. Maloletý má v tejto súvislosti doporučený pobyt pri mori, absolvoval aj kúpeľnú liečbu v Smrdákoch, kde poplatok za štyri dni predstavoval 430,- eur. Podľa vyjadrení Akreditovaného centra pre výskum autizmu, ako aj Centra špeciálno - pedagogického poradenstva je maloletý dieťa s rozumovými schopnosťami v pásme vysokého nadpriemeru, s ktorým je potrebné veľa pracovať. Od septembra 2018 začne navštevovať 1. ročník ZŠ na Teplickej ulici v Bratislave, kde pravdepodobne bude integrovaný. Matka s ním navštevuje psychologičku, kde hodina stojí 30,- eur a tiež grafomotoriku, kde poplatok za jedno sedenie týždenne predstavuje čiastku 20,- eur. Otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Efficas, s.r.o., predmetom ktorej je sprostredkovateľská obchodná činnosť, z ktorej činnosti deklaruje príjem v sume 410,- eur mesačne. Okrem toho je vlastníkom dvoch bytov na Klincovej ulici v Bratislave, ktoré prenajíma dovedna za sumu 900,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome vo Veľkom Bieli, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, nie je prefinancovaný hypotekárnym úverom, pričom otec deklaruje, že časť z neho financoval z pôžičiek od rodiny. Býva sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Náklady spojené s užívaním domu predstavujú čiastku 122 ,- eur mesačne elektrina, 90,- eur mesačne plyn, 30,- eur mesačne voda, 5,- eur mesačne SIPO, 76,- eur ročne daň z nehnuteľnosti, 80,- eur ročne odvoz smetí, 20,- eur mesačne Skylink. Súd prvej inštancie poznamenal, že otec uviedol, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami pokrýva z úspor z minulosti, ktoré pozostávajú z predaja aktív. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že manželka je zamestnaná na Miestnom úrade Bratislava - Staré Mesto, ako vedúca oddelenia majetkového, jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1.700,- eur, poberá rodinné prídavky na maloletého, iné príjmy nemá. Je vlastníčkou garsónky na Podunajskej ulici v Bratislave, kde býva jej plnoletý syn Oliver, ktorý je študentom Filozofickej fakulty UK v Bratislave, a na ktorého výživu k jeho rukám prispieva jeho otec čiastkou 400,- eur mesačne. Spolu s maloletým býva v prenajatom byte na Narcisovej ulici v Bratislave, kde býva bezodplatne, hradí náklady spojené s užívaním bytu v sume 220,- eur mesačne. S maloletým býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
3. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že otec napokon súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. V súvislosti s realizáciou styku otca s maloletým poukázal súd prvej inštancie na to, že rodičia maloletého sa v priebehu konania vzájomne obviňovali z nevhodného a škodlivého správania sa vo vzťahu k výchove maloletého a každý z nich poukazoval na to, že práve správanie a konanie toho druhého rodiča je s ohľadom na záujem maloletého potrebné eliminovať. Súd prvej inštancie konštatoval, že je zrejmé, že obaja rodičia premietajú do prístupu k výkonu svojich rodičovských práv a povinností k maloletému svoju frustráciu a sklamanie z priebehu ich manželstva a z nenaplnených očakávaní a obaja majú tendencie k priekom k druhému rodičovi, prostredníctvom maloletého, pričom ich prístup je však nanajvýš nebezpečný. V danom prípade to bola predovšetkým matka, ktorá trvala na úprave styku otca s maloletým v rozsahu, ktorý bol z pohľadu súdu prvej inštancie nedostatočný, pričom ňou uvádzané dôvody nevyhodnotil súd prvej inštancie za natoľko závažné, aby návrhu matky na úpravu styku otca s maloletým vyhovel. Súd prvej inštancie nespochybnil, že na strane maloletého existujú isté špecifiká, ktoré je potrebné pri realizácii osobnej starostlivosti o neho zohľadňovať a prispôsobiť sa im, ktoré súvisia s jeho nadpriemernými rozumovými schopnosťami a osobnostným nastavením, ako to vyplýva aj z pripojených správ o maloletom od psychológov a špeciálnych pedagógov. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s tvrdeniami matky, že otec nie je schopný tieto špecifiká zohľadňovať a prispôsobiť sa im. Ani prípadná potreba integrácie po nástupe do školy a ani ostatné, matkou uvádzané skutočnosti nie sú podľa súdu prvej inštancie spôsobilé diskvalifikovať otca z participácie na osobnej starostlivosti o maloletého do takej miery, ktorá by odôvodňovala úpravu jeho styku s maloletým v rozsahu, ktorý je oproti štandardnej úprave styku poddimenzovaný. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod k tomu, aby maloletý nemohol prespávať v domácnosti otca aj v priebehu pracovného týždňa, navyše ak sa jedná o styk, ktorý sa bude realizovať každý druhý týždeň. Konštatoval, že otec je rodičom aktívnym, o maloletého sa zaujíma aj mimo realizácie styku, má prehľad a vedomosť o dennom režime maloletého, jeho športových i iných aktivitách a na mnohých z nich sa aktívne zúčastňuje, je teda predpoklad, že tomu nebude inak ani po tom, čo maloletý nastúpi na základnú školu, a že otec bude svoje rodičovské povinnosti vykonávať riadne aj v rozsahu, spadajúcom do oblasti riadneho vzdelávania maloletého a prípravy na vyučovanie. Nie je dôvod, aby bol otec maloletého diskvalifikovaný ako plnohodnotný rodič, do ktorého práv a povinností patrí bezpochyby aj starostlivosť o vzdelanie jeho dieťaťa. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletým počas bežných pracovných týždňov v rozsahu uvedenom v návrhu rodičovskej dohody ( č.l. 340 spisu), nebolo možné vyhovieť. Tento styk čo do rozsahu predstavoval v zásade striedavú osobnú starostlivosť a hoci na strane otca neboli identifikované také okolnosti, ktoré by vyvolali pochybnosti o jeho schopnosti sa o maloletého riadne postarať, bolo nutné prihliadnuť aj na ostatné okolnosti prípadu a to, že maloletý nastupuje v septembri 2018 do 1. ročníka ZŠ s predpokladanou potrebou integrácie a spolupráce s odborníkmi. Okolnosti na jeho strane si teda vyžadujú špecifický prístup. Úprava styku v otcom navrhovanom rozsahu je zaťažujúca, aj vzhľadom k prípadným presunom medzi školou a bydliskom otca, ako aj v súvislosti s účasťou maloletého na mimoškolských aktivitách, ktorým sa bude bezpochyby venovať tak, ako tomu bolo i v čase, keď navštevoval materskú škôlku. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že je potrebné vyčkať, ako bude prebiehať adaptácia maloletého na školské prostredie, a podľa toho následne korigovať rozsah styku otca s maloletým. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým E. počas prázdnin a sviatkov, tu súd prvej inštancie vzhliadol za súladné so záujmom maloletého, aby bol tento styk upravený v rozsahu ustálenej súdnej praxe, s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku tak, aby ani jeden z rodičov nebol ukrátený na trávení voľného času s maloletým počas súvislejšieho časového obdobia. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obaja rodičia trávia čas s maloletým aktívne, zohľadňujúc jeho potreby a záujmy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že každý z rodičov trávi čas s maloletým individuálne, čo znamená, že každý z nich si čas s maloletým organizuje podľa vlastného uváženia a má na to právo. To, že matka ako rodič, ktorý vykonáva dennú osobnú starostlivosť o maloletého má námietky voči tomu, ako otec trávi s maloletým voľný čas nie je v žiadnom prípade samo o sebe dôvodom k tomu, aby bol tento čas otca s maloletým obmedzovaný. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nevzhliadol, že by otec trávil čas s maloletým akýmkoľvek nevhodným spôsobom. Súd prvej inštancie k súkromným znaleckým posudkom, ktoré si nechali obaja rodičia vypracovať uviedol, že nespochybňuje závery ani jedného z týchto posudkov, avšak pre konanie ich nepovažoval za natoľko relevantné, aby ich podrobnejšie vyhodnocoval, nakoľko medzi rodičmi maloletého nebolo sporné jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, spornou bola výlučne otázka úpravy styku otca s maloletým, kde súd prvej inštancie sa vysporiadal i s osobnostnými špecifikami maloletého tak, ako vyplývali aj z ostatných listinných dôkazov založených v spisovom materiáli. Súd prvej inštancie konštatoval, že
ani po tom, čo vyhodnotil znalecký posudok PhDr. Eleny Fortis v kontexte s ostatnými dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané, nedospel k záveru, že by bolo potrebné obmedzovať styk otca s maloletým, nakoľko na strane maloletého a ani jeho otca neboli identifikované žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné k uvedenému pristúpiť.
