Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, t.č. M. S., Z. X, právne zastúpený JUDr. Alanom Zvarom, advokátom so sídlom N. E., K. X/A, proti manželke navrhovateľa: M. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, t.č. T., D. XXX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u manželky navrhovateľa, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 14. novembra 2019 sp. zn. -124, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. zrušuje a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknutý

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľa a manželky navrhovateľa v zmysle § 23 Zákona o rodine rozviedol (výrok I.). Maloletého Z. M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa, pričom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok budú naďalej oprávnení navrhovateľ a manželka navrhovateľa spoločne (výrok II.). Navrhovateľa zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletého Z. mesačne sumou 300,- eur k rukám manželky navrhovateľa a sumou 50,- eur na tvorbu úspor (výrok III.). Ďalej rozhodol, že navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým neobmedzene (výrok IV.). V súlade s ust. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvalo rozvrátené, neplní si svoj účel a nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. Manželka v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s maloletým Z., dcérou G. a synom N., ktorý študuje na vysokej škole v Brne. Manželka navrhovateľa pracuje ako obchodná reprezentantka spoločnosti Home Credit Slovakia, zároveň vykonáva podnikateľskú činnosť, keď prevádzkuje svadobný salón, kde zamestnáva dcéru. Navrhovateľ pracuje ako murár v Rakúsku, pokiaľ je na Slovensku, zdržiava sa u svojich rodičov v T.. Vzhľadom na súhlasný prejav účastníkov, maloletého Z. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa. Pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil majetkové pomery obidvoch účastníkov konania a prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletého Z.. Podľa predložených výplatných pások, navrhovateľ počas práce v Nemecku v období od januára až jún 2019 dosahoval priemerne príjem 2.100,- eur. Aktuálne jeho príjem z pracovného pomery za práce

v Rakúsku dosahuje výšku 1.550,- eur. Z výpisu z účtu navrhovateľa mal preukázané, že tento v období od mesiaca máj až október 2019 platil mesačne na splátkach hypoték a úverov sumu 1.054,52 eur. Navrhovateľ je od septembra 2019 zamestnaný v Rakúsku, kde dosahuje príjem v priemere do 1.900,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na výdavky navrhovateľa: 240,- eur na bývanie v Rakúsku, 100,- eur na cestovné do zamestnania, splátky hypotéky a úverov na spoločné nehnuteľnosti vo výške cca 1.050,- eur mesačne. Taktiež zohľadnil, že navrhovateľ spláca všetky pôžičky týkajúce sa kúpy a rekonštrukcie spoločných nehnuteľností, navyše spláca aj pôžičku na nehnuteľnosť, ktorú prenajíma manželka navrhovateľa, ktorá tento príjem používa na úhradu potrieb rodiny a domácnosti. Neprihliadol však k uvádzaným výdavkom navrhovateľa, na kúpu cigariet cca 100,- eur mesačne a kúpa okuliarov cca 110,- eur ročne, ktoré používa výlučne na uspokojenie vlastných potrieb. V období, odkedy navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi, maloletému Z. nijako finančne neprispieva. Manželka navrhovateľa má príjem a je schopná porovnateľným spôsobom spolupodieľať sa na výžive maloletého. Maloletý Z. je žiakom základnej školy, má aj mimoškolské aktivity. Mesačné výdavky matky maloletého na maloletého Z. sú 200,- eur na školské potreby, cca 300,- eur na oblečenie, 50,- eur na stravné v škole, cca 120,- eur na cestovné a cca po 100,- eur ročne na florbalový a futbalový krúžok. Po vyhodnotení všetkých uvedených zistených skutočností dospel k záveru, že je dôvodné, aby navrhovateľ platil výživné na maloletého Z. vo výške 300,- eur mesačne a 50,- eur na tvorbu úspor, vzhľadom na majetkové a zárobkové schopnosti navrhovateľa. Ohľadne úpravy styku navrhovateľa s maloletým na čas po rozvode nebol medzi manželmi spor.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súdom určené výživné vo výške 300,- eur mesačne a 50,- eur mesačne na tvorbu úspor na maloletého Z. je neprimerane vysoké a nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám vzhľadom na zistené skutočnosti. Maloletý je zdravý, navštevuje obyčajnú základnú školu bez žiadnej špecializácie, ktoré by odôvodňovali zvýšené výdavky na neho. Súd prvej inštancie prihliadal na výdavky uvádzané matkou - spotrebu vody, elektriky, kúrenia a iné voľnočasové aktivity maloletého, keď na druhej strane neprihliadal na splácanie hypotéky, i keď manželka druhú nehnuteľnosť prenajíma cudzím osobám a peniaze si ponecháva pre vlastnú potrebu. Je pravdou, že rodičia majú v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, avšak v súčasnej dobe vynakladané výdavky mu neumožňujú vyriešiť si svoju budúcu bytovú otázku, keďže býva u svojich rodičov a v práci na rôznych spoločných ubytovniach. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že bude zaviazaný platiť výživné na maloletého Z. vo výške 150,- eur mesačne.

3. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Domnieva sa, že mesačný príjem otca, cca 2.000,- eur mesačne a jeho životná úroveň s prihliadnutím na ekonomické pomery na Slovensku, sú nadpriemerné, čo odôvodňuje platiť výživné v určenom rozsahu tak, ako rozhodol súd prvej inštancie. Podľa jej názoru, maloletý Z. je v takom štádiu dospievania, v ktorom sa rozvíjajú jeho mentálne a fyzické vlastnosti, ktoré odôvodňujú povinnosť otca platiť výživné v určenom rozsahu. Je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že dlhodobo sama vychováva a zabezpečuje potreby svojich nezaopatrených detí, zatiaľ čo navrhovateľ odišiel za lepšími pracovnými ponukami do zahraničia, kde okrem iného poberal prídavky deti. Otec má byť teda spokojný so súdom stanoveným výživným na sumu 350,- eur a s radosťou túto povinnosť prijať.

4. Kolízny opatrovník žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas ( ) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý vo výrokoch II. a IV. ako vecne správny podľa potvrdil, vo výroku III. a súvisiacom výroku V. o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a v tomto rozsahu vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený vo výroku III., ktorým zaviazal navrhovateľa platiť výživné na maloletého Z. na čas po rozvode vo výške 300,- eur mesačne a 50,- eur na tvorbu úspor, nezodpovedá skutkovým zisteniam, keďže nevychádza z výsledkov vykonaného dokazovania.

7. V konaní o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode ( ) súd v zmysle Zákona o rodine je povinný upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, avšak pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti jedného z manželov (rodičov) vo vzťahu k maloletému dieťaťu je povinný vychádzať z podmienok uvedených v a Zákona o rodine.

8. Základným predpokladom pre uplatnenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom patria najmä schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov umožňujúce plniť výživné - „rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov“. Tieto zákonné podmienky vyjadrené v § 62 Zákona o rodine súd prvej inštancie vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci - vo vzťahu k obidvom rodičom maloletého dieťaťa, dôsledne neskúmal. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia pri skúmaní uvedených podmienok vo vzťahu k navrhovateľovi, že tento pracuje v zahraničí ako murár, do 30.08.2019 pracoval v Nemecku, kde dosahoval príjem v priemere 2.100,- eur, aktuálne má príjem v priemere 1.550,- eur za vykonávanie tej istej činnosti v Rakúsku (hodnotenie v bode 11. odôvodnenia). V bode 26. súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča už uviedol, že navrhovateľ je od septembra 2019 zamestnaný v Rakúsku, kde dosahuje príjem v priemere do 1.900,- eur mesačne, keď predtým dosahoval príjem v priemere 2.150,- eur mesačne. Je teda zrejmé, že hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania v bode 11. nezodpovedá vyhodnoteniu skutkových okolností v bode 26. odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie. Tieto údaje v zisteniach zárobkových príjmoch navrhovateľa nezodpovedajú ani údajom na listinných dôkazoch - výpisoch z účtu navrhovateľa v K. K. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, aký príjem otec za výkon práce v Rakúsku od 01.09.2019 za jednotlivé mesiace dosahoval a aké sú jeho nevyhnutné výdavky súvisiace s výkonom práce v Rakúsku. Za neodôvodnené výdavky navrhovateľa súd prvej inštancie považoval kúpu okuliarov cca 110,- eur ročne. Súd prvej inštancie nevyhodnotil, o aké okuliare sa jedná (či dioptrické, či špeciálne na výkon práce), a preto uvedený záver súdu prvej inštancie nemohol odvolací súd pre nedostatok dôvodov preskúmať. Je nepochybné, že navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o rozvode manželstva splácal splátky hypoték a úverov na spoločné nehnuteľnosti v celkovej výške 1.050,- eur, tak ako vyplýva z predloženého účtu navrhovateľa, pričom bude potrebné zistiť, či tieto spláca aj po zániku BSM na základe rozvodu manželstva.

