Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/22/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobkyne: Z.. A. Y., nar. X.X.XXXX, bytom A. č.XX, XXX XX X., toho času X J. O., X., O XLG, UK, právne zastúpená G. kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova č. 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220 proti žalovanému: Z.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Irena Sopková, s.r.o, so sídlom Advokátskej kancelárie Hlavná č. 25, 040 01 Košice, IČO: 48 301 728, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

rozhodol:

I. Žalovaný sa zaväzuje titulom vyporiadania BSM strán sporu zaplatiť žalobkyni sumu 835,805 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM, žalobkyňa vo výške 33 EUR a žalovaný vo výške 33 EUR, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Priznáva štátu náhradu konania proti stranám sporu v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 31.1.2011 sa domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov s odôvodnením, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 28.1.2008, právoplatným dňa 21.2.2008 a dodala, že so žalovaným sa na vyporiadaní BSM nevedela dohodnúť. V žalobe uviedla, že počas trvania manželstva účastníci do BSM nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - stavba so súp. č. XXXX, postavená na parcele XXXX/XX, rodinný dom, kat. úz. X. Q. T., obec X. Q. Ves, okres Košice III v spoluvlastníckom podiele 1, pasívum - úver zo Štátneho fontu rozvoja bývania poukazujúc na to, že po rozvode tento splácal žalovaný. V žalobe žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť - stavba bola postavená na pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Táto bola postavená počas manželstva, na ktorú stavbu sa použili prostriedky, ktoré patrili do BSM. Uviedla, že na stavbe rodinného domu sa aktívne zúčastňovala a to jednak prácou ako aj finančnými prostriedkami. Dodala, že aj napriek tejto skutočnosti, pri zápise dokončenej stavby v r. 1999 žalovaný v žiadosti uviedol len svoje meno a dodala, že je faktom, že tento rodinný dom bol nadobudnutý počas trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM. Poukázala na to, že počas trvania manželstva sa starala o domácnosť, ako aj o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva a ktorú skutočnosť je potrebné vziať do úvahy pri vyporiadaní BSM. Navrhla vyporiadať BSM účastníkov tak, že spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti sa prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko rodinný dom je postavený na pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovaného, žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva,

v predmetnej nehnuteľnosti bývajú aj jeho rodinní príslušníci, oproti finančnému vyporiadaniu, ktoré žalovaný žalobkyni uhradí. Zároveň navrhla, aby zvyšok úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania splácal naďalej žalovaný.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2016 sp. zn. -248 tak, že súd žalobu zamietol a proti ktorému bolo žalobkyňou podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.9.2017 sp. zn. -297 tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení citovaného uznesenia uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pokiaľ ide o záver súdu, v zmysle ktorého úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnutý žalovanému počas trvania manželstva so žalobkyňou bol splácaný výlučne rodičmi žalovaného, resp. z ich finančných prostriedkov a nebol splácaný zo spoločných finančných prostriedkov sporových strán a dodal, že nie je zrejmé z akých dôkazov súd vyvodil toto skutkové zistenie, keďže tieto dôkazy nekonkretizuje. Dôvodil, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň odvolací súd uviedol, že v časti, v ktorej prvostupňový súd dospel k záveru, že rodinný dom súpisného čísla XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXX katastrálne územie X. Q. T. nepatrí do BSM z dôvodu, že stavba bola ešte pred uzavretím manželstva sporových strán vecou v právnom zmysle a na jeho výstavbu boli použité výlučne finančné prostriedky rodičov žalovaného, s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd a poukázal na podrobné odôvodnenie rozsudku v tejto časti. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu v ďalšom konaní sa bude už len vyporiadať s otázkou, v akom rozsahu bol poskytnutý úver použitý žalovaným na jeho výlučný majetok zaplatený zo spoločných finančných prostriedkov, a teda v akom rozsahu vznikla mu povinnosť uhradiť žalobkyni, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok a za týmto účelom súd oboznámi výpis z účtu OTP Banka Slovensko, a.s. a vzhľadom na tvrdenia žalobcu a svedkyne, že k splácaniu úveru malo dôjsť skôr, a to zhruba 2 roky po jeho poskytnutí, resp. od roku 2000, odstráni rozpor v týchto výpovediach a údajoch vyplývajúcich z tohto výpisu účtu, prípadne aj opakovaním výsluchu žalovaného a svedkyne k tejto otázke a následne ustáli rozsah, v akom bol uvedený úver zaplatený zo spoločných prostriedkov sporových strán a v závislosti od týchto zistení rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok.

4. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

5. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi advokátov strán sporu, výsluchom strán sporu, svedeckými výpoveďami, oboznámením listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 28.1.2008 súd zistil, že manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzavreté dňa 11.9.1993, bolo rozvedené. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2008 a týmto dňom došlo aj k zániku BSM strán sporu. Súd zároveň z predmetného rozsudku zistil, že na čas po rozvode boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. Súd zároveň zistil, že medzi stranami sporu po právoplatnom rozvode ich manželstva nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania vecí patriacich do BSM, na vyporiadaní vecí patriacich do BSM sa strany sporu nevedeli dohodnúť.

8. Z výpisu LV č. XXX, kat. úz. X. Q. T., obec X. Q. T., okres Košice III súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, par. čísla XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2. Titul nadobudnutia je dohoda, žiadosť o zápis domu Z-XXX/XX - v.z. XX/XX, v časti C výpisu z LV sú uvedené ťarchy - záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25.

9. Z listinných dôkazov predložených žalovaným, z jednotlivých faktúr súd zistil, že pred uzavretím manželstva strán sporu bol zakupovaný stavebný materiál, jednak na meno H. Y., jednak na meno J. Y..

10. Zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru nenávratného príspevku č. zmluvy XXX/XXX/ XXXX súd zistil, že veriteľ - Štátny fond rozvoja bývania poskytol žalovanému ako žiadateľovi, teda ako dlžníkovi na základe jeho žiadosti evidovanej pod č. XXX/Ž/XXXX zo dňa X.X.XXXX overenej Okresným úradom v Košiciach III dňa 27.2.1997 úver vo výške 254.000,- Sk ( 8.431,26 EUR ) a nenávratný príspevok vo výške 76.000,- Sk ( 2.522,74 EUR ).

11. Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 21.11.1990 zaregistrovaného na Štátnom notárstve Košice - mesto, rozhodnutím zo dňa 23.11.1990 č. k. R II 2001/90 súd zistil, že bývalý Obvodný národný výbor Košice III rodičom žalovaného a žalovanému zriadil právo osobného užívania pozemku par. č. XXXX/XX kat. úz. X. Q. T. o výmere XXX m2 na radovú výstavbu rodinného domu s dvoma bytmi. Uvedený pozemok vlastnícky patriaci Československému štátu bol menovaným pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru bývalého ONV v Košiciach z 5.11.1990 č. R - 516/1990 - Kr a musel byť za podmienok v rozhodnutí uvedených zastavaný najneskôr do konca roka 1993.

12. Z rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 5.11.1990 č. R-516/1990 - Kr súd zistil, že finančný odbor bývalého Národného výboru mesta Košice pridelil rodičom žalovanému a žalovanému na základe ich žiadosti zo dňa 16.4.1971 pozemok par. č. XXXX/XX kat. úz. X. Q. Ves o výmere 272 m2, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu a v správe bývalého Obvodného národného výboru Košice III na radovú výstavbu rodinného domu s dvoma bytmi, ktorý pozemok musel byť zastavaný do konca roka 1993.

13. Zo zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu občanovi - stavebníkovi zo dňa 30.12.1991, registrovanej na Štátnom notárstve Košice - mesto rozhodnutím zo dňa 10.1.1992 č. R III 5/1992 súd zistil, že žalovaný a bývalý Obvodný úrad Košice III uzavreli zmluvu o poskytnutí štátneho príspevku na výstavbu rodinného domu, resp. individuálnu bytovú výstavbu, ktorá bola uskutočňovaná na základe stavebného povolenia zo dňa 25.11.1991 č. ÚRaŠSS , ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.1991. Za týmto účelom bol poskytnutý žalovanému štátny príspevok vo výške 50.000,- Sk ( 1.659,70 EUR ).

14. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Košice III ÚRaŠSS 359/1991-Vs zo dňa 25.11.1991 súd zistil, že rodičom žalovaného a žalovanému ako stavebníkom bolo vydané stavebné povolenie na stavbu radového dvojbytového rodinnému domu na pozemku par. č. XXXX/XX kat. úz. X. Q. T., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.1991.