4. K otázke výživného súd prvej inštancie uviedol, že matka navrhla, aby súd určil výživné v sume 5.000,- eur mesačne a to 2.000,- eur mesačne na bežné výživné a 3.000,- eur mesačne na tvorbu úspor a otec navrhol, aby súd určil výživné v sume 400,- eur mesačne. Ani jeden z návrhov rodičov súd prvej inštancie nepovažoval za reflektujúci náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého na strane jednej a možnosti a schopnosti rodičov, predovšetkým otca, na strane druhej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob vzdelávania, nadanie, či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane dieťaťa, a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného vychádzal z toho, že maloletý bude od septembra 2018 školopovinným dieťaťom, z toho, že na strane maloletého je tiež dlhodobo prítomná záujmová činnosť, ktorá je spojená s pravidelným vynakladaním finančných prostriedkov. Ide pritom o činnosti, ktoré sú pre maloletého bezpochyby prospešné a otec uvedené v priebehu konania ani nepopieral a sám na nich participoval, nesporoval tú skutočnosť, že maloletý rád a veľa športuje, v čom ho mienia obaja rodičia i v budúcnosti podporovať, čo bude nevyhnutne spojené nielen s časovým, ale predovšetkým finančných zabezpečením. Súd prvej inštancie prihliadol aj k tomu, že matka má ďalej v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého aj náklady spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb a ostatných potrieb, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému zo strany povinného rodiča. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že na strane maloletého sú prítomné špecifické náklady, ktoré sa u iných detí v jeho veku bežne nevyskytujú, nakoľko súvisia s jeho psychickým a osobnostným nastavením tak, ako je zrejmé aj zo záverov vykonaných psychologických a odborných vyšetrení. Jedná sa o potrebu zvýšenej starostlivosti o maloletého v niektorých oblastiach, ktorých adekvátne fungovanie je potrebné pre jeho ďalší vývin, vrátane riadneho plnenia si školských povinností. Návrh matky na určenie bežného výživného v sume 2.000,- eur mesačne bol podľa súdu prvej inštancie nadhodnotený a nezodpovedal nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, a to ani s ohľadom na vyššie popísané skutočnosti. Súd prvej inštancie odôvodnil, že právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, však neznamená, že je možné určiť výživné, ktoré má spotrebný charakter vo vyššom rozsahu, než sú náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého. Pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na stravu sú náklady cca 300,- eur mesačne, pričom zohľadnil, že obaja rodičia poskytujú maloletému kvalitnú stravu, bývanie 110,- eur mesačne, ošatenie a obuv cca 50,- eur mesačne, plávanie 40,- eur mesačne. Ďalej súdu prvej inštancie vychádzal z nákladov spojených s návštevou školy, ako ZRPŠ, stravné, školský klub, učebnice, školské potreby a pomôcky. Ďalej súd prvej inštancie zobral do úvahy, že sú tu prítomné náklady na špecifické potreby maloletého súvisiace s návštevou psychologičky, kde hodina stojí 30,- eur a grafomotoriky, kde jedno sedenie stojí 20,- eur. Okrem toho sú na strane maloletého prítomné aj náklady na hygienické a kozmetické prípravky, veci bežnej dennej spotreby, či lieky a prípadnú zdravotnú starostlivosť. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že je namieste vzhľadom k zrejmej disproporcii v príjmoch medzi rodičmi maloletého, aby otec prispieval matke i na určitú časť voľnočasových a športových potrieb maloletého. Na strane druhej súd prvej inštancie prihliadol k tomu, že otec je s maloletým v pravidelnom kontakte, kedy hradí náklady spojené so starostlivosťou o maloletého a svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj formou vecných, či iných plnení, vrátane aktívneho trávenia voľného času. Návrh otca na určenie výživného voči maloletému v sume 400,- eur mesačne súd prvej inštancie vyhodnotil ako poddimenzovaný. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie určil bežné výživné v sume 500,- eur mesačne, ktoré zodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého v rozsahu, ktorá je primeraná možnostiam a schopnostiam otca, a ktorá výška umožní maloletému, spolu s plnením si
vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a záujmov v riadnom a dostatočnom rozsahu. Súd prvej inštancie v danom prípade vzhliadol za dôvodné aj určenie výživného na tvorbu úspor, a to vzhľadom k majetkovým pomerom otca, v spojení so všestranným vývinom maloletého v budúcnosti. Súd prvej inštancie poukázal na to, že majetkové pomery otca sú výrazne lepšie, než majetkové pomery matky, hoci sa otec v priebehu konania pokúšal prezentovať opak. Otec vlastní nadštandardný rodinný dom vo Veľkom Bieli, ktorý nie je prefinancovaný hypotekárnym úverom. Údajné pôžičky od rodiny na čiastočné financovanie stavby rodinného domu otec v priebehu konania nepreukázal. Okrem toho otec vlastní dva byty na Klincovej ulici v Bratislave, ktoré prenajíma dovedna za sumu 900,- eur mesačne. Vzhľadom k trhovým a realitným pomerom, týkajúcich sa hodnoty prenájmu obdobných nehnuteľností, súd prvej inštancie vyjadril isté pochybnosti o skutočnej výške prenájmu týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že byty sú v osobnom vlastníctve otca, bez zaťaženia akýmikoľvek finančnými záväzkami. Napokon súd prvej inštancie vzhliadol za pochybné aj tvrdenia otca, ohľadom jeho deklarovaného príjmu. Poukázal na to, že minimálne na účtoch, ktoré sú vedené v Tatra banka, a.s. dochádza k finančným transakciám, ktoré možno označiť za minimálne neštandardné, a ktoré dosahujú výšku, ktorá v žiadnom ohľade nezodpovedá otcom deklarovaným príjmom z jeho podnikateľskej činnosti, resp. stratám v podnikaní. Rovnako mal súd prvej inštancie za nutné prihliadnuť aj na ostatné tvrdenia a dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, napr. matkou tvrdené a otcom žiadnym spôsobom nespochybňované luxusné zahraničné cesty, poľovníctvo, ktoré je záľubou otca maloletého, vlastníctvo strelných zbraní, či úhrada pravidelných mesačných nákladov vo výške, ktoré všetky náklady nezodpovedajú ním deklarovanému príjmu. Súd prvej inštancie pri posúdení majetkových pomerov otca vychádzal i z toho, že hoci otec mnohé zo svojich výdavkov účtuje ako náklady firmy (napr. náklady na autá, telefóny a pod.), je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Efficas, s.r.o., teda je to výlučne on, kto rozhoduje o majetku spoločnosti a jej nákladoch. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že deklarovaný príjem otca nemožno považovať za jeho skutočný príjem, ktorý má k dispozícii pre financovanie svojich životných nákladov. Súd prvej inštancie zohľadnil osobnostné vlohy maloletého a s tým spojenú pravdepodobnosť ich rozvíjania v budúcnosti, čo môže u maloletého viesť k štúdiu na iných, než klasických (štátnych) školách, či účasti na aktivitách, ktoré nebude možné pokryť z prostriedkov bežného výživného a po vyhodnotení celkových pomerov na strane otca určil výživné na tvorbu úspor v sume 500,- eur mesačne. Súd prvej inštancie návrh matky na doplnenie dokazovania za účelom zistenia majetkových pomerov otca výsluchom svedkov zamietol, nakoľko s ohľadom na ostatné dôkazy nemal za to, že by podstatným spôsobom prispelo k objasneniu skutočného stavu inak, než ako ho ustálil súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka odvolanie a to do výrokov o výške výživného a o úprave styku otca s maloletým, a to z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1, písm. d), e), f), h) CSP. Matka uviedla, že v konaní preukázala, že sa u maloletého objavilo podozrenie na poruchy autistického spektra, situáciu nepodcenila, ale práve aj s poukazom na to, že maloletý E. mal nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, vyvinula maximálne úsilie a za účelom riešenia tejto situácie kontaktovala odborníkov ACVA - akademické centrum pre výskum autizmu pri LF UK, Sasinkova 2, Bratislava a tiež Centrum špeciálno - pedagogického poradenstva, Hálkova 54, Bratislava a aktívne s nimi spolupracovala. Matka tiež zabezpečila pre maloletého pravidelné a intenzívne precvičovanie grafomotoriky a koncentrácie, s ktorou mal a aj má maloletý problém. Otec namiesto snahy o konštruktívnu kooperáciu s matkou v záujme maloletého, sa však namiesto racionálneho a aktívneho prístupu snažil spochybniť problémy, ktoré u maloletého sú a je potrebné im venovať pozornosť, pričom otec spochybňoval aj správy odborníkov, ktorí s maloletým reálne pracovali. Súd prvej inštancie podľa matky na toto správanie otca nereflektoval, keď skonštatoval, že u otca bolo preukázané, že otec prispôsobuje svoj život maloletému, citlivo reaguje na jeho potreby a snaží sa ich v plnom rozsahu saturovať tak, aby maloletý napredoval a plnohodnotne sa rozvíjal po všetkých stránkach. Matka má za to, že z predložených dôkazov, ako sú súkromný znalecký posudok PhDr. Eleny Fortis, správy psychológov, je v rozpore so záujmami maloletého jeho prespávanie u otca, a dochádzanie do školy na trase Veľký Biel - Bratislava a späť, počas bežného týždňa mimo školských prázdnin je pre maloletého stresujúce a únavné, nehovoriac o dĺžke dvojtýždňových prázdninových intervalov, ktoré ako sa ukázalo počas týchto prázdnin, sú pre maloletého neprimerane dlhými, čo je zrejmé aj z toho, že maloletý sa po návrate z dvojtýždňového prázdninového pobytu u otca matke zdôveril, že: "bolo to mami strašne dlho u tatina a bolo mi za tebou veľmi smutno“. Matka považuje za paradoxné, že na jednej strane súd prvej inštancie akceptuje, že u maloletého je potreba špecifického výchovného prístupu, avšak na strane druhej konštatuje, že návrh matky na úpravu styku, je poddimenzovaný. Matka poukázala na to, že pri návrhu na úpravu styku vychádzala z odporúčaní znalkyne, správ psychológov