9. Za nepreskúmateľné považoval odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom zisťovania majetkových schopností, možností a majetkových pomerov manželky navrhovateľa. V bode 26. len všeobecne vyhodnotil, že táto má príjem a je schopná porovnateľným spôsobom sa podieľať na výžive maloletého. V tejto časti ďalej uviedol, že manželka navrhovateľa má príjem aj z prenájmu nehnuteľností, keď tento používa na úhradu potrieb rodiny a domácnosti. Súd prvej inštancie v inej časti rozsudku (bod 9.) konštatoval, že manželka navrhovateľa pracuje ako obchodná reprezentantka spoločnosti Home Credit Slovakia a zároveň má svadobný salón, kde zamestnáva dcéru. V bode 12. ďalej súd prvej inštancie hodnotí, že táto má príjem cca 1.150,- eur mesačne a že z daňového priznania manželky za rok 2018 vyplýva, že táto mala príjem vo výške 8.858,09 eur (zo živnosti a z prenájmu nehnuteľností) a výdavky vo výške 11.779,27 eur. Na základe uvedeného nebolo možné vyvodiť, či manželka navrhovateľa, tak ako je uvedené v bode 9. rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie, táto „pracuje“ ako obchodná reprezentantka v spoločnosti Home Credit Slovakia na základe pracovného pomeru alebo sa jedná o inú dohodu, na základe ktorej poberá príjem, ak áno, od ktorého obdobia a v akej výške. Taktiež, pokiaľ bolo súdu doručené daňové priznanie manželky navrhovateľa za rok 2018, je možné z neho len vyvodiť, že výdavky sú vyššie ako príjmy z podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom bolo potrebné v zmysle podmienok § 63 ods. 1 Zákona o rodine vyzvať manželku navrhovateľa na predloženie dokladov o výkone podnikateľskej činnosti, v minimálnej miere na predloženie súvahy v skrátenom rozsahu (ktoré je možné vyžiadať aj od príslušného daňového úradu) za účelom preukázania napr. toho, aké výdavky sú vynakladané na mzdy manželky navrhovateľa, prípadne iných osôb, ako aj za účelom posúdenia ostatných výdavkov súvisiacich s výkonom podnikateľskej činnosti. Ďalej je potrebné zistiť aj príjem manželky navrhovateľa z prenájmu nehnuteľností - rodinného domu vo N. (napr. predložením nájomnej zmluvy) a zistiť, či zistený príjem je totožný s uvádzaným príjmu z prenájmu nehnuteľností v daňovom priznaní k daní z príjmu fyzickej osoby za rok 2018, časť VI.

10. Rozsah vyživovacej povinnosti je podmienený vedľa možností, schopností a majetkových pomerov taktiež odôvodnenými potrebami dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je závislá najmä od jeho veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobov prípravy na budúce povolanie, záľub a

záujmov, pričom je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale potrebné k všestrannému vývoju dieťaťa, vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.

11. Súd prvej inštancie pri skúmaní odôvodnených potrieb vychádzal výlučne z tvrdení manželky navrhovateľa. Vzal do úvahy, že mesačné výdavky na maloletého sú cca 200,- eur na školské potreby, cca 300,- eur na oblečenie, 50,- eur na stravné, cca 120,- eur na cestovné a po 100,- eur ročne na florbalový a futbalový krúžok. Súd prvej inštancie uvedené tvrdenia matky o vynakladaných nákladoch na maloletého Z. žiadnym spôsobom v konaní nepodrobil dokazovaniu. Už len vo vzťahu k nákladom na stravné v škole, na florbalový a futbalový krúžok je možné uvedený výdaj zistiť na základe potvrdenia od školy ako aj od športových združení. Obdobne, aj vo vzťahu k tvrdeným výdavkom na oblečenie a na školské potreby je potrebné k týmto okolnostiam manželku navrhovateľa podrobne vypočuť, t. j., o aké výdavky a akého charakteru na maloletého Z. sa jedná, t.j. aké školské pomôcky je potrebné mesačne v súvislosti s výučbou maloletému zakupovať a aké oblečenie v uvedenom rozsahu na maloletého Z. bolo dôvodné a nutné zakupovať.

12. Až na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k posúdeniu podmienok uvedených v § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine na súd prvej inštancie opätovne posúdi rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému Z.. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku odvolaním navrhovateľa zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )