Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/109/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Z. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom V.. H. K. zastúpenej: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, IČO: 40 353 729, proti žalovanému: nebuďdlžník, s.r.o., IČO: 47 348 666, so sídlom Za poštou 3835/7A, Hlohovec, zastúpenému: Sidor a partneri, s.r.o. IČO: 52 635 970, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. februára 2019 pod č.k. -97 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu vo výške 90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa 17.01.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatením sumy 300 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je obchodná spoločnosť, uzatvorila s ním dňa 14.07.2016 zmluvu o spolupráci. V nadväznosti na ňu uzatvorila dohodu o splátkovom kalendári. V tejto dohode si žalovaný vyžiadal odmenu za plnenie zmluvy o spolupráci vo výške 2 504,51 eura rozdelenú na 83 mesačných splátok vo výške 30 eur a jednu splátku (v poradí 84.) vo výške 14,51 eura. Zmluvu a dohodu treba považovať za neplatnú, pretože odporujú o. i. ustanoveniam a a Uplatila nárok z bezdôvodného obohatenia ,zaplatila v období od 01.12.2016 do 15.08.2017 spolu 300 eur.

1.2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané že dňa 20.07.2016 bola medzi žalobkyňou ako klientom a žalovaným ako spoločnosťou uzatvorená Zmluva o spolupráci, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb zo strany spoločnosti klientovi a úhrada odplaty zo strany klienta na účet spoločnosti. Dňa 26.01.2017 bola uzatvorená Dohoda o splátkovom kalendári, v ktorej bolo o. i. uvedené, že na základe plnenia spoločnosti zo Zmluvy o spolupráci vznikol spoločnosti nárok na zaplatenie odplaty v celkovej výške 2 504,51 eura, ktorý sa klient zaväzuje uhradiť na účet spoločnosti. Klient je povinný uhradiť odplatu na bankový účet spoločnosti.

1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia , , , , ,, , , , , , , o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,

o ochrane spotrebiteľa, o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, a uviedol, že z Preambuly Zmluvy o spolupráci vyplýva ,že spoločnosť nebuďdlžník, s.r.o. je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej činnosti zabezpečuje pomoc fyzickým osobám - spotrebiteľom v prípadoch, kedy sú ich práva porušované zo strany podnikateľov (najmä nebankových spoločností). Spoločnosť nebuďdlžník vykonáva pre klientov všetky potrebné úkony, komunikuje s veriteľmi, dohaduje zlepšenie podmienok pre svojich klientov a (v pozícii sprostredkujúcej osoby) zabezpečuje pre svojich klientov tiež jednoduchšie a lacnejšie právne poradenstvo, prostredníctvom spolupracujúcich advokátov. Podľa článku I. bod 1 písm. b) Zmluvy o spolupráci, na základe dohody zmluvných strán bude spoločnosť klienta zastupovať sama alebo prostredníctvom tretej osoby (určenej spoločnosťou, najmä prostredníctvom advokáta a/alebo mediátora) v konaniach týkajúcich sa pohľadávky a prostredníctvom takýchto osôb zabezpečí tiež posúdenie pohľadávky a dotknutej zmluvy, za čo sa klient zaväzuje spoločnosti zaplatiť zmluvnú odplatu podľa čl. III tejto zmluvy. Podľa článku II. bod 5 Zmluvy o spolupráci, spoločnosť zabezpečuje právne posúdenie pohľadávok a dotknutých zmlúv, vykonávanie právnych úkonov a právne zastúpenie klienta prostredníctvom spolupracujúcich advokátov, spoločnosť určí klientovi konkretného advokáta ku dňu podpisu tejto zmluvy. V prípade, ak klient písomnou formou (postačí forma e-mailovej správy) požiada spoločnosť alebo potvrdí záujem o zastúpenie v súvislosti s pohľadávkou v súdnom konaní (alebo inom konaní), klienta bude v takomto konaní zastupovať advokát určený spoločnosťou. Pre tento prípad si zmluvné strany dohodli, že advokát má nárok na odmenu 65 eur za každý jeden úkon v rámci súdneho (vrátane rozhodcovského) a/alebo exekučného konania, s výnimkou účasti na pojednávaní, kde je odplata 115 eur za každú účasť na pojednávaní a na trovy právneho zastúpenia každého konania týkajúceho sa klienta (tieto trovy uhradí na účet advokáta veriteľ). Advokát prejaví súhlas so zastúpením klienta a podmienkami upravenými v tejto zmluve akýmkoľvek úkonom, ktorým prevezme jeho právne zastúpenie - napr. podpisom prevzatia plnomocenstva, zaslaním výzvy na adresu veriteľa, oslovením alebo komunikáciou s klientom alebo iným spôsobom. Na trvanie zmluvy medzi advokátom a klientom sa primerane použijú ustanovenia čl. IV tejto zmluvy. Podľa bodu 3 Dohody o splátkovom kalendári, klient je povinný uhradiť odplatu na bankový účet spoločnosti v Slovenskej sporiteľni v pravidelných mesačných splátkach podľa priloženého splátkového kalendára, prvých 83 splátok bude vo výške 30 eur a posledná 84. vo výške 14,51 eura, vždy k 20. dňu príslušného mesiaca.

