Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15C-4-2020.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Subarea
15C/4/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: U. Z.,nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XXX, proti nejednoznačne označenému žalovanému, o neúplnom podaní, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu podané na tunajšom súde 04.02.2020 v spojení s jeho doplnením doručeným súdu dňa 17.02.2020 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1.Dňa 04.02.2020 bolo na tunajší súd podané podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žiada, aby súd vydal rozhodnutie - príkaz na vymazanie premlčaného záložného práva, ktoré veriteľ odmieta vykonať. Poukázal na to, že 15.05.2019 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 17C/8/2018, kde sa konštatuje, že pohľadávka aj záložné právo je premlčané a žiada, aby súd vydal prelomové rozhodnutie, aby bolo možné rozhodnutím vymazať premlčané záložné právo. Uvedené podanie bolo neúplné a nejasné, nakoľko z neho nebolo jednoznačne zrejmé, voči komu smeruje, čoho sa ním žalobca domáha a na základe akých skutočností, teda absentuje jednoznačné označenie žalovaného, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný petit (návrh rozhodnutia) a zrozumiteľné skutkové vymedzenie nároku. Súd preto žalobcu uznesením č.k. 15C/4/2020-4 zo dňa 10.02.2020 vyzval v zmysle ust. § 129 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na odstránenie vád jeho podania nasledovne:
- označením žalovaného, teda toho, proti komu podanie (žaloba) smeruje s tým, že žalobcu poučil, čím je potrebné označiť žalovaného, ak ním má byť fyzická, právnická osoba, štát alebo štátny orgán,
- zrozumiteľným odôvodnením a opísaním rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z akého dôvodu žalobca podáva žalobu a jasným vymedzením toho, čoho sa žalobca domáha s tým, že súd žalobcu poučil, že je potrebné vymedziť, čoho konkrétne sa žalobca žalobou domáha, teda uloženie akej konkrétnej povinnosti a voči komu má byť predmetom konania; ak sa má konanie týkať záložného práva, je potrebné označiť v zmysle zápisu na liste vlastníctva, akého záložného práva sa vec má týkať a tiež je žalobu potrebné zrozumiteľne a jasne odôvodniť tak, aby bolo z obsahu žaloby jasné, na základe akých skutkových okolností žalobca žalobu podáva a čím ju odôvodňuje,
- pripojením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení; tie dôkazy, ktoré žalobca nemôže pripojiť bez svojej viny, je potrebné aspoň označiť.
3. Predmetné uznesenie, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania, bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 13.12.2020. Na toto uznesenie žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 17.02.2020, kde uviedol, že si myslí, že všetky skutočnosti už uviedol. V odpovedi záložného veriteľa sú všetky skutočnosti. Záložný veriteľ 1. Stavebná sporiteľňa odmieta výmaz záložného práva- všetky údaje sú v odpovedi, ktorú už zaslal súdu, a to napriek tomu, že okresný súd konštatoval v rozhodnutí 17C/8/2018, že pohľadávka aj záložné právo sú premlčané. Rozsudok je právoplatný. Podáva určovaciu žalobu „či záložné právo existuje alebo nie“ a žiada, aby súd vydal rozhodnutie, „že je premlčané“.
4. Podľa ust. § 123 CSP, (1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
5. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, (a) ktorému súdu je určené, (b) kto ho robí, (c) ktorej veci sa týka, (d) čo sa ním sleduje a (e) podpis.
6. Podľa ust. § 132 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
7. Podľa § 133 CSP: (1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
8. Podľa § 134 CSP: Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.
9. Podľa § 135 CSP: (1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
10. Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
11. Vo vzťahu k označeniu žalovaného súdu uvádza, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.02.2020 neuviedol, koho mieni touto žalobou žalovať, a preto ho súd vyzval na odstránenie tohto nedostatku. V doplnení doručenom súdu dňa 17.02.2020 opätovne konkrétne neuviedol, voči komu chce, aby jeho žaloba smerovala. V texte žaloby sa síce spomína, že záložný veriteľ - 1. Stavebná sporiteľňa 829 48 Bratislava, Bajkalská 30 odmieta vykonať výmaz záložného práva, a preto je možné sa len domnievať, že ako žalovaného mienil žalobca označiť túto spoločnosť. Pochybnosti v subjekte, ktorého chcel žalobca žalovať, ale naďalej ostávajú.
