Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/94/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne Q. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo H. L., P. O. T. č. 818/29, zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná č. 4/A, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, o zaplatenie 200,- €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -92 zo dňa 10.01.2019, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 200,- € (prvý výrok) p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobkyne pred súdom prvej inštancie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobkyne.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 200,- €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobkyňa ako dlžníčka na jednej strane a žalovaný ako veriteľ na strane druhej uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru (úverového limitu) žalobkyni v sume 1.500,- €; žalobkyňa a žalovaný súčasne uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa 29.06.2015; na základe žaloby žalobkyne Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č.k. -87 zo dňa 05.12.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 286,40 € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania na základe toho, že dospel k záveru, že predmetný

úver na základe uvedenej zmluvy o úvere zo dňa 29.06.2015 je bezúročný a bez poplatkov nakoľko zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj nesprávny údaj o priemernej hodnote úrokov pre obdobné úvery, súčasne súd uvedeným rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2015 je absolútne neplatná; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2018.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie je žaloba žalobkyne v plnom rozsahu dôvodná; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že medzi stranami ide o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy; námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovaným vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, keď vychádzal z názoru, že „pokiaľ žalovaný namietal premlčanie nároku s tým, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia si žalobkyňa uplatnila s výrazným časovým odstupom od uzavretia zmluvy, o ochrane spotrebiteľa a ani iný právny predpis neustanovuje lehotu na uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie, preto okamih premlčania sa môže odvíjať výhradne od okamihu právoplatnosti rozhodnutia, ktorého obsahom je porušenie práv spotrebiteľa; týmto momentom vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, preto k premlčaniu práva žalobkyne dôjsť nemohlo“; vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie súd prvej inštancie uviedol, že „to bol práve žalovaný, ktorý sa dopustil konania v rozpore so zákonom a vopred naformuloval zmluvné podmienky tak, že nespĺňali zákonné náležitosti; žalobkyňa ako spotrebiteľ preukázala, že v konaní voči žalovanému sa domáhala zaplatenia sumy 286,40 € ako vydania bezdôvodného obohatenia a o určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v ktorom konaní bola úspešná; neobstojí tvrdenie žalovaného v tom smere, že porušenie spotrebiteľských práv musí byť uvedené priamo vo výroku rozsudku súdu; zákon v ustanovení posledná veta vyžaduje iba, aby spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi; v danom prípade je nesporné, že žalovaný porušil práva žalobkyne tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňala všetky obsahové náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch; z tohto dôvodu bol úver posúdený ako bezúročný a bez poplatkov a zároveň bolo vyhovené žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; porušenie spotrebiteľských práv bolo právoplatne judikované; pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorú ani nepreukázala, k tomuto súd opätovne uvádza, že ustanovenie posledná veta , ktorého kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je ujma postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom; pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že k porušeniu práva došlo; uvedená skutočnosť v danom prípade vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. ; preukázanie vzniku ujmy nie je nevyhnutnou náležitosťou pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia; na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačovala už len hrozba vzniku ujmy; z ustanovenia vyplýva právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho kto za porušenie práva zodpovedá; cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany; hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu; samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencií ujmy, pretože stačí ak tu táto ujma je; bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy; inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany; pokiaľ ide o námietku žalovaného o neprimeranosti finančného zadosťučinenia, súd uviedol, že samotná povaha neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu (v zmysle odškodnenia) za stav, keď sa spotrebiteľ musel na súde brániť a žiadať ochranu svojich práv; v tomto prípade súd považoval za spravodlivé priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200,- €, ktorú sumu žalobkyňa požadovala; pri úvahe o výške priznaného finančného zadosťučinenia súd vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv a zohľadnil tiež časový aspekt závažného konania žalovaného; k porušeniu spotrebiteľských práv došlo v dôsledku neuvedenia náležitostí úverovej zmluvy; z činnosti súdu je pritom známe, že sa nejedná o ojedinelé porušenie spotrebiteľských práv zo strany žalovaného; spotrebiteľ musel brániť svoje práva podanou žalobou na súde o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; s prihliadnutím na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného,

ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, bol súd toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 200,- €, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia a v spojení s a , , a o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 19.02.2019 (č.l. 101-103 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd o jeho povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 20,- € rozhodol na základe toho, že ide o primerané finančné zadosťučinenie a jeho priznanie žalobkyni patrí, pretože sa musela domáhať ochrany svojich práv žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. ; vyjadril názor, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a to pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, ako aj pokiaľ ide o základ priznaného nároku; citoval znenie ustanovenia o náležitostiach odôvodnenia rozsudku ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zaoberajúceho sa obsahom povinnosti súdu odôvodniť svoje rozhodnutie, keď v tomto smere dospel k záveru, že napadnutý rozsudok neobsahuje označenie jedinej skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania alebo z jeho úvahy, ktorou by bola odôvodnená suma 200,- €; vyjadril názor, že nedostatok odôvodnenia sumy primeraného finančného zadosťučinenia zásadným spôsobom odporuje zákonu; z rozsudku nie je zrejmé, v čom je napríklad daná primeranosť zadosťučinenia, keď argumentoval, že z pojmu primeranosť vyplýva, že súdu je daná možnosť a povinnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu a prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie každého prípadu; ďalej vyjadril názor, že z napadnutého rozsudku nie je zrejme ani označenie, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené, v zmysle akého ustanovenia a čím, pričom odôvodnenie odkazuje na záver o neuvedení náležitostí zmluvy, keď podľa jeho názoru mal súd v rozsudku uviesť, ktoré ustanovenie bolo porušené; vyjadril názor, že tento záver súdu je formálny a arbitrárny, pretože v rozsudku sa neuvádza, aké konkrétne právo určené na ochranu spotrebiteľa bolo porušené; poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ zn. C-42/15 argumentoval, že ani sankcia bezúročnosti nemôže byť spojená s akoukoľvek náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale len s tou, ktorú určuje právo únie; vyjadril názor, že v prejednávanom spore nebolo dokázané ani to, že neuvedenie náležitosti „konečná splatnosť“ spĺňa podmienku podľa ; ďalej argumentoval, že až pri uvedení v napadnutom rozsudku, ktoré právo žalobkyne určené na ochranu spotrebiteľa bolo porušené, by musel súd posudzovať, či toto porušenie takej intenzity, aby zakladalo finančné zadosťučinenie, pretože podľa záverov súdneho dvora ak má vnútroštátny súd posudzovať, či nejaká náležitosť spôsobuje bezúročnosť úveru, o to viac by sa potom touto okolnosťou musel súd zaoberať aj vo vzťahu k nároku odvodzovaného od posúdenia tejto bezúročnosti; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 12.03.2019 (č.l. 116-118 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasila s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné vo vzťahu k výške priznaného nároku ako aj vo vzťahu k základu priznaného nároku, pretože prisúdené finančné zadosťučinenie v sume 200,- € je podľa názoru súdu vyrovnaním ujmy, ktorá jej vznikla konaním žalovaného a je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela trpieť v dôsledku konania žalovaného; vyjadrila názor, že spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože priznáva spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde; žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, preto boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia; zdôraznila, že výška finančného zadosťučinenia závisí od