1.4. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa až ods. 3 a uvedenú zmluvu a dohodu považoval za spotrebiteľské zmluvy. Uviedol. že zmluva o spolupráci nie je zmluvou o právnom zastúpení. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona o advokácii. taktiež Z článku I. písm. b) zmluvy o spolupráci nevyplýva, že sa žalovaný zaviazal poskytovať právne zastúpenie žalobkyni v zmysle zákona o advokácii. Z preambuly Zmluvy o spolupráci vyplýva, že žalovaný vykonáva pre klientov všetky potrebné úkony, komunikuje s veriteľmi, dohaduje zlepšenie podmienok pre svojich klientov a (v pozícii sprostredkujúcej osoby) zabezpečuje pre svojich klientov tiež jednoduchšie a lacnejšie právne poradenstvo, prostredníctvom spolupracujúcich advokátov. Žalovaný teda neposkytuje právne poradenstvo sám, ale prostredníctvom spolupracujúcich advokátov. Stotožnil s obranou žalovaného, že zmyslom spolupráce medzi ním a klientom je celkový administratívny proces týkajúci sa zabezpečenia všetkých podkladov, komunikácie s klientom, veriteľom, nájdenie a zosúladenie podkladov, nájdenie a zabezpečenie následného zastúpenia klienta advokátom a dohodnutie podmienok. V zmysle zmluvy o spolupráci sa žalovaný sám a/alebo prostredníctvom splnomocnených osôb zaviazal vykonávať činnosti smerujúce k zníženiu záväzku žalobkyne voči jej veriteľovi.

1.5.Žalobkyňa nepoprela skutočnosť, že žalovaný dosiahol dohodu s jej veriteľom ,ktorou znížil výšku jej záväzku celkovo o 7 155,74 eura, z čoho si následne uplatnil vopred dohodnutú zmluvnú odmenu. Žalobkyňa nepoprela ani tú skutočnosť, že bola po celý čas informovaná o krokoch žalovaného, resp. za žalovaného konajúcej advokátskej kancelárie a odsúhlasila ich.

1.6. Ďalej uviedol, že žalobkyňa poukázala na článok II. bod 5 Zmluvy o spolupráci a na o ochrane spotrebiteľa v znení . Poukázal na ust. o ochrane spotrebiteľa , ktoré zakazuje predávajúcemu vybrať spotrebiteľovi resp. inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene

alebo v záujme spotrebiteľa pod následkom neplatnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy. V článku II. bod 5 Zmluvy o spolupráci je uvedené, že spoločnosť zabezpečuje právne posúdenie pohľadávok a dotknutých zmlúv, vykonávanie právnych úkonov a právne zastúpenie klienta prostredníctvom spolupracujúcich advokátov, spoločnosť určí klientovi konkretného advokáta ku dňu podpisu tejto zmluvy. V prípade, ak klient písomnou formou (postačí forma e-mailovej správy) požiada spoločnosť alebo potvrdí záujem o zastúpenie v súvislosti s pohľadávkou v súdnom konaní (alebo inom konaní), klienta bude v takomto konaní zastupovať advokát určený spoločnosťou. Ustanovenie článku II. bod 5 Zmluvy o spolupráci je v zmysle o ochrane spotrebiteľa neplatné, nakoľko žalovaný v ňom výslovne uviedol, že spoločnosť určí klientovi konkrétneho advokáta ku dňu podpisu zmluvy. Neplatnosť tohto článku nespôsobuje neplatnosť zmluvy o spolupráci ako celku , pretože sa vzťahuje len na časť právneho úkonu s poukazom na ustanovenie . Na podporu obsahovej oddeliteľnosti poukázal na o ochrane spotrebiteľa, ktorý porušenie nesankcionuje neplatnosťou celej zmluvy , ale iba neplatnosťou ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy.

1.7. Rovnako dospel k záveru, že dohoda o splátkovom kalendári neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali mať za následok, že takáto dohoda je neplatná.

1.8. Ďalej uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, avšak neuviedla z akého právneho titulu. Z obsahu zmluvy vyvodil, že v danom prípade je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa sa domáhala ochrany ako spotrebiteľka v zmysle právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Pretože zmluvu o spolupráci a dohodu o splátkovom kalendári vyhodnotil ako platné právne úkony, žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

1.9.V časti vzájomnej žaloby poukázal na , v zmysle ktorého o prípadných návrhoch podľa odseku 4 rozhodne súd, ktorému bola vec postúpená, alebo súd, ktorý pokračuje v konaní. Uvedené ustanovenie teda ukladá súdu, ktorému bola vec postúpená, povinnosť rozhodnúť aj o vzájomnej žalobe, ktorá bola podaná v rámci upomínacieho konania. Konanie na súde, na ktorý bola vec postúpená, už nie je upomínacím konaním, a preto o vzájomnej žalobe v zmysle musí súd rozhodnúť. Žalovaný v zmysle podal vzájomnú žalobu voči žalobkyni tak, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 90 eur, s plnením ktorej je žalobkyňa v omeškaní. Žalovaný prostredníctvom splátkového kalendára umožnil žalobkyni splácať plnenie v splátkach. Zmluva o spolupráci a dohoda o splátkovom kalendári sú platné. Odplata bola jasným transparentným spôsobom v zmluve vyjadrená, je zrejmý mechanizmus odplaty pre každý stav uvedený v prípadoch. Žalobkyňa v samotnom konaní nepoprela tú skutočnosť, že žalovaný dosiahol dohodu s jej veriteľom, ktorou jej znížil výšku záväzku celkovo o 7 155,74 eura. Z toho si následne uplatnil vopred dohodnutú zmluvnú odmenu. Žalovaný si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti .Preto mu vznikol nárok na dohodnutú odmenu vo výške 2 504,51 eura, z ktorých žalobkyňa uhradila sumu 300 eur.

1.10. O trovách konania rozhodol podľa . Žalovaný plný úspech vo veci, s poukazom na cit ust. §-u 255 ods.1 mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

2. 1. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie, ktoré zdôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedla, že odôvodnenie rozsudku je značne nekonzistentné keď uvádza skutkové tvrdenia o neposkytovaní právnych služieb žalovaným priamo, ale prostredníctvom advokátov (jedného advokáta). Ustanovenie v zmluve o spolupráci o voľbe advokáta považoval za neplatné, o plnení si zmluvných povinností žalovaným, hoci ďalej uviedol, tieto povinnosti plnil už uvedený advokát a samotný žalovaný poskytoval len administratívne služby. Protirečil sa v časti odôvodnenia rozsudku o skutkových zisteniach. Potom je časť odôvodnenia rozsudku v súlade s výrokom a časť v rozpore s ním. Takýto stav je v zmysle ustálenej judikatúry porušením práva na spravodlivý proces. Ďalej namietala, že súd

