Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CbZm-3-2015.pdf
PDF · 171.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24CbZm/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: FERROMET a.s., so sídlom Kollárova 1229, 698 01 Veselí nad Moravou, IČO: 00000884, Česká republika (právny nástupca HESCO s.r.o., so sídlom tř. Tomáše Bati 1616, 765 02 Otrokovice, IČ: 15530639, Česká republika), právne zastúpený: AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom proti žalovaným: v 1. rade: SOLAR Slovakia a.s., so sídlom Mallého 1158/60, 909 01 Skalica, IČO: 36 243 621, v 2. rade: C.. Y. U., narodený XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Skalica, obaja právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom, Potočná 169/85, 909 01 Skalica, o zaplatenie 39.617,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 36Zm/2/2014-45 zo dňa 13.1.2015 sa v časti 39.617,04 eur z r u š u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 8.8.2014, doručeným súdu dňa 15.8.2014 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 132.887,81 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 30.9.2010 uzatvoril so žalovaným v 1. rade, v mene ktorého v tom čase konal žalovaný v 2. rade ako predseda predstavenstva Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX. V zmysle uzatvorenej zmluvy sa žalobca so žalovaným v 1. rade dohodli na zmluvných podmienkach, za ktorých bude žalobca dodávať žalovanému v 1. rade tovar. Žalobca poukázal na ustanovenie čl. VIII „Smluvní pokuty“ podľa ktorých postupoval pri výpočte zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Žalovaný v 1. rade dňa 30.9.2010 vystavil žalobcovi blankozmenku spolu s Vyplňovacím prehlásením o zaistení úhrady pohľadávok blankozmenkou, pričom avalistom tejto zmenky bol žalovaný v 2. rade. Keďže žalovaný v 1. rade neuhrádzal splatné pohľadávky žalobcu riadne a včas, žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania v dvoch faktúrach a to č. P zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,XX eur, splatná XX.XX.XXXX a č. P zo dňa 2X.X.XXXX na sumu XX.XXX,XX eur splatná 11.10.2013. Následne žalobca vyzval žalovaného v 1. rade listom zo dňa 27.9.2013 na úhradu dlžných čiastok. V zmysle Vyplňovacieho prehlásenia k zaisteniu úhrady pohľadávok blankozmenkou čl. III písm. a/ a b/ má žalobca právo vyplniť dátum splatnosti zmenky a zmenkovú sumu vo výške dlžnej kúpnej ceny a príslušenstva. V zmysle vyhlásenia avalistu žalovaného v 2. rade bol tento s právami žalobcu oboznámený a potvrdil práva žalobcu na vyplnenie blankozmenky. Prepočet dlžnej čiastky do českej koruny bol vykonaný podľa denného kurzového lístka ECB k 12.5.2014. Keďže dlžné čiastky neboli žalobcovi uhradené v lehote splatnosti, podal predmetný návrh na súd.
2. V skrátenom konaní súd vydal dňa 13.1.2015 zmenkový platobný rozkaz č.k. 36Zm/2/2014 - 45, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
3. V zákonom stanovenej lehote podali proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaní námietky (č.l. 46 spisu), v ktorých uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by niekedy v prospech žalobcu podpísali nejakú zmenku preto podpis na zmenke nie je a nemôže byť prejavom ich vôle a takisto si nie sú vedomí že by podpisovali Dohodu o vypĺňaní blankozmenky. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a nikdy od žalobcu nič neodoberal. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade síce existoval obchodný vzťah, avšak žalovaný v 1. rade všetky záväzky voči žalobcovi uhradil a to ešte v roku 2012 čo preukazuje email zo dňa 12.9.2012 (č.l. 50 spisu), ktorým zamestnankyňa žalobcu pani P. potvrdila, že žalovaný v 1. rade nemá žiadne záväzky voči žalobcovi ku dňu 12.9.2012. Z toho dôvodu aj žalovaný v 1. rade reagoval na výzvu na zaplatenie v liste zo dňa 9.10.2013 tým spôsobom, že výzvu považuje za neopodstatnenú. Ďalej žalovaní namietali, že do dnešného dňa im nebola zmenka predložená na platenie. Z návrhu vyplýva, že zmenka mala slúžiť na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny za dodávku konštrukcií fotovoltaických elektrární. Jednalo sa teda o zabezpečovaciu zmenku, ktorej predpokladom je však existencia zabezpečovaného záväzku. Žalovaní nemajú žiadnu neuhradenú pohľadávku voči žalobcovi, z toho dôvodu zmenka zabezpečuje neexistujúci záväzok, čo opäť žalovaní preukazujú emailom pracovníčky žalobcu. Ďalej žalovaní namietali že blankozmenka nebola vyplnená v súlade s dohodou o jej vyplnení. Podľa Vyplňovacieho prehlásenia zo dňa 1.10.2010 bol žalobca oprávnený zmenku vyplniť len v prípade, že žalovaný je v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny. V čase keď žalobca vyplňoval zmenku žalovaní v omeškaní s úhradou kúpnej ceny v omeškaní neboli a všetky pohľadávky mali uhradené, z toho dôvodu žalobca nebol oprávnený zmenku vyplniť a požadovať jej zaplatenie, nakoľko neexistovala žiadna dlžná suma. Žalovaní taktiež namietali výšku dlžnej sumy ktorú do zmenky dopisoval žalobca, nakoľko žalobca bol oprávnený doplniť do zmenky zmenkovú sumu vo výške dlžnej kúpnej ceny. Uvedená zmenka nezabezpečovala akékoľvek pohľadávky vzniknuté zo vzájomnej obchodnej činnosti ale konkrétne len kúpnu cenu na základe dodaného tovaru. Ak teda žalovaný v 1. rade kúpnu cenu uhradil, žalobca nemohol zmenku použiť len na samotné uplatnenie úrokov z omeškania. Z vyplňovacieho prehlásenia nevyplýva oprávnenie žalobcu doplniť zmenku aj o sumu zmluvnej pokuty alebo úrokov z omeškania. Čo sa týka úrokov z omeškania tieto boli taktiež neoprávnené zúčtované, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade existovala neformálna dohoda o tom, že kúpnu cenu nemusí uhrádzať v lehote splatnosti uvedenej na faktúre, ale časť plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného v 1. rade.
4. Žalobca vo vyjadrení k námietkam zo dňa 30.7.2015 (č.l. 62 spisu) uviedol, že ako rámcová zmluva, tak aj vyplňovacie prehlásenie a zmenka boli riadne podpísané k tomu oprávnenými osobami. Dodávky vo vysokej hodnote by bez podpisu zmluvy a zabezpečenia neboli realizované. Tvrdenie, že bolo platené včas, teda riadne nie je pravdivé.