a ďalších odborníkov a tento navrhla upraviť tak, aby reflektoval na potreby maloletého, jeho nástup do 1. ročníka základnej školy, a s tým súvisiacu potrebu stabilizácie prostredia a vytvorenia učebných návykov. Súd prvej inštancie podľa matky nebral ňou predložené dôkazy do úvahy a bez ďalšieho skopíroval záverečný návrh kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník podľa matky nebol oboznámený riadne s jej návrhmi a predloženými dôkazmi, pri definovaní svojho návrhu vôbec nereflektoval na denný režim maloletého, ktorý musí byť, aj vzhľadom na vyššie uvedené presný a to napriek tomu, že na to matka upozornila aj v rámci pojednávania dňa 30.01.2018. Matka v rámci konania pred súdom prvej inštancie poukazovala na problémy na strane maloletého, vrátane vyčerpávajúceho dochádzania do materskej školy z miesta bydliska otca, keď ide o jednu z najfrekventovanejších trás pri dochádzaní zo satelitných obcí v okolí Bratislavy, kde sa dopravné kolóny tvoria už od skorých ranných hodín a cesta, ktorá štandardne trvá cca 20 minút počas bežného týždňa môže trvať v špičke aj 2 hodiny. Rovnako je pre maloletého neskorý súdom prvej inštancie stanovený termín odovzdania o 18.00 hod., kedy síce otec dovezie maloletého, avšak keď tento príde domov k matke, chce sa ešte hrať, pozrieť rozprávku, v dôsledku čoho sa mu posúva večerná hygiena a príprava na spánok na 20.00 hod. resp. 20.30 hod. a ráno má maloletý problém so vstávaním, keď štandardne maloletý už o 20.00 - 20.30 hod. spí. Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nebral do úvahy závery súkromného znaleckého posudku č. 60/2017, PhDr. Eleny Fortis a znalkyňu nevypočul, napriek tomu, že matka to navrhovala. Na strane otca, okrem formálneho nesúhlasu so závermi znaleckého posudku, nebol predložený jediný relevantný dôkaz, ktorý by tieto závery vyvrátil , či spochybnil. Podľa matky otcovo správanie počas celého konania len potvrdilo závery znaleckého posudku o jeho osobnosti. Matka poukázala na to, že je nepochybné, že maloletý si vyžaduje a v súvislosti s nástupom do prvého ročníka základnej školy aj bude vyžadovať zvýšenú starostlivosť, čo však nereflektuje nielen otec, ktorý reálne v tomto smere nie je schopný sa mu dostatočne venovať, ale zrejme ani kolízny opatrovník, ktorý ignoruje problémy na strane maloletého, pričom sám potvrdzuje problémy maloletého s koncentráciou, keď toto vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.6.2018, vypracovanej ku konaniu vedenom pod sp.zn. 38P/166/2017, kde okrem iného uviedol: „Maloletý sa počas pohovoru hral, často menil témy rozhovoru.“ Matka zdôraznila, že otec problémy maloletého nielen bagatelizuje, ale ich aj popiera, o čom svedčí aj vyjadrenie jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.6.2018, ktorý okrem iného uviedol: „Matka hovorí, že maloletý je autista, my hovoríme, že je zdravý.“ S poukazom na to, že otec si odmieta pripustiť akýkoľvek problém na strane maloletého je dôvodom, pre ktorý matka nemôže akceptovať súdom prvej inštancie danú úpravu styku. Matka napadla odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti o určení výšky vyživovacej povinnosti otca. Určená výška výživného podľa matky nereflektuje na možnosti otca, jeho schopnosti a majetkové pomery, ktoré ako bolo preukázané, sú vysoko nadštandardné a v takom rozsahu, že umožňujú otcovi prispievať na výživu maloletého a na tvorbu úspor tak, ako vo svojom návrhu žiadala matka. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je podľa matky zrejmé, z akého konkrétneho príjmu otca súd vychádzal, v akej výške ustálil náklady na mal. E., ako súd prvej inštancie zohľadnil na strane matky fakt, že jej jediným príjmom je príjem z pracovného pomeru, ktorý bol riadne preukázaný, že matka má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi a tiež, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Súd prvej inštancie podľa matky nevysvetlil, prečo zamietol návrh matky na výsluch svedkov, ktorých navrhla vypočuť za účelom preukázania otcových príjmov. Vo vzťahu k otázke možností, schopností a celkových majetkových pomerov na strane otca matka v odvolaní uviedla, že otec v týchto otázkach nielenže nepreukázal svoje tvrdenia, ale v rámci každého pojednávania, či už v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 38P/166/2017, alebo pod sp.zn. 38P/130/2017 svoje vyjadrenia účelovo modifikoval, s cieľom minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Je viac než zrejmé, že otec v otázke svojich príjmov, ako aj celkových majetkových pomerov a možností a schopností súd zavádzal, pričom svoje účelové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Vo vzťahu k deklarovaným pôžičkám od rodiny, matka tieto namieta aj s poukazom na to, že reálne rodina otca nielenže nemohla otcovi vzhľadom na reálnu ekonomickú situáciu a príjmy poskytnúť pôžičky, ale bol to práve otec, ktorý svojej rodine, podľa vedomostí matky, dlhodobo finančne vypomáhal. Matka uviedla, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázala, že reálne náklady na maloletého sú rádovo vyššie, než ako sa to účelovo snaží prezentovať otec. Matka je nútená, napriek zjavnému nepomeru medzi jej príjmom a majetkovými pomermi a príjmami otca, pokrývať, okrem miery osobnej starostlivosti, ktorá nebola žiadnym spôsobom spochybnená, aj väčšinu výdavkov maloletého, a to aj na úkor svojich osobných potrieb. Matka poukazuje na to, že otec síce deklaroval, že jeho príjem predstavuje mesačne sumu vo výške 1.320,-eur, avšak z predložených dokladov otca, ako aj z výpisov z účtov otca vedených v Tatra banke, a. s. je zrejmé, že otcove zdroje príjmov sú podstatne vyššie. Tvrdenia, že otec si rozdiel, ktorý vzniká v jeho mesačných výdavkoch financuje z úspor vo výške cca 100.000, eur nemôže obstáť, pretože ak by tomu tak bolo a otec by mesačne na svoje výdavky musel doplácať cca 600,- eur, tak
by bolo zrejmé, že na jednom z jeho účtov nemôže byť kontinuálne suma vyššia, ako 100.000,- eur. Matka poukázala i na to, že je dôvodné predpokladať, že by banka otcovi neposkytla zlatú kreditnú kartu VISA s úverovým rámcom 4.000,-eur, pokiaľ by nemala preukázané, že otec má príjem, ktorý umožňuje v prípade vyčerpania úverového rámca tento bez rizika pre banku vyčerpaný kredit splatiť. Otcove doterajšie tvrdenia vôbec nekorešpondujú s údajmi, ktoré sú zistiteľné z jeho výpisov z účtov, ktoré boli predložené Tatra bankou, a.s., keď len v r. 2016 (za obdobie od 1.6.2016 do 31.12.2016) bolo na bežný EUR účet otca č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX poukázaných spolu 314.254,- eur, pričom viacero kreditných transakcií predstavoval prevod z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý zrejme tiež patrí otcovi, a z ktorého transakcie boli realizované aj v r. 2017, a to cca do obdobia, kedy boli začaté súdne konania. Matka tiež poukázala na fakt, že z účtu otca č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX bolo za obdobie 1.6.2016 do 1.3.2018 poukázaných priamo na účet vedený na meno otcovej sestry celkom 15.500,- eur. Okrem toho, z USD účtu otca č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX bolo dňa 13.9.2016 prevedených 42.000,- USD na účet otca č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, aby následne na tomto účte s deklarovaným zostatkom k 31.5.2016 vo výške 367.554,- Eur boli v krátkom období pred iniciovaním tohto konania finančné operácie v objeme kreditov vo výške 1.634.926,44 USD a debetov v objeme 2.000.366,02 USD, zavŕšené platbou zo dňa 29.5.2017 vo výške 530.000,- USD s popisom splátka Jozef M. Rovnaké operácie je možné sledovať aj na účte otca č. XXXXXXXXXX/XXXX, kde okrem toho bolo prevedených dňa 13.9.2016, 150.000,- eur z účtu otca č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a tiež vyplatených 97.627,11 Eur s popisom Realitný fond Š. P. F., pričom rovnako na účte bolo realizovaných viacero transakcií so sumami 500.000,- eur. V konaní bolo preukázané, že vo vzťahu k spoločnosti Efficas, s.r.o. ide o spoločnosť, v ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec. Spoločnosť, podľa dostupných údajov nevykazuje okrem jedného, iných zamestnancov (pričom je možné sa domnievať, že ide o osobu otca, ktorý napr. na účely zdravotného poistenia, ako konateľ má status zamestnanca), a teda je podľa matky potrebné na účely vyhodnotenia možností, schopností a majetkových pomerov otca pri určení výživného vychádzať z premisy, že príjmy spoločnosti Efficas sú príjmami otca a aktivity spoločnosti Efficas sú aktivitami otca. Túto premisu v konečnom dôsledku potvrdzuje aj sám otec v rozhovore dostupnom na www.twisk.sk. To, že podnikanie prostredníctvom spoločnosti Efficas aktuálne preukázateľne otcovi generuje príjem vyšší, ako ním deklarovaná mzda vo výške cca 420,- eur opäť preukazujú výpisy z účtov spoločnosti za obdobie od 1.6.2016 do 1.3.2018, a to predovšetkým za r. 2017, kedy len na províziách od spoločnosti Trustworthy Investment bolo vyplatených len na účet spoločnosti Efficas spolu 86.417,30 eur, t.j. v priemere 7.200 eur mesačne. O otcových možnostiach svedčí aj spolu suma 24.000,-eur, ktorú poukázal na účet svojho právneho zástupcu v mesiacoch júl a september 2017 (t. j v čase začatia / iniciovania súdnych konaní s matkou). Za dostupné obdobie otec z účtu spoločnosti Efficas poukázal na svoj bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX spolu sumu 52.500,- eur, pričom za zmienku stojí fakt, že ani raz otcovi nebola z účtu Efficas poukázaná suma, ktorú deklaruje ako svoju mzdu. Matka poukazuje i na to, že otcom vyčíslené náklady iba potvrdzujú vyššie možnosti otca než sám deklaruje. Pokiaľ teda v otcových možnostiach a schopnostiach je disponovanie s tak vysokým obnosom finančných prostriedkov, ako vyplýva len z výpisov z jeho účtov v Tatra banka, a. s., je zrejmé, že jeho životná úroveň je nadštandardná a príjem jednoznačne vyšší, ako matkin. Matka vychádza z toho, že maloletý má objektívne zákonné právo podieľať sa na takejto životnej úrovni otca. Otcova finančná situácia mu jednoznačne umožňuje prispievať na výživu viac, ako je súdom stanovených 500,- eur. Maloletému musí byť umožnené žiť takým štýlom života, ktorý by ho v porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval, alebo ktorý by nevytváral neodôvodnené rozdiely. Zmyslom právnej úpravy výživného je zabezpečiť pre dieťa porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, ak by rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali. Matka má za to, že pokiaľ otec má finančné prostriedky na to, aby mohol absolvovať nákladné zahraničné dovolenky a to aj s maloletým, takúto dovolenku by mal mať maloletý možnosť absolvovať aj s matkou, nakoľko aj táto má právo na to, aby s maloletým strávila čas voľna. Matka navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku otca s maloletým zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 5.000,- eur, z toho čiastkou 2.000,-eur ako bežné výživné a čiastkou 3.000,-eur mesačne na tvorbu úspor na vinkulovaný účet maloletého. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v roku mimo školských prázdnin a sviatkov, v stredu od 14.00 hod. do 17.00 hod., každý nepárny týždeň v roku mimo školských prázdnin a sviatkov od piatku od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Počas vianočných prázdnin v nepárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred prázdninami od 14.00 hod. do 24.12 do 17.30 hod. a od 30.12. od 15,00 hod. do 04.01. do 17.00 hod. a v párnom roku v čase od 24.12. od 17.30 hod. do 30.12. do 15.00 hod a od 04.01. od 15.00 hod. nasledujúceho roka do predposledného dňa vianočných prázdnin do 16.00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin v čase od 14.00 hod. posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými prázdninami do Veľkonočnej soboty do 15.00 hod. a v nepárnom
kalendárnom roku od Veľkonočnej soboty od 15.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 16.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin v čase od posledného dňa vyučovania pred jarnými prázdninami od 14.00 hod. do stredy nasledujúceho týždňa do 15.00 hod. a každý párny kalendárny rok v čase od stredy od 15.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 15.00 hod., počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august každý párny kalendárny týždeň v čase od nedele od 16.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 16.00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin v čase od posledného dňa vyučovania pred jesennými prázdninami od 14.00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 15.00 hod.
