Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Ek-1371-2018.pdf
PDF · 95.54 KB
Case nature
Subarea
12Ek/1371/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 85104 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: D. nábrežie XX/XX, XXXXX H. - G. I., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 81107 Bratislava, o vymoženie istiny 119,17 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1371/2018 zo dňa 23. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1371/2018 zo dňa 23. októbra 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.10.2018 domáhal od povinného vymoženia istiny 119,17 Eur spolu s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu
- Výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 1861153217 zo dňa 05.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2018 a vykonateľnosť dňa 27.08.2018 (ďalej tiež ako „exekučný titul“). Súd dňa 05.10.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 81107 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 18EX 238/18. Poverený súdny exekútor dňa 31.10.2018 doručil povinnému Upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“). Povinný následne podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§61k ods. 2 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že v roku 2017 telefonicky preveroval stav svojich platieb poukazovaných oprávnenému, pričom mu bol zo strany zamestnanca oprávneného oznámený preplatok vo výške cca 199,00 Eur s tým, že v prípade možného nedoplatku na strane povinného naň bude preplatok započítaný. Z uvedeného dôvodu má povinný za to, že vedená exekúcia je neoprávnená a neodôvodnená a navrhuje exekúciu zastaviť. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie so zastavením exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie, obsahujúci exekučný titul, opodstatnenosť ktorého spochybňuje povinný, bol na súd postúpený v dôsledku márneho uplynutia lehoty na podanie námietok. Oprávnený neakceptoval dôvody uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa názoru oprávneného nemajú žiadny vplyv na výšku pohľadávky oprávneného voči povinnému, ani na správnosť výšky vymáhaného nároku. Súd po preskúmaní dôvodov návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli vyvolať účinky zamýšľané povinným, v tomto prípade zastavenie exekúcie. Povinným tvrdený preplatok na úhradách realizovaných v prospech
oprávneného nie je sám o sebe dôvodom pre zastavenie vedenej exekúcie. Exekučným titulom - Výkazom nedoplatkov č. 1861153217 zo dňa 05.06.2018 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 119,17 Eur spolu s príslušenstvom. V základnom konaní mal povinný možnosť využiť zákonom priznané opravné prostriedky voči exekučnému titulu, v danom prípade námietky. Oprávnený sa potom v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
3. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd exekúciu zrušil pre jej nedôvodnosť. Uviedol, že v prílohe súdu predkladá oznámenie o výsledku ročného zúčtovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 1963109418, v ktorom mu bolo oznámené, že oprávnený použil preplatok za posledné zúčtovacie obdobie na vyrovnanie vymáhanej pohľadávky. Ako prílohu k sťažnosti povinný súdu predložil Oznámenie o výsledku ročného zúčtovania číslo 1963109418 vydané dňa 25. 5. 2019 vo výške 98,94 eur obsahujúce tabuľku „Prehľad údajov pre výpočet RZ“ a autorizačnú doložku.
4. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že v súlade s ustanovením § 19 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vykonal povinnému ako platiteľovi poistného RZ 2017, výsledkom ktorého bol nedoplatok vo výške 119,17 Eur s tým, že výsledok tohto RZ 2017 bol následne povinnému oznámený zo strany oprávneného vo výkaze nedoplatkov (ďalej len ,,VN“) č. 1861153217, ktorý si povinný prevzal dňa 25.06.2018. Predmetný VN nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2018 a vykonateľnosť dňa 27.08.2018 a následne bol postúpený na vymáhanie cestou exekučného konania. Oprávnený v súlade s ustanovením § 19 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vykonal u povinného ako platiteľovi poistného RZ 2018, výsledkom ktorého bol preplatok vo výške 98,94 Eur. Preplatok bol v súlade s ustanovením § 19 ods. 16 zákona vo výške 98,94 Eur započítaný s pohľadávkou oprávneného, ktorá bola výsledkom RZ 2017 vo výške 119,17 Eur a je vymáhaná formou súdnej exekúcie, nakoľko platiteľ poistného predmetnú exekúciu ku dňu 21.05.2019 neuhradil. Po vykonaní zápočtu predstavuje neuhradená výška pohľadávky, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pod zn. 18EX 238/18 sumu 20,23 eur. Oznámenie o kompenzácii zo dňa 7.8.2019 a informáciu o zostatku vymáhanej sumy oprávnený doručil aj súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi. Na základe vyššie uvedeného a po posúdení sťažnosti, ktorá neobsahovala skutočnosti, na základe ktorých by došlo k zmene výšky preplatku z RZ 2018, oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti potvrdil pôvodne vykompenzovaný preplatok z RZ 2018, ktorý bol oznámený Oznámením zo dňa 21.05.2019 súdnemu exekútorovi.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je z časti dôvodná.