5. Rozsudkom č.k.: 24CbZm/3/2015-133 zo dňa 3.10.2018 súd zmenkový platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 36Zm/2/2014-45 zo dňa 13.1.2015 v časti 93.270,77 eur zrušil a v časti 39.617,04 eur ponechal v platnosti. Žalobca uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 40 % z celkových trov konania. Proti predmetnému rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k.: 31CoZm/10/2018 - 156 zo dňa 2.8.2019 rozhodol tak, že I. napadnutý rozsudok zrušil v časti (úrokov z omeškania), v ktorej bol zmenkový platobný rozkaz č. k. 36 Zm 2/2014-45 ponechaný v platnosti, a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti odvolanie žalovaných odmietol.
6. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že koncentračná zásada sa týka len námietok samotných, nie aj skutočností a dôkazov na ich preukázanie. Z tohto dôvodu teda nie je správny názor súdu prvej inštancie, že koncentračná zásada sa vzťahuje aj na právo navrhovať dôkazy, takže na dôkazy v námietkach neoznačené nemožno prihliadať. Žalovaní v námietkach okrem iného namietli, že zmenka bola vyplnená v rozpore s príslušným vyplňovacím vyhlásením, teda proti dohode o jej vyplnení. Žalovaný v 1. rade podľa nich nebol v podstatnom omeškaní so zaplatením kúpnej ceny, pričom v čase vyplnenia zmenky nebol v žiadnom omeškaní. Okrem toho existovala medzi nimi dohoda, že žalovaný v 1. rade môže kúpnu cenu uhrádzať aj po splatnosti. Nárok na úrok z omeškania teda neexistoval, čo bolo žalobcovi aj potvrdené. Okrem toho nebolo možné do zmenky doplniť len úroky z omeškania. Na pojednávaní 3. októbra 2018 žalovaní predložili čestné vyhlásenie C.. P. (č.l. XXX), ktoré sa týkalo práve
okolností vyčíslenia úroku z omeškania, spôsobu jeho doplnenia do zmenky. Zároveň žalovaní navrhli v prípade potreby jeho výsluch ako svedka a rovnako aj výsluch svedkyne P., účtovníčky spoločnosti B. s.r.o., k otázke existencie pohľadávok, po výšku ktorých bola zmenka vyplnená. Všetky tieto dôkazy majú jasný súvis s podanými námietkami, a to v otázke, či existovala alebo neexistovala pohľadávka spoločnosti B. s.r.o. na úroky z omeškania a či boli naplnené podmienky na vyplnenie zmenky. Nemožno teda vôbec povedať, že by tieto dôkazy boli neprípustné, teda že by rozširovali okruh námietok. Súd prvej inštancie teda bez zákonnej opory odmietol vykonať dôkazy, ktoré môžu byť podstatné pre rozhodnutie vo veci, a to napriek tomu, že ich vykonanie žalovaní navrhovali.
7. Odvolací súd sa stotožnil so spôsobom posúdenia námietky pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskom prihlásení. V konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu síce žalovaný môže navrhovať dôkazy na podporu včas podaných námietok, ale dôkazné bremeno na preukázanie námietok leží na ňom. Je teda podľa § 120 ods. 1 OSP povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v 2. rade však v prerokúvanej veci žiaden dôkaz na preukázanie svojej námietky, že zmenku nepodpísal, nenavrhol. Neobstojí jeho tvrdenie, že nemohol dať spracovať znalecký posudok, pretože podľa § 127 OSP použiteľného na toto konanie znalecký posudok spracúval zásadne znalec ustanovený súdom. Žalovaný teda mal podľa § 120 ods. 1 OSP navrhnúť vykonanie tohto dôkazu na dokázanie svojej námietky, že podpis pri mene avalistu nepatrí jemu. Do vyhlásenia dokazovania tak však neurobil a neurobil tak ani v podanom odvolaní.
8. Naproti tomu sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie sa riadne nezaoberal ich argumentáciou v otázke vyplnenia zmenky v rozpore s vyplňovacím vyhlásením z 30. septembra 2010 (č. l. 8). Na rozdiel od zmenky, ktorá je abstraktným a formalizovaným cenným papierom, dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je obyčajným občianskoprávnym úkonom, ktorý navyše nie je viazaný ani na formu a ktorého obsah je v prípade potreby nevyhnutné zistiť výkladom za pomoci výkladových pravidiel. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR účinného v čase uzavretia dohody o vyplňovacom práve sa právne úkony vyjadrené slovami vykladali nielen podľa ich jazykového prejavu, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon robil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V prerokúvanej veci je predmetom sporu práve obsah vyplňovacieho vyhlásenia z 30. septembra 2010 ako právneho úkonu. Úlohou súdu prvej inštancie je teda za pomoci uvedených výkladových pravidiel zistiť riadne obsah tohto vyhlásenia, teda obsah vyplňovacieho práva spoločnosti B. s.r.o. Aj na ten účel súd prvej inštancie vykoná výsluch navrhnutých svedkov, z ktorých minimálne C.. P. podľa obsahu svojho čestného prehlásenia naznačuje, že sú mu známe okolnosti, za akých bolo toto vyplňovacie vyhlásenie uzavreté a aké ciele ním strany sledovali.
9. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie má zaoberať najmä dvoma otázkami, ktoré žalovaní oprávnene nadnášajú počas celého konania. Prvou je otázka, kedy vznikalo spoločnosti B. s.r.o. právo vyplniť zmenku. Súd prvej inštancie svoju argumentáciu zhŕňa v jednom ods. 35 svojho rozsudku tak, že toto právo vznikalo aj v prípade, že sa žalovaný v 1. rade do omeškania so zaplatením kúpnej ceny už dostal, aj keď v ňom v čase vyplnenia zmenky už nebol. Tento svoj záver však súd prvej inštancie nepodopiera nijakou zmysluplnou analýzou. Samotný text vyplňovacieho vyhlásenia pritom naznačuje skôr opačný záver: už v úvodnom čl. I, ktorý tvorí akési vymedzenie účelu vystavenia zmeniek, sa uvádza, že blankozmenka bude vystavená „na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny za dodávky konštrukcií fotovoltaických elektrární“, pričom bude môcť byť vyplnená „len v prípade, že kupujúci bude v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny“. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijako neanalyzuje obsah tohto vyhlásenie, najmä výslovné vyjadrenie jeho účelu a pomerne striktné („pouze v případě“) vymedzenie podmienky, kedy bude možné zmenku vyplniť. Podobná dohoda sa opakuje v čl. III, kde sa následne v písmenách a) a b) vymedzuje obsah textu, ktorý sa do zmenky má doplniť. Z písm. a) pritom vyplýva, že doplniť sa má dátum splatnosti, ktorým je „najskôr 30. kalendárny deň po uplynutí splatnosti kúpnej ceny“. Aj toto ustanovenie naznačuje, že vyplnenie zmenky sa predpokladalo práve v prípade, že kúpna cena bude neuhradená počas 30 dní po splatnosti, keďže práve v takom prípade je logické naviazanie splatnosti zmenky na jej splatnosť. Nie je zrejmé, prečo by strany týmto spôsobom obmedzovali prípustný dátum splatnosti zmenky, ak by žalobca mohol vyplniť len úroky z omeškania z už zaplatenej kúpnej ceny. Okrem toho táto lehota naznačuje tiež to, ako strany vykladali pojem „podstatného omeškania“ v zmysle čl. I, čomu sa súd v napadnutom rozsudku takisto nevenoval. Po zohľadnení uvedených ustanovení potom zjednodušujúco pôsobí aj záver súdu prvej inštancie, že do zmenky bolo možné doplniť aj len príslušenstvo (úroky z omeškania) samostatne (ods. 36 jeho rozsudku), keď súd prvej inštancie nijako nevysvetľuje, prečo dohoda, že predávajúci môže do zmenky
doplniť zmenkovú sumu „vo výške dlžnej kúpnej ceny splnených dodávok vrátane príslušenstva“ sa má vykladať tak, že tam môže doplniť aj príslušenstvo bez kúpnej ceny. Jeho argument, že to dohoda „nevylučuje“, pôsobí najmä v spojení s jej zvyšným tu reprodukovaným znením nepresvedčivo.
10. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že do zmenky bolo možné doplniť samostatne len úroky z omeškania, bez kúpnej ceny a aj po jej zaplatení, bude venovať pozornosť druhej námietke žalovaných o tom, že medzi nimi a spoločnosťou B. s.r.o. existovala dohoda o „voľnejšom“ splácaní záväzkov žalovaného v 1. rade. V tomto smere pôsobí pomerne nepresvedčivo záver súdu prvej inštancie o existencii dohody o splatnosti záväzkov žalovaného v 1. rade, keď žalobca v konaní nepreukázal nič okrem tabuľky s prehľadom omeškania; nie je teda jasné, či (a prečo) súd prvej inštancie takto jednostranne určenú splatnosť považoval za dohodu o dátumoch splatnosti, do ktorých mal žalovaný v 1. rade plniť jednotlivé záväzky. Žalovaní však vo výsledku dátumy splatnosti jednotlivých faktúr nespochybňovali. Súd prvej inštancie sa ale nedostatočne a nepresvedčivo vyporiadal s ich obranou o existencii dohody o možnosti splácať záväzky neskôr. Súd prvej inštancie tu najmä riadne nevyhodnotil email účtovníčky B. s.r.o. P., ktorú žalovaní navrhovali takisto vypočuť a ktorá 12. septembra 2012 oznámila žalovanému v 1. rade, že nemá voči B. s.r.o. žiadne záväzky. Tento email samozrejme nepreukazuje, že žalovaný zaplatil všetky svoje záväzky v určených dátumoch splatnosti. Ak však navrhovaná svedkyňa P. viedla pre spoločnosť B. s.r.o. účtovníctvo (čo súd prvej inštancie v dôsledku jej nevypočutia ani zistiť nemohol), mohol jej email dokazovať, že táto spoločnosť v daný deň úroky z omeškania voči žalovanému v 1. rade v účtovníctve neevidovala. To samo osebe opäť nie je dôkazom o neexistencii omeškania, ale naznačuje to racionálny základ obrany žalovaných, že táto spoločnosť s oneskoreným uhrádzaním faktúr súhlasila a práve v dôsledku toho si vo svojom účtovníctve ani úroky z omeškania nevykazovala. Podobne aj z čestného vyhlásenia C.. P., na ktoré súd prvej inštancie bezdôvodne neprihliadal, je zrejmé, že pokyn na vyčíslenie úrokov z omeškania prišiel náhle v roku 2013, zrejme v dôsledku určitých udalostí medzi spoločnosťou B. s.r.o. a žalovaným v 1. rade.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom advokátov strán, svedka C.. L. P., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Rámcovou kupní smlovou, zmenkou, Vyplňovacím prohlášením k zajištění úhrady pohledávek blankosměnkou, výzvou k zaplacení, faktúrami č. P P ich prílohami, čestným prehlásením C.. L. P., mailom zo dňa 12.9.2012, ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
12. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení. Žalobca so žalovaným riadne uzatvoril rámcovú kúpnu zmluvu č. 0801/2010 na základe ktorej dodával žalobca žalovanému tovar, ktorý bol fakturovaný samostatnými faktúrami. Svedok L. P. uviedol, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou kúpnych cien v zmysle vystavených faktúr. Pridržiavajúc sa vyplňovacieho prehlásenia k zaistení úhrady pohľadávok blankozmenkou zo dňa 30.9.2010 ku ktorej okrem žalovaného v 1. rade pristúpil aj žalovaný v 2. rade je uvedené v článku I. že blankozmenka môže byť žalobcom doplnená o údaje v prípade že kupujúci bude v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnych cien. Odvolávajúc sa na výsluch svedka P. ako aj samostatné faktúry, ktoré boli vystavené žalovanému za omeškanie v celkovej výške 132.887,81 eur má žalobca za to, že k podstatnému omeškaniu zo strany žalovaného došlo. Taktiež v zmysle článku III žalobca mal právo pre prípad omeškania žalovaného v 1. rade s úhradou kúpnej ceny doplniť do blankozmenky a/ dátum splatnosti ktorý vyplnil na deň 13. května 2014, čiže v čase vyplnenia žalovaný v 1. rade naplnil dôvody podstatného omeškania a za b/ vyplnil zmenečnú sumu vo výške kúpnej ceny vrátane príslušenstva čiže žalobca je toho názoru, že mal právo vyplniť blankozmenku a súčasne mal právo uplatniť si príslušenstvo, ktoré vyplývalo z oneskoreného zaplatenia dodaného materiálu.
