Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-102-2019.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O., A. R. XXX/XX, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2013, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa domáhal voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému v súvislosti s vyššie uvedenou zmluvou, vo výške 1.140,51 eur spolu s 5% úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 5.4.2013 došlo medzi právnym predchodcom žalovaného (CETELEM SLOVENSKO a.s.) a žalobcom k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Predmetom žaloby je nárok vyplývajúci z časti 2 úverovej zmluvy, t.j. zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Žalobca uviedol, že kreditnú kartu prvýkrát použil až dňa 7.10.2013 na hotovostný výber prostriedkov a následne dlžnú sumu začal splácať prideleným splátkovým mesačným programom. Podľa názoru žalobcu v danom prípade ide o typickú formulárovú zmluvu a on ako dlžník nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej znenie navrhnuté veriteľom. Žalovaný mu takto vnútil aj iný právny úkon, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti, pričom ako dlžník nemal na výber a musel podpísať celú predloženú predtlač listiny. Poukázal na to, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľskému úveru. Okrem toho namietal, že výpočet RPMN, uvedený v zmluve, nezohľadňuje sumu určenú na úhradu poistného a výška RPMN je potom v skutočnosti iná, ako v zmluve uvedených 45,94%. Žalobca uviedol, že on poistenie ani nežiadal, bolo mu poskytnuté bez toho, aby oň mal záujem. Žalobca tiež uviedol, že zmluvnou stranou nebola poisťovňa, ktorá poistenie poskytuje a on v čase záujmu o úver už nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a poistenie odmietnuť nemohol. Okrem uvedeného poukazoval žalobca aj na to, že v zmluve sú neprijateľné podmienky, ako rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy, či poplatok za správu revolvingového úveru. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru žalobcu zmluva o
revolvingovom úvere je pre porušenia zákona bezúročná a bez poplatkov, vznikol mu voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že celkovo vyčerpal peňažné prostriedky v sume 7.499,31 eur, žalovanému uhradil sumu 8.639,82 eur a výška bezdôvodného obohatenia potom predstavuje sumu 1.140,51 eur. Žalovaného prostredníctvom mediátora vyzval na riešenie sporu mimosúdnou dohodou, čo však žalovaný odmietol, nakoľko podľa jeho názoru predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.
2. V priebehu konania žalobca svoju žalobu v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia rozšíril tak, že si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.352,30 eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Rozšírenie žaloby súd na pojednávaní dňa 26.2.2020 pripustil. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluva, ktorú s právnym predchodcom žalovaného uzatvoril, bola predtlačená, on aj otázku poistenia bral v kontexte zmluvy ako celok. Nevedel sa vyjadriť, ako je možné, že v časti 1 zmluvy, týkajúcej sa spotrebiteľského úveru v sume 612,90 eur, bol úver dojednaný bez poistenia. Žalobca si nepamätal, ako konkrétne došlo k uzavretiu zmluvy; podľa neho pravdepodobne mu prišla ponuka formou reklamy, na základe čoho on zrejme žalovaného kontaktoval - pravdepodobne po telefóne. Čo konkrétne - aké podmienky úveru - prejednávali, uviesť nevedel, uviedol, že pravdepodobne nejaká komunikácia so žalovaným o úvere prebehla, na základe čoho si on potom od zamestnávateľa (Hornonitrianske bane Prievidza a.s.) vyžiadal potrebné podklady, ktoré pravdepodobne žalovanému zaslal poštou a potom mu asi poštou prišla aj zmluva, ktorú on podpísal a zaslal ju späť žalovanému. Potvrdil, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere čerpal finančné prostriedky aj v súčasnosti (naposledy vo februári 2020 vo výške 80,- eur), keďže potreboval finančnú hotovosť. Žalobca v konaní uviedol, že bol v tom, že možnosť vypovedať zmluvu nemal, inak by to dávno urobil. To, že takáto možnosť v zmluve je uvedená, si pravdepodobne nevšimol.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že žalobca súhlas s uzatvorením zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere vyjadril svojim osobitným podpisom, ktorý bol jasne a zreteľne označený a oddelený od časti 1. Úverovej zmluvy. Námietku žalobcu, týkajúcu sa neuvedenia rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky, nepovažoval za dôvodnú vzhľadom na judikatúru NS SR, ako aj k rozsudku Súdneho dvora EÚ C-331/18. V súvislosti s údajom o RPMN uviedol, že táto výška RPMN je vypočítaná správne, nakoľko aj zo samotnej zmluvy v časti 2 ods. 1 bode 1.1 zmluvy je uvedené, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistení revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Pokiaľ ide o výšku poplatku za poistenie - zo zmluvy (časť 3 ods. 1 bodu 1.2 zmluvy) vyplýva, že tento poplatok je vyjadrený percentom z mesačnej splátky revolvingového úveru a je zahrnutý do mesačnej splátky. V súvislosti s ustanovením o rozhodcovskej doložke, zakotveným v časti 2 ods. 5 bod 5.3 úverovej zmluvy, uviedol, že táto rozhodcovská doložka je koncipovaná v súlade s platnou právnou úpravou, a to zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Pokiaľ teda žalovaný konal v postavení poskytovateľa platobných služieb a v súlade so Zákonom o platobných službách, nie je možné hodnotiť jeho konania ako konanie v rozpore so zákonom a dotknuté ustanovenie úverovej zmluvy je potom v súlade so zákonom a nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že táto bola uzavretá v súlade s ust. 