15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.1999 súd zistil, že otec žalovaného ako predávajúci odpredal v kúpnej zmluve uvedeným kupujúcim garáž súp. č. XXX, postavenú na par. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XX m2 zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. X. - východ za sumu 41.890,- Sk ( 1.390,49 EUR ). Z ďalšej kúpnej zmluvy súd zistil, že rodičia žalovaného ako predávajúci odpredali v kúpnej zmluve uvedeným kupujúcim byt č. XX, nachádzajúcim sa na 6. poschodí bytového domu súp. č.XXX na ul. U. č. XX, dom postavený na par. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXX/XXXXX k celku pre spoločné časti a spoločné zariadenia predmetného domu súp. č. XXX, pozemok par. č. XXXX - zastavaná plocha vo výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané v LV XXXXX pre kat. úz. X. - východ, ktoré nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich (rodičov žalovaného) za sumu 700.000,- Sk ( 23.235,74 EUR ).

16. Z výpisu účtu Štátneho fondu rozvoja bývania predloženého žalovaným súd zistil, že konečný stav istiny úveru k 31.12.2014 predstavoval sumu 4.486,34 EUR a z vyjadrenia Štátneho fondu rozvoja bývania vyplynulo, že za obdobie od 21.2.2008 do 16.6.2015 bola na istine uhradená suma 1.926,50 EUR a na úrokoch 1.166,48 EUR, do 31.12.2013 bol úver splácaný z účtu vedeného v OTP banke Slovensko na základe zmluvy o spolupráci, následne bol úver od 1.1.2014 splácaný z účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX, ktorý účet patrí žalovanému.

17. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že po rozvode manželstva nedošlo k dohode medzi stranami sporu ohľadom vyporiadania BSM. Žiadala, aby súd vyporiadal nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX, zapísaný v LV č. XXX pre kat. úz. X. Q. T., ktorý je postavený na pozemku, ktorý vlastnícky patrí žalovanému. Poukázala na to, že tento rodinný dom strany sporu začali stavať spoločne počas manželstva a tento bol postavený až do kolaudácie do rozvodu manželstva, bol stavaný svojpomocne a uviedla, že na stavbe rodinného domu sa podieľala finančne. Uviedla, že základy rodinného domu boli dané už pred uzavretím manželstva a po uzavretí manželstva sa dokončievala stavba rodinného domu. Táto sa ukončila niekedy v roku 1997, prípadne 1998. Navrhla, aby rodinný dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, aby jej žalovaný vyplatil 1 z hodnoty rodinného domu. Poukázala na to, že do BSM patrí aj pasívum - úver vzatý účastníkmi konania za trvania manželstva zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Poukázala na to, že tento uver bol „vybavený" a zabezpečený zo strany jej bývalej svokry, nevedela uviesť zostatkovú hodnotu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, teda ku dňu zániku BSM. Navrhla, aby tento úver naďalej splácal žalovaný.

18. Z prednesu advokátky žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa má za to, že rodinný dom patrí do BSM, poukazujúc na to, že aj žalobkyňa sa finančne podieľala na stavbe tohto rodinného domu. Poukázala na to, že úver bol vzatý stranami sporu za trvania manželstva a tento sa počas trvania manželstva splácal zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu a žiadala, aby žalobkyni bola uhradená 1 z tohto splácaného úveru, nakoľko finančné prostriedky boli použité výlučne na majetok žalovaného - stavba rodinného domu.