12. Z Výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 1861153217 zo dňa 05.06.2018, ktorý bol súdu predložený ako exekučný titul, súd považoval za zistené, že na základe ustanovenia § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), oprávnený vykonal ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2017 (ďalej len „RZ“) za platiteľa poistného, ktorým bol povinný. Celkovým výsledkom RZ za rok 2017, ktorý bol zistený ku dňu 23.5.2018, je nedoplatok vo výške 119,17 Eur, vypočítaný z údajov v tabuľke „Prehľad údajov pre výpočet RZ“. Oprávnený potom exekučným titulom zaviazal povinného ako platiteľa poistného zaplatiť nedoplatok vo výške 119,17 eur. Povinný bol poučený, že proti výkazu nedoplatkov môže platiteľ poistného do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky (§ 17a ods. 4 zákona). Výkaz nedoplatkov, proti ktorému neboli v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia platiteľovi poistného podané námietky s odôvodnením, sa stane uplynutím tejto lehoty právoplatný. Podľa § 19 ods. 15 zákona je platiteľ poistného povinný odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.
13. Z oznámenia o výsledku ročného zúčtovania číslo 1963109418 vydaného dňa 25.5.2019 vo výške 98,94 Eur Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 BRATISLAVA- PETRŽALKA, IČO: 35 937 874 (ďalej len „VŠZP“), na základe ustanovenia § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) súd zistil, že oprávnený vykonal ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2018 (ďalej len „RZ“) za platiteľa poistného - povinného. Celkovým výsledkom RZ za rok 2018, ktorý bol zistený ku dňu 21.5.2019, je preplatok vo výške 98,94 Eur, vypočítaný z údajov v tabuľke „Prehľad údajov pre výpočet RZ“. Z preplatku bola v súlade s ustanovením § 19 ods. 16 zákona suma vo výške 98,94 Eur započítaná s pohľadávkou oprávneného voči povinnému určenej sumou pohľadávky 98,94 Eur a obdobím od 2017.01 do 2017.12. Z vyššie uvedeného dôvodu oprávnený konštatoval, že preplatok z tohto RZ nebude povinnému vrátený.
14. V posudzovanom prípade sa povinný proti exekúcii bránil tvrdením, že exekúcia vedená voči jeho osobe je nedôvodná a bezpredmetná a žiadal o jej zrušenie, pretože oprávnený použil preplatok za posledné zúčtovacie obdobie na vyrovnanie vymáhanej pohľadávky.
15. Podľa § 19 ods. 16 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zák. č. 580/2004 Z.Z.), príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 alebo doručenia nového oznámenia podľa odseku 13. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, môže si platiteľ poistného, jeho právny nástupca alebo poistenec, ktorému vznikol preplatok, uplatniť nárok na tento preplatok na úrade; 13) za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ak ho o to zamestnanec požiada. Ak platiteľ poistného, ktorým je zamestnávateľ, zanikol bez právneho nástupcu, preplatok za zamestnávateľa sa nevracia. Zdravotná poisťovňa uhradí preplatok na účet platiteľa poistného, právneho nástupcu platiteľa poistného alebo poistenca, a ak účet nemá, tak poštovou poukážkou.
16. Podľa § 32 ods. 4 zák. č. 580/2004 Z.z., poistné alebo jeho časť podľa odseku 2, ktoré je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vrátiť, možno použiť na započítanie pohľadávky zdravotnej poisťovne v zdravotnom poistení voči platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi.
17. Exekúciu súd zastaví aj v prípade, ak po vydaní rozhodnutia vymáhaný nárok zanikol (§ 61 k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného či vereného práva. Medzi spôsoby zániku dlhu patrí aj započítanie pohľadávok. Ust. § 32 ods. 4 zák. č. 580/2004 Z.z. ustanovuje, že poistné alebo jeho časť podľa odseku 2, ktoré je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vrátiť, možno použiť na započítanie pohľadávky zdravotnej poisťovne v zdravotnom poistení voči platiteľovi poistného, pričom v zmysle § 19 ods. 16 zák. č. 580/2004 Z.z. bol oprávnený povinný vykonať zúčtovanie vzájomných pohľadávok a záväzkov a prípadne vrátiť preplatok platiteľovi poistného najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 alebo doručenia nového oznámenia podľa odseku 13.
