Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-75-2019.pdf
PDF · 106.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: Z. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. V. XXX/XX, I.Ž., o zaplatenie 5.603,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8. októbra 2018 č.k. 27Csp 321/2017-119 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 348,25 eur zastavil (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.780,93 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo súm: 80,76 eur od 21.05.2016 do 23.05.2016, 90,15 eur od 21.09.2016 do 26.09.2016, 95,93 eur od 21.10.2016 do 03.11.2016, 1,10 eur od 21.10.2016 do 09.11.2016, 99,15 eur od 22.11.2016 do 08.12.2016, 31,08 eur od 21.12.2016 do 31.01.2017, 62,79 eur od 21.12.2016 do 11.09.2018, 98,17 eur od 21.01.2017 do 11.09.2018, 98,17 eur od 21.02.2017 do 11.09.2018, 3,32 eur od 21.03.2017 do 11.09.2018, 85,80 eur od 21.03.2017 do 14.09.2018, 9,05 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 23.05.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.06.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.07.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 22.08.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.09.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.10.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.11.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.12.2017 do zaplatenia, 98,17 eur od 23.01.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.02.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.03.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.04.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 22.05.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.06.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.07.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.08.2018 do zaplatenia, 98,17 eur od 21.09.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (tretí výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,08% (štvrtý výrok).
2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou mu dňa 18.04.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 5.603,78 eur, kapitalizovaných úrokov vo výške 230,93 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 2,27 eur, poplatku za poistenie vo výške 4,82 eur, úrokov vo výške 13,90% ročne z nezaplatenej istiny od 25.03.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 230,93 eur od 25.03.2017 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil skutkovo tým, že dňa 26.10.2015 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky
vo výške 6.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach tak, že celý úver s príslušenstvom bol povinný splatiť do 21.10.2024. Nakoľko však žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru svoje zmluvné povinnosti porušil (neuhrádzal jednotlivé splátky riadne a včas), výzvou zo dňa 24.03.2017 ho vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Pohľadávku ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 5.901,80 eur špecifikoval ako súčet nezaplatenej istiny vo výške 5.603,78 eur, kapitalizovaných úrokov vo výške 230,93 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 2,27 eur, poplatkov za poistenie vo výške 4,82 eur a poplatkov vo výške 60 eur, ktoré si však v žalobe neuplatnil. Vo vzťahu k istine a nezaplateným úrokom poznamenal, že sú od 25.03.2017 sankcionované úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Uplatnil si tiež zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov vo výške 13,90% ročne z poskytnutej istiny, a to až do jej zaplatenia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a že v nej uvedený údaj o výške odplaty nekorešponduje s výsledkom výpočtu podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Namietal tiež, že neprevzal obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť súčasť úverovej zmluvy, a že žalobca platne nezosplatnil poskytnutý úver, pretože jeho oznámenie o zosplatnení bolo vykonané a doručované v zmysle všeobecných obchodných podmienok, ktoré netvorili súčasť úverovej zmluvy. Uviedol, že tieto podmienky boli prijaté až po uzavretí úverovej zmluvy, pričom poznamenal, že ohľadom nich so žalobcom dodatok neuzavrel. Oznámenie o zosplatnení podľa jeho názoru neobsahuje deň zosplatnenia a nie je ani náležite odôvodnené. Poukázal na to, že žalobca ho mal platne upozorniť na možnosť zosplatnenia až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti omeškanej splátky a až následne po uplynutí 15 dní od doručenia tohto upozornenia, mu mal doručiť oznámenie o zosplatnení. Nárok žalobcu na úroky po zosplatnení považoval za nedôvodný.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného (v replike) uviedol, že v úverovej zmluve žalovaný jednoznačne vyznačením krížika do príslušného políčka potvrdil, že prevzal súčasti úverovej zmluvy, t.j. obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. V zmysle dohody obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach bol oprávnený tieto podmienky meniť, a to ich zverejnením podľa osobitného právneho predpisu, a žalovaný bol takú zmenu oprávnený odmietnuť. Uviedol, že v takomto prípade mali možnosť sa dohodnúť na zvláštnych podmienkach ich záväzkového právneho vzťahu, prípadne mohlo dôjsť k zrušeniu všetkých medzi nimi uzavretých zmlúv s tým, že by boli povinní vyrovnať všetky vzájomné záväzky. K platnosti zosplatnenia uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátky za december 2016, splatnej dňa 20.12.2016, preto ho opakovaným upozornením zo dňa 19.01.2017 vyzval na jej úhradu a upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia, nakoľko však k úhrade nedošlo, úver dňa 24.03.2017 zosplatnil.