19. Z prednesu advokátky žalovaného vyplynulo, že nie je čo vyporiadavať medzi stranami sporu, nakoľko títo nenadobudli žiaden spoločný majetok. Poukázala na to, že rodinný dom nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, poukazujúc na to, že stavba rodinného domu bola financovaná rodičmi žalovaného a ku dňu uzavretia manželstva strán sporu, teda ku dňu 11.9.1993, bol postavený rodinný dom (dvojdom) a to tak, že boli postavené vodorovné a zvislé konštrukcie, konštrukcie strechy a schodísk, stavba bola zastrešená, boli dané okná a táto stavba bola uzatvorená. Advokátka žalovaného poukázala aj na to, že je pravdou, že rodinný dom je postavený na pozemku, ktorý nadobudol žalovaný spolu so svojimi rodičmi na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom Košice - mesto dňa 23.11.1990, R II 2001/90, stavebné povolenie na výstavbu radového dvojbytového rodinného domu, bolo vydané Obvodným úradom životného prostredia Košice III pod sp. zn. - Vs, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.1991. Uviedla, že zmluvou o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu stavebníkovi - žalovanému bol poskytnutý štátny príspevok na výstavbu dvojbytového rodinnému domu vo výške 50.000,- Kčs a táto zmluva bola registrovaná rozhodnutím Štátneho notárstva Košice - mesto dňa 10.1.1992 pod č. R 4/ 1992. Ďalším rozhodnutím registrovaným 10.1.1992 pod č. R 5/1992 bol poskytnutý štátny príspevok na výstavbu dvojbytového rodinného domu rodičom žalovaného. Poukázala taktiež na to, že stavebný materiál na výstavbu dvojdomu bol zakúpený ešte pred uzavretím manželstva, bol zaplatený rodičmi žalovaného a tento stavebný materiál bol použitý na stavbu tak, že do dňa uzatvorenia manželstva bol dvojdom postavený tak, ako to tvrdí žalovaný. K pasívu - úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania advokátka žalovaného uviedla, že bol poskytnutý nenávratný príspevok vo výške 254.000,- Sk ( 8.431,26 EUR ) a vo výške 78.000,- Sk ( 2.589,13 EUR ), (zmluva č. XXX/XXX/XXXX z 2.6.1997), kde žiadateľom bol žalovaný, žalobkyňa vystupovala len ako manželka z dôvodu, lebo v tom čase žalovaný ako žiadateľ bol ženatý a vyžadoval sa aj podpis manželky na tejto zmluve. Dodala, že celú túto pôžičku zaplatili z vlastných finančných prostriedkov rodičia žalovaného a to tak, že žalovanému za týmto účelom poskytli finančné prostriedky, keďže ich úmysel bol taký, že uvedený rodinný dom, čo do budúcnosti sa aj stalo, mal slúžiť obidvom ich synom a chceli, aby medzi ich deťmi nedochádzalo k nezrovnalostiam. Advokátka žalovaného tvrdenia žalovaného podložila aj listinnými dôkazmi, z ktorých vyplývajú žalovaným tvrdené skutočnosti.

20. Zo svedeckých výpovedí P. X. a K. U. vyplynulo, že pamätajú si, že stavba rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva žalovaný so svojimi rodičmi, začala pred svadbou strán sporu a táto pred svadbou strán sporu bola zakrytá, boli tam všetky podlažia, bola urobená hrubá stavba, táto bola zasklená. Svedkyňa P. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že ona finančne vypomohla pri stavbe rodinného domu, poskytla pôžičku svojej sestre - matke žalovaného spolu v sume 310.000,- Sk ( 10.290,11 EUR ) a ktoré jej matka žalovaného v celosti vrátila potom, čo z jej strany bol predaný byt. Dodala, že má vedomosť o tom, že rodinný dom bol stavaný svojpomocne. Svedkyňa K. U. vo svojej výpovedi uviedla, že na stavbe vypomáhal aj jej toho času nebohý manžel. Potvrdila, že finančne na stavbe

rodinného domu sa podieľala aj jej mama, ktorá poskytla matke žalovaného, teda jej sestre, sumu 110.000,- Sk ( 3.651,33 EUR ). Tiež potvrdila skutočnosť, že stavba bola budovaná svojpomocne. Obidve svedkyne zhodne uviedli, že strany sporu sa vôbec nepodieľali svojimi finančnými prostriedkami na stavbe rodinného domu, rodinný dom v celosti financovali rodičia žalovaného.

