Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sa-1-2020.pdf
PDF · 105 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: R. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť R. C. E., bez dokladov totožnosti, trvale bytom R., toho času miesto pobytu Ú. P. K. P. N., V. XX, F., zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 05.02.2020, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA6-44-010/2020-AV zo dňa 21.01.2020, takto
rozhodol:
I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-44-010/2020-AV zo dňa 21.01.2020, týkajúce sa žalobcu: R. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť R. C. E., bez dokladov totožnosti.
II./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca: R. B., narodený XX.XX.XXXX, bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.
III./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.02.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA6-44-010/2020-AV zo dňa 21.01.2020, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte“, resp. „ZoPC“) preskúmavaným rozhodnutím podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zaistení žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2020 na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnej príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie III“).
2. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie žalovaného je zároveň nepreskúmateľné. Poukazoval nato, že kasačný súd vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti zdôraznil povinnosť policajného orgánu preveriť reálnosť naplnenia účelu zaistenia a skúmať reálnosť vykonania odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky (ďalej „SR“). Policajné orgány sú povinné už pri zaisťovaní žiadateľa o azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania do iného členského štátu skúmať účelnosť a efektivitu zaistenia a teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky. Reálnosť (realizovateľnosť účelu zaistenia) odovzdania je vždy nevyhnutnou podmienkou zákonnosti zaistenia.
3. Doplnil, že kasačný súd sa pri preskúmavaní rozhodnutí o zaistení cudzincov za účelom ich odovzdania do iných členských štátov vyjadril aj k otázke skúmania prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl v členskom štáte, do ktorého má byť zaistený cudzinec (žiadateľ o azyl v inom členskom štáte) vrátený (napr. rozsudok sp. zn. 10Sza/25/2015 zo dňa 11.01.2016). Žalovaný bol teda povinný pri rozhodovaní o zaistení v predmetnej veci nielen poukazovať na právnu úpravu zaisťovania cudzincov za účelom ich odovzdania v zmysle Dublinského nariadenia III, ale mal sa zaoberať i dôsledkami uskutočniteľnosti predpokladaného postupu, či prijímacími podmienkami v dožiadanom členskom štáte, t. j. V.. Keďže tak nespravil pochybil a nedostatočne zistil skutkový stav a preto je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné.
4. Žalovaný porušil povinnosť zisťovať skutočnosti a aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť žalobca odovzdaný v zmysle Dublinského nariadenia III a preto zároveň z napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, aké dôkazy vykonal za účelom zistenia, že by transferom žalobcu na územie V. nedošlo k porušeniu článku 3 Dohovoru a článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Záverom dodal, že vzhľadom na dôvody uvedené v správnej žalobe považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre absentujúcu právnu úvahu žalovaného ohľadom reálnej uskutočniteľnosti dublinského návratu žalobcu do V. a teda účelnosti jeho zaistenia, ako aj z dôvodu absencie zisťovania a vyhodnotenia aktuálnej situácie žiadateľov o azyl a ich prijímacích podmienok v V..
5. Žalovaný rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-44-010/2020-AV zo dňa 21.01.2020 zaistil účastníka konania dňa XX.XX.XXXX D. XX:XX B.. podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2020. Po predvedení žalobcu na oddelenie žalovaného bolo vykonanými lustráciami v informačnom systéme zistené, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu v jednom z členských štátov, čím sa naplnil dôvod na postup podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC. Preto Dublinskému stredisku oznámil dňa 21.01.2020 dôvod na začatie konania podľa Dublinského nariadenia III.
6. Doplnil, že žalobca v zápisnici okrem iného uviedol trasu jeho cestovania na územie členských štátov, ako aj to, že na území V. dával odtlačky prstov a následne odtiaľ utiekol. Na území Slovenska nežiadal o udelenie azylu, disponuje finančnými prostriedkami vo výške cca 50 Eur a nemá žiadne ubytovanie na území SR. Zdôraznil, že účastník konania sa na území SR zdržiava bez akéhokoľvek dokladu totožnosti, pričom je možné aj konštatovať, že účastník konania nezotrval na území krajín, kde žiadal o medzinárodnú ochranu, ale bez oprávnenia vycestoval, čo je zrejmé a z uvedeného existuje značné riziko. Na území schengenského priestoru nemá pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov a z konania, ako aj jeho vyjadrenia jednoznačne vyplýva značné riziko jeho úteku.