13. Právny zástupca žalovaných v konaní uviedol, že blankozmenka mala slúžiť na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny. Išlo o zabezpečovaciu zmenku, ktorej predpokladom je existencia zabezpečovaného záväzku. Žalovaní v čase vyplnenia zmenky nemali voči žalobcovi žiadne záväzky titulom úhrady kúpnej ceny, čo bolo v konaní preukázané nielen výpoveďou C.. P. ale aj dôkazom mailom hlavnej účtovníčky spoločnosti B. s.r.o.. Podľa vyplňovacieho prehlásenia zo dňa 1.10.2010 bol žalobca oprávnený doplniť zmenku len v prípade že bude kupujúci teda žalovaný v 1. rade v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny. Ako však bolo v konaní preukázané výpoveďou svedka P., medzi stranami existovala dohoda o voľnejšom splácaní pohľadávok, ktorú žalobca akceptoval a zároveň v súdnom konaní takúto dohodou nerozporoval. Žalobca nebol oprávnený zmenku vyplniť, nakoľko v čase vyplnenia zmenky neexistovala žiadna dlžná suma kúpnej ceny. Predmetná zmenka zabezpečovala len kúpnu cenu teda
istinu. Z vyplňovacieho prehlásenia zo dňa 1.10.2010 nevyplýva oprávnenie žalobcu doplniť do zmenky len samostatne úroky z omeškania. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami existovala dohody že si žalobca nebude uplatňovať úroky z omeškania, čomu zodpovedal aj obsah samotného prehlásenia k zmenke. Vzhľadom na uvedené a na výsledky dokazovania navrhol, aby súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 36Zm/2/2014-45 zo dňa 13.1.2015 aj vo zvyšnej časti zrušil a zároveň priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Svedok C.. L. P. v konaní uviedol, že v spoločnosti pôvodného žalobcu B. s.r.o. bol v minulosti zamestnaný vo funkcii finančného riaditeľa 18 rokov a v roku 2015 odišiel do starobného dôchodku. Potom čo bolo dané svedkovi k nahliadnutiu jeho písomné čestné prehlásenie zo dňa 15.8.2018 (č.l. 132 spisu) predložené súdu ako listinný dôkaz uviedol, že na jeho obsahu aj naďalej v plnom rozsahu zotrváva. Všetky zmenky vystavené žalovaným v 1. rade slúžili vždy iba k zabezpečeniu úhrady dlžnej kúpnej ceny za dodaný tovar podľa vystavených faktúr. Vystavené zmenky tak neslúžili na zabezpečenie príslušenstva t.j. prípadných úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty. Na základe funkcie, ktorú zastával má mal a vedomosť o tom, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená Dohoda o vyplnení zmeniek označená ako „Vyplňovací prohlášení k zajštění úhrady pohladávek blankosměnkou“ (č.l. 8 spisu). Túto dohodu mal uloženú v trezore a preto pozná aj jej obsah. Už priamo z článku I. prehlásenia vyplýva, že vystavená blankozmenka mala slúžiť na zabezpečenie výlučne úhrady kúpnej ceny za dodávky tovaru. Na dotaz súd, že podľa článku I. prehlásenia mala byť zmenka doplnená iba v prípade, že kupujúci bude „v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny“ a aby sa vyjadril čo mali strany na mysli pod „podstatným omeškaním“ svedok uviedol, že faktúry za dodávaný tovar boli vystavované so splatnosťou kúpnej ceny 60 dní. Išlo o dodávku oceľových konštrukcií pre solárne elektrárne. Vo všeobecnosti, a aj vo vzťahu k tomuto partnerovi, bola taká dohoda že za podstatné omeškanie úhrady kúpnej ceny sa bude pokladať doba prekračujúca 150 dní, t.j. 60 dní podľa faktúry + 90 dní po splatnosti faktúry. Takže dohoda strán bola taká, že až v prípade ak by bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní po splatnosti faktúr, tak by sa to hodnotilo ako podstatné omeškania a až potom by bolo možné doplniť podľa vzájomnej dohody blankozmenku o chýbajúce údaje (dátum splatnosti a zmenečnú sumu). Na dotaz súdu, že v článku III. vyplňovacieho prehlásenia písm. a) je uvedené že do blankozmenky je v prípade omeškania možné doplniť dátum splatnosti, ktorý je najskôr 30 kalendárny deň po uplynutí splatnosti kúpnej ceny, čo je iná lehota ako uviedol vo svojej výpovedi a aby vysvetlil tento rozpor svedok uviedol, že je pravdou že vo vyplňovacom prehlásení bol uvedený 30 kalendárny deň ako najskorší deň kedy je možné blankozmenku po splatnosti faktúry vyplniť, avšak toto sa nevyužívalo a ako už uviedol, tak sa po splatnosti faktúry ešte ponechávala dodatočná lehota na úhradu kúpnej ceny spolu až 90 dní. Do blankozmenky sa mohla vypísať len zmenečná suma vo výške dlžnej kúpnej ceny vrátane príslušenstva. Zmenka zabezpečovala výlučne úhradu kúpnej ceny, preto samostatne príslušenstvo t.j. napr. úroky z omeškania sa ako zmenečná suma do zmenky vyplňovať, doplňovať nemohli. Svedok potvrdil, že medzi stranami existovala vzájomná neformálna dohoda o odklade splatnosti v tom zmysle, že faktúra na zaplatenie kúpnej ceny mala byť uhradená v lehote 60 dní t.j. splatnosť faktúry bola 60 dní ku ktorej sa následne ešte neformálne pridávala lehota ďalších 90 dní. Tieto špecifické okolnosti úhrady kúpnej ceny a predĺženej splatnosti boli dané charakterom predmetu vzájomného obchodovania (výstavba solárnych elektrárni) a nedostatkom finančných prostriedkov na výstavbu solárnych elektrárni. Všetci ich chceli stavať avšak nebolo začo. Spoločnosti B. s oneskoreným uhrádzaním faktúr súhlasila. Svedok ďalej potvrdil, že žalovaný v 1. rade sa dostával do omeškania s úhradou kúpnej ceny, ktorú nezaplatil v lehote splatnosti uvedenej na faktúre, žalobca však z toho nikdy nevyvodzoval žiadne právne a finančné dôsledky vo vzťahu k žalovanému, nikdy počas vzájomného obchodovania si neuplatňoval voči žalovanému v 1. rade žiadne sankcie ako úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu. Na otázku súdu či aj napriek tomu, že sa žalovaný v 1. rade dostával do omeškania s úhradou kúpnej ceny, túto nakoniec riadne uhradil, svedok odpovedal, že žalovaný v 1. rade všetky dlžné kúpne ceny uhradil a to ešte pred vyplnením blankozmenky. V tejto súvislosti sa svedok vyjadril aj k mailu hlavnej účtovníčky žalobcu p. Z. P. (č.l. 50 spisu), tak, že má vedomosť o jeho obsahu. V maily pani P. na dopyt žalovaného mu uviedla, že voči žalobcovi nemá žiadne záväzky k 12.9.2012. Toto konštatovanie p. P. obsiahnuté v maily je pravdivé, avšak toto konštatovanie sa vzťahovalo na záväzky úhrady kúpnych cien, t.j. žalovaný v 1. rade mal ku dňu 12.9.2012 uhradené všetky kúpne ceny. Z dôvodu omeškania žalovaného v 1. rade s úhradou kúpnych cien ale nemôže vylúčiť, že existovali záväzky žalovaného v 1. rade na úroky z omeškania, ktoré mu však neboli v tej dobe fakturované. Napriek tomuto niekedy za rok dostal pokyn od riaditeľa spoločnosti B. pána E. B., aby vyčíslil dlžné úroky z omeškania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, tieto vyčíslila pani P., vyčíslenie bolo veľmi komplikované a výsledná suma bola doplnená do blankozmenky. Konal tak na pokyn nadriadeného a to aj napriek tomu, že medzi stranami bola dohoda o tom že si
obe spoločnosti nebudú uplatňovať dlžné príslušenstvo z fakturovaných súm. Na otázku súdu prečo potom, z akého dôvodu keď tu existovala takáto vzájomná dohoda strán si následne s odstupom času žalobca uplatňoval a uplatňuje titulom zmenky úroky z omeškania svedok uviedol, že k ich dodatočnému uplatneniu došlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v spoločnosti B. s.r.o. tak preto žiadali aj o úhradu dlhu na zákonných úrokoch z omeškania prípadne zmluvnej pokuty. Na otázku súdu kedy vzniklo spoločnosti B. s.r.o. právo vyplniť blankozmenku svedok uviedol, že iba v prípade, keď sa žalovaný v 1. rade dostal do podstatného omeškania s úhradou kúpnej ceny, čo sa podľa jeho názoru v danom prípade nestalo, nakoľko kúpna cena bola žalovaným v 1. rade síce zaplatená oneskorene, komplikovane, avšak bola uhradená riadne a úplne. Žalovaným oneskorene zaplatená finančná sumy sa započítavala výlučne na úhradu dlžnej kúpnej ceny a úrok z omeškania ktorý bolo možné už v takomto prípade vypočítať, vyčísliť, keďže bola známa doba omeškania, sa uplatňoval až následne, zvlášť dodatočne vystavenou faktúrou výlučne na úhradu úrokov z omeškania prípadne zmluvnej pokuty. Tieto faktúry mali samostatnú radu čísel.