6. Otec podal odvolanie do výroku o úprave výživného, ako aj do výroku o úprave styku s maloletým, z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Otec poukázal na to, že spočiatku súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, konal tak však len z toho dôvodu, že dúfal, že takýto postup bude v najlepšom záujme maloletého. Dnes po roku a pol je celkom zrejmé, že matka nie je schopná akceptovať postavenie otca v živote maloletého, tohto diskriminuje, stavia ho na vedľajšiu koľaj, obmedzuje mu styk s maloletým, neposkytuje mu informácie o maloletom a marí súdom nariadený styk. Maloletý po dobu jedného mesiaca navštevuje školské zariadenie, v novej škole je zastabilizovaný, má tu kamarátov a plnohodnotne zvláda nastavené podmienky. V čase, kedy má otec zabezpečený osobný kontakt s maloletým sa s ním učí, robia si spoločne domáce úlohy a pripravujú sa na nasledujúci školský deň. Podľa otca v rozsudku nastavený styk je nedostatočný a nereflektujúci záujem maloletého. V konaní nebol podľa otca uvedený ani jeden dôvod smerujúci proti určeniu značne extenzívnejšieho styku otca s maloletým. Podľa názoru otca matka neuviedla žiaden dôvod, prečo by širší styk mal byť nevhodným a nadmerne zaťažujúcim pre maloletého, pričom naopak je zrejmé, že situácia v akej sa nachádza maloletý, by bola ideálnym príkladom vhodnosti nariadenia striedavej osobnej starostlivosti alebo širšieho styku približujúceho sa striedavej osobnej starostlivosti. Podľa otca nebol v konaní vykonaný jediný dôkaz, ktorý by racionálne oslabil jeho úlohu, ako rodiča. Styk v rozsahu 8 dní v mesiaci je pre otca neakceptovateľný, otec uvádza, že maloletý sa neustále dožaduje častejšej prítomnosti otca, chce byť s otcom, chce, aby ho otec vodil pravidelnejšie do školy a aby s ním absolvoval aj poobedný program. Je v záujme maloletého, aby s otcom trávil minimálne rovnocenný čas ako s matkou, aby mal otec rovnakú možnosť aktívne vplývať na maloletého, učiť sa s ním do školy, vodiť ho na mimoškolské aktivity. Otec nechce byť len v postavení víkendového rodiča, ktorý maloletému zabezpečuje kultúrny program, bez možnosti saturovania jeho dennodenných potrieb. Treba dbať na to, aby nedošlo k pretrhnutiu vzájomných väzieb medzi otcom a maloletým. Otec žiada, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku zmenený v zmysle ním predloženej rodičovskej dohody zo dňa 24.1.2018. K určeniu výšky výživného otec v odvolaní poukazuje na to, že matkou vyčíslené náklady na maloletého sú vysoko nadhodnotené a v žiadnom prípade nezodpovedajú nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, a to ani s ohľadom na nepomer oboch rodičov. Značnú položku z matkou vyčíslených nákladov vynakladá na starostlivosť o maloletého aj otec, ktorý bráva maloletého na výlety, dovolenky, kultúrne, či iné voľnočasové podujatia, či kupuje maloletému hračky, preto na tieto nie je možné pri stanovení konečnej sumy výživného prihliadať. Matkou vyčíslené náklady na stravu maloletého, podľa otca značne prevyšujú bežné spotrebné náklady na stravné u maloletých detí vo veku maloletého. Matka nemôže minúť na stravu maloletého mesačne 300,- eur, pričom uvedená suma je bez obedov v rámci školy, ako to vyplýva z rozpisu výdavkov predloženého matkou. Otec uvádza, že priemerné výdavky na stravu u maloletých detí vo veku maloletého sa stravná jednotka pohybuje v sume 120 - 150,- eur mesačne. Rovnako, pokiaľ ide o náklady týkajúce sa liekov, vyživovacích doplnkov a vitamínov u maloletého, otec nesúhlasí s ich výškou. Nejedná sa pritom o náklady na zdravotnú starostlivosť, ale výlučne o náklady na lieky, liečivá, či rôzne vitamínové a iné doplnky, ktorých opodstatnenosť a skutočnú relevantnosť z hľadiska ich užívania na strane maloletého a ani ich skutočné vynakladanie matka žiadnym spôsobom nepreukázala. Naopak matka uvádza, že zdravotný stav maloletého je dobrý. Pokiaľ ide o náklady týkajúce sa drogérie, tieto sú tiež podľa otca výrazne nadhodnotené. Otec ďalej v odvolaní uvádza, že nie je pravdou, že by disponoval obrovskými finančnými čiastkami. Otec v konaní výpismi z účtu preukázal, že išlo o cudzie /požičané/ zdroje, nie o jeho vlastné finančné prostriedky, ktoré deklarovala matka. Otcovým príjmom bola do roku 2015 len odmena za sprostredkovanie, ktorá sa ráta radovo v percente z objemu obchodu. Z tohto dôvodu otec nemôže súhlasiť s vyjadreniami súdu prvej inštancie v rozsudku bode č. 44, týkajúcich sa finančných transakcií. Otec poukazuje na to, že firma Efficas, s.r.o. vykázala za roky 2013 až 2016 stratu, za rok 2017 zisk. Z otcom doložených podkladov je zrejmé, že vlastný kapitál spoločnosti ku koncu roka 2017 je -54.287,- eur a celková zadlženosť spoločnosti predstavuje až 334 percent. Preto otec nesúhlasí s
vyjadreniami súdu prvej inštancie v rozsudku v bode č. 44., že je obťažne preukázať skutočné príjmy firmy a jej náklady, a teda aj mieru zisku. Čo sa týka luxusných zahraničných ciest, otec poukazuje na to, že počas manželstva bol 2-krát na Bali a 1-krát na Mauríciuse, pričom všetky tieto pracovné cesty boli hradené firmou TWI, resp. DIC. Poľovníctvo bolo otcovou záľubou ešte pred svadbou, ale počas manželstva mu nebolo umožnené v ňom pokračovať, pre pokoj v rodine sa dostal na poľovačku raz ročne. Nie je ani pravdou, že by si otec kupoval nové zbrane, poslednú zbraň si kúpil pred 15 rokmi. Hradenie výživného na maloletého v sume 1.000,- eur je neadekvátne, a pre otca neúnosné. Otec uvádza, že v prípade ak odvolací súd nezmení rozhodnutie súdu prvej inštancie dostane otca do situácie, kedy tento bude nútený predať byt, ktorý nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva a prispievať nadhodnotenou sumou výživného bude musieť z týchto finančných prostriedkov. Otec zdôraznil, že jeho súčasný mesačný príjem je cca 1.320,- eur a výdavky sú cca 1.913,- eur. Otec žiada, aby odvolací súd zmenil výrok o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne, z toho čiastku 300,- eur mesačne, ako bežné výživné a čiastku 200,- eur mesačne na tvorbu úspor. Bežný styk žiada zmeniť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň vždy v utorok v čase od 14.30 hod. do 18.30 hod. a vo štvrtok vždy v čase od 14.30 hod. do piatku do 9.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 14.30 hod. do stredy 8.30 hod. a v piatok v čase od 17.00 hod. do pondelka do 9.00 hod.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca a následných vyjadreniach k ostatným vyjadreniam otca opakovane poukázala na to, že pokiaľ ide o úpravu styku, súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade maloletého je potrebné prihliadať na potrebu špecifického výchovného prístupu k maloletému, s ohľadom na výsledky psychologických testov a v tomto kontexte nastavenie výchovného prostredia u každého z rodičov. Matka poukázala na to, že v konaní preukázala, že nakoľko sa u maloletého objavilo podozrenie na poruchy autistického spektra, situáciu nepodcenila, a práve aj s poukazom na to, že maloletý mal do 1. ročníka základnej školy vyvinula maximálne úsilie a za účelom riešenia tejto situácie kontaktovala odborníkov ACVA - akademické centrum pre výskum autizmu pri LF UK, Sasinkova 2, Bratislava a tiež Centrum špeciálno - pedagogického poradenstva, Hálkova 54, Bratislava a aktívne s nimi spolupracuje. Matka tiež zabezpečila pre maloletého pravidelné a intenzívne precvičovanie grafomotoriky a koncentrácie, s ktorou má maloletý problém. Otec, ako to v konečnom dôsledku potvrdzuje aj jeho odvolanie, absolútne nereflektuje na potreby maloletého a namiesto snahy o konštruktívnu kooperáciu s matkou sa snaží absurdne spochybniť problémy, ktoré u maloletého sú, a ktorým je potrebné venovať pozornosť. Matka poukázala na viaceré situácie, kedy maloletý nebol riadne otcom pripravený na vyučovanie. Po takmer 2 mesiacoch od nástupu maloletého do školy je podľa matky zrejmé, že v čase, kedy je maloletý v starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň v čase od stredy od 15.30 hod. do štvrtka do 18.00 hod., jeho príprava na vyučovanie nie je dostatočná, pričom rozdiely v príprave eviduje aj triedna učiteľka maloletého, ktorá zhodou okolností notifikovala túto skutočnosť matke v čase, kedy maloletý bol počas víkendu u otca a následne u otca bol aj v týždni. V najlepšom záujme maloletého podľa matky je, aby mal jedno stabilné výchovné a programovo jednotné prostredie, z ktorého denne bude odchádzať do školy a vracať sa späť, teda úprava styku počas bežného týždňa bez prespania u otca a únavného cestovania na trase Bratislava - Veľký Biel. Podľa názoru matky si otec ťažko pripustí, že u maloletého je potrebné venovať zvýšenú pozornosť jeho potrebám, vrátane prípravy do školy, nehovoriac o záťaži, ktorej je maloletý vystavovaný v súvislosti s dochádzkou do školy z miesta bydliska otca. Matka ďalej uvádza, že pokiaľ otec spochybňuje výdavky na stravu maloletého, je potrebné skonštatovať, že otec nemá prehľad o cenách jednotlivých položiek, keď bez ďalšieho argumentuje sumou stravnej jednotky 120 - 150,- eur mesačne. Matka sa snaží maloletému variť zdravo, nakupuje kvalitné mäso a bio zeleninu a bio ovocie, mliečne výrobky bez farbív a konzervantov, s čím sú spojené nemalé náklady. Zdravotný stav maloletého je dobrý, hlavne z dôvodu cielenej fytofarmakologickej liečby tradičnej čínskej medicíny, ktorú matka konzultovala tak s imunoalergológom MUDr. Nemessányim, ako aj s detskou pneumologičkou MUDr. Kadlicovou, ktorí mimoriadne pozitívne chvália nastavenie tejto liečby u maloletého. Balenie Reishi húb stojí 28,- eur, jedno balenie trojkombinácie morských rias stojí 50,- eur, o čom otec musí mať vedomosť, pretože pravidelne ich užíval aj on. Kvôli ekzému maloletý, na odporúčanie dermatologičky, pravidelne užíva aj probiotiká, čo je tiež náklad cca 20 - 30,- eur mesačne. Okrem toho je maloletý pravidelne sledovaný v imunoalergologickej ambulancii, v dermatologickej ambulancii, v pneumologickej ambulancii, samozrejmosťou sú pravidelné kontroly a prevencia u zubára. Matka poukazuje aj na to, že maloletý nepoužíva štandardnú kozmetiku, ktorá je bežne dostupná v drogériách, ale matka mu musí zakupovať prípravky z rád BIODERMA, rad Atoderm, LIPOBASE atď., ktoré sú cenovo nákladnejšie. Všetky tieto prípravky požíva maloletý opäť na