7. Pokiaľ sa týka skúmania možnosti uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia uviedol, že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ZoPC z dôvodu, že prípadným uložením uvedenej povinnosti by mohlo prísť k zmareniu sledovaného cieľa, a to návratu na územie iného členského štátu.
8. K stanovenej dobe zaistenia uviedol, že danú stanovil podľa § 88 ods. 4 ZoPC do 21.03.2020, počas ktorej vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie účastníka konania na územie zodpovedného členského štátu. V danom prípade pôjde hlavne o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie. Presnú dĺžku doby nutnú k reálnemu výkonu prevozu účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Z tohto dôvodu dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi SR a zodpovednými členskými štátmi, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signatármi, prípadne iné, nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.02.2020 žiadal preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a správnu žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že dôvodom zaistenia žalobcu bolo zabezpečenie, príprava a výkon jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia III z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území iného členského štátu. Mal za to, že žalobca v podanej správnej žalobe nepoukazuje na žiadne pochybenia žalovaného počas konania vo veci zaistenia. Celá správna žaloba
iba opisuje postup, ako aj napadnuté rozhodnutie a právny zástupca žalobcu nepoukazuje na žiadne priame zavinenie v čom vidí nesprávnosť postupu žalovaného. Jediné, čo možno vytušiť z namietania je, že žalovaný sa nezaoberal bezpečnostnou situáciou na území členského štátu V., ale nepreukázal ako žalobca bez oprávnenia opustil územie V., na ktorého území požiadal o udelenie azylu. Žalobca, ako štátny príslušník tretej krajiny, je povinný zotrvať na území krajiny, v ktorej vyhlásil svoju žiadosť o udelenie azylu. V prípade, ak by žalobcovi bola priznaná medzinárodná ochrana, tak by sa na jeho pohyb v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru vzťahovala európska dohoda o zrušení víz pre utečencov, ktorá priamo udáva, za akých podmienok sú takéto osoby oprávnené vycestovať z krajiny, v ktorej trvalo bývajú. Žalobca nedisponoval žiadnym oprávnením k vycestovaniu z územia V., ako ani žiadnym oprávnením k vstupu a zdržiavaniu sa na území SR.
10. Zaistenie žalobcu je efektívne, účelné a nevyhnutné, nakoľko žalobca nespĺňal žiadnu z podmienok pre uloženie alternatívy zaistenia. Žalobca nie je schopný opustiť územie SR, nakoľko aj k prechodu v rámci krajín schengenského priestoru je nutné byť držiteľom dokladu totožnosti a je neprijateľné, aby sa osoby bez akýchkoľvek dokladov totožnosti a povolenia na pobyt beztrestne a voľne pohybovali po jednotlivých krajinách schengenského priestoru. Už samotným začatím konania o návrate v zmysle Dublinského nariadenia III zo strany orgánov SR je zrejmé, že uskutočnenie tohto návratu sa reálne uskutoční. Na žalobcu treba hľadieť aj v inom kontexte a to, že ide o osobu, ktorá žiadala o medzinárodnú ochranu, čoho dôkazom je žiadosť o takúto ochranu na území V., pričom mal na tomto území zotrvať do doby preskúmania a rozhodnutia o tejto žiadosti, čo však nerešpektoval a túto krajinu svojvoľne opustil. Počas jeho cesty z domovskej krajiny sa nachádzal na území viacero bezpečných krajín, pričom ako človek utekajúci pred ohrozením života by mal byť v pozícii osoby ktorá je rada, že už jej nehrozí bezprostredné ohrozenie a nie aby si sama určovala krajinu, v ktorej chce žiadať o ochranu. Na žalobcu treba hľadieť ako na ekonomického migranta, nakoľko už počas konania vo veci zaistenia uvádzal, že sa chce dostať do Talianska a na území SR nechce zotrvať a v prípade, keby ho pustili, tak hneď pokračuje v ceste a chce sa dostať do Talianska, čo priamo odôvodňuje aj riziko úteku tejto osoby.