5. Žalovaný v duplike opäť zdôraznil, že výzva v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zaplatenie omeškanej splátky mu nebola doručená predtým, než žalobca pristúpil k zosplatneniu. V tejto súvislosti poznamenal, že žalobca žiaden dôkaz preukazujúci vykonanie doručenia nepredložil. Opäť uviedol, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku, ani na zmluvný úrok po zosplatnení úveru. V neskoršom podaní oznámil, že po podaní žaloby, dňa 10.09.2018, zaplatil žalobcovi sumu 262,45 eur a súčasne požiadal súd, aby mu umožnil dlžnú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 90 eur.
6. Dňa 02.10.2018 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 348,25 eur z dôvodu, že táto suma bola v dňoch 11.09.2018 (262,45 eur) a 14.09.2018 (85,80 eur) žalovaným uhradená. S postupným splácaním dlhu v splátkach nesúhlasil, pretože výška splátky by bola nižšia než bolo dohodnuté v úverovej zmluve a žalovaný by len samotnú istinu splácal viac ako 4,8 rokov. V tejto súvislosti namietol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o nepriaznivej finančnej situácií odôvodňujúcej dlhšiu lehotu splácania dlhu.
7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - Pôžička zo dňa 26.10.2015 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 6.000 eur s úrokovou sadzbou 13,90% ročne, RPMN vo výške 16,03%, priemernou RPMN vo výške 15,44% a poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 180 eur. Žalovaný sa zaviazal za poskytnutý úver zaplatiť sumu 10.782,36 eur, a to mesačnými splátkami v počte 108 a výške 98,17 eur. Termín splatnosti prvej splátky si dojednali na deň 20.11.2015 a termín konečnej splatnosti úveru na deň 21.10.2024 s tým, že jednotlivé splátky boli splatné vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaný
priamo v hlavnej časti uzavretej zmluvy vyznačením krížika v príslušnom políčku potvrdil prevzatie súčastí zmluvy, t.j. obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. V liste označenom ako „Opakované upozornenie“ zo dňa 19.01.2017 adresovanom žalovanému žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 111,66 eur (126,66 eur vrátane uplatnenej zmluvnej pokuty) do 24.01.2017. Konštatoval, že žalovaný doručenie tohto listu poprel, a že žalobca žiaden dôkaz (doručenku, podací hárok, knihu odoslanej pošty, vrátenú obálku a pod.) preukazujúci jeho doručovanie žalovanému nepredložil. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.03.2017 žalobca žalovanému oznámil, že nakoľko ani napriek opakovaným výzvam a upozorneniam svoje zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy zo dňa 26.10.2015 neplnil, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Zároveň ho vyzval k zaplateniu sumy 5.901,80 eur s príslušenstvom najneskôr do 03.04.2017. Ďalej zistil, že žalobca doručoval tento list žalovanému na adresu trvalého pobytu, avšak žalovaný si zásielku neprevzal, preto bola dňa 29.03.2017 uložená na pošte. Podľa všeobecných obchodných podmienok sa považovala zásielka za doručenú tretím dňom po jej odoslaní, na základe čoho ustálil, že v danom prípade bola doručená dňa 30.03.2017. Z predloženého prehľadu splácania mal preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi do podania žaloby sumu 1.342,92 eur a po podaní žaloby sumu 348,25 eur.
8. O späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 348,25 eur rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, podľa ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p. a konanie v tejto časti (prvým výrokom rozsudku) zastavil. Zvyšnú časť žalobou uplatneného nároku posúdil právne podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 9, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti zaplatenia sumy 1.780,93 eur a úroku z omeškania (bližšie špecifikovaným v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia), preto jej v tejto časti (druhým výrokom rozsudku) vyhovel a vo zvyšnej časti ju (tretím výrokom rozsudku) zamietol.
9. V prvom rade konštatoval, že predmetom sporu je záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Predmetnú zmluvu posúdil vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol pri jej uzavretí v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže pri jej uzavretí a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, súčasne ako zmluvu spotrebiteľskú. Na právny vzťah sporových strán založený touto zmluvou považoval preto za potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a násl. OZ). Tento záver vyvodil predovšetkým zo skutočnosti, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti OZ, a keďže spotrebiteľské zmluvy nie sú ako osobitný zmluvný typ zaradené v záväzkovej časti OZ, mal za to, že príslušné ustanovenia OZ je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľským úverom sa podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch rozumie aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretú zmluvu o úvere podriadil zároveň pod právny režim tohto zákona, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Nakoľko žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že by žalovanému úver poskytol na výkon povolania alebo podnikania, s poukazom na ust. § 2 písm. a) tohto zákona vyhodnotil, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o žalobcu, ktorý do právneho vzťahu so žalovaným vstúpil ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vychádzajúc z ust. § 2 písm. b) tohto zákona konštatoval, že má postavenie veriteľa. Po tom ako právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský a podriadil ho aj pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, uzavretú úverovú zmluvu podrobil kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, a tiež z hľadiska splnenia podstatných náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 tohto zákona, a vyhodnotil, že posudzovaná úverová zmluva má písomnú formu a obsahuje i osobitné zákonom požadované náležitosti.
10. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, podľa ktorých žalovaný poprel doručenie listu „Opakované upozornenie“ zo dňa 19.01.2017 žalobcom (ktorým ho mal vyzvať k zaplateniu omeškanej splátky úveru vo výške 111,66 eur a v prípade jej nezaplatenia ho upozorniť na uplatnenie svojho práva podľa ust. § 565 OZ a z neho vyplývajúcu možnosť požadovať zaplatenie celej pohľadávky vo výške 5.760,11 eur) a žalobca doručenie tohto listu nepreukázal, s poukazom na ust. § 53 ods. 9 OZ vyhodnotil, že žalobca platné zosplatnenie úveru nepreukázal. Vysvetlil, že pokiaľ predmetný list nebol žalovanému
doručený, nebola splnená podmienka uvedená v ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda žalobca nebol oprávnený predmetný úver zosplatniť. Predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil preto ako neplatný právny úkon žalobcu. Pokiaľ teda úver zo zmluvy o úvere nebol predčasne splatný, dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie tých splátok, ktoré sa stali splatnými do dňa rozhodnutia súdu, t.j. splátok za mesiace december 2016 až september 2018. Konštatoval, že od januára 2017 do septembra 2018 ide o 21 splátok po 98,17 eur, a pokiaľ ide o splátku za december, z ktorej žalovaný uhradil sumu 35,38 eur, uviedol, že z nej zostáva uhradiť ešte 62,79 eur. Keďže v úverovej zmluve bol dohodnutý aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, žalobcovi priznal aj poplatok za poistenie vo výške 4,82 eur. Celkovo priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.780,93 eur (t.j. omeškané splátky spolu vo výške 2.124,36 eur /21 x 98,17 eur + 62,79 eur/ plus poplatok za poistenie 4,82 eur mínus úhrady žalovaného po podaní žaloby 348,25 eur). Žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo splatných (priznaných) splátok, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej splátky. Úhrady žalovaného na dlh po podaní žaloby započítal na splátky, ktoré boli najskôr splatné (úhradu 262,45 eur uskutočnenú dňa 11.09.2018 započítal na dlžnú časť decembrovej splátky a na splátky za január, február a časť marcovej splátky 2017; úhradu 85,80 eur započítal na časť splátky za marec 2017). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že splatnosť žalovanej sumy ešte nenastala. Žiadosti žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach nevyhovel z dôvodu, že žalovaný túto žiadosť nijakým spôsobom nezdôvodnil a nepredložil ani žiadne dôkazy preukazujúce jeho životnú a finančnú situáciu odôvodňujúcu povolenie splátok.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní doplnenej zásadou zavinenia zastavenia konania, vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,08%. Pri určení rozsahu čistého úspechu žalovaného vychádzal z výšky uplatnenej sumy 5.608,60 eur (istina plus poplatky za poistenie) a zo skutočnosti, že v časti o zaplatenie sumy 348,25 eur, t.j. v rozsahu 6,21% (v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu úhrady časti žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby), ako aj v časti o zaplatenie sumy 1.780,93 eur, t.j. v rozsahu 31,75% (v ktorej žalobe vyhovel) bol úspešný žalobca, a v časti o zaplatenie zvyšnej sumy 3.479,42 eur, t.j. v rozsahu 62,04% (v ktorej bola žaloba zamietnutá) bol úspešný, naopak, žalovaný. Rozsah čistého úspechu procesne úspešnejšieho žalovaného určil potom ako rozdiel jeho úspechu a neúspechu vo výške 24,08% (62,04% - 31,75% - 6,21%). Zároveň uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
12. Proti vyhovujúcej časti (druhému výroku) tohto rozsudku podal žalovaný riadne a včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že aj keď súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, nesprávne mu priznal nárok na zaplatenie splátok splatných do dňa rozhodnutia súdu (t.j. splátky za mesiac december 2016 až september 2018), pretože správne mu mal priznať len nárok na zaplatenie splátok splatných do podania žaloby na súd. Ide o splátky splatné od 20.11.2015 (splatnosť prvej splátky) do 20.03.2017 (splatnosť poslednej splátky splatnej pred podaním žaloby na súd), teda spolu 5 splátok po 100,58 eur (výška anuitnej splátky 98,17 eur + poplatok za poistenie 2,41 eur) = 502,90 eur. Keďže po podaní žaloby zaplatil žalobcovi sumu 348,25 eur, mal za to, že súd prvej inštancie mal túto sumu odpočítať od celkovej sumy uvedených 5 splátok vo výške 502,90 eur, a žalobcovi priznať len tento rozdiel. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, vyslovil názor, že žalobca nemá nárok na splátky, ktorých splatnosť nastala po podaní žaloby na súd, t.j. od 20.04.2017 do 21.10.2024, pretože v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne aj právne správny a nesúhlasí s odvolaním žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie mu priznal správne nárok na všetky splátky úveru, s ktorých zaplatením je žalovaný v omeškaní.