15. Z rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX súd zistil, že dňa 30.9.2010 uzatvorili spoločnosť B. s.r.o. ako predávajúci a F. F. a.s. ako kupujúci predmetnú rámcovú kúpnu zmluvu na základe ktorej sa zaviazal predávajúci dodávať kupujúcemu solárne konštrukcie vrátane nerezového spojovacieho materiálu a kupujúci sa zaviazal dodaný tovar od predávajúceho odobrať. Zmluvné strany sa dohodli že táto zmluva sa uzatvára ako rámcová kúpna zmluva s tým, že špecifikácia jednotlivých dodávok bude realizovaná samostatnými písomnými objednávkami, ktoré musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami a budú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Podľa článku IV. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli a kupujúci sa zaviazal že úhradu za každú dodávku bude realizovať na základe faktúry predávajúceho vystavenej s dátumom expedície zo závodu dodávateľa, pričom splatnosť faktúr bude 60 dní odo dňa vystavenia faktúry. Platba (kúpnej ceny) je garantovaná blankozmenkou s vyplňovacím prehlásením spolu s prehlásením avalistu.
16. Z listinného dôkazu „Vyplňovací prohlášení k zajištění úhrady pohledávek blankosměnkou“ zo dňa 1.10.2010 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli spoločnosť B. s.r.o. ako predávajúci a F. F. a.s. ako kupujúci predmetné vyplňovacie prehlásenie. V článku I. sa strany dohodli, že pre zabezpečenie úhrady kúpnej ceny za dodávky konštrukcií fotovoltaických elektrární bude vystavená blankozmenka vo forme vlastnej zmenky kupujúceho ako výstavcu na rad predávajúceho ako remitenta. Zmenka nebude mať vyplnený údaj o dobe splatnosti a zmenečnej sume. Blankozmenka môže byť predávajúcim doplnená o tieto údaje iba v prípade že kupujúci bude v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny. V článku III sa strany dohodli že zmenka bude obsahovať doložku „bez protestu“ a doložku odkazujúcu na existenciu vyplňovacieho prehlásenia. V článku III kupujúci udelil predávajúcemu zmenečné vyplňovacie právo, podľa ktorého je predávajúci oprávnený doplniť v prípade omeškania kupujúceho s úhradou kúpnej ceny do blankozmenky údaj o dátume splatnosti a zmenečnú sumu vo výške dlžnej kúpnej ceny splnených dodávok vrátane príslušenstva. V záverečnej časti vyplňovacieho prehlásenia sa nachádza prehlásenie avalistu C.. Y. U. že vyplňovacie prehlásenie berie na vedomie, je s ním uzrozumený v celom rozsahu. Potvrdzuje zároveň, že blankozmenku uvedenú v tomto zmenečnom vyplňovacom prehlásení avaloval zo slobodnej vôle, dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku čo donútenia.
17. Z „výzvy k zaplacení“ zo dňa 27.9.2013 (č.l. 10) súd zistil, že spoločnosť B. s.r.o. adresovala spoločnosti F. F. a.s. výzvu k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 93.270,77 eur a k zaplateniu zákonného úroku z omeškania v zmysle rámcovej zmluvy č. XXXX/XXXX a to na základe priložených faktúr. V prípade ak nebudú faktúry preplatené v určenej lehote, pristúpi spoločnosť B. s.r.o. k vyplneniu zabezpečujúcej blankozmenky podľa vyplňovacieho prehlásenia z 1.10.2010.
18. Z faktúry č. P (č.l. 11 spisu) súd zistil, že dňa 27.9.2013 spoločnosť B. s.r.o. ako dodávateľ vystavila spoločnosti F. F. a.s. ako odberateľovi faktúru na sumu 93.270,77 eur titulom zmluvnej pokuty na základe rámcovej zmluvy č. XXXX/XXXX. Faktúra je splatná 11.10.2013, prílohou faktúry (č.l. 12-18 spisu) je výpočet zmluvnej pokuty.
19. Z faktúry č. P (č.l. 19 spisu) súd zistil, že dňa 27.9.2013 spoločnosť B. s.r.o. ako dodávateľ vystavila spoločnosti F. F. a.s. ako odberateľovi faktúru na sumu 39.617,04 eur titulom zákonného úroku z omeškania. Faktúra je splatná 11.10.2013, prílohou faktúry (č.l. 20-26 spisu) je výpočet zmluvnej pokuty so špecifikáciou vystavených faktúr dátumom ich splatnosti, dátumom skutočnej úhrady faktúr, zaplatenej sumy, dní omeškania.
20. Z mailu zo dňa 12.9.2012 (č.l. 50), súd zistil, že pracovníčka žalobcu G. P. na žiadosť žalovaného v 1. rade ho informuje, že žalovaný v 1. rade, nemá žiadne záväzky voči spoločnosti B., s.r.o., k 12.9.2019.
21. Z písomného „Čestného prohlášení“ C.. L. P. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 132) súd zistil, že tento bol v dobe od roku 1997 do 2016 zamestnaný ako ekonomický riaditeľ žalobcu. Potvrdil, že žalobca a žalovaný v 1. rade vzájomne dlhodobo obchodovali. Všetky vystavené zmenky slúžili vždy iba na zabezpečenie úhrady istiny podľa vystavených faktúr. Potvrdil uzatvorenie dohody o vyplňovacom práve k zmenke a skutočnosť, že predávajúci (omylom uvedený v prehlásení „kupujúci“) bol oprávnený vyplniť blankozmenku v prípade ak bude kupujúci v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že učtáreň žalobcu vystavila v septembri 2012 email potvrdzujúci, že žalovaný v 1. rade žalobcovi nič nedlží. Za rok, v druhom polroku 2013 dostal ale pokyn k vyčísleniu úrokov a následne pokyn na doplnenie blankozmenky. Vyplnená zmenečná sumy však nezodpovedala dohode strán, že si nebudú uplatňovať príslušenstvo, úroky z omeškania. Naviac žalovaný v 1. rade nemal v dobe vyplnenia zmenky žiadny nedoplatok kúpnej ceny a preto podľa jeho názoru žalobca nebol oprávnený blankozmenkyu vyplniť a uplatniť si ju.
22. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
23. Podľa § 175 ods. 1 OSP (občiansky súdny poriadok) ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
24. Podľa § 175 ods. 4. OSP ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
25. Žalobca predložil v prvopise zmenku (č.l. 33 spisu) vydanú žalovaným v 1. rade, s tlačeným písmom: Místo a datum vystavení D. 30. záři 2010. Z vlastného textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí na rad: B., s.r.o., tř. T V. XXXX, XXX XX D., IČ XXXXXXXX. Uvedená zmenka je „BEZ PROTESTU“, podpísaná zástupcom vystaviteľa zmenky F. F. a.s.. Dátum (Údaj) splatnosti 13. květen 2014 a zmenková suma 3.640.594,44 Kč je vypísaná na zmenke rukou. Ako aval za vystaviteľa je na zmenke označený: p. C.. Y. U., r.č. XXXXXX/XXX, Z. XX, SK - XXX XX F..
26. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
27. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.
28. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
29. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
30. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti, 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
31. Podľa článku I ustanovenia § 53 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“ stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa. Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, stráca majiteľ ako práva postihu pre neplatenie, tak práva postihu pre neprijatie, ak nevyplýva zo znenia doložky, že vystaviteľ chce vylúčiť len zodpovednosť za prijatie.
32. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
33. Súd ako prvé posúdil rozhodné právo, ktorým sa zmenka a záväzky z nej spravujú. Podľa § 93 ods. 1 z. z. a š. sa účinky záväzných vyhlásení vystaviteľa vlastnej zmenky spravujú právom platobného miesta. K týmto účinkom patrí aj obsah a rozsah zmenkového záväzku, teda aj rozsah prípustných zmenkových námietok. Podľa tohto práva teda treba posúdiť aj účinky dohody o vyplňovacom práve k zmenke na zmenku a podmienky uplatnenia námietky zmenky vyplnenej v rozpore s dohodou. Z obsahu zmenky (kópia na č. l. 33 spisu) zreteľne vyplýva, že zmenka mala byť splatná u „KB K.“, teda v I. republike, kde bola aj vystavená (miestom vystavenia sú D. v I. republike). Podľa cit. § 93 ods. 1 (slovenského) z. z. a š. to teda znamená, že účinky zmenkového vyhlásenia žalovaného v 1., ale aj v 2. rade sa spravujú právom I. republiky. Je síce pravda, že zmenkové právo I. republiky a F. republiky vychádza z toho istého právneho predpisu - zákona č. 191/1950 Zb. vydané bývalou Československou republikou. Tento zákon v Slovenskej republike zostal v účinnosti podľa čl. 152 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky, kde bol dokonca niekoľkokrát novelizovaný. Podobne v I. republike na základe čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 4/1993 Zb. zostal tento zákon v účinnosti ako súčasť právneho poriadku Českej republiky. V dôsledku toho sú oba zákony súčasťami odlišných právnych poriadkov a ako také ich treba aj aplikovať. Slovenské súdy sú totiž povinné cudzie právo aplikovať tak, ako by ho aplikoval príslušný orgán cudzieho štátu, teda aj s ohľadom na príslušnú cudzozemskú judikatúru a doktrínu (porov. M., Z.: Mezinárodní právo soukromé. 7. vydání. P. : R. I., 2009, s. 186).Uvedený právny názor o rozhodnom práve Českej republiky obsiahol do svojho rozhodnutia už aj odvolací súd. Súd v prerokúvanej veci potom považoval spornú zmenku za vlastnú zmenku podľa § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (účinného v Českej republike), ktorá bola vystavená ako blankozmenka (§ 10 v spojení s § 77 ods. 2 cit. zák.).
34. Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
35. Pre námietky a v konaní o nich sa prísne uplatňuje koncentračná zásada. Táto zásada spočíva v tom, že v konaní o námietkach súd preskúma len tie námietky, ktoré boli podané oprávnenou osobou v lehote troch dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na námietky podané neskôr súd nemôže prihliadať (aj keby mohli privodiť žalovanému úspech v spore).
36. Žalovaný môže v námietkach skutočnosti, ktoré tvrdí vymedziť skutkovo nezameniteľným spôsobom a nie je potrebné ich právne kvalifikovať, nakoľko právne posúdenie je vecou súdu. Včasné podanie námietok, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky spôsobuje, že zmenkový platobný rozkaz nenadobudne účinky právoplatného rozsudku.
37. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplnenie zatiaľ nevyplnených náležitostí uzatvára dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve. Z ustanovenia čl. I. § 10 ZZŠ možno stanoviť charakteristické znaky blankozmenky. Blankozmenka je podpísaná listina. Môže byť podpísaná vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou existencie blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka teda nie je ešte skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom, resp. vývojovou etapou konečnej listiny - zmenky (M., XXXX, s. XX). Blankozmenka sa teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje (najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky) potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky (M.,XXXX,s.XX). Účelom vystavenia blankozmenky je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah, plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku, ktorým blankozmenka je, spočíva v tom, že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. ZZŠ v súvislosti s neúplnosťou listiny blankozmenky nič neuvádza. K listine blankozmenky musí byť dohodou zriadené zmenkové vyplňovacie právo. Nejedná sa o právo spojené listinou blankozmenky, ktoré by bolo do blankozmenky priamo inkorporované. Jedná sa o právo všeobecno-záväzkovej povahy, ktoré má však vo vzťahu k blankozmenke akcesorickú povahu. Nemôže totiž existovať samostatne, ale vždy sa musí vzťahovať ku konkrétnej blankozmenke. Nemožno samostatne disponovať napr. zabezpečovacím právom bez toho, aby sa disponovalo aj s listinou blankozmenky, ku ktorej sa vzťahuje (M., XXXX, s. XX). Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojim vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t. j. vystaviteľa blankozmeky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej prvý nadobúdateľ. ZZŠ nijako nelimituje, koľko nevyplnených miest môže blankozmenka obsahovať. Rozsah vyplňovacieho oprávnenia vyplýva jednak s textu samotnej blankozmenky, teda z okruhu bielych (blanko) miest, ktoré blankozmenka obsahuje, a jednak z obsahu dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Ak je blankozmenka emitovaná za účelom zabezpečenia pohľadávky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže zmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať tak, ako by už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových úkonoch, pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom prípade zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane zmenka iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správna nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o vyplňovacom práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. Pokiaľ zmenka ostala medzi pôvodnými účastníkmi, bude námietka účinná, pokiaľ dlžník preukáže doplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny z kauzálneho vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti a predložením jej prvopisu žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Vydaná bola ako blankozmenka bez vyplnených údajov o dátume splatnosti a výške zmenkovej sumy. V deň 1.10.2010 účastníci uzavreli Vyplňovací prohlášení k zajištění úhrady pohledávek blankosměnkou, z ktorej mal súd mal preukázané, že zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodávaný špecifický tovar. Žalobca mal právo doplniť chýbajúce údaje za splnenia vopred dohodnutých podmienok. Blankozmenka mohla byť predávajúcim doplnená o tieto údaje iba v prípade že kupujúci bude v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny. V článku III sa strany dohodli že zmenka bude obsahovať doložku „bez protestu“ a doložku odkazujúcu na existenciu vyplňovacieho prehlásenia. V článku III kupujúci udelil predávajúcemu zmenečné vyplňovacie právo, podľa ktorého je predávajúci oprávnený doplniť v prípade omeškania kupujúceho s úhradou kúpnej ceny do blankozmenky údaj o dátume splatnosti a zmenečnú sumu vo výške dlžnej kúpnej ceny splnených dodávok vrátane príslušenstva. V záverečnej časti vyplňovacieho prehlásenia sa nachádza prehlásenie avalistu C.. Y. U. že vyplňovacie prehlásenie berie na vedomie, je s ním uzrozumený v celom rozsahu.
39. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú blanozmenku zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky.
40. Žalovaní v námietkach popreli podpisy na blankozmenke a na vyplňovacom prehlásení. V písomnom podaní „Odpoveď na výzvu k zaplateniu“ zo dňa 9.10.2013 (č.l. 51) však štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade a zároveň žalovaný v 2. rade C.. Y. U. pripúšťa, že „je možné, že vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu nejaké dokumenty podpísal“. Žalovaní v priebehu konania danú námietku bližšie nešpecifikovali a čo je podstatné tak ani nepredložili alebo nenavrhli v tejto súvislosti žiadne dokazovanie (napr. predloženie znaleckého posudku z odboru písmoznalectva a pod.). Súd tak má za to, že žalovaní v konaní nepreukázali, že by blankozmenku a vyplňovacie prehlásenie skutočne nepodpísali k tomu oprávnené osoby a nepreukázali tak danú námietku. V danom prípade je teda táto námietka žalovaných nedôvodná ako to zhodne posúdil už aj odvolací súd a taktiež vyhodnotil danú námietku ako nepreukázanú a potom nedôvodnú.
41. Žalovaní namietali, že zmenka nebola predložená na platenie. Tým, že žalovaný v 2. rade sa na zmenku podpísal ako zmenkový ručiteľ, podľa vyššie citovaného ustanovenia čl. I, 1. časť, § 32 ods. 1 zmenkového zákona, bezpodmienečne sa zaviazal splniť pohľadávku zo zmenkového záväzku, t. j. zaplatiť zmenkovú sumu v deň splatnosti zmenky v určenom platobnom mieste, rovnako ako dlžník, za ktorého sa zaručili. Ručenie je vo všeobecnosti zabezpečovacím právnym vzťahom, v ktorom ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Námietku, že žalobca nedoručil žalovaným oznámenie o vyplnení zmenky alebo výzvu na plnenie, súd posúdil ako nedôvodnú. Z tejto námietky žalovaní nevyvodili žiaden záver, len na túto skutočnosť stručne a všeobecne poukázali. V prvom rade treba uviesť, že majiteľ je povinný predložiť vlastnú zmenku na platenie len jej vystaviteľovi, nie ručiteľom. Zmenka bola vystavená s doložkou bez protestu, táto doložka síce nezbavila žalobcu povinnosti predložiť zmenku na platenie, ale podľa čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona musia preukázať žalovaní, že lehoty neboli dodržané. Ale ani v prípade, ak by zmenka skutočne nebola na platenie predložená, nestratil by žalobca v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona svoje práva zo zmenky. Navyše za predloženie zmenky na platenie je možné považovať aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu žalovaným prostredníctvom súdu, preto žalobca svoje práva zo zmenky nestratil.
42. Žalovaní v námietkach ďalej uviedli, že žalobca vyplnil zmenku v rozpore s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve. Žalovaní v konaní tvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade síce existoval obchodný vzťah, avšak žalovaný v 1. rade všetky záväzky voči žalobcovi uhradil a to ešte v roku 2012 čo preukazuje email zo dňa 12.9.2012 ktorým zamestnankyňa žalobcu pani P. potvrdila, že žalovaný v 1. rade nemá žiadne záväzky voči žalobcovi ku dňu 12.9.2012. Z uvedeného dôvodu nebola blankozmenka vyplnená v súlade s dohodou o jej vyplnení. Podľa vyplňovacieho prehlásenia zo dňa 1.10.2010 bol žalobca oprávnený zmenku vyplniť len v prípade, že žalovaný je v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny. Žalovaní tvrdili, že v čase keď žalobca vyplňoval zmenku tak žalovaný v 1. rade v omeškaní
s úhradou kúpnej ceny už nebol a všetky pohľadávky, záväzky titulom kúpnej ceny mal uhradené, z toho dôvodu žalobca nebol oprávnený zmenku vyplniť a požadovať jej zaplatenie, nakoľko neexistovala žiadna dlžná suma.
43. Súd zdôrazňuje, že zmenka je vysoko formálny, dokonalý a abstraktný záväzok a žalobca nebol v tomto prípade v konaní povinný preukazovať nič iné ako to, že je majiteľom zmenky. Osoba, ktorá bianko zmenku podpísala, má právo na námietky, teda najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Ak žalovaní v námietkach tvrdili, že zmenka nebola vyplnená v časti zmenečnej sumy riadne v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, tak výlučne žalovaných zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno túto skutočnosť (excesívne vyplnenie) pred súdom dostatočne hodnoverne preukázať. Žalovaní na podporu, preukázanie tohto tvrdenia predložili listinný dôkaz - mail zo dňa 12.9.2012 (č.l. 50), v ktorom pracovníčka žalobcu má potvrdzovať žalovanému v 1. rade, že tento nemá žiadne záväzky voči žalobcovi k 12.9.2019. Rovnako tak uvedenú skutočnosť má potvrdzovať písomné čestné prehlásenie a výpoveď svedka p. P..
44. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaní v konaní dostatočne hodnoverne preukázali že zmenka nebola vyplnená v súlade s dohodou o jej vyplnení obsiahnutou vo „Vyplňovacom prohlášení k zajištení úhrady pohledávek blankosměnky“ zo dňa 1.10.2010 (č.l. 8 spisu). Z listinných dôkazov vypňovacieho prehlásenia, rámcovej zmluvy ako aj z výpovede svedka C.. L. P. a jeho písomného čestného prehlásenia (č.l. 132) mal súd preukázané, že zmenka mohla byť vyplnená iba (!) v prípade podstatného omeškania s úhradou kúpnej ceny a potom bol majiteľ zmenky oprávnený v zmysle článku 3 písm. a) prehlásenia doplniť údaj zmenečnej sumy vo výške dlžnej kúpnej ceny (vrátane príslušenstva), nakoľko zmenka zabezpečovala výlučne úhradu dlžnej kúpnej ceny za dodaný tovar. Majiteľ zmenky bol oprávnený blankozmenku doplniť iba vtedy, keď bol žalovaný v 1. rade v podstatnom omeškaní s úhradou kúpnej ceny. Z uvedeného dôvodu bolo potom v konaní potrebné skúmať či sa žalovaný v 1. rade dostal do podstatného omeškania a ak áno, tak či ako zmenečná suma bola doplnená práve dlžná kúpna cena, iba ktorej úhradu zmenka zabezpečovala.