11. Zástupca žalobcu doručil súdu podanie zo dňa 24.02.2020 označené ako Doplnenie dôkazov a správnej žaloby a navrhol súdu postup v zmysle § 206 ods. 4 a 5 Správneho súdneho poriadku, nakoľko po vydaní napadnutého rozhodnutia a po podaní správnej žaloby nastali nové skutkové okolnosti. Dával do pozornosti tú skutočnosť, že žalobca dňa 13.02.2020 podal vyhlásenie o žiadosti o udelenie azylu na území SR. Mal za to, že v právnej veci žalobcu zanikol dňa 13.02.2020 účel jeho zaistenia realizovaného na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného vydaného podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, ktorým je realizácia administratívneho vyhostenia, pretože od tohto dňa je žalobca žiadateľom o azyl a po dobu azylového konania nie je prípustné jeho administratívne vyhostenie. Držanie žalobcu v zaistení na základe predmetného rozhodnutia aj po 13.02.2020 je preto nezákonné a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, v rozpore s § 90 ods. 1 písm. d) a § 90 ods. 2 písm. b) bodu 1 ZoPC, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR a Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach.
12. Z Vyhlásenia cudzinca (žalobcu) zo dňa 13.02.2020 urobeného v Ú. P. K. P. N. X. F. súd zistil, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR po prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine.
13. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
14. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.
15. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
16. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
17. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
18. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
19. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
20. Podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, Zariadenie je povinné b)prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia.
21. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).
22. Podľa § 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o azyle“), Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu 20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
23. Podľa § 46b ods. 1 písm. a) zákona o azyle, Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví, ak a) cudzinec uvedený v § 46a ods. 1 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany.
24. Podľa § 46b ods. 2 zákona o azyle, Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.
25. Podľa § 46b ods. 3 zákona o azyle, Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. a) a c) sa iba vyznačí v spise.
26. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
27. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
30. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32. Podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
33. Podľa § 206 ods. 5 Správneho súdneho poriadku, Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.
34. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:
35. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA6-44-010/2020-AV zo dňa 21.01.2020, ktorým žalovaný zaistil žalobcu v podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC na účel výkonu zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2020.
36. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
37. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
38. V predmetnej veci po vydaní preskúmavaného rozhodnutia (21.01.2020) došlo k podstatnej zmene okolnosti vecí v dôsledku tej skutočnosti, že žalobca požiadal dňa 13.02.2020 o azyl na území Slovenskej republiky. Keďže po vydaní napadnutého rozhodnutia nastala taká zmena okolností prípadu, ktorá podľa názoru súdu má podstatný vplyv na posúdenie zákonnosti zaistenia žalobcu súd sa v ďalšom nezaoberal žalobnými námietkami uvedenými v správnej žalobe.
39. Dňom 13.02.2020 sa žalobca dostal do právneho režimu v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v zmysle ktorej žiadateľa možno zaistiť iba z dôvodov uvedených v článku 8 ods. 3 Smernice.
40. Príslušné ustanovenia Smernice 2013/33/EÚ boli transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky novelou zákona o pobyte cudzincov, ktorý zaviedol ustanovenie § 88a, na základe ktorého možno zaistiť aj žiadateľa o udelenie azylu, a to z dôvodov v ňom uvedených.
41. Preto vzhľadom na tú skutočnosť, že zákon o pobyte cudzincov obsahuje ustanovenie § 88a, v zmysle ktorého môže dôjsť k zaisteniu žiadateľov o udelenie azylu, mal žalovaný po tom, čo zo strany už zaisteného žalobcu dňa 13.02.2020 bola podaná žiadosť o udelenie azylu, vydať nové rozhodnutie o zaistení žalobcu ako žiadateľa o azyl, pokiaľ ho neprepustí a rozhodne sa ho ponechať v zaistení, so špecifikovaním dôvodu jeho zaistenia v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov, nakoľko každý zaistený žiadateľ o azyl má celý rad procesných záruk, ktoré nadväzujú na vydané rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl v zmysle smernice o prijímaní žiadateľov o azyl, a to predovšetkým právo na súdny prieskum takéhoto zaistenia, ktorého predpokladom je vydanie rozhodnutia o zaistení s uvedením presne špecifikovaného dôvodu zaistenia v zmysle smernice, resp. ustanovenia § 88a zákona o pobyte cudzincov (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/29/2014 zo dňa 27.08.2014).
42. S poukazom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd má zato, že držanie žalobcu v zaistení v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je dňom 13.02.2020 neprípustné, keďže sa na neho nevzťahuje právny režim Návratovej smernice, čím jeho ďalšie držanie v zaistení je nezákonné, nakoľko pominuli dôvody jeho pôvodného zaistenia.
43. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a vzhľadom na to, že po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného sa podstatne zmenili okolnosti veci, správny súd podľa § 206 ods. 5 Správneho súdneho poriadku zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP- BA6-44-010/2020-AV zo dňa 21.01.2020. Zároveň súd za analogického použitia ustanovenia § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku nariadil žalovanému, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.