prvej inštancie procesne perfektným dokazovaním dospel k viacerým nesprávnym skutkovým zisteniam. Mylné je jeho skutkové zistenie o plnení si povinností zo strany žalovaného. Odhliadnuc od toho, že nie je jasné, ktoré povinnosti mal na mysli, či povinnosti administratívneho charakteru, o ktorých prítomnosti sa v konaní žiadne bližšie skutočnosti neobjavili, alebo o plnenie povinností spočívajúcich v právnej pomoci plniacej spolupracujúcimi advokátmi (jeden advokát). Podľa e-mailovej správy žalovaný prestal poskytovať služby klientom. Súd správne posúdil zmluvu o spolupráci ako spotrebiteľskú zmluvu. Potom ju posudzoval podľa zákona o advokácii. Správne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenie a o advokácii a niektoré ďalšie ustanovenia zákona o advokácii. Správne zistil, že žalovaný nie je advokátom (advokátskym spoločenstvom). Zmluvu o spolupráci ale neposúdil podľa príslušných ustanovení tak zákona o advokácii ,ani . Zákon o advokácii vyčerpávajúco definuje, čo sa považuje za poskytovanie právnych služieb a kto je oprávnený za odmenu poskytovať právne služby. V zmluve o spolupráci sa žalovaný ako dodávateľ so žalobkyňou ako spotrebiteľskou dohodol, že o. i., bude klienta zastupovať sám alebo prostredníctvom tretej osoby, najmä - teda nielen - advokáta alebo mediátora v konaniach týkajúcich sa pohľadávky (čl. I bod 1 písm. b/ zmluvy o spolupráci). Podľa pre spotrebiteľské zmluvy platí vyvrátiteľná domnienka, že neboli individuálne dohodnuté, a ak dodávateľ tvrdí opak, musí to dokázať. Dodávateľ opak netvrdil ani nedokázal, zmluva teda nebola individuálne dohodnutá. V zmluve o spolupráci žalovaný jasne sformuloval svoj záväzok o. i. zastupovať klienta v konaní týkajúcom sa pohľadávky sám alebo prostredníctvom tretej osoby. V čl. II bod 1 zmluvy jej zakázal nechať sa zastupovať inou osobou, teda napríklad advokátom, okrem neho alebo ním určenou treťou osobou. Mohol by ju zastupovať v konaniach o pohľadávke, ale len bezodplatne. Za svoje konanie vypýtal odmenu. Tým porušil zákon o advokácii a tiež g) o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neplatné ustanovenie zmluvy, ktorým si žalovaný vyhradil právo vybrať pre ňu advokáta. Ak teda pre ňu nejaký advokát vykonával úkony právnej služby, vykonával ich v rozpore so zákonom a bez právneho dôvodu. Žalovaný je živnostník bez oprávnenia na poskytovanie právnych služieb za odplatu. Nebol oprávnený určiť jej advokáta, ktorý jej mal tieto služby poskytovať. Poskytovanie administratívnych služieb nie je samostatným predmetom zmluvy o spolupráci a zmluvné strany si za také služby osobitne ani nedohodli žiadnu odmenu. Žalovaný jej dal na podpis zmluvu, v ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb za odplatu. Ustanovenie zmluvy je v rozpore so zákonom o advokácii aj so živnostenským zákonom, a pretože predmet zmluvy je podstatnou náležitosťou zmluvy, nemôže byť zmluva platná ani vo zvyšku. Prípadné plnenie zo strany žalovaného (žiadne nepreukázal) ani advokátskej kancelárie, s ktorou nemala žiadny zmluvný vzťah, nemá vplyv na právne posúdenie skutkového stavu a na jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2.2. V časti vzájomnej žaloby uviedla , že žalovaný nie je ani vecne legitimovaný. Uviedla, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu len skonštatovala prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok. Nepovažovala za potrebné, aby sa nimi súd (Okresný súd Banská Bystrica alebo Okresný súd Nitra) zaoberal. Uviedla to s ohľadom na ustanovenie o upomínacom konaní. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie zamietnuť vzájomnú žalobu a priznať jej nárok na náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby. Navrhla, aby odvolací súd vydal rozsudok: Rozsudok v zamietavej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60 eur od 2. 12. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 24. 1. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 21. 2. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 16. 3. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5, % ročne zo sumy 30 eur od 19. 4. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 18. 5. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 20. 6. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 14. 7. 2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30 eur od 16. 8. 2017 do zaplatenia. Rozsudok v časti o vzájomnej žalobe mení tak, že vzájomnú žalobu zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania zo žaloby aj zo vzájomnej žaloby.

3. Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Poukázal na Preambulu spoločnosti a správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že so žalobkyňou neuzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb podľa zákona o advokácii. So všetkými námietkami sa súd prvej inštancie vyporiadal v dôvodoch písomného rozhodnutia. Žalobkyňa od počiatku mala vedomosť o osobe advokáta a o úkonoch ním vykonávaných v jej prospech a v súlade s jej pokynmi. Udelila mu plnomocenstvo. V časti odvolanie z jeho vzájomného návrhu považoval odvolanie za nejasné. Opätovne poukázal na právny dôvod nároku žalobkyne vyplývajúci z ustanovenia a vyžadujúci aplikáciu synalagmatického plnenia. Žalobný návrh neobsahuje v zmysle citovaných ustanovení synalagmu a žalobkyňa nepreukázala v konaní, že mu je ochotná plniť. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať zistený skutkový stav, tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalobkyňa uplatnila nárok z titulu bezdôvodného obohatenie pre neplatnosť zmlúv uzavretých so žalovaným. Na daný právny vzťah z titulu neplatnosti právneho úkonu sa potom vzťahuje ustanovenie .

Podľa ak je zmluva neplatná, alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal .

Podľa , príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa , príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa , príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

6. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že obaja účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú za predpokladu, že z nich obaja plnili, zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu, zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech. Význam ust. teda spočíva v tom, že zakotvuje vzájomnú viazanosť práv a povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Práva účastníka na vrátenie poskytnutého a prijatého plnenia sú vzájomne podmienené. Ide teda o práva obapolné, synalagmatické podľa ktorých ak majú zo zmluvy zároveň plniť účastníci navzájom, môže sa domáhať plnenia len ten, kto sám dlh splnil alebo je ochotný a schopný ho plniť. V prípade vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy nie je synalagma daná zmluvou, ale vyplýva zo zákona - z ust. . Vzájomná viazanosť práv a povinností prichádza do úvahy len v prípade, kedy podľa zmluvy majú plniť obe jej strany a ak obe tiež skutočne plnili. Ak však ani jeden z účastníkov zmluvy

sám dobrovoľne plnenie nevrátil, musí každý z nich v prípade žaloby súčasne s požiadavkou vrátenia poskytnutého plnenia navrhnúť vrátenie všetkého, čo sám podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy prijal. Ak vrátil len časť prijatého plnenia, musí navrhnúť zvyšok. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toho obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je, že k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe . Na základe ustanovení zákona o bezdôvodnom obohatení, nemožno riešiť prípady, keď povinnosť plniť je daná na základe osobitného ustanovenia zákona, alebo inej právnej povinnosti. Ak konkuruje právnej úprave bezdôvodného obohatenia iná, a to osobitná úprava právneho vzťahu, je potrebné použiť túto osobitnú konkurujúcu úpravu.Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie bez právneho dôvodu, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť, neplnil a ten, kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

7.V danom prípade súd prvej inštancie na predmetnú právnu vec aplikoval ust. a bezdôvodné obohatenie žalovaného kvalifikoval ako majetkový prospech získaný neplatným právnym úkonom . Dané zmluvné dojednania strán sporu vyhodnotil ako platné právne úkony, na základe čoho nemohol žalovanému vzniknúť majetkový prospech. Odvolací súd sa s jeho názoru stotožnil, pretože strany sporu neuzatvorili zmluvu o poskytnutí právnej pomoci podľa zákona o advokácii ( ktorá je zmluvou príkaznou) ale uzatvorili príkaznú zmluvu na základe ktorej sa žalovaný zaviazal v prospech žalobkyne vyvíjať činnosť k popretiu pohľadávky alebo jej časti s tým , že bude klienta zastupovať sám alebo prostredníctvom tretej osoby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný vykonal úkony podľa zmluvy a žalobkyni vyjednal zníženie dlhu. Po splnení úlohy si vyúčtoval odmenu, ktorá medzi nimi bola dohodnutá. Žalobkyňa mu preto neplnila bez právneho dôvodu, ale plnila na základe zmluvy, ktorou sa zaviazala poskytnúť po splnení príkazu odmenu žalovanému. Žalobkyňa teda úhradu za službu pre žalovaného nevykonala bez právneho dôvodu, ale týmto právnym dôvodom bola práve dohoda so žalovaným. O plnenie bez právneho dôvodu teda v danom prípade nejde.