21. Z výpovede matky žalovaného - svedkyne J. Y. vyplynulo, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom, resp. dvojdom žalovaného, v jednej polovici patrí žalovanému a tento nadobudol svoje výlučné vlastníctvo k predmetnému pozemku ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Uviedla, že stavbu dvojdomu financovala ona so svojím manželom výlučne z ich finančných prostriedkov a vôľa jej a takisto aj jej manžela bola taká, že po stavbe dvojdomu, jedna časť dvojdomu bude patriť vlastnícky žalovanému a druhá časť ich druhému synovi. Dodala, že so stavbou rodinného dvojdomu sa začalo ešte pred uzavretím manželstva strán sporu a pred uzavretím manželstva bola postavená hrubá stavba, táto bola zastrešená, boli dané okná aj dvere. Dom sa staval svojpomocne a na stavbu rodinného domu použili prostriedky, ktoré nadobudli z predaja bytu, garáže, resp. z predaja bytu a z predaja garáže sa splatili pôžičky, ktoré mala od svojej sestry a od svojej matky a ktoré finančné prostriedky z týchto pôžičiek sa použili na stavbu dvojdomu. Uviedla, že následne pre žalovaného vybavila na jeho meno pôžičku a pre žalovaného bola následne poskytnutá ňou suma 230.000,- Sk ( 7.634,60 EUR ) za účelom splatenia tejto pôžičky. Poukázala na to, že má vedomosť o tom, že z takto poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný nesplatil celú túto pôžičku. Poukázala na to, že stavbu dvojdomu výlučne financovala ona so svojím manželom, strany sporu sa finančne na stavbe vôbec nepodieľali. Svedkyňa taktiež poukázala aj na listinné dôkazy vzťahujúce sa k stavbe rodinného domu, a to na jednotlivé faktúry, týkajúce sa stavebného materiálu. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi poukázala na to, že ona tiež čerpala pôžičku zo Slovenskej sporiteľne vo výške 150.000,- Sk ( 4.979,09 EUR ), ktorú aj splácala a následne bol žalovanému poskytnutý úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania a pôžičku, ktorú mala ona zo Slovenskej sporiteľne, splatila z finančných prostriedkov utŕžených za predaj bytu a garáže a zvyšok utŕžených peňazí poskytla žalovanému za účelom zaplatenia zvyšku úveru v Štátnom fonde rozvoja bývania, jednalo sa o sumu 230.000,- Sk ( 7.634,60 EUR ). Dodala, že žalobkyňa sa nepodieľala na stavbe nielen finančne, ale taktiež ani svojimi prácami.

22. Zo svedeckých výpovedí Z.. H. Y. a S. E. vyplynulo, že títo sa podieľali na stavbe dvojdomu, v ktorom v súčasnosti býva žalovaný so svojimi rodičmi. Uviedli, že pamätajú si na to, že so stavbou sa začalo pred uzavretím manželstva strán sporu a do ich svadby bola celá stavba pod strechou, boli okná, boli dané dvere a v podstate stavba bola pripravená na vakovanie. Zhodne uviedli, že stavba bola vykonávaná svojpomocne.

23. Zo svedeckej výpovede H. Y., otca žalovaného, vyplynulo, že so stavbou dvojdomu sa začalo pred svadbou účastníkov konania v r. 1992 a do svadby strán sporu bola postavená hrubá stavba, bola daná strecha, okná a bol uzatvorený vchod. Stavba bola vykonávaná svojpomocne. Na stavbe rodinného domu sa svedok podieľal svojimi prácami a spolu s manželkou túto stavbu aj v celosti financovali. Svedok uviedol, že žalobkyňa sa na stavbe rodinného domu nepodieľala nijako, teda ani finančne, ani svojimi prácami.

24. Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po právoplatnom rozvode ich manželstva.

25. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

26. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

27. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

28. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

29. Podľa veta prvá , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

30. Vykonaným dokazovaním, a to na základe zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolaniu len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku len jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka ( ).

31. Skôr ako sa vyporiadavajú veci, je nutné stanoviť presný predmet BSM, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a predmet vyporiadania. Treba skúmať, či veci, ktoré účastníci konania uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva a či boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, aké boli investície a čo a prečo do BSM nepatrí.

32. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že do BSM patrí rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele XXXX/XX, parcela vo vlastníctve žalovaného v podiele X zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. X. Q. T., poukazujúc na to, že rodinný dom bol nadobudnutý počas trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM. Naopak žalovaný tvrdil, že nie je čo vyporiadať, predmetná nehnuteľnosť do BSM nepatrí, poukazujúc na to, že so stavbou predmetného rodinného domu sa začalo ešte pred uzavretím manželstva strán sporu, do uzavretia manželstva strán sporu, stavba bola postavená tak, že bola postavená hrubá stavba, táto bola zastrešená, teda zakrytá, boli dané okná a dvere.