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože bola vyjadrená osobitne v čl. 3 ods. 3 úverovej zmluvy, je aj osobitne podpísaná, je písaná rovnakým písmom, nezaťažovala žalobcu na zdĺhavejšie čítanie, je písaná zrozumiteľným jazykom pre bežného spotrebiteľa. Obsahuje aj následok osobitného podpísania, preto podľa žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá v rozpore so zákonom, a teda je platným právnym úkonom. Žalovaný poukázal na to, že žalobca aj po podaní žaloby opakovane čerpá z kreditnej karty poskytnutej na základe úverovej zmluvy zo dňa 5.4.2013, hoci v žalobe uvádza, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere mu bola „vnútená“. Takéto konanie žalobcu je potom nutné vnímať vo vzájomnej súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou; tvrdenia žalobcu v žalobe tak nezodpovedajú skutočnosti. Vo vyjadrení zo dňa 3.2.2020 žalovaný uviedol, že žalobca čerpal celkovo sumu 7.765,01 eur a titulom splátok revolvingového spotrebiteľského úveru uhradil sumu 8.891,61 eur.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 5.4.2013, prehľadu čerpania a splátok, výzvy na mimosúdnu dohodu zo dňa 31.10.2019, vyjadrení žalovaného zo dňa 18.12.2019 a 3.2.2020, dokladu o zaslaní kreditnej karty žalobcovi, potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatí splátok od žalobcu, prehľadu obratov na kreditnej karte, vyjadrenia
žalobcu zo dňa 15.1.2020, oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 11.6.2019, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalobca ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s.) dňa 5.4.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Na základe časti 1. tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi sumu 612,90 eur - úver na kúpu spotrebného tovaru, ktorého cena bola 681,- eur a žalobca uhradil predajcovi sumu 68,10 eur. Žalobca sa úver zaviazal vrátiť spolu s 23,56% ročným úrokom v 10. mesačných splátkach po 68,10 eur vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 15.5.2013 a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 15.2.2014. Úver bol dojednaný bez poistenia. Zároveň v časti 2 strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi revolvingový úver vo výške úverového rámca 5.000,- eur. V zmluve si sporové strany dohodli aktuálnu výšku úverového rámca 600,- eur s tým, že žalobca sa zaviazal úver vrátiť spolu s úrokmi a poplatkami. Výška mesačnej splátky v zmluve bola dohodnutá minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá v 10. deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby bola vo výške 28,68% ročne, RPMN 45,94% ročne, prvá splátka mala byť splatná k 10.dňu v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca si zvolil Základný súbor poistenia a poplatok za poistenie bol 3,33%. Podľa bodu 1.2. v časti 3 zmluvy sa uvádza, že oprávnenou osobu na prijatie poistného plnenia je žalovaný (jeho právny predchodca) a poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je vyjadrený percentom z mesačnej splátky revolvingového úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky. Podľa bodu 2.1 druhej časti zmluvy zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na neurčitú dobu. V zmluve (bod 1.1 druhej časti) sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN s tým, že pre tento výpočet nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená 26,62%. V zmluve je tiež uvedené, že poplatok za správu revolvingového úveru je vo výške podľa sadzobníka poplatkov. Žalobca bol oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalobcom alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. V zmysle časti 3 bodu 6.2 zmluvy žalobca bol kedykoľvek oprávnený zmluvu písomne vypovedať s jednomesačnou výpovednou lehotou formou doporučeného listu doručeného na adresu sídla právneho predchodcu žalovaného.
6. V časti 3 bod 1.1 zmluvy sa uvádza, že žalobca vyhlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2022 a CTM3032, uzavretými medzi právnym predchodcom žalovaného a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, Bratislava, a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s., ktoré sú súčasťou rámcových zmlúv o poistení, súhlasí s nimi a svojim podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral, t.j. Základný súbor poistenia, Štandardný súbor poistenia, Rozšírený súbor poistenia alebo Komplexný súbor poistenia Istota.