14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v závislej časti o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislej časti o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
15. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. a prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním žalovaného napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie po vyhodnotení, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru, priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie omeškaných splátok splatných ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku (t.j. časť nezaplatenej splátky za december 2016 vo výške 62,79 eur + nezaplatené splátky za január 2017 až september 2018 vo výške 2.124,36 eur = 21 x 98,17 eur) a poplatku za poistenie (4,82 eur) po odpočítaní výšky úhrad uskutočnených žalovaným po podaní žaloby (348,25 eur), t.j. sumu vo výške 1.780,93 eur spolu s úrokom z omeškania (vo výške 5% ročne z priznaných splátok). Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, ktorého výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V rámci odôvodnenia napadnutej časti rozhodnutia sa náležite vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami a argumentmi strán sporu i so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne vyhodnotil, ktoré stranami tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti žaloby v časti zaplatenia sumy 1.780,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z priznaných splátok splatných ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku (ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Rozhodnutie je v napadnutej časti tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako, ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku súdom prvej inštancie a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.
18. Žalovaný napadol vyhovujúcu časť rozsudku, ktorou ho súd prvej inštancie zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.780,93 eur spolu s úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie mal podľa jeho názoru žalobcovi priznať len nárok na zaplatenie splátok splatných do podania žaloby na súd (a nie splatných až ku dňu rozhodovania súdom prvej inštancie), teda piatich splátok po 100,58 eur splatných od 20.11.2015 (splatnosť prvej splátky) do 20.03.2017 (splatnosť poslednej splátky, ktorá nastala pred podaním žaloby na súd) spolu vo výške 502,90 eur, pričom mal zohľadniť skutočnosť, že po podaní žaloby zaplatil už žalobcovi sumu 348,25 eur. Vyslovil názor, že žalobca nemal nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala po podaní žaloby na súd, t.j. od 20.04.2017 do 21.10.2024, pretože žaloba bola vo vzťahu k týmto splátkam podaná predčasne.
19. Uvedenú odvolaciu argumentáciu žalovaného vyhodnotil odvolací súd vzhľadom na dikciu ust. § 217 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako absolútne nedôvodnú, a zdôrazňuje, že pravidlo obsiahnuté v tomto zákonnom ustanovení (viazanosť súdu
stavom v čase vyhlásenia rozsudku) výslovne určuje, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov alebo na základe nesporných skutočností tvrdených stranami sporu, ak o ich pravdivosti nemá súd dôvodné a závažné pochybnosti, v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. To znamená, že súd nemôže rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje, alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne môže nastať (s výnimkou prípadov obsiahnutých v ods. 2 tohto ustanovenia, ktoré sa však v danom prípade neaplikovalo). Skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je pre súd záväzný a rozhodujúci tak v sporových ako i v nesporových konaniach v prípadoch, keď sa rozhoduje konštitutívne alebo deklaratórne. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie splátok, ktoré boli splatné ku dňu vyhlásenia jeho napadnutého rozsudku 08.10.2018 s tým, že posledná (najneskôr splatná) splátka, ktorú mu priznal, bola splatná dňa 20.09.2018, odvolací súd konštatuje, že postupoval správne v súlade s ust. § 217 ods. 1 C.s.p., a teda jeho rozhodnutie je v napadnutej časti vecne správne a zákonné, nakoľko odzrkadľuje stav aktuálny v čase jeho vyhlásenia. Ak by súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie splátok splatných po podaní žaloby až do vyhlásenia jeho rozsudku, jeho rozhodnutie by bolo nesprávne, nezákonné a v konečnom dôsledku nespravodlivé, pretože žalobca si tieto splátky (aj keď ako celok, zosplatnenú istinu) riadne uplatnil žalobou a ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie boli už splatné a žalovaným nesporne neuhradené. Na základe týchto skutočnosti vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaného ako absolútne nedôvodné a nespôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutej časti rozsudku.
20. Odvolací súd preskúmal tiež závislý výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu v spore doplnenej zásadou zavinenia zastavenia konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore 24,08%, a jeho preskúmaním dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, preto konštatuje správnosť napadnutého rozsudku aj v tejto časti.
21. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislej časti o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).