odporúčanie dermatologičky, ako aj lekárov zo Smrdákov, kde maloletý opakovane absolvoval kúpeľný pobyt. Matka vo vyjadreniach opakovane poukazuje na majetkové pomery otca, tak ako to uviedla vo svojom odvolaní. Navyše uvádza, že do otcových majetkových pomerov vnášajú pochybnosti aj ním predložené pohyby na jeho účte v r. 2013, ktorými deklaroval, že mu dňa 8.11.2013 mala byť poskytnutá vkladom na účet pôžička od p. Ľ. N. vo výške 10.000,- eur a rovnako v ten istý deň, ako vklad v hotovosti aj pôžička od p. Ing. S.Q. N. vo výške 30.000,- eur, a následne dňa 4.12.2013 ako vklad v hotovosti aj pôžička vo výške 10.000,- eur od JUDr. K. Š.W., ktorý mal otcovi dokonca dňa 20.3.2014 požičať až 110.000,- eur. Je nepochopiteľné, z akého dôvodu si otec musel požičiavať, a na aké účely. Je dôvodné sa domnievať, že vo vzťahu k otcom deklarovaným pôžičkám reálne išlo o iné operácie, a v skutočnosti otec takýmto spôsobom, podľa názoru matky presúval finančné prostriedky mimo rámca BSM. Finálne rovnako nie je zrejmé, na aké účely a z akých dôvodov bola otcovi poskytnutá (zrejme bezúročná a žiadnym spôsobom nezabezpečená) pôžička od spoločnosti Belveder Development, s. r. o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 737 305, vo výške spolu 850.000,- eur (dňa 30.10.2013 suma 200.000,- eur, dňa 21.11.2013 suma 100.000,- eur, dňa 16.1.2015 suma 300.000,- eur a dňa 1.12.2015 suma 250.000,- eur), pričom otec síce túto pôžičku deklaruje, ale nie je zrejmé, z akého dôvodu táto pôžička nie je evidovaná v účtovnej závierke spoločnosti Belveder Development, s.r.o., k 31.12.2015, ani k 31.12.2016 a ani k 31.12.2017. Na účely vyhodnotenia a posúdenia možností, schopností a majetkových pomerov otca je možné uzavrieť, že pokiaľ spoločníci a konatelia spoločnosti Belveder Development, s.r.o., ktorí sa prezentujú ako zástupcovia jednej z najväčších advokátskych kancelárií vyhodnotili, že je dôvodné otcovi poskytnúť pôžičku v celkovej výške 850.000,- eur, zrejme o jeho majetkových pomeroch mali takú vedomosť, ktorá im dávala záruku, že je v otcových možnostiach a schopnostiach pôžičku v tejto výške splatiť. Pokiaľ otec deklaruje, že má voči tretím osobám záväzky, v tak vysokých sumách, toto je v rozpore s jeho vyhláseniami na pojednávaniach, kde na otázku súdu ohľadom pôžičiek uviedol, že pôžičky nemá. Pokiaľ teda v otcových možnostiach a schopnostiach je disponovanie s tak vysokým obnosom finančných prostriedkov, ako vyplýva len z výpisov z jeho účtov v Tatra banka, a.s., je zrejmé, že jeho životná úroveň je nadštandardná a príjem jednoznačne vyšší, ako matkin. Matka ďalej vo vyjadreniaich spochybňuje otcom predložené vyjadrenie PhDr. Obucha, označené ako „odborné vyjadrenie č. 25/2019, ako aj PhDr. Valúcha, označené, ako „rekcia na žiadosť o odborné vyjadrenie“. Tieto vyjadrenia nepovažuje matka za objektívne, už len z toho dôvodu, že boli vypracované bez jej vedomia a predovšetkým zjavne aj bez oboznámenia sa s celou anamnézou maloletého a jeho vnímania rodinnej situácie. Paradoxné podľa matky je, že otec síce z vyjadrenia PhDr. Valúcha cituje popis diagnózy, avšak nedáva do pozornosti ďalšie všeobecné odporúčania, keď PhDr. Valúch konštatuje: „V takomto prípade je na rodičoch dieťaťa, aby spolu otvorene a konštruktívne komunikovali a snažili sa nastaviť celý proces striedania tak, aby pre dieťa nebol stresujúci napr. stanoviť pravidelnosť v režime, realizovať odovzdávanie dieťaťa v bezpečnom prostredí, zabezpečiť plne funkčný plný osobný priestor pre dieťa v oboch domácnostiach, dohodnúť sa na dodržiavaní rovnakého režimu v oboch domácnostiach.“ Zo správy MUDr. Katrlíkovej, ktorá bola matkou predložená je zrejmé, že u maloletého ide nielen o diagnózu PAS, ale aj o poruchu pozornosti (ADHD), ktorá aktuálne maloletému robí najväčší problém v škole a pri príprave na vyučovanie. Ani jeden zo psychológov, ktorí sa k otcovým dotazom vyjadrovali zjavne nebol konfrontovaný s touto informáciou a ich vyjadrenia sú len všeobecnými konštatáciami, bez konkrétnej znalosti konkrétneho dieťaťa. Matka uvádza tiež, že otcom navrhovaná úprava styku je nereálna, nakoľko maloletý máva vo štvrtok terapie u psychologičky v Centre pre rodinu Kvapka. Taktiež vyzdvihovanie maloletého v škole o 16.00 hod. je nereálne, pretože keď matka príde do školy po maloletého výnimočne neskôr ako o 15.30 hod., maloletý sa sťažuje, že je unavený, a po príchode domov obvykle vyžaduje jedlo, následne cca hodinu oddychuje, a neskôr sa hrá a pripravuje na vyučovanie na ďalší deň, pričom o 18.30 hod. je obvykle osprchovaný, pripravený na spánok a venuje sa pokojným aktivitám. U otca, podľa vedomostí matky maloletý pozerá večerné programy a spávať chodí o 21.00 hod., čo jednoznačne narúša denný režim maloletého, ktorý má nastavený u matky. Matka uvádza, že maloletý opakovane v poslednom období matke verbalizoval nechuť prípravy na vyučovanie počas víkendov s otcom, čo matka pripisuje tomu, že otec zrejme nie je schopný akceptovať diagnózy maloletého a špecifiká z toho vyplývajúce, a následne týmto prispôsobiť formu a štýl domácej prípravy, denného režimu maloletého a vytvoriť vhodné citové zázemie s akceptujúcou a empatickou atmosférou. Matka vo vyjadrení zo dňa 19.02.2020 poukazuje na to, že maloletý má k matke, ako vyplýva aj zo správ MlUDr. Katrlíkovej, či správy školy, ktorá bola zaslaná ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec veľmi pozitívny vzťah, matka pre neho predstavuje bazálnu istotu a stabilitu. Matke nie je zrejmé, z akých situácií otec odvodzuje závery, že mu maloletý neprejavuje city z obavy pred matkou, ktorá by mu toto správanie vyčítala. V kontexte vyjadrenia kolízneho opatrovníka, považuje matka za potrebné zdôrazniť že úprava styku otca s maloletým tak, ako bola určená súdnym rozhodnutím, či otcom v odvolaní
požadovaná úprava, sú v rozpore s najlepším záujmom maloletého a striktné trvanie na tejto úprave, či jej rozšírenie by bolo na úkor, tak psychickej pohody a stability, ako aj bezproblémového zvládnutia povinností vyplývajúcich maloletému z vyučovacieho procesu, ktoré otec nevie zvládať a zabezpečovať tak, aby všetko prebiehalo s ohľadom a v prospech potrieb maloletého a jeho zvládnutia a napredovania, v rámci vyučovacieho procesu a nárokov vzdelávania. Pokiaľ kolízny opatrovník tlmočí vyjadrenia otca o tom, že otec maloletému stanovil presné pravidlá, podrobne pozná jeho režim, či jeho potreby, je potrebné dať podľa matky do pozornosti vyjadrenia maloletého počas vyšetrení u MUDr. Katrlíkovej, kde maloletý verbalizoval situácie, kedy od otca niečo požadoval a otec jeho prosby nereflektoval. V súvislosti s určením výživného dala matka do pozornosti, že v r. 2017, kedy rodičia absolvovali mediáciu u Ing. Bronislavy Švehlákovej, bolo v zápise z mediácie skonštatované, že po približnom vypočítaní mesačných nákladov na maloletého sa strany dopracovali k sume cca 1.000 - 1.300,- eur. Medzi náklady boli zahrnuté položky: bývanie, strava, hygiena, oblečenie, obuv, zdravotná starostlivosť, materská škola, krúžky. Matka pripustila výživné vo výške 1.800,- eur mesačne a otec by bol schopný ísť na sumu 600,- eur mesačne. Podľa matky je paradoxné, že pokiaľ v r. 2017 bol otec schopný platiť bežné výživné v sume 600-,eur mesačne, o takmer tri roky nemá problém navrhnúť, v situácii, kedy sa preukázateľne potreby maloletého zmenili, prispievať na bežnú výživu svojho jediného syna sumou 300,- eur mesačne. Matka ďalej poukázala na to, že otec, ako vyplýva z jeho prehľadu nákladov, nemá problém vynaložiť na oba byty mesačne spolu 494,90 eur, či na náklady domu vo Veľkom Bieli sumu 371,89 eur mesačne (pričom suma 90,-eur je otcom definovaná, ako suma určená na údržbu domu a záhrady), t.j. len na nehnuteľnosti spolu finančné prostriedky vo výške 866,79 eur mesačne, na poistné produkty na nehnuteľnosti a jeho životné poistenie sumu 162,- eur mesačne, či na potrebu pre psa a údržbu domu a záhrady spolu 113,33 eur. Matka žiadala, aby odvolací súd vyzval otca na objasnenie dokumentu označeného ako Zurich Pension Plan, ktorý je súčasťou otcovho vyjadrenia zo dňa 10.1.2018. Ak totiž ide o doklad, ktorý sa týka majetkových pomerov otca, tak z tohto dokladu vyplýva, že hodnota majetku uloženého vo fondoch by mala činiť 826.546,09 GBP.
