Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/10/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: A. I., nar. XX. L. XXXX, trvale pobytom L. XXX/X, B. S., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn.: EX 4987/2012, o vymoženie 55,78 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -33 zo dňa 4. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.), oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 58,20 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.). Rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ustanoveniami ,, , vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vydal dňa 10. decembra 2012 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonaním exekúcie, pričom exekučný titul je vykonateľné rozhodnutie Union zdravotná poisťovňa, a.s., Výkaz nedoplatkov č. 1200479735 zo dňa 4. septembra 2012. Dňa 12. júna 2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinnej, zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 58,20 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Poukázal, že pre rozhodnutie o zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinnej ku dňu vydania rozhodnutia, nie je možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinnej v budúcnosti. Nakoľko súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinnej a zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, súd prvej inštancie podľa exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil podľa povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie 58, eur do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinnej je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. Upriamil pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Vychádzajúc z judikatúry a právnej úpravy má za preukázané, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by mohol nejaký získať. Takéto situácie rieši judikatúra v tom smere, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinná fyzická osoba v produktívnom veku 32 rokov, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti. Namietal, že ani exekučný súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinnej dodal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmaval, či povinná nie je vlastníčkou majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Taktiež uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s tým, že výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Dodal, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinnej, uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä pokiaľ ide o odopretie práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená okrem iného výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej možno jednoznačne konštatovať jej nemajetnosť a ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , Krajského súdu v Nitre sp. zn. a Krajského súdu v Žiline sp. zn. , Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Záverom poznamenal, že rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

5. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa veta prvá v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa , ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

9. Podľa v znení platnom a účinnom pre toto konanie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík podal dňa 6. decembra 2012 na súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. Exekučným titulom v danej exekučnej veci je Výkaz nedoplatkov č. 1200479735 zo dňa 4. septembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. októbra 2012. Súd prvej inštancie vydal dňa 10. decembra 2012 poverenie, ktorým poveril vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 12. júla 2017 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako „podnet na zastavenie exekučného konania“, v ktorom navrhol predmetnú exekúciu zastaviť, a to s poukazom na ustanovenie , nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinnej bolo zistené, že povinná nemá žiaden majetok. Zároveň žiadal oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysel ustanovenia . Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, podnet súdneho exekútora za nastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Nemajetnosť povinnej je podľa jeho názoru len prechodná, keďže povinná je v produktívnom veku, čím je u nej predpoklad, že sa v budúcnosti môže zamestnať, podnikať, môže poberať dôchodok a tým pádom môže byť vykonaná exekúcia. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistné je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Výnimky zo zákonného poistenia stanovuje len zákon. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

12. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci ( ). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora vybral oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny záver. Svoje rozhodnutie správne právne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa .

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinnej a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia je práve nemajetnosť povinnej. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Súdu prvej inštancie bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, keďže vykonaným šetrením majetku povinnej bolo zistené, že povinná nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.

15. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

16. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinná je fyzická osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov (zamestnaním, podnikateľskou činnosťou prípadne na základe inej právnej skutočnosti) odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku. To, či v skutočnosti povinná niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Argument, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, a preto nemožno zastaviť proti vôli oprávneného exekúciu neobstojí, pretože potom by bol neaplikovateľný, resp. nadbytočný a exekúcia by mohla trvať až do smrti povinného, čo nebolo účelom citovaného zákonného ustanovenia. Navyše, oprávnený žiadnym konkrétnym dôkazom predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ustanovenia v spojení s súd musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti ani vôbec nemuseli nastať. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je zdravotné poistenie, pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata. Záverom súd dodáva, že v prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, či nemajetnosť povinnej pretrváva v dlhšom časovom období. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v prejednávanej veci bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa 4. septembra 2012, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie dňa 12. júna 2017 a súd prvej inštancie exekúciu zastavil dňa 4. septembra 2019, t. j. po dostatočnej dlhej dobe, počas ktorej nebolo preukázané, že by povinná disponovala majetkom, respektíve finančnými prostriedkami potrebnými na zaplatenie pohľadávky oprávneného. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie v časti trov konania, keď oprávnený vo svojom odvolaní ani žiadne námietky voči trovám neuplatnil.

17. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie i priamo zo zákona (, 2 a 3 z.č. o ukončení niektorých exekučných konaní), keďže exekúcia bola začatá pred 1. aprílom 2017 a uplynula rozhodná doba piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, v danej veci od 18. decembra 2012.

18. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( a ).

19. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa . Povinná mala vo veci plný úspech, a preto by jej prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže povinná si náhradu trov konania neuplatňovala a ani jej v konaní žiadne nevznikli, súd jej náhradu trov nepriznal.

22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).