úvahy súdu a pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá ako intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne, keď v tomto smere poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 15 odôvodnenia), pričom podľa jej názoru je odvolacia námietka žalovaného absolútne nedôvodná, pretože súd prvej inštancie zrozumiteľne odôvodnil aspekty, pre ktoré priznal uplatnené finančné zadosťučinenie v plnej výške a uviedol aj, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené; zdôraznila, že sa žalobou musela brániť nakoľko žalovaný by pokračoval vo výkone zrážok zo mzdy aj napriek tomu, že nesplnil svoje zákonné povinnosti, pre ktoré bol úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov; nakoľko v osobitnom konaní vedenom pod sp. zn. si úspešne proti žalovanému uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný porušil svoju povinnosť uviesť podstatné náležitosti zmluvy, základ jej nároku v prejednávanom spore je daný, pričom výška finančného zadosťučinenie vždy závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať, keď priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou zastav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a súčasne je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby nekonal v súlade so zákonom; napadnutý rozsudok považovala za správny, riadne odôvodnený, vychádzajúci z relevantnej právnej úpravy a výsledkov dokazovania; na základe uvedeného považovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhla jeho potvrdenie.

2.3 Vyjadrenie žalobkyne doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných rúk dňa 25.04.2019 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 129 spisu) s výzvou na vyjadrenie v stanovenej lehote; žalovaný sa viac vo veci nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 200,- € (prvý výrok) podľa a ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobkyne, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.4.2 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky pre priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v uplatnenej sume 200,- €; vo všeobecnosti v zmysle má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá; inštitút finančného zadosťučinenia je prostriedkom slúžiacim k reparácii ujmy spotrebiteľa vzniknutej porušením povinností dodávateľa; jeho výška zákonom určená nie je; z pojmu primerané finančné zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu; nárok na primerané finančné zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na iných finančných nárokoch (napr. náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a podobne) a jeho výška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa; nárok vzniká proti porušiteľovi práva spotrebiteľa; jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi; pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve; žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019); na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 200,- € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia; súd prvej inštancie v tejto časti vec správne skutkovo a právne posúdil a svoje úvahy o primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia v potrebnom rozsahu odôvodnil (odvolací súd v tomto smere poukazuje najmä na bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie); odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalovaného, že v prejednávanom spore nebol daný základ ani výška uplatneného nároku žalobkyne; základ nároku žalobkyne je daný úspechom v spore vedenom pod sp. zn. , ktorého výsledok bol pre súd prvej inštancie záväzný a musel z neho vychádzať bez možnosti prehodnocovania dôvodov pre posúdenie úveru poskytnutého žalobkyni zo strany žalovaného za bezúročný a bez poplatkov; nakoľko žalobkyňa v osobitnom konaní vedenom pod sp. zn. úspešne uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov na základe porušenia , boli splnené aj zákonné podmienky na vznik nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie podľa ; priznané finančné zadosťučinenie v sume 200,- € považuje aj odvolací súd za primerané vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu a ako také plní svoju satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobkyni a súčasne sankčnú funkciu vo vzťahu k žalovanému; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

4.4.3 Žalovaný v odvolaní osobitne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces podľa ako sa toho domáhal žalovaný v podanom odvolaní; na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ; Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “; toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2; z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania za účinnosti v znení účinnom do 30.06.2016 vyplýval záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa v znení účinnom do 30.06.2016 mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol; v právnych pomeroch účinného od 01.07.2016 predstavuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia v odôvodnených prípadoch porušenie práva strany na spravodlivý

proces a preto bude predmetné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj naďalej použiteľné; preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolania žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok riadne obsahuje uvedenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne ohľadne jeho základu aj výšky (v podrobnostiach bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku), preto v prejednávanom spore neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku nemôže vyplývať len zo samotného nesúhlasu žalovaného s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Právne posúdenie veci ohľadne splnenia podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v uplatnenej sume sa však obsahom uplatnených odvolacích dôvodov podľa odvolacieho súdu žalovanému nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces z dôvodu tvrdeného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 4.4.3 odôvodnenia). Žalovaný v podanom odvolaní bližšie neidentifikoval tvrdenú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), preto sa jej existenciou v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd nezaoberal.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok ( ) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie plne úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť plne neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobkyne pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).