12. Skutkové vymedzenie žaloby spočíva v tom, že záložný veriteľ 1. Stavebná sporiteľňa odmieta vykonať výmaz záložného práva z katastra, i napriek tomu, že právoplatný rozsudok konštatoval, že záložné právo je premlčané. Prakticky nič iné žalobca neuviedol, nekonkretizoval ani to, akých nehnuteľností a akého záložného práva sa žaloba týka, pričom v tejto súvislosti len odkazuje na pripojené vyjadrenie záložného veriteľa. Súd konštatuje, že podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani skutkové vymedzenie nie je úplné tak, aby vymedzovalo relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých žalobca vyvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Skutkové vymedzenie predostreté žalobcom však uvedené kritériá nespĺňa.
13. Napokon však (aj nebyť vyššie uvedených nejasností), žalobca neuvádza riadny žalobný návrh (žalobný petit), teda nie je z neho zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca domáha. V podaní doručenom súdu dňa 04.02.2020 žalobca uvádzal, že 1/ žiada vydať príkaz na vymazanie premlčaného záložného práva. V doplnení žaloby uvádza, že žiada, aby súd 2/ určil, či záložné právo existuje alebo neexistuje a 3/ aby vydal rozhodnutie, že je premlčané. Takéto vymedzenie predmetu konania je neurčité, nejasné a na základe takého formulovaného žalobného návrhu súd nevie, čo presne by malo byť predmetom konania a o čom má súd konať. V prvom rade nie je zrejmé, či žalobca žiada, aby súd niektorému subjektu (nevedno presne akému) uložil povinnosť (tj. prikázal) vykonať výmaz záložného práva, ktoré ani bližšie nekonkretizuje. Následne z doplnenia žaloby nevyplýva, ako by mal znieť navrhovaný určovací petit, keď sa žalobca domáha, aby súd rozhodol „či záložné právo existuje alebo neexistuje“, pričom musí byť pritom jednoznačné, či sa žalobca domáha buď určenia jeho existencie alebo určenia neexistencie, pretože súd si nemôže vybrať či bude rozhodovať o existencii záložného práva alebo o neexistencii záložného práva, ale je v dispozícii žalobcu, aby presne uviedol, akého konkrétneho určenia sa mieni domáhať. To, čoho sa žalobca domáha (teda „určenia, či záložné právo existuje alebo neexistuje“), nie je ani alternatívnym ani eventuálnym petitom. V danom prípade nie je možné petit formulovať ako dve možné varianty rozhodnutia, práve uvedené robí petit neurčitým. Súd si sám nemôže vybrať z viacerých možností, o čom konať bude a o čom nie, čo určí, alebo čo nie alebo komu uloží akú povinnosť. Uvedené je plne v dispozícii žalobcu, ktorý sa sám musí rozhodnúť, koho a o čo mieni žalovať, a to, čo mieni žalovať, musí aj presne vymedziť, pretože takýmto vymedzením je súd viazaný. Preto kombinácia uvedených dvoch možností, aby súd určil, či záložné právo existuje alebo neexistuje, robí petit neurčitým a nevykonateľným, nejednoznačne vymedzujúcim predmet konania. V kontexte tohto celého potom vyznieva zmätočne aj návrh, ktorým sa žalobca (zrejme súčasne s určovacím petitom) domáha, aby súd „vydal rozhodnutie, že je premlčané“. Žalobca zrejme má namysli, že záložné právo je premlčané, aj keď v texte sa spomína, že aj pohľadávka je premlčaná, ale petit žalobca vychádzajúc z kontextu žaloby chcel asi žalobca vztiahnuť iba na záložné právo, ale uvedené závery je možné len dedukovať. Z vymedzenia žalobného petitu musí byť celkom jednoznačne zrejmé, že žalobca chce buď vydať rozhodnutie, že záložné právo (ktoré je ale treba jednoznačne identifikovať) existuje, alebo či chce vydať rozhodnutie, že záložné právo (ktoré je ale treba jednoznačne identifikovať), neexistuje, alebo či sa domáha súdneho určenia, že konkrétne identifikované záložné právo je premlčané (vo vzťahu k čomu súd ale udáva, že uvedené malo byť konštatované podľa tvrdení žalobcu už skorším právoplatným rozsudkom súdu). Je povinnosťou žalobcu žalobný návrh presne vymedziť tak, aby súd nad akékoľvek pochybnosti vedel, čo chcel žalobca učiniť predmetom konania a čoho a voči komu sa domáha. Pokiaľ uvedené z podania žalobcu jednoznačne nevyplýva, tak, ako v tomto prípade, podanie je neúplné a má takú vadu, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať.
14. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, voči komu konkrétne a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, na označenie žalovaného, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podanie odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.