33. Nespornou skutočnosťou bolo to, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. XXXX je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, tento ho nadobudol ešte pred uzavretím manželstva účastníkov konania. Spornou zostalo zodpovedanie otázky, či rodinný dom patrí, resp. nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Uvedenú otázku súd skúmal ako otázku predbežnú a dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť do BSM nepatrí, poukazujúc na to, že stavba bola ešte pred uzavretím manželstva strán sporu vecou v právnom slova zmysle, s vytváraním veci, teda rodinného domu, začal žalovaný ako jeden z manželov pred uzavretím manželstva. Pred uzavretím manželstva boli vydané všetky príslušné stavebno-právne rozhodnutia, ktoré boli vydané a zneli na meno žalovaného, ktorý vlastnil aj vlastní stavebný pozemok v 1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami, že pred uzavretím manželstva strán sporu, bola stavba dokončená tak, že bola hrubá stavba, ktorá bola zakrytá, zastrešená a boli dané okná, dvere, teda stavba bola uzavretá, pripravená na vakovanie. Súd mal za preukázané aj to, že stavba bola financovaná výlučne z prostriedkov patriacich rodičom žalovaného. Na stavbu ako aj na jej dokončenie vôbec neboli použité spoločné finančné prostriedky účastníkov. Súd uzatvára, že v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva stranami sporu, boli na stavbe rodinného domu vybudované prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodišťa, ktoré charakterizujú stavbu ako vec v právnom zmysle slova, z čoho možno vyvodiť, že do uzavretia manželstva vznikla vec výlučne patriaca do vlastníctva toho kto ju postavil, v danom prípade žalovanému ako stavebníkovi, a ktorá nepatrí do BSM. Všetko, čo takto k pôvodnej rozostavanej stavbe v dôsledku dokončovacích prác prirastie, sa stáva jej súčasťou a vlastnícky už patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Na tom nič nemení skutočnosť, že pokiaľ peňažné či iné prostriedky na dokončenie stavby - celkom či prevažne - vynaložila osoba odlišná od vlastníka stavby, môže jej proti nemu vzniknúť nárok opierajúci sa obvykle o ust. alebo . Posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci v zmysle práva je otázkou právnou, ktorú musí posúdiť súd. Rozhodujúcim je tu okamih vzniku stavby ako veci v zmysle práva a od tohto okamihu, v ktorom sa už vytvorili aj vlastnícke práva k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov celkom právne bezvýznamné ďalšie práce priamo či nepriamo smerujúce k dokončeniu už existujúcej veci bez ohľadu na to, že náklady na ne potrebné

niekoľkonásobne prevyšovali už vynaložené sumy podobne ako časovú cenu nedokončenej stavby. Všetko, čo takto k pôvodne rozostavanej stavbe v dôsledku dokončovacích prác prirastie, sa stáva jej súčasťou a vlastnícky už patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že stavbu rodinného domu financovali výlučne rodičia žalovaného zo svojich vlastných finančných prostriedkov, strany sporu sa na stavbe tak isto ako aj na jej dokončení, spoločnými finančnými prostriedkami nepodieľali. Z uvedeného teda vyplýva, že vec do BSM nepatrí.

34. Súd ohľadom vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti poukazuje aj na záver Krajského súdu v Košiciach v uznesení zo dňa 11.9.2017 sp. zn.

35. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že do BSM patrí aj pasívum - úver vzatý za trvania manželstva zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Nesporným v spore bolo, že úver vo výške 254.000,- Sk ( 8.431, 26 EUR ) bol poskytnutý len žalovanému ako dlžníkovi. Žalobkyňa zmluvu podpísala ako jeho manželka na výstavbu bytu v rodinnom dome v X. Q. T. na ulici X. č. XX na základe stavebného povolenia zo dňa 24.11.1991 a čerpanie úveru bolo obmedzené len na vyššie dohodnutý účel. Nešlo o poskytnutie úveru v hotovosti, resp. prevodom hotovosti na účet, ale čerpanie úveru bolo podmienené predložením účtovného dokladu (faktúry), podpísaného určenou osobou a s taxatívne určenými náležitosťami. Nepochybne preto uvedený úver bol (musel byť) použitý na výstavbu (dostavbu) rodinného domu, a teda išlo o úver poskytnutý žalovanému výlučne na jeho majetok a nie na spoločnú vec (vec v BSM). Úver poskytnutý len žalovanému počas trvania manželstva a použitý na jeho výlučný majetok nie je spoločným záväzkom (dlhom) manželov, ale iba záväzkom žalovaného, a preto nebolo povinnosťou súdu a ani nebolo možné zostatok tohto úveru ku dňu zániku BSM vyporiadať. Spoločné záväzky totiž môžu vzniknúť iba z právneho úkonu jedného z manželov alebo oboch manželov, ktorý sa týka spoločných vecí ( ). V danom prípade išlo o uzavretie úverovej zmluvy len žalovaným a to za účelom získania finančných prostriedkov na dostavbu rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve, nešlo teda o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, čo vylučuje vznik spoločného záväzku manželov z tejto úverovej zmluvy. Iná je však otázka vyporiadania spoločných prostriedkov použitých na výlučný majetok žalovaného - tá časť úveru, ktorá bola zaplatená zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM s poukazom na . Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v rámci vyporiadania BSM je každý z manželov povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Uvedené platí aj v prejednávanej veci a to aj za predpokladu, že vykonaným dokazovaním existencia spoločného majetku, ktorý je potrebné vyporiadať, preukázaná nebola. Z výpisu z účtu OTP Banka Slovensko, a.s. za obdobie od 14.7.1997 do 16.3.2011 vyplýva, že žalovaný uhrádzal splátky úveru v sume 35,55 EUR mesačne od 24.4.2003 až do dňa rozvodu manželstva, t. j. 21.2.2008. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé a aj preukázané a v spore nebolo sporné, že zo spoločných finančných prostriedkov bola takto zaplatená suma 2.097,45 EUR a žalovanej titulom vyporiadania tak patrí 1, t. j. suma 1.048,725 EUR. Strany sporu voči takémuto vyporiadaniu nemali žiadne námietky.

36. Žalobkyňa žiadala tiež vyporiadať zostatky na účte ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 21.2.2008 a za týmto účelom navrhla súdu vykonať dokazovanie - vyžiadaním si informácii od bánk, konkrétne Tatra banka, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s. a Poštová banka, a.s. o zostatku na účte, ktorého majiteľom bol ku dňu rozvodu manželstva žalovaný. Žalovaný v procesnej obrane k uvedenému uviedol, že v OTP Banke účet nikdy nemal, mal osobný účet v Poštovej banke, ktorý bol zrušený v januári 2002. Zároveň uviedol, že aj on žiada vyporiadať zostatok na účte, ktorého majiteľkou bola žalobkyňa ku dňu zániku BSM v Tatra banke, a.s.

37. Súd dopytom na banky zistil, že žalovaný nebol majiteľom účtu v Poštovej banke a ani v OTP banke, bol majiteľom účtu v Tatra banke, a.s. so zostatkom ku dňu zániku BSM v sume mínus 1.006,28 EUR, č. účtu Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Aj žalobkyňa mala vedený účet v Tatra banka, a. s., číslo účtu Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu 21.2.2008 v sume 425,84 EUR a ktorý bol následne zrušený ku dňu 9.1.2014. Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že v rámci vyporiadania BSM je potrebné sa vyporiadať so zostatkom na účte, ktorého majiteľkou ku dňu zániku BSM bola žalobkyňa vedeného v Tatra banke, a.s., číslo účtu Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom 425,84 EUR a z ktorej sumy 1 v rámci vyporiadania BSM titulom vyrovnania patrí žalovanému, t.j. suma 212,92 EUR.

38. Žalobkyňa poukázala na faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 23.9.1993 tvrdiac, že suma v nej uvedená (27.000,- Sk, t. j. 896,24 EUR) mala byť zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov a žiadala 1

z takto uhradenej sumy, majúc zato, že spoločné finančné prostriedky sa vynaložili na výlučný majetok žalovaného.