7. Žalobca revolvingový úver prostredníctvom kreditnej karty čerpal, zo strany žalovaného (jeho právneho predchodcu) mu kreditná karta bola zaslaná spolu so základnými údajmi: číslo karty XXXXXXXXXXXXXXXX, číslo úverového účtu XXXXXXXXXXXXXX, maximálny úverový rámec 3.400,- eur, aktuálny úverový rámec 900,- eur, mesačná úroková miera 1,89%, výška mesačnej splátky 45,- eur, poistenie kreditnej karty ÁNO, dátum platnosti karty od 09/2013. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalobca ku dňu rozhodovania súdu vyčerpal sumu celkom 7.845,01 eur s tým, že finančné prostriedky čerpal aj po podaní žaloby a naposledy takto čerpal sumu 80,- eur dňa 6.2.2020. Žalovanému žalobca uhradila celkom sumu 9.011,77 eur, pričom splátky žalovanému uhrádzal aj po podaní žaloby a posledná úhrada bola realizovaná v sume 120,- eur dňa 3.2.2020. Tieto skutočnosti žalobca v konaní aj potvrdil.
8. Žalobca sa v konaní domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingového úveru, čo odôvodňoval tým, že zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľskému úveru. Okrem toho namietal, že výpočet RPMN, uvedený v zmluve, nezohľadňuje sumu určenú na úhradu poistného a výška RPMN je potom v skutočností iná, ako v zmluve uvedených 45,94%. Žalobca v žalobe uviedol, že on poistenie ani nežiadal, bolo mu poskytnuté bez toho, aby oň mal záujem. Poukazoval na to, že text zmluvy je vopred predformulovaný a on nemal možnosť do neho zasiahnuť. Výpoveďou žalobcu v konaní bolo zistené, že žalobca si vôbec nespomína na okolnosti uzavretia zmluvy o úvere, nepamätal si, čo konkrétne s právnym predchodcom žalovaného pred uzavretím zmluvy prejednával. Žalobca sa iba domnieval, že pravdepodobne na základe doručenej reklamy on kontaktoval telefonicky právneho predchodcu žalovaného, následne si u zamestnávateľa vyžiadal potrebné podklady, zaslal ich žalovanému a ten mu potom pravdepodobne poštou poslal znenie zmluvy. Žalobca uviedol, že on potom zmluvu podpísal a zaslal ju žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) späť. Žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo úver v prvej časti zmluvy je dohodnutý bez poistenia a revolvingový úver v druhej časti zmluvy už poistenie dohodnuté má. Z výpovede žalobcu bolo zistené, že kreditnú kartu na čerpanie finančných prostriedkov využíval, a to aj po podaní žaloby, keď naposledy čerpal revolvingový úver vo výške 80,- eur dňa 6.2.2020 a splátku v sume 120,- eur uhradil naposledy tiež vo februári 2020. V žalobe žalobca poukazoval aj na neprijateľné podmienky zmluvy o úvere, a to v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky a dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa v konaní titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému zároveň domáhal (po rozšírení žaloby) zaplatenia sumy 1.352,30 eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia.
9. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere podľa neho má všetky predpísané náležitosti. V súvislosti s uvádzaním údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradí, v ktorom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľskému úveru, uviedol, že takýto rozpis splátok nie je povinný v zmluve uvádzať, a to aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ale i rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Zastával názor, že údaj o RPMN je v zmluve uvedený správne, nakoľko poistenie úveru nebolo povinné, dlžník ho mohol kedykoľvek odvolať, a to aj pred poskytnutím úveru, čo vyplýva aj z obsahu zmluvy. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere mu bolo žalovaným vnútené, uviedol, že súhlas s touto časťou zmluvy žalobca osobitne podpísal a za situácie, že neustále čerpá prostriedky z revolvingového spotrebiteľského úveru ani nemôže nedostatok vôle namietať.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
13. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 1.1.2018) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
16. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 5.4.2013. Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalovaný (jeho právny predchodca) ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o revolvingovom úvere žalobcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalobca v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Na základe ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. je potom žalobca oprávnený domáhať sa žalobou na súde určenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
17. Súd preto v konaní skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že predmetná zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere má zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ žalobca poukazoval na absenciu údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľskému úveru, súd uvádza, že k tejto otázke sa vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil Najvyšší súd SR tým spôsobom, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenia toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej splátky (uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2017, 4Cdo/211/2017, 3Cdo/56/2018).