8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky a následných vyjadreniach k ostatným vyjadreniam matky opakovane poukázal na to, že matka vykresľuje otca ako nezodpovedného rodiča, ktorý neprihliada na záujmy maloletého, neberie ohľadom na jeho „poruchy autistického spektra" a tieto tendenčne prehliada. Podľa otca práve matka koná v rozpore so záujmami maloletého a snaží sa mu dať nálepku „autistického pacienta" v nádeji, že takto zabráni otcovi v styku s maloletým. Matka sa permanentne odvoláva na odborníkov ACVA, pričom hlavným odborníkom, ktorý maloletého, ako 6 ročného chlapca testoval bola pani P.. Jednalo sa teda o tú istú osobu, tú istú odborníčku, ktorá maloletého testovala ako 4 ročného (síce v inej súvislosti a v inej inštitúcii), no v tomto čase v jej správe nebola o autizme žiadna zmienka. Otec uvádza, že sa snaží situáciu riešiť produktívne a v tomto smere aj vyvíja úsilie, aby zistil, aká je skutočnosť. Otec sa obrátil na pedagógov z predškolského zariadenia, kde maloletý chodil tri roky a žiadal od nich hodnotenie a celkové posúdenie maloletého. Pani učiteľka s jej 30 ročnou praxou, zhodne s pani riaditeľkou otcovi potvrdili, že maloletý je úplne normálny chlapec, a že oni poruchu autistického spektra zásadne vylučujú. Uvedené potvrdili aj viacerí klinickí psychológovia, ktorí otcovi uviedli, že nie je možné aby si podobnú anomáliu v kolektíve viacerých detí skúsení pedagógovia za tri roky nevšimli. Otec ďalej zdôrazňuje, že maloletý u otca prespáva v rodinnom dome, ktorý považuje za svoj domov, kde vyrastal a býval od narodenia. Maloletý má u otca svoju detskú izbu, na ktorú je od malička zvyknutý, má tam svoje hračky, svoju trampolínu a pieskovisko, kde sa od útleho veku hráva. Maloletý tu má bazén, kde sa učil plávať, bicykel, psa a značné množstvo iných vecí, ktoré má nesmierne rád. K tvrdeniu matky ohľadom vyčerpávajúceho dochádzania maloletého do školy z miesta bydliska otca, uviedol, že cesta do školy otcovi s maloletým cez Vajnorskú a Nobelovu ulicu trvá cca 30 minút, takéto dochádzanie nie je spôsobilé narušiť ani vstávame maloletého, ani jeho denný režim, a už vôbec nie jeho samotný príchod včas do školy. Čo sa týka nedostatočnej prípravy maloletého v školskom zariadení, otec uviedol, že na túto skutočnosť bol upozornený aj on, a má preto dôvodné podozrenie, že matka sa o maloletého precízne nestará a neberie požadovaný ohľad na jeho školskú prípravu. Otec pritom zdôraznil, že na podklade súčasnej úpravy pomerov je mu umožnené pripravovať maloletého na vyučovanie len dva vyučovacie dni z 10-tich, čo predstavuje 20% z celkového času. Zvyšná príprava maloletého na vyučovací režim spočíva na matke, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou túto zanedbáva. V čase, kedy má otec zabezpečený osobný kontakt s maloletým učí sa s ním, robia si spoločne domáce úlohy a pripravujú sa na nasledujúci školský deň. Otec opätovne poukázal na to, že v konaní nebol uvedený ani jeden dôvod, smerujúci proti určeniu značne extenzívnejšieho styku otca s maloletým, matka neuviedla žiaden dôvod, prečo by širší styk mal byť nevhodným a nadmerne zaťažujúcim pre maloletého. Podľa otca nebol v konaní pred súdmi vykonaný jediný dôkaz, ktorý by racionálne oslabil jeho úlohu ako
rodiča. Otec ďalej uviedol, že sa obrátil na Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, a taktiež na PhDr. Igora Obucha, znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých s otázkou, či je prípadná diagnóza Aspergerov syndróm u maloletého prekážkou, aby sa stretával ako s matkou, tak aj s otcom a prespával v domácnosti ako u matky, tak aj u otca. Za Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva sa vyjadril klinický psychológ PhDr. František Valúch, tak, že: „Z popisu poruchy /Aspergerov syndróm/ vyplýva, že sama o sebe neposkytuje žiaden argument pre preferenciu zverenia starostlivosti o dieťa do starostlivosti len jednému z rodičov, či obmedzenie styku jednému z rodičov. Dieťa s Aspergerovým syndrómom, tak ako každé dieťa, túži po kompletnej rodine a vzťahu s oboma rodičmi, a táto jeho potreba by mala byť zohľadnená pri určovaní starostlivosti oboch rodičov... Samotná skutočnosť, že dieťa má Aspergerov syndróm, ani skutočnosť, že zle znáša zmeny a potrebuje jasnú štruktúru, by nemali byť prekážkou v tom, aby sa obaja rodičia podieľali na jeho výchove." PhDr. Igor Obuch, znalec z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých odpovedal na otázku nasledovne: „Prípadná diagnóza Aspergerov syndróm nie je „ako taká“ prekážkou toho, aby sa dieťa stretávalo s matkou aj s otcom a prespávalo v domácnosti, ako u matky, tak aj u otca... Nikde sa neuvádza a ani skúsenosti to neukazujú, že by „v prospech" tohto syndrómu malo byť dieťa obmedzované v kontakte s jedným rodičom, resp. že by mal byť preferovaný jeho kontakt s rodičom druhým." Z vyššie citovaných odborných vyjadrení je zrejmé, že pri určovaní režimu starostlivosti o maloleté dieťa sa má prihliadať predovšetkým na jeho potreby a najlepší záujem, ktorý spočíva okrem iného aj v práve na zachovanie a budovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Otec v podaní zo dňa 16.01.2020 uviedol, že správu od MUDr. Evy Katrlíkovej, ktorá bola vypracovaná hlavne na základe správ ACVA, resp. CSPP, považuje otec za tendenčné, neobjektívne a klamlivé. Otec ďalej uviedol, že dňa 25.06.2019 sa stretol s maloletého triednou pani učiteľkou a pani riaditeľkou školy. Triedna učiteľka mu uviedla, že maloletý je vzťahovačný, ťažko sa niekedy sústredí, že chodí za ňou a rozpráva jej opakovane veci. Vety, ktoré jej maloletý rozprával boli pritom citáciou formulácií matky, ktoré už počas spoločného života používala na otcovu adresu. Pani triedna učiteľka tiež hovorila o maloletého psychosomatických prejavoch. Na otcovu výslovnú otázku, či vie potvrdiť, že uvedené prejavy u maloletého súvisia s dňami, kedy maloletý prespáva u otca odpovedala jednoznačne zamietajúco s tým, že to potvrdiť nevie, a že vlastne ani nevie kedy je maloletý u otca. Otec ďalej vo vyjadreniach ku svojim majetkovým pomerom vysvetľuje, že v minulosti (pred cca 4 rokmi) disponoval požičanými finančnými prostriedkami, čoho dôkazom je potvrdenie o uskutočnenom prevode založené v súdnom spise, ktoré bol nútený si požičať za účelom zhodnotenia na finančných a kapitálových trhoch, aby tak bol schopný uspokojovať stále sa zvyšujúce finančné nároky matky, ktoré od neho požadovala. Je pravdou, že pred cca 4 rokmi bola priaznivá ekonomická situácia na finančných a komoditných trhoch a otcovi sa darilo požičané prostriedky zhodnocovať, čo je zrejmé aj z daňových priznaní z daného obdobia. Postupne sa však vývoj ekonomickej situácie menil a otcovi sa prestalo v zhodnocovaní dariť. Požičané peniaze musel vrátiť a zarobené sa minuli. Objem kreditov a debetov na euro, resp. USD účtoch je len dôkazom otcovho tvrdenia, že si požičal finančné prostriedky, za účelom zhodnotenia na finančnom trhu. V tomto prípade išlo o bankový produkt privátneho bankovníctva Tatrabanky, a.s., pri ktorom sa finančné prostriedky prevádzajú medzi USD a EUR účtami využívajúc pohyby kurzu medzi menami. V závislosti od zmeny kurzu klient zarába, resp. stráca. V tomto prípade sa tak dialo aj so spomínanou pôžičkou. Otec zdôraznil, že výživou povinnou osobou nie je len ten rodič, ktorému nie je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ale každý rodič. Matkin čistý mesačný príjem je 1.723,- eur a matka v priebehu konania preukázala náklady na výchovu a výživu maloletého len v celkovej výške 600,- eur mesačne. Otec zdôraznil, že vynakladá značné množstvo finančných prostriedkov na maloletého aj mimo poukazovanej výšky výživného, otec riadne zabezpečuje výživu maloletého, jeho hygienické potreby, špeciálnu kozmetiku Bioderma, lieky, špeciálne krémy, ktoré mu otec nakupuje v Rakúsku v predajni Bipa, hračky, náklady spojené s cestovaním, otec ďalej maloletému hradí športové vyžitie a oblečenie, napríklad lyžiarsku výstroj, bicykel, vybavenie na lukostreľbu, plávanie a korčuľovanie. Otec taktiež hradil maloletému pobyt pri mori, výlety a pobyty na horách či rybačky. Matka ďalej vo vyjadrení nepravdivo uvádza, že otec platí za umývanie okien mesačne 270,- eur. Otec na dome umýva okná raz ročne, umytie okien trvá cca. 5 hodín a pani, ktorá ich umýva berie 6,- eur na hodinu. Na umytie okien teda otec ročne vynakladá 30,- eur. Čo sa týka stravy pre psa tak kupuje granule maxi adult chovateľské balenie, ktoré stojí 40,- eur a psovi vystačí na 2 mesiaci. Otec uvádza, že nevyužíva pravidelné služby upratovačky, ani záhradníka, nekupuje žiadnu drahú techniku okrem tej, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie príjmu spoločnosti, otec nebol na žiadnej luxusnej dovolenke od uzatvorenia manželstva bez matky. Otec uvádza, že nie je pravdou, že by rodinný dom otca nebol zaťažený pôžičkami, do dnešného dňa spláca pôžičku poskytnutú rodinnými príslušníkmi otca. Otec nemá problém hradiť odôvodnené potreby maloletého, no zásadne odmieta hradiť matkine kozmetické
a dermatologické procedúry, ktoré sa pohybujú rádovo v stovkách eur. Otec ďalej má za to, že príjem spoločnosti Efficas s.r.o. za dostupné obdobie nijakým spôsobom nepreukazuje príjem otca. Uviedol, že plat zamestnanca sa negeneruje len na základe momentálneho príjmu spoločnosti, ale aj na základe výdavkov a záväzkov spoločnosti z minulosti. Spoločnosť Efficas s.r.o. v období, ktoré predchádzalo tomuto obdobiu mala minimálny príjem, ktorý nevykrýval ani náklady spoločnosti a spoločnosť si musela požičať a v období, keď sa darilo nemohla a ani nemôže vyplácať vyšší plat, nakoľko musela a musí vyplatiť poskytnuté pôžičky. Skutočnosť, že spoločnosť Efficas s.r.o. prežíva len na základe poskytnutých pôžičiek potvrdzuje aj matka svojimi tvrdeniami, keď hovorí o vrátení peňazí na účet otcovej sestry. Otec má v súčasnosti na osobnom účte 1.077,11 eur spoločnosť Efficas s.r.o. má na účte 705,49 eur a aktuálne čerpanie na kreditnej karte je 524,83 eur. Otec má za to, že v súdnom konaní výpismi z účtu preukázal, že išlo o cudzie prostriedky -požičané zdroje a nie o jeho vlastné. Otcovým príjmom do roku 2015 bola len odmena za sprostredkovanie, ktorá sa ráta radovo v percente z objemu obchodu. K dokumentu označenému ako Zurich Pension Plan, otec uviedol, že tento dokument sa netýka jeho osoby, čo už ozrejmil aj v konaní pred súdom prvej inštancie.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že rodičom opakovane poskytli sociálne poradenstvo, ktorého cieľom bolo poskytnutie informácií o možnostiach riešenia vzniknutej situácie. Kolízny opatrovník vychádzal z internej normy č. IN 039/2018 (vykonávanie funkcie kolízneho opatrovníka a súvisiacich opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny) z bodu 4 a to, že kolízny opatrovník môže požiadať o vykonanie určitého úkonu iný úrad, ak je to účelné. Vzhľadom k tomu, že sa matka spolu s maloletým zdržiavala v inom obvode požiadali iný úrad o zistenie bytových pomerov maloletého v obvode, ktorého sa maloletý spolu s matkou zdržiaval. K spomínanému znaleckému dokazovaniu, ktorý vypracovala PhDr. Fortis bez účasti otca spoločne s maloletým na znaleckom skúmaní s tým, že nebol odsledovaný pozorovaním a komunikáciou vzťah otec - syn, majú za to, že znalecké dokazovanie nebolo úplné, nakoľko nevychádzalo z pozorovania a vzájomnej intervencie medzi otcom a maloletým. Matka im dňa 13.06.2018 osobne založila do spisu fotokópiu správ z vyšetrenia z Akademického centra výskumu autizmu a správu z diagnostického vyšetrenia CŠPP, teda kolízny opatrovník bol o uvedených skutočnostiach dostatočne vopred informovaný. Z uvedeného stretnutia bol spísaný úradný záznam, ktorý matka následne potvrdila podpisom. V čase rozhodovania bol kolízny opatrovník oboznámený so správami a výsledkami psychologických správ. Kolízny opatrovník uviedol, že podstata výkonu funkcie kolízneho opatrovníka spočíva v zastupovaní maloletého dieťaťa v konaní pred súdom a jeho funkciu nemožno zúžiť na to, aby sa bez ohľadu na rozmer zisťovania sociálnych a rodinných pomerov dieťaťa stotožnil, prípadne nestotožnil, podľa toho, ako to vyhovuje tomu ktorému rodičovi, so závermi znaleckého posudku, prípadne so psychologickými správami odborníkov a podobne. Kolízny opatrovník mal za to, že jeho vyjadrenia boli podložené reálnymi úkonmi, ktoré vo veci vykonali. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.02.2020, nakoľko bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd po preskúmaní veci a zopakovaní dokazovania dospel k záveru o potrebe zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom. Výrok o úprave styku otca s maloletým vyhodnotil odvolací súd ako vecne a právne správny, preto tento výrok potvrdil.