39. Z faktúry č. 14279657 zo dňa 23.9.1993 súd zistil, že táto bola vystavená spoločnosťou STOLÁRSTVO Pavol Magda & spol. na sumu 27.000,- SK ( 896,24 EUR ) za výrobu drevených okien a dverí bez zasklenia a náterov a bola vystavená na meno H. Y., U. 7, XXX XX X.. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 11.9.1993. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že už v čase uzavretia manželstva sporových strán boli vybudované na stavbe rodinného domu prvky dlhodobej životnosti, t. j. zvisle a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodišťa, a teda vec vznikla už do uzavretia manželstva a z výpovedí svedkov tiež vyplynulo, že na stavbe rodinného domu boli aj okná a dvere a táto bola pripravená na vakovanie ( do uzavretia manželstva stranami sporu ). Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že platba za dodávku okien a dverí sa riešila ešte pred svadbou sporových strán, avšak táto platba bola posunutá po uzavretí manželstva a dodal, že okná a dvere boli zhotovené pre celý dom a keďže on je vlastníkom 1, tak žalobkyňa môže si nárokovať iba 1, avšak nárok ako taký odmietol ako neodôvodnený s poukazom na to, čo vyšlo počas konania najavo.

40. Súd zastáva názor, že faktúra bola vystavená nie na meno žalovaného, ale na meno jeho otca, čo napokon uviedol aj samotný žalovaný a poukazom na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že celá stavba rodinného domu bola financovaná rodičmi žalovaného, a to väčšinou pred uzavretím manželstva sporových strán, súd aj vynaloženie týchto finančných prostriedkov vyhodnotil tak, že tieto neboli vynaložené zo spoločných finančných prostriedkov, už len aj s poukazom nato, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 11.9.1993, faktúra za výrobu okien a dverí, ktoré boli na rodinnom dome dané do uzavretia manželstva, bola vystavená po uplynutí 13 dní od uzavretia manželstva a súd zastáva názor, že vzhľadom na takú krátku dobu uzavretia manželstva sporové strany nemohli nadobudnúť spoločné finančné prostriedky v sume uvedenej na faktúre. Žalobkyňa na svoje tvrdenia o zaplatení tejto faktúry zo spoločných finančných prostriedkov neuniesla dôkazné bremeno, teda nenavrhla a ani neoznačila dôkazy spôsobilé preukázať ňou tvrdenú okolnosť o zaplatení tejto faktúry zo spoločných finančných prostriedkov. Súd v tejto súvislosti hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, majúc zato, že tieto si navzájom neodporujú, prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, predovšetkým na zárobkové pomery strán sporu v čase výstavby rodinného domu a tým dané ( ne ) možnosti financovania výstavby rodinného domu z ich ( spoločných ) prostriedkov.

41. Zhrnúc vyššie uvedené žalobkyňa ma tak nárok titulom vyporiadania BSM strán sporu na zaplatenie sumy 835,805 EUR.

42. Podľa o súdnych poplatkoch, z úkonov a konaní navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2019 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019, aj keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2019.

43. Podľa v znení účinnom do 31.12.2011, poplatníkom je: c) obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

44. Podľa v znení účinnom do 31.12.2011, poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

45. Podľa v znení účinnom do 31.12.2011, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

46. Podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom do 31.12.2011, súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% , najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.

47. Súdny poplatok v danom prípade činí sumu 66 EUR z hodnoty vyporiadavaného majetku 425,84 EUR (súdny poplatok činí 3 % z predmetu konania podľa položky 6 písm. b) prílohy

Zb., najmenej 66 EUR ). Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie každý vo výške 33 EUR.

48. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

52. Predmetom konania je vyporiadanie BSM, lebo strany sporu sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, je svojím charakterom osobitným sporom. Nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil tento spor a kto v akej miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že ako žalobca tak aj žalovaná nemali v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné, ak nemožné, v akom pomere ten ktorý z nich je úspešný. Z týchto dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne v danom prípade stranám sporu trovy nepriznal. Postupoval tak v súlade s .

53. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016).

54. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

55. Podľa č. 4 ods. 1, 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

56. Článok 4 základných zásad obsahuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá umožňuje sudcovi použiť ustanovenia svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je podľa neho žiaduce posúdiť aj právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.

57. V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vyplatením hotových výdavkov peňažným vo výške 16,88 EUR. Súdom bola vyplatená náhrada hotových výdavkov v uvedenej sume v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2019 sp. zn. -445 z finančných prostriedkov štátu, ktorú sumu sú povinní štátu nahradiť strany sporu. Štátu takto vzniknuté trovy konania priznal proti stranám sporu v rozsahu 100 % a rozhodol tak s poukazom na v spojení s .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (, ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().