18. Z oznámenia o výsledku ročného zúčtovania číslo 1963109418 vydaného oprávneným dňa 25.5.2019 súd zistil, že oprávnený vyššie konštatovaný zákonný postup využil a preplatok, ktorý vznikol povinnému za rok 2018 v sume 98,94 eur započítal na nedoplatok povinného v sume 119,17 eur na podklade ročného zúčtovania za rok 2017 (Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 1861153217 zo dňa 05.06.2018), ktorá pohľadávka oprávneného je voči povinnému vymáhaná v tomto exekučnom konaní. K zániku časti vymáhaného dlhu povinného došlo okamihom zúčtovania vzájomných pohľadávok oprávneným, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryli, teda v rozsahu 98,94 eur (§ 16 ods. 16 zák. č. 580/2004 Z.z.). Z vymáhanej pohľadávky po uskutočnení započítacieho prejavu oprávneného tak zostalo neuhradených 20,23 eur. Sťažnostný súd v tejto súvislosti predovšetkým zdôrazňuje, že čiastočný zánik vymáhaného dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie v tejto časti len vtedy, ak k zániku dlhu v dôsledku určitej právnej skutočnosti došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Len v takom prípade je možné konštatovať, že oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie, lebo v čase podania návrhu pohľadávka v časti zanikla a preto nebol daný zákonný dôvod na to, aby sa oprávnený splnenia svojej pohľadávky domáhal prostredníctvom núteného výkonu exekučného titulu (porovnaj § 48 ods. 2 Exekučného poriadku). V posudzovanom prípade k tejto skutočnosti došlo až po začatí exekučného konania (exekučné konanie bolo začaté 03.10.2018 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu, ročné zúčtovanie číslo 1963109418, ktorým došlo k zúčtovaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov oprávneného a povinného, bolo vydané oprávneným dňa 25.5.2019), pôjde vždy z pohľadu exekučného súdu o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho v rozsahu zaniknutej povinnosti povinného končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení exekúcie) súd nevydáva. Uskutočnenie kompenzačného prejavu oprávneného voči povinnému počas prebiehajúceho konania je oprávnený povinný preukázať priamo poverenému súdnemu exekútorovi (porovnaj § 61 f Exekučného poriadku), ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, čo podľa vyjadrenia oprávneného tento aj vykonal, a preto pohľadávka povinného v rozsahu jej zaniknutej časti nebude ďalej voči povinnému vymáhaná. V rozsahu 20,23 Eur existujúcej pohľadávky oprávneného a trov exekúcie súdneho exekútora je však potrebné viesť exekúciu aj naďalej. Tento záver súdu vychádza zo základného postulátu, že úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Takúto intenzitu nedosahuje zánik časti vymáhanej pohľadávky v dôsledku započítacieho prejavu oprávneného, a to počas exekučného konania, keďže je plne v súlade s jeho účelom. Táto skutočnosť potom nemohla viesť k rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie. Miera ochrany poskytovaná povinnému súdom v danom prípade zodpovedá tomu, že do začatia exekučného konania tento dobrovoľne a v lehote určenej exekučným titulom nesplnil povinnosť, ktorá mu bola exekučným titulom uložená. Povinný si musel byť vedomý toho, že pokiaľ si svoju povinnosť v určenej lehote nesplní, zároveň znáša aj riziko, že oprávnený využije svoje právo iniciovať v záujme splnenia svojej pohľadávky exekučné konanie, ktorého predmetom je nie len vymoženie pohľadávky oprávneného, ale aj trov exekúcie. Sťažnostný súd preto nemôže súhlasiť s názorom povinného, že exekúcia je „bezpredmetná a neodôvodnená“. Toto jeho tvrdenie vyvracia práve skutočnosť, že si do začatia tohto exekučného konania svoj záväzok z exekučného titulu voči oprávnenému dobrovoľne nesplnil.
19. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
20. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, ku ktorému došlo ešte pred začatím exekučného konania. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
22. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
26. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže v konaní nebol zastúpený advokátom.. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani mu žiadne nevznikli, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu
trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).