11. Matka aj otec odvolaním napadli výrok o úprave styku otca s maloletým. Matka namietala, že vzhľadom na špecifické potreby maloletého vyvolané jeho zdravotným stavom nie je pre neho vhodné, aby u otca prespával aj počas pracovného týždňa. Poukázala na to, že maloletý musí u otca skôr vstávať, aby sa vzhľadom na dopravnú situáciu dostal na čas do školy, z čoho je potom unavený. Namietala i to, že otec si nepripúšťa diagnózu maloletého, nerešpektuje jeho individuálne potreby, nevie sa s ním pripraviť riadne do školy. Ďalej poukázala na to, že maloletý vzhľadom na jeho diagnózu potrebuje presný režim, ktorý otec nedodržiava, respektíve tým, že počas pracovného týždňa má byť maloletý aj u otca je tento vžitý režim maloletého narušený. Otec naopak, sa dožadoval odvolaním širšieho styku aj počas pracovného týždňa, ako určil súd prvej inštancie, poukazujúc na to, že má s maloletým dobrý vzťah, o maloletého sa vie riadne postarať a nevidí, ani vzhľadom na jeho zdravotný stav, aby bol ako otec v styku s maloletým obmedzovaný. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v časti úpravy styku dospel k záveru, že výrok o úprave styku otca s maloletým upravujúci bežný styk počas týždňa je vecne a právne správny. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné zužovať rozsah styku otca s maloletým počas
pracovného týždňa, tak ako žiada matka. Zo správy vypracovanej školou nevyplýva, že by maloletý v čase, keď je u otca chodil do školy neskoro a na vyučovanie nepripravený. Ak aj je u maloletého únava po vyučovaní, táto zrejme súvisí celkovo s jeho zdravotným stavom, a nie je dôsledkom toho, že musel ráno vstať o 6.30 hod. Navyše, ak maloletý v čase keď je u matky prichádza ráno do školy medzi 7.15 -7.30, potom zrejme aj u matky musí vstávať pred 7.00 hod, aby sa stihol naraňajkovať, obliecť a dopraviť do školy. Matka vo svojej argumentácii proti prespávaniu maloletého u otca aj počas pracovného týždňa argumentuje závermi súkromného znaleckého posudku č. 60/2017 vypracovaný znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis, z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia dňa 05.10.2017, ktorý matka predložila v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je jedným z dôkazov, ktorý nemá väčšiu dôkaznú váhu, ako ostatné v konaní predložené dôkazy a je potrebné pri rozhodnutí vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, vrátanie znaleckého posudku. Takýto záver vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V znaleckom posudku síce znalkyňa v jej odporúčaniach uviedla, že je vhodné toho času styk maloletého upraviť bez prespania u otca, avšak posudok postráda akékoľvek zdôvodnenie tohto záveru. Navyše sama matka navrhuje súdu, a to napriek týmto záverom znalkyne, aby maloletý prespával u otca, avšak len počas víkendov a nemá problém ani s tým, aby cez prázdniny bol celý týždeň len u otca. Neobstojí potom záver znalkyne, že je v najlepšom záujme maloletého, aby sa styk maloletého s otcom realizoval bez prespania. Navyše daný posudok bol vypracovaný v čase, keď mal maloletý 6 rokov, toho času je o 2 roky starší, a vo svetle iných dôkazov a to správ školy a kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, a taktiež zo správy detského psychiatra MUDr. Evy Katrlíkovej nevyplýva, že by nebolo vhodné, aby maloletý prespával u otca. Z predloženého znaleckého posudku vyplynulo, že otec je schopný starostlivosti o maloletého. Maloletý síce viac preferuje matku, avšak neodmieta ani otca. Matka neuvádza žiaden relevantný argument, pre ktorý by maloletý nemohol tráviť čas s otcom aj cez pracovný týždeň tak, že u neho jednu noc za dva týždne prespí. Zo správy školy zo dňa 19.12.2019 a dňa 20.01.2020 vyplýva, že maloletý je riadne pripravený do školy, že otec sa zaujíma aktívne o jeho výsledky, zúčastňuje sa stretnutí, ktoré škola iniciuje. Je určite potrebné a v záujme maloletého, aby aj otec mal vytvorenú možnosť sa mu venovať aj počas pracovného týždňa, a bol začlenený aj do prípravy maloletého na vyučovanie. Zo všetkých v spise predložených správ od psychológov a pedagógov vyplýva, že veľkým problémom v rodine maloletého je nezvládnutá komunikácia rodičov voči sebe navzájom. Ani v jednej správe sa nespomína, že by sa nemal maloletý stretávať s otcom a u tohto aj prespávať. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.01.2020 o šetrení pomerov v domácnosti otca, ako aj matky vyplýva, že obaja rodičia majú zabezpečené vhodné podmienky k starostlivosti o maloletého, maloletý sa cíti dobre v prítomnosti otca, tento sa mu riadne venuje. V pohovore maloletý kolíznym opatrovníkom uviedol, že v týždni nechce byť u otca z dôvodu, že sa mu ťažko vstáva a dlho trvá cesta do školy, že oco je pomalý a dlho mu trvá, kým sa osprchuje a oblečie. Odvolací súd má za to, že tieto maloletým uvedené dôvody nie sú relevantné k tomu, aby k otcovi nechodil aj počas pracovného týždňa a jednu noc za dva týždne u otca prespal. Odvolací súd je toho názoru, že prítomnosť otca pri maloletom aj počas pracovného týždňa, možnosť zúčastňovať sa aj na jeho príprave do školy, je určite v záujme maloletého. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že otec sa má s maloletým stretávať, majú dobrý vzťah, otec sa maloletému venuje a vie sa o neho postarať. Otec v odvolaní namietal, na rozdiel od matky, že má nedostatočne určený styk s maloletým počas pracovného týždňa. K bežnej úprave styku na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v prvom rade je potrebné prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, má súd preto prihliadať na záujmy dieťaťa a na práva a povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Podľa čl. 5 písm. h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého treba brať do úvahy a zohľadniť všetky relevantné skutočnosti daného prípadu a jeho špecifiká. V danom prípade ide o maloleté dieťa, u ktorého je diagnostikovaný aspergerov syndróm (F 84.5) a porucha aktivity a pozornosti (F 90). Otec spochybňuje vo vyjadreniach danú diagnózu maloletého, avšak odvolací súd nemá dôvod pochybovať o správe MUDr. Evy Katrlíkovej, detského psychiatra, ktorá na žiadosť súdu uviedla, že aj po doplnení informácií od otca maloletého, ostávajú u maloletého zistené diagnózy. Taktiež odvolací súd nemá dôvod pochybovať o predložených správach Akademického centra výskumu autizmu. Vzhľadom ku diagnózam maloletého má tento jednoznačne špecifické potreby pri príprave na vyučovanie, ako aj pri samotnom vyučovacom procese v škole. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie správne zohľadnil a premietol práve do úpravy styku otca s maloletým počas bežného pracovného týždňa. Odvolací
súd dodáva, že z vyjadrení otca vyplýva, že tento diagnózy maloletého skutočne popiera, na čo je potrebné zobrať pri rozhodnutí o bežnej úprave styku počas pracovného týždňa ohľad. Nemožno úpravu počas pracovného týždňa danú súdom prvej inštancie vyhodnotiť ako obmedzenie práva otca na styk s maloletým, ale ako úpravu, ktorá rešpektuje špeciálne potreby maloletého, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Na strane druhej by však nebolo v záujme maloletého úplne otca vylúčiť aj z činností, ako je príprava do školy, čo v konečnom dôsledku napomôže otcovi uvedomiť si špecifické potreby maloletého súvisiace s jeho diagnózami. Rozsah styku počas pracovného týždňa, ako bol určený súdom prvej inštancie nemôže pre maloletého predstavovať záťaž a nie je ani ohrozením jeho riadnej prípravy na vyučovanie. Matkou uvádzané dôvody sú len jej subjektívnym názorom, ktorý nie je podložený relevantným dôkazom. Odvolací súd nevzhliadol ani dôvod meniť úpravu styku počas prázdnin, tak ako v odvolaní žiada matka. Nebolo preukázané, že by maloletý nemohol byť cez prázdniny u otca dva týždne, navyše odvolací súd dodáva, že ak je u maloletého z dôvodu jeho problémov s atopickým ekzémom odporúčaný pobyt pri mori, je potom namieste, aby sa styk cez letné prázdniny realizoval v dvojtýždňových intervaloch, čím je umožnené rodičom absolvovať takýto pobyt. Pri značne zhoršenej komunikácii rodičov, by bolo obtiažne naplánovať dovolenku pri mori, ak by bol interval striedania cez prázdniny týždenný. To, že maloletý po návrate od otca matke spomenul, že mu bolo bez nej dlho, ešte neznamená, že mu nebolo s otcom dobre, a že nebolo o neho zo strany otca dobre postarané. Dané vyjadrenie maloletého nemožno automaticky vyhodnotiť tak, že nezvláda byť dva týždne s otcom bez matky, tak ako to interpretuje matka. Bežný styk, tak ako je upravený rozhodnutím súdu prvej inštancie spolu s úpravou styku počas prázdnin a sviatkov plne rešpektuje právo tak otca, ako aj maloletého na vzájomný kontakt, rozvíjanie ich vzťahu a umožňuje otcovi participovať na starostlivosti a výchove maloletého. Odvolací súd považuje za dôležité v danej veci najmä, čo je uvedené v odporúčaniach znalkyne na strane 51 súkromného znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis, č. 60/2017 a to, že diagnostikovaná emocionálna dekompenzácia maloletého je s vysokou pravdepodobnosťou reaktívneho charakteru a súvisí s neadekvátnym prístupom jeho blízkeho prostredia (rodinného) vo vzťahu k maloletému. V prípade pokračujúceho frustrujúceho výchovného vplyvu na maloletého, hrozí riziko trvalejšej fixácie emocionálnej dekompenzácie v štruktúre jeho osobnosti. Znalkyňa dala do pozornosti obom rodičom, že konfliktnou komunikáciou bez sebakontroly prenášajú na maloletého svoje nespracované negatívne emócie z manželského konfliktu. Rodičia by mali vedieť, že maloletý potrebuje oboch rodičov. Znalkyňa odporučila obom rodičom, aby svoje správanie a vzájomnú komunikáciu racionálne kontrolovali a regulovali v záujme maloletého. Práve tieto zistenia sú podľa názoru odvolacieho súdu najväčším problémom v prípade maloletého a rodičia by si skutočne mali uvedomiť, že je v prvom rade v záujme maloletého, aby zlepšili svoju vzájomnú komunikáciu.