8.V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa so žalovaným spolupracovala, konal v zmysle jej pokynov. Plnil na službách vykonaných v prospech žalobkyne aj z vlastných prostriedkov. Takto zistené skutkové okolnosti potom svedčia o tom, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné kvalifikovať v zmysle ust. , ako právny vzťah z príkaznej zmluvy. Príkazná zmluva je pritom bezformálnou konsenzuálnou dvojstranne zaväzujúcou zmluvou. Prostredníctvom nej sa jedna strana zaväzuje obstarať bezodplatne (prípadne odplatne, ak je to predmetom dohody) pre druhú stranu nejakú záležitosť. Pojmovými znakmi príkaznej zmluvy teda sú obstaranie veci, resp. vykonanie inej činnosti pre iného. Predmetom príkaznej zmluvy je buď právny úkon alebo faktická činnosť v záujme príkazcu. Príkazná zmluva pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Príkazná zmluva v praxi vzniká na základe „príkazu“ toho, komu ide o obstaranie veci. Príkaz je jednostranný právny úkon, ktorým príkazca ukladá niekomu obstaranie nejakej veci alebo nejakú činnosť, robiac tak v očakávaní, že sa druhá strana na to podujme. Príkaz sa stáva perfektným, ak dôjde adresátovi, t. j. predpokladanému príkazníkovi. Príkazná zmluva v takom prípade vznikne prijatím príkazu zo strany jeho adresáta. Stranami príkaznej zmluvy sú príkazca, pre ktorého sa na základe zmluvy nejaká vec obstaráva a príkazník, ktorý je obstarávateľom tejto veci. Na oboch stranách môže vystupovať fyzická osoba alebo právnická osoba. Príkazník je povinný obstarať vec alebo vykonať činnosť, ktorú zmluvou vzal na seba. Predmet príkaznej zmluvy sa uskutočňuje „pre príkazcu“, t. j. v jeho záujme. Príkazník má právo na náhradu potrebných a užitočných nákladov a právo na odmenu aj v prípade, že sa výsledok nedostaví. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa (ako príkazca) v danom prípade požiadala žalovaného (ako príkazníka) o obstaranie, ktorú službu preukázateľne vykonal. Po splnení príkazu je totiž príkazník povinný predložiť príkazcovi vyúčtovanie ( ), obsahom ktorého je aj prehľad nákladov, na úhradu ktorých je príkazca povinný. V zmysle ust. je potom príkazca povinný nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, pričom táto povinnosť nie je podmienená úspešným splnením príkazu. Povinnosť

nahradiť náklady zodpovedá povinnosti refundácie toho, čo príkazník vynaložil pri vykonávaní príkazu. Náklady, bez ktorých by príkazník nemohol príkaz vôbec splniť, je príkazca povinný uhradiť vždy. Nedostatky spočívajúce v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia boli potom napravené týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. Nemajú vplyv na konečnú vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože obe strany tvrdili, že nedošlo k uzavretiu zmluvy podľa zákona o advokácii, ktorá je zmluvou príkaznou. Odvolací súd má za to, že v ostatnom je rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a stručne odôvodnené a logicky konzistentné. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobkyne, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím potvrdil.

9.Z obsahu odvolacieho petitu žalobkyne vyplýva, že žiadala zmeniť rozsudok v časti vzájomnej žaloby, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 90 eur. V tejto časti len poukázala a dôvody odvolania v zamietajúcej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny potvrdil, pretože dospel k záveru, že žalobkyňa je povinná žalovanému plniť a svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila.

10.O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).