Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/194/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: Winners Group, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 44 092 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária IILC, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 47 257 229, proti žalovanému: B.. B. V., C.. X.XX.XXXX, S. K. XX, XXX XX M., o zaplatenie 140,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania sa žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 140,77 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že so žalovaným ako viazaným finančným agentom uzavrel zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo vykonávanie činnosti podriadeného finančného agenta za dohodnutú odplatu. Nárok žalovaného na dohodnutú odmenu vznikol okamihom, keď žalobca obdržal od zmluvného partnera (napr. poisťovňa, banka) svoju províziu viažucu sa na činnosť žalovaného vykonanú pre zmluvného partnera v súvislosti s konkrétnou produktovou zmluvou. Nárok na vyplatené provízie však žalovanému zanikol, keďže predčasne ukončil produktovú zmluvu alebo si riadne neplnil svoje záväzky vyplývajúce mu z uzavretej produktovej zmluvy, prípadne uzavretú zmluvu zmenil a na základe takejto zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vyplatených provízií v sume 140,77 eur, žalovaný mu túto sumu nevrátil. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil zmluvu o spolupráci, výpis provízií a výzvu na vrátanie neprináležiacej odmeny.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Nárok žalobcu neuznal, pričom listinné dôkazy sú sporné a neosvedčujú tvrdenia žalobcu. Zároveň vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 26.2.2020, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 9.3.2013 zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bol okrem iného záväzok žalovaného vyvíjať pre žalobcu činnosť smerujúcu k tomu, aby klient mal príležitosť uzavrieť produktovú zmluvu so zmluvným partnerom, poskytovať klientom odborné poradenstvo a služby súvisiace s uzatvorení produktovej zmluvy, aktívne sa podieľať na rozširovaní obchodnej siete žalobcu. V článku V odsek 2 zmluvy si strany dohodli, že nárok žalovaného na odmenu vzniká okamihom, keď žalobca obdrží v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy medzi žalobcom a zmluvným partnerom takúto odmenu od zmluvného partnera, viažucu sa na činnosť žalovaného, za ktorú mu má vzniknúť nárok na odmenu podľa zmluvy. V článku V odsek 3 a 4 si strany dohodli, že v prípade ak klient žalobcu, ktorého vyhľadal žalovaný a ktorý na základe následnej činnosti uzavrel produkčnú zmluvu so zmluvným partnerom, zrušil produkčnú zmluvu, ktorú uzatvoril so zmluvným partnerom alebo si klient neplní svoje záväzky vyplývajúce z produkčnej zmluvy alebo klient zmenil produkčnú zmluvu a na základe tejto zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi, žalovanému zaniká nárok na odmenu. Ak však už bola odmena žalovanému vyplatená, žalobca je oprávnený započítať si jednostranne takúto odmenu proti pohľadávke žalovaného na odmenu voči žalobcovi a v prípade, ak jednostranný zápočet nie je možný, je žalovaný povinný vrátiť vyplatenú odmenu do 14 dní odo dňa zaslania výzvy zo strany žalobcu. Žalovaný bol podľa zmluvy povinný vrátiť odmenu i v prípade, ak na základe príslušnej zmluvy medzi žalobcom a zmluvným partnerom bol žalobca povinný vrátiť zmluvnému partnerovi svoju odmenu podľa takejto zmluvy uzavretej so zmluvným partnerom, viažucu sa k činnosti žalovaného, za ktorú by mal žalovanému vzniknúť alebo vznikol nárok na odmenu podľa tejto zmluvy. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi je podľa výpisu z interného systému žalobcu vo výške 140,77 eur.

5. Žalovaný bol v období od 7.6.2013 do 4.4.2014 zapísaný ako podriadený finančný agent pre spoločnosť Winners Group, a.s., teda pre žalobcu.

6. Listom zo dňa 31.7.2017 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie vyplatených provízií vo výške 142,07 eur po započítaní hodnoty rezervného fondu žalovaného, žalovaný na výzvu nereagoval.

7. Skutkové zistenia v bode 4 až 6 v podstate bezrozporne vyplývajú z predložených listinných dôkazov, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami vôbec neboli sporné. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

8. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. 10. Podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, podriadený finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. V tom istom čase môže mať podriadený finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jedným samostatným finančným agentom.

11. Podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, finančný agent a finančný poradca sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v príslušnom sektore odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri.