12. Matka, aj otec sa odvolali aj do výroku o určení vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd sa teda zaoberal tým, či určené výživné zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, či zodpovedá oprávneným nákladom na maloletého, a či zabezpečuje maloletému životnú úroveň povinného rodiča. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia v časti uloženia vyživovacej povinnosti, vychádzajúc zo zistených pomerov rodičov, schopností a možností a majetkových pomerov otca, ako aj jeho životnej úrovne a nákladov na maloletého, po zohľadnení jeho zdravotného stavu, dospel k záveru o potrebe zmeniť stanovenú výšku výživného a uložiť otcovi povinnosť prispievať na bežnú výživu sumou 800,- eur mesačne.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.
14. Odvolací súd vychádzajúc z týchto kritérií pre určenie výživného dospel k záveru, že vzhľadom na zistené majetkové pomery otca, jeho životnú úroveň a vzhľadom na náklady na maloletého je dôvodné bežné výživné stanoviť vo vyššej sume, ako upravil súd prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otcove majetkové pomery nekorešpondujú s ním prezentovaným príjmom. Otec uvádza, že jeho príjem je len 1.320,- eur mesačne, ktorý pozostáva zo mzdy vo výške 420,- eur mesačne a z príjmu z prenájmu dvoch bytov vo výške 900,- eur mesačne. Otec nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že nie je možné príjmy spoločnosti Efficas s.r.o. stotožniť s jeho príjmom, ako fyzickou osobou. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že majetkové pomery otca absolútne nezodpovedajú príjmu 1.320,- eur mesačne. Je nevyhnutné pri určení vyživovacej povinnosti prihliadať nie len na deklarovaný príjem, ale aj k celkovému majetku otca, jeho možnostiam a schopnostiam a jeho životnej úrovni. Otec sám obýva 6 izbový rodinný dom s bazénom. Predmetný dom je v jeho osobnom vlastníctve a nie je zaťažený žiadnym úverom. Takéto bývanie otca jednoznačne znamená jeho nadštandardnú životnú úroveň. Otec vlastní okrem toho dva byty a to 4- izbový a 3- izbový v Bratislave, ktoré sú situované v širšom centre mesta, tieto sú taktiež v jeho výlučnom vlastníctve a neviazne na nich žiadna ťarcha. Zároveň je potrebné prihliadnuť i k tomu, že otec má úspory na účte vo výške 100.000,- eur. Výška majetku otca a jeho finančných úspor nezodpovedá jeho deklarovaným príjmom, ani tomu, že obchodná spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, vykazuje v daňových a účtovných dokladoch za roky 2013 až 2016 stratu. Sám otec v rozhovore pre Trustworthy Investment, pod názvom X.. S. K. - TOP obchodník za rok 2017, ktorý je súčasťou spisu (č.l. 538) uvádza, že: „Produkty a služby Trustworthy Investment sú v dnešnej spoločnesko-ekonomickej globálnej atmosfére stále viac aktuálne. Ku svojej kariére uvádza, že vyštudoval kybernetiku a venoval sa výskumu a vývoju v oblasti telekomunikácií a využívanie PC a počítačových sietí. Prakticky od roku 1990 pracuje v oblasti investícií. Založil a niekoľko rokov riadil jednu z najväčších investičných spoločností na Slovensku. Niekoľko rokov pracoval v zahraničí. Pracoval v riadiacich a dozorných orgánoch priemyselných a finančných korporácií. Pôsobil hlavne na finančných a kapitálových trhoch.“ Vzhľadom na pracovné skúsenosti otca, jeho vzdelanie a prax možno usudzovať, že otec nepreukázal súdu svoj skutočný príjem, že v jeho možnostiach a schopnostiach je dosahovať príjem omnoho vyšší, ako uvádza. V prípade ak má príjem iba ním tvrdenú mzdu vo výške necelých 500,- eur mesačne, táto mzda vôbec nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, na čo je nevyhnutné pri určení výživného prihliadať. Zo zaslaného prehľadu vyplatených provízií obchodnej spoločnosti Efficas, s.r.o. vyplýva, že spoločnosť, v ktorej je otec jediným spoločníkom a konateľom aj v roku 2018 mala vyplatených od spoločnosti Trustworthy Investment Sk a.s. celkom sumu 32.065,50 eur a v roku 2019 sumu vo výške 12.202,50 eur. Taktiež je zrejmé, že firma Efficas, respektíve otec sa venuje aj iným finančným aktivitám, ako napríklad prevádzaniu finančných prostriedkov medzi USD a EUR účtami, využívajúc pohyby kurzu medzi menami. Na jednej strane otec deklaruje príjem len 1.320,- eur mesačne, ale tomuto príjmu vôbec neprispôsobil svoje výdavky, tieto má každý mesiac vyššie, za právne služby zaplatil sumu vo výške 24.000,- eur, svojej sestre previedol na účet sumu 15.500,- eur. Taktiež sa javí nelogické, že pri príjme len 1.320,- eur mesačne, by otec sám navrhoval okrem bežného výživného prispievať aj na tvorbu úspor, keď takéto prispievanie je opodstatnené podľa zákona o rodine ust. § 63 ods. 3 tam, kde to umožňujú majetkové pomery povinného rodiča. Čo sa týka dokumentu označeného, ako Zurich Pension Plan, odvolací súd konštatuje, že z jeho obsahu nie je možné určiť, či sa týka osoby otca. Otec popiera, že by takýto dokument predkladal on do spisu a vylučuje, že by sa týkal jeho osoby. Odvolací súd konštatuje, že sa síce takýto dokument nachádza na č.l. 260 spisu, avšak v podaní otca zo dňa 10.01.2018 na č.l. 259 nie je uvedený v zozname príloh, ktoré otec prekladá súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto dokument nie je relevantný a nemožno na neho prihliadať. Taktiež bol správny postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na doplnenie dokazovania predložený matkou, a to vypočutie
svedkov, ktorí by sa mali vyjadriť aj k majetkovým pomerom otca. Takýto dôkaz vo svetle ostatných dôkazov predložených v spise by bol nadbytočný, tak ako odôvodnil aj súd prvej inštancie. Majetkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti sú riadne preukázané z už predložených dôkazov a prípadné svedecké výpovede by na tejto skutočnosti nič nezmenili. Odvolací súd na základe zistených možností a schopností otca, ako aj jeho celkových majetkových pomerov a životnej úrovne a vychádzajúc z nákladov na maloletého dospel k tomu, že je dôvodné určiť bežné výživné v sume 800,- eur mesačne. Mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila sumou 1.800,- eur mesačne, ktoré však odvolací súd považuje za nadhodnotené. Odvolací súd ako oprávnené náklady na maloletého vyhodnotil náklady na stravu cca 250,- eur, ošatenie cca 100,- eur, náklady na školu cca 50,- eur, náklady na cestovanie cca 50,- eur, krúžky a voľnočasové aktivity cca 100,- eur. Prihliadol k tomu, že sú u maloletého zvýšené výdavky na kozmetické potreby, z dôvodu kožných zdravotných problémov, a že je u maloletého potreba pravidelnej návštevy psychológa a špeciálneho pedagóga v súvislosti s jeho diagnózou aspergorov syndróm a porucha aktivity a pozornosti, kde sa náklady pohybujú cca vo výške 35,- eur za hodinu u psychológa a 25,- eur za hodinu u špeciálneho pedagóga. K tomu má matka ešte náklady na bývanie, ktoré sa vzťahujú sčasti aj na osobu maloletého. Výška výživného je určená aj po zohľadnení toho, že matka si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi. Pri bežnom výživnom od otca vo výške 800,- eur mesačne budú v dostatočnej miere pokryté potrebné výdavky na maloletého a taktiež zabezpečená maloletému životná úroveň otca. Z dôvodu nadštandardných majetkových pomerov otca bolo vhodné stanoviť otcovi aj povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletému, a to sumou 500,- eur mesačne, ktorú stanovil súd prvej inštancie. Túto sumu aj odvolací súd považuje za primeranú, a v plnom rozsahu sa stotožňuje v otázke tvorby úspor s odôvodnením súdu prvej inštancie. Matkou požadovaná výška bežného výživného v sume 2.000,- eur mesačne je značne nadhodnotená, viac ako v polovici prekračuje oprávnené náklady na maloletého. Pri sume bežného výživného vo výške 800,- eur mesačne a prispievaní na tvorbu úspor vo výške 500,- eur mesačne budú nepochybne všetky oprávnené potreby maloletého riadne pokryté, a taktiež bude zabezpečená rovnaká životná úroveň u maloletého, ako má jeho otec.
15. Z dôvodu, že došlo ku zmene rozhodnutia tak, že bežné výživné bolo určené vyššie ako súdom prvej inštancie, odvolací súd sa musel zaoberať otázkou zročného výživného. Zročné výživné odvolací súd počítal za obdobie od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (26.09.2018) po rozhodnutie odvolacieho súdu (26.02.2020). Z dôvodu, že výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci, a rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený po 15. dni v mesiaci, je splatné výživné za celý mesiac február 2020, preto je uvedené vo výroku rozhodnutia obdobie od 26.09.2018 do 29.02.2020. Otec mal podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie celkom za obdobie od 26.09.2018 do 29.02.2020 zaplatiť na bežnom výživnom sumu 7.083,33 eur (5 dní v mesiaci september 2018, t.j. 83,33 eur a 500 x 14 mesiacov, t.j. 7.000,- eur). Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, keď odvolací súd rozhodol o určení výživného na maloletého v sume 800,- eur mesačne mal otec za obdobie od od 26.09.2018 do 29.02.2020 zaplatiť sumu 11.333,33 eur (5 dní v mesiaci september 2018, t.j. 133,33 eur a 800 x 14 mesiacov, t.j. 11.200,- eur). Rozdiel medzi tým, čo mal otec zaplatiť na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a tým, čo na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie tvorí zročné výživné. V danom prípade ide o sumu 4.250,- eur. Zročné výživné odvolací súd zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP. Na použitie výnimky a uloženie povinnosti platiť zročné výživné v splátkach odvolací súd nevidel dôvod, vzhľadom na majetkové pomery otca.
16. Záverom odvolací súd dáva rodičom do pozornosti, že hoci ich manželstvo bolo rozvedené, rodičovstvo sa rozviesť nedá, stále ostávajú rodičmi maloletého a obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti a rola oboch rodičov je v živote dieťaťa nenahraditeľná. Maloletý potrebuje aj prítomnosť otca, ktorá mu je zabezpečená práve cez jeho právo stýkať sa s maloletým, čo by malo byť zo strany matky plne rešpektované. Otec na druhej musí rešpektovať zdravotný stav maloletého a jeho špecifické potreby s tým súvisiace. Správanie, či už matky, alebo aj otca, ktoré vyplynulo v priebehu súdneho konania neprislúcha vyzretému a zodpovednému rodičovi. Rodičia musia pochopiť, že svojimi nezhodami, ktoré prenášajú na maloletého, maloletému ubližujú, čo má negatívny dopad na jeho psychiku. Je v záujme maloletého, aby sa naučili rodičia spolu normálne komunikovať a vychádzať si v ústrety. V prípade ak sa situácia ohľadom komunikácie rodičov nebude zlepšovať, je na mieste uvažovať o uložení výchovného opatrenia, ktoré konanie môže začať súd aj bez návrhu, respektíve na podnet kolízneho opatrovníka, ktorý by mal vzhľadom na negatívne vzťahy rodičov sledovať situáciu v rodine maloletého.
17. O trovách konania, z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).