18. Súd dospel k záveru, že aj údaj o výške RPMN je v zmluve uvedený správne, keď na výpočet výšky RPMN nebola použitá hodnota poistného. V zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danej veci síce znenie ustanovenia bodu 1.1. v časti 3 zmluvy je naformulované tak, že navodzuje dojem o tom, že zmluva predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto bode uvedeného, avšak v bode 1.1. v časti 2 zmluvy sa jednoznačne uvádza, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a žalobca ako dlžník má možnosť poistenie odvolať aj pred poskytnutím revolvingového úveru a túto skutočnosť, t.j. že poistenie úveru nebolo podmienkou uzavretia zmluvy tvrdil v konaní aj žalovaný. Súd pri posúdení toho, či poistenie úveru bolo podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, prihliadol k tomu, že napriek zneniu bodu 1.1. v časti 3 zmluvy, ktoré navodzuje dojem, že poistenie dlžník uzavrieť musí, pri úvere dojednanom v časti 1 zmluvy, bol tento úver dojednaný bez poistenia a v časti 2 zmluvy bol revolvingový úver dojednaný s poistením. Z uvedeného teda vyplýva, že úver bolo možné dojednať aj bez poistenia. Ak teda spotrebiteľ na túto službu pristúpi dobrovoľne, hodnota poistného nevstupuje (nezapočítava sa) do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa názoru súdu žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť uzavrieť zmluvu o úvere aj bez poistenia, na poistenie úveru pristúpil dobrovoľne a poskytnutie revolvingového úveru ním nebolo podmienené, čo vyplýva z obsahu zmluvy o úvere (Základné podmienky zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, bod 1.1. časti 2 zmluvy), v ktorej je výslovne deklarované, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a tiež, že dlžník (žalobca) je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím úveru. V prejednávanej veci nebola tvrdená ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by skutkové zistenie o dobrovoľnom uzavretí poistenia úveru zo strany žalobcu spochybnila. Žalobca v konaní síce s súvislosti s poistením uvádzal, že pri uzatváraní zmluvy mu nebolo odporučené, ktoré poistenie by si mal zvoliť a otázku poistenia bral v kontexte zmluvy ako celok, zároveň sa však nevedel rozpamätať na konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy, iba predpokladal, že on na základe reklamy žalovaného kontaktoval, nevedel, čo konkrétne so žalovaným prejednávali
(„zrejme sme sa bavili o úvere; myslím, že pravdepodobne prebehla nejaká komunikácia so žalovaným.“) a nevedel vysvetliť, prečo v časti 1 zmluvy je úver dohodnutý bez poistenia a v časti 2 zmluvy už poistenie dohodnuté je. Vzhľadom k tomu, že žalobca si nespomínal ani na prejednanie základných údajov úveru a okolnosti, za akých k uzavretiu zmluvy došlo, jeho tvrdenie o tom, že poistenie s ním prejednané nebolo, súd nepovažoval za hodnoverné. Vzhľadom na uvedené preto súd postup žalovaného považoval za správny, keď do výpočtu celkových nákladov úveru (údaj o RPMN) nezahrnul náklady poistného. V zmluve teda nebola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa; úverová zmluva obsahuje obligatórne náležitosti predpísané zákonom č. 129/2010 Z.z., a preto ju nemožno sankcionovať domnienkou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Rovnako v danej veci neprichádza do úvahy ani použitie ust. § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), nakoľko žalobca v konaní uviedol, že v súvislosti s poskytnutím úveru pred uzavretím zmluvy si od zamestnávateľa (Hornonitrianske bane Prievidza a.s.) vyžiadal potrebné doklady, t.j. právny predchodca žalovaného pred uzavretím zmluvy so žalobcom postupoval v súlade s ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
19. Pre úplnosť súd, v súvislosti s tvrdením žalobcu, že zo strany žalovaného mu bolo vnútené aj uzavretie právneho úkonu - zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti, pričom on ako dlžník nemal na výber a musel podpísať celú predloženú predtlač listiny, uvádza, že toto tvrdenie žalobcu nekorešponduje so znením zmluvy, podľa ktorého dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere si vyžadovalo osobitný podpis žalobcu. Pokiaľ teda žalobca nemal záujem o uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, nemusel dojednanie o tejto časti zmluvy podpísať; naviac, ak znenie zmluvy mu bolo doručené poštou a mal dostatočný čas a priestor sa s jej obsahom oboznámiť. Tvrdenie jeho nezáujmu o tento druh úveru je zároveň aj v rozpore s tým, že žalobca úver využíva aj v súčasnosti (t.j. aj po podaní žaloby). Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na rozhodcovskú doložku a dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľné zmluvné podmienky, súd na tieto tvrdenia neprihliadal, nakoľko žalobca sa žalobou domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a existencia prípadných neprijateľných podmienok uvádzaných žalobcom nemá podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. na takéto určenie vplyv.
20. Vzhľadom k tomu, že súd nepovažoval revolvingový spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 5.4.2013 za bezúročný a bez poplatkov, nie je dôvodná ani žaloba žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa tvrdenia žalobcu malo na strane žalovaného vzniknúť v dôsledku jeho úhrad príslušenstva úveru (úroky, poplatky).
21. Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalovaný plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.