12. Podľa , zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „“) alebo dojednávať a uzatvárať v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

13. Podľa , predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

14. Podľa , obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

15. Podľa , obchodný zástupca má nárok na províziu za uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak

a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,

b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

16. Podľa , nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.

17. Podľa , provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.

18. Podľa , dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.

19. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

23. V je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov () podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa svojich nárokov domáha zo zmluvy so žalovaným z 9.3.2013. Pre posúdenie jeho nárokov je teda v prvom rade potrebné ustáliť právnu povahu tejto zmluvy. Žalobca sám uvádza, že ide o zmluvu o spolupráci, čo však neprekáža, keďže právne posúdenie je vždy úlohou súdu, ktorú musí plniť z úradnej povinnosti.

25. Z vyplýva, že ustanovenia o jednotlivých zmluvných typoch sa použijú na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení. Z zároveň vyplýva, že strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení pre jednotlivé zmluvné typy. To znamená, že pre posúdenie povahy zmluvy nie je podstatné to, ako ju strany označili, ani to, podľa akého ustanovenia ju navonok uzatvárajú. Strany totiž nemôžu zmeniť povahu zmluvy len tým, že ju označia ako iný zmluvný typ. Podstatné je vždy posúdenie dohodnutého obsahu zmluvy (dohodnutých práv a povinností) a jeho subsumpcia pod základné ustanovenie upravujúce príslušný zmluvný typ. Z vyššie citovaných ustanovení zmluvy zreteľne vyplýva, že žalovaný sa ňou zaviazal vykonávať pre žalobcu, resp. jeho zmluvných partnerov dlhodobú činnosť spočívajúcu v získavaní nových klientov a uzatváraní zmlúv s nimi. Za činnosti mal byť žalovaný odmeňovaný vstupnými a následnými odmenami, teda províziami v zmysle Obchodného zákonníka. Úlohou žalovaného tak malo byť uzatváranie zmlúv s vopred neurčeným okruhom klientov. Žalovaný pritom svoju činnosť vykonával ako finančný agent, ktorý sa považuje za podnikateľa. 26. Zánik nároku na províziu obchodného zástupcu je upravený v , podľa ktorého nárok zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Podľa sa od tohto ustanovenia možno odchýliť len dohodou v prospech obchodného zástupcu (tzv. jednostranná kogentnosť). I keď citované ustanovenia nie sú v výslovne označené za kogentné, musí podľa názoru súdu ich kogentnosť vyplývať z obsahu týchto ustanovení. Bolo by nelogické, ak by ustanovenie, ktorého cieľom je výslovne zakotviť tzv. jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia, bolo samo dispozitívnym

- že sa tak nestalo vinou zastúpeného. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia alebo sa v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok SD z 15. októbra 2015, C-494/14, Európska únia proti Axa Belgium SA). Podľa názoru súdu treba ustanovenie vykladať ako doplňujúce ustanovenie k . Chýbajúci odkaz v tak nespôsobuje, že by nebol kogentný, ale treba (popri ) považovať za ďalšie ustanovenie, ktoré upravuje kogentnosť niektorých ďalších ustanovení (v tomto prípade ).

27. Uvedený záver podporuje aj účel , ako aj jeho eurokonformný výklad. Citované ustanovenie (v dnešnom znení) bolo do (čl. I bod 291), ktorým sa do slovenského právneho poriadku implementovali ustanovenia smernice Rady č.86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Z tabuľky zhody predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (II. volebné obdobie, parlamentná tlač 989) vyplýva, že ustanovením sa implementuje čl. 11 uvedenej smernice, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a znenia sú formulované ešte jednoznačnejšie a prísnejšie: nemecké „Der Anspruch auf Provisionerlischt nur, wenn und soweit“, anglické „The right to commission can be extinguished only if and to the extend that”, francúzske “Le droit a la commission ne peut s'éteindre que si et dans la mesure ou“, poľské „Prawo do prowizji może wygasnąć wyłącznie wtedy, gdy i o ile“. Tieto jazykové verzie dosvedčujú, že cieľom čl. 11 smernice 86/653/EHS bolo ustanoviť výlučné prípady, kedy môže dôjsť k zániku na províziu obchodného zástupcu, a to také prípady, kedy sa nerealizuje obchod medzi zastúpeným a treťou osobou (teda obchod, ktorý obchodný zástupca svojou činnosťou dosiahol).

28. Podľa rovnako ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia sa musia v konaní vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (na porovnanie napr. rozsudok SD z 25. apríla 2013, C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţionalpentru Combaterea Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (na porovnanie napr. rozsudok SD z 24. januára 2012, C-282/10, Maribel Dominguez proti Centre informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27). Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadku na účel implementácie čl. 11 smernice 86/653/EHS. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na znenie a účel tohto ustanovenia smernice pri výklade .

