Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cr-20-2017.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cr/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v právnej veci žalobkyne : Mgr. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, M., proti žalovanému: Fincentrum, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 49/II., Bratislava, IČO: 36 752 606 zast. AK HERCEG, s.r.o. - advokátska kancelária, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15.08.2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu IURO, z.z.p.o. v Bratislave sp. zn. 31/2016RS4 zo dňa 06.07.2016. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodcovský rozsudok obsahuje odôvodnenie , podľa ktorého v zmysle Zmluvy o spolupráci v nadväznosti s províznou smernicou bola vyplatená provízia, resp. záloha za sprostredkované finančné služby sprostredkované finančné služby s tretími osobami, ktoré však tretie osoby následne stornovali, resp. nesplnili si zmluvné podmienky alebo neboli naplnené podmienky pre vyplatenie provízie, a preto žalobkyni vznikla povinnosť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia alikvotnú časť vyplatených provízii resp. zaplatených záloh vrátiť, čo ku dňu podania žaloby v žalovanej sume žalobkyňa nesplnila, pričom presná výška a špecifikácia dlžnej sumy mala vyplynúť z Výpisu z provízneho účtu a transakčnej histórie žalobkyne.
2. Žalobkyňa počas trvania Zmluvy o spolupráci neposkytla finančné služby tretím osobám ako sa to uvádza v rozsudku. Podľa Zmluvy o spolupráci mala vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu predmetných zmlúv a následná starostlivosť o udržanie uzavretých zmlúv. Lenže na príkaz nadriadeného vykonávala náborovú činnosť, počas cestovania nemala možnosť uzatvárať zmluvy, takže nemohla vzniknúť storno provízia.
3. Žalovaný odmenu vyplatenú za prestup z inej firmy označil ako províziu. Nakoľko spolupráca nebola úspešná, takýmto spôsobom chce svoje výdavky vrátiť späť.
4. Žalobkyňa v žalobe taktiež uviedla, že žalovaný nemôže od nej požadovať úroky z omeškania, ktorých výška bola dohodnutá v Zmluve o spolupráce, ale nárok len na zákonný úrok z omeškania.
5. Žalobkyňa k žalobe doložila rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu IURO, z.z.p.o. v Bratislave sp. zn. 31/2016RS4 zo dňa 06.07.2016.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol vzťahom uzatvoreným v zmysle Obchodného zákonníka a žalobkyňa vystupovala voči žalovanému v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vykonávala činnosť podriadeného finančného agenta. Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu IURO, z.z.p.o. v Bratislave bola založená písomne uzatvorenou rozhodcovskou doložkou, obsiahnutou v čl. 8 bod 9 zmluvy o spolupráci.
7. Vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnom, spravuje sa rozhodcovské konanie ustanoveniami zák. č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 definuje dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 40 kogentným spôsobom.
8. Z argumentácie žalobkyne vyplýva, že nesúhlasí s právnym posúdením rozhodcovského súdu a namieta výšku úrokov z omeškania, na ktorých plnenie ju rozhodcovský súd zaviazal. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne porušenia hmotnoprávneho alebo procesného ustanovenia, ku ktorému malo dôjsť vydaním napadnutého rozhodcovského rozsudku a v súvislosti s kogentnou úpravou zákona o rozhodcovskom konaní považuje žalovaný argumentáciu žalobkyne a irelevantnú.
9. Vo vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovaného táto uviedla, že bez dôkladného dokazovania bola spomínaná dohoda o Akvizičnej zálohe, žiada, aby bola prekontrolovaná to na akú sumu bola vystavená a hlavne to, či táto suma bola preplatená a žiadala dodať dohodu. Na súd podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. relevantné vyjadrenie k tomu, že s tým nesúhlasila. Žiadala, aby jej boli všetky poistné zmluvy preposlané, ktoré podpisovala ako finančný agent, nakoľko o tom nemá kópiu. Rozhodcovská doložka je protizákonná, nakoľko bez možnosti zmien v zmluve je stanovená a hlavne ide o to, že nikto nemôže žiadať, aby práva občana a relevantný súd boli zrušené.
10. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe a doložil do spisu Dohodu o poskytnutí Akvizičnej zálohy .
11. Na pojednávanie sa žalobkyňa nedostavila. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne dôvody uvedené v § 4 ZoRK. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa napriek riadne doručenej žalobe bola v rozhodcovskom konaní nečinná, k žalobe sa nevyjadrila a nenavrhla ani žiadne dôkazy.
12. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252350'&ucin- k-dni='30. 6.2016'> tohto zákona.
13. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
14. Podľa § 41 ZoRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
15. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
16. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je odvolacím konaním. Súd v tomto konaní nemôže meritórne preskúmavať závery rozhodcovského súdu, takýto prieskum je v zásade vylúčený. Súd preskúmava existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského súdu namietaných žalobcom. Tieto dôvody sú taxatívne vymedzené v § 40 ods. 1 ZoRK. Tieto dôvody sú v zásade procesného charakteru a nezakladajú právomoc súdu na meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. V žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné vymedziť dôvod zrušenia podľa § 40 ods. 1 ZoRK. Dodatočné vznesenie nového dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je prípustné len v lehote podľa § 41 ZoRK.
17. Žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedla ani jeden z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 ZoRK, namietala len meritórne závery rozhodcovského súdu. Samotné nesprávne zistenie skutkových okolností rozhodcovským súdom nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
18. Vzhľadom na uvedené ako aj na skutočnosť, že súd nezistil ani dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. b ZoRK, súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žalovaný mal proti žalobkyni plný úspech preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať l en do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).