29. Na základe toho tak treba dospieť k záveru, že treba vykladať v súlade s čl. 11 odsek 1 citovanej smernice tak, že toto ustanovenie ustanovuje jediný prípustný dôvod zániku nároku na províziu obchodného zástupcu. Práve taký záver totiž vyplýva z porovnania rôznych jazykových verzií čl. 11 odsek 1 smernice, čo bolo vyššie odôvodnené. Nárok obchodného zástupcu na províziu teda môže zaniknúť jedine v prípade, že sa neuskutoční obchod medzi zastúpeným a treťou osobou, a to len v rozsahu, v akom sa tento obchod neuskutoční.

30. Ustanovenie umožňuje odlišnú dohodu o spôsobe tohto zániku na prospech obchodného zástupcu. Aj toto ustanovenie implementuje čl. 11 odsek 3 smernice 86/653/EHS, ktorý je formulovaný taktiež jednoznačnejšie: Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu. Toto ustanovenie tak jednoznačne zakazuje akúkoľvek odchylnú dohodu od odseku 1, ktorá by bola v neprospech obchodného zástupcu. Podľa vyššie uvedených zásad treba rovnakým spôsobom vykladať aj . Podľa druhej vety sa províziou rozumie aj odmeňovanie zástupcu v závislosti od počtu alebo úrovne obchodov.

31. Odchylné dohody v neprospech zástupcu sú podľa správneho výkladu neprípustné, zakazuje akúkoľvek dohodu odchylnú od v neprospech obchodného zástupcu. Pod pojmom „v neprospech“ treba rozumieť akúkoľvek dohodu, ktorá buď rozširuje dôvody zániku na províziu aj na iné prípady než sú výslovne vymedzené v (a čl. 11 odsek 1 smernice 86/653/EHS), alebo ktorá rozširuje pre tento prípad rozsah zániku nároku. Celkom jednoznačne sú tak vylúčené ustanovenia, ktoré zrušujú nárok obchodného zástupcu na províziu napr. z dôvodov nezávislých od toho, či sa obchod uskutočnil alebo nie, prípadne z dôvodov, za ktoré zodpovedá zastúpený. Takými neprípustnými dôvodmi môže byť napríklad zánik len z dôvodu (ne)uplynutia času, prípadne zánik pri ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení obchodným zástupcom z dôvodu porušenia zmluvy zastúpeným.

32. V prerokúvanej veci však žalobca tvrdí, že nárok na vyplatené provízie žalovanému zanikol, keďže predčasne ukončil produktovú zmluvu alebo si riadne neplanil svoje záväzky vyplývajúce mu z uzavretej produktovej zmluvy, prípadne uzavretú zmluvu zmenil a na základe takejto zmeny bolo určené nižšie plnenie klienta voči zmluvnému partnerovi žalobcu. Takúto dohodu treba podľa názoru súdu považovať jednoznačne za dohodu v neprospech obchodného zástupcu, keďže sa ňou zrušuje nárok na províziu z úplne iných dôvodov než neuskutočnenie obchodu medzi žalobcom a príslušným poistníkom a bez akejkoľvek vecnej súvislosti s týmito obchodmi. Takáto dohoda v neprospech obchodného zástupcu je podľa správneho výkladu neprípustná. Takéto ustanovenia zmluvy tak treba považovať za časť právneho úkonu, ktorá svojím obsahom odporuje zákonu, v dôsledku čoho je podľa (v spojení s ) neplatná. Žalobca preto nemôže z tohto právneho úkonu vyvodzovať žiadne práva bez ohľadu na to, či je provízia označená ako „odmena“, „štartovací balík“ alebo „garantovaný príjem“, vždy ide o províziu obchodného zástupcu.

33. Žalovaný v spore argumentoval aj premlčaním nároku žalobcu. Žalobca podal žalobu dňa 16.4.2019, uplatňovaný nárok je za obdobie od 16.11.2018 do 30.11.2018 a premlčacia doba v obchodnoprávnych vzťahoch je 4 roky, ustanovenia o premlčaní na nárok žalobcu nemožno uplatniť.

34. Nakoľko ustanovenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o zániku nároku na províziu súd považuje za neplatné a nárok uplatňovaný žalobcom je s ohľadom na okolnosti v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ani z obsahu žaloby nemožno zistiť, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie provízie, resp. ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy žalovaný porušil a akým spôsobom (opis rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na predložené listinné dôkazy), súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

35. O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol plne úspešný žalovaný, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, súd mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Prešove, dňa 26. februára 2020