45. Pri výklade pojmu „podstatné omeškanie“ súd vychádzal zo svedeckej výpovede svedka C.. P., ktorý uviedol, že spoločnosť B. s.r.o., vystavovala ako dodávateľ, predávajúci faktúry za dodávaný tovar žalovanému v 1. rade ako odberateľovi, kupujúcemu so splatnosťou kúpnej ceny 60 dní, čo mal súd preukázané aj z článku IV. bod 2 rámcovej zmluvy. V prípade ak kupujúci nezaplatil faktúru, nezaplatil kúpnu cenu v lehote 60 dní od vystavenia faktúry, tak sa dostal s jej úhradou do omeškania. Vzhľadom však na špecifický charakter obchodu bola medzi stranami uzavretá dohoda o tom, že do „podstatného“ omeškania sa kupujúci dostane až vtedy ak faktúru, t.j. kúpnu cenu neuhradí ani v dodatočnej lehote 90 dní od splatnosti faktúry, t.j. spolu v lehote 150 dní od vystavenia faktúry (60 + 90 dní). Predávajúci bol oprávnený vyplniť blankozmenku teda nie v prípade ak bol žalovaný v 1. rade „iba“ v „bežnom“ omeškaní (t.j. nezaplatil kúpnu cenu v lehote splatnosti faktúry 60 dní) ale až v prípade „podstatného“ omeškania (t.j. nezaplatil kúpnu cenu v lehote 150 dní). Zo svedeckej výpovede Ing. P. vyplynulo, že žalovaný v 1. rade vo všeobecnosti kúpnu cenu včas neuhrádzal a dostával sa s jej úhradou do omeškania, čo žalovaní ani nerozporovali. Či žalovaní bol pri oneskorených úhradách kúpnych cien v „bežnom“ alebo „podstatnom“ omeškaní je možné zistiť z listinného dôkazu „Príloha k faktúre“ č. P (č.l. XX-XX), ktorý predstavuje prehľad jednotlivých faktúr, dátumy ich vystavenia, splatnosti, dátumy úhrady kúpnej ceny (platby), dni omeškania spolu s výslednou sumou vyčísleného úroku z omeškania. Vychádzajúc z tohto listinného dôkazu, ktorý nebol žalovanými rozporovaný, mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade sa dostával do omeškania a to nielen „bežného“ ale aj „podstatného“, teda uhrádzal, platil kúpnu cenu aj po lehote 90 dní od splatnosti faktúr. V takýchto prípadoch podstatného omeškania potom bol predávajúci oprávnený vyplniť blankozmenku o chýbajúce údaje.
46. Chýbajúcim údajom okrem dátumu splatnosti bol aj údaj o zmenečnej sume. Zmenečná suma mohla byť podľa dohody vyplnená vo výške dlžnej kúpnej ceny vrátane príslušenstva. Spoločnosť B. s.r.o. do zmenky vyplnila však zmenečnú sumu iba vo výške príslušenstva (úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, ktorá aj keď nie je v zmysle zákona príslušenstvom, tak bola ako príslušenstvo predávajúcim do zmenky vyplnená) a nie vo výške dlžnej kúpnej ceny. Medzi stranami bolo sporné, či predávajúci mohol alebo nemohol do blankozmenky doplniť ako zmenečnú sumu výlučne iba samostatne príslušenstvo. Z vyplňovacieho prehlásenia (čl. I ...pre zabezpečenie úhrady kúpnej ceny..., blankozmenka môže byť doplnená iba v prípade omeškania s úhradou kúpnej ceny, čl. III ...je predávajúi oprávnený doplniť
v prípade omeškania s úhradou kúpnej ceny..., ...zmenečnú sumu vo výške dlžnej kúpnej ceny...), Rámcovej zmluvy (čl. IV ...Platba (t.j. kúpna cena) je garantovaná blankozmenkou....) a svedeckej výpovede C.. P. mal súd preukázané, že do zmenky bolo možné ako zmenečnú sumu doplniť výlučne iba sumu dlžnej kúpnej ceny vrátane príslušenstva. Príslušenstvo bolo možné doplniť iba spolu s kúpnou cenou, nie samostatne ako to výslovne vypláva aj z textu čl. III. písm. a) prehlásenia (do blankozmenky je možné doplniť zmenežnú sumu vo výške dlžnej kúpnej ceny, „včetne príslušenství“). Príslušenstvo tak nebolo možné doplniť do zmenky samostatne, ako to urobil predávajúci. Z uvedeného dôvodu bolo potom v konaní rozhodujúce a zásadné preukázať (zo strany žalovaných), či v čase vyplnenia blankozmenky t.j. v roku 2013 mal žalovaný v 1. rade nejaké neuhradené záväzky titulom nezaplatenej kúpnej ceny (nie iba titulom dlžného príslušenstva!) voči spoločnosti B. s.r.o. alebo nemal. Žalovaní v konaní tvrdili, že v čase vyplnenia zmenky žalovaní všetky dlžné kúpne ceny mali uhradené, aj keď neskoro ale boli uhradené, čo preukazovali mailom p. P. a svedkom C.. P.. Z vykonaného dokazovania a to z obsahu listinného dôkazu mailu p. P. (č.l. 50 spisu) a najmä z výpovede Ing. P. ako aj jeho písomného čestného prehlásenia, hodnotiac predmetné dôkazy aj vo vzájomnej súvislosti, keď svedok potvrdil pravdivosť mailu a vysvetlil aj jeho obsah, mal súd dostatočne hodnoverne preukázané, že už v čase 12.9.2012 mal žalovaný v 1. rade všetky dlžné kúpne ceny uhradené a nemal tak vo vzťahu k predávajúcemu žiaden dlh, záväzok zabezpečený zmenkou. Uvedenú skutočnosť (žiaden dlh kúpnej ceny v čase vyplnenia zmenky) v konečnom dôsledku nerozporoval ani samotný žalobca a vyplývaj dokonca aj s listinných dôkazov predložených ním samým a to z príloh faktúry a zmenky. Z príloh faktúry č. P (č.l. 20-26) nevyplýva, že žalovaný v 1. rade by mal záväzky, dlh titulom neuhradenej kúpnej ceny, avšak z príloh vyplýva záväzok, dlh žalovaného v 1. rade iba titulom úrokov z omeškania za oneskorené platby kúpnej ceny. Z Prílohy vyplýva, že všetky kúpne ceny boli zo strany žalovaného v 1. rade uhradené do 14.8.2012. Zo samotnej zmenky taktiež vyplýva, že predávajúci ju vyplnil výlučne len o príslušenstvo a nie o dlžnú kúpnu cenu, bezpochyby preto, že v čase jej vyplnenia žiadna dlžná kúpna cena neexistovala a bola všetka (aj keď oneskorene) uhradená. Spoločnosť B. s.r.o. preukázateľne doplnila do blankozmenky údaj zmenečnej sumy iba vo výške dlžného príslušenstva (úrokov z omeškania) a vo výške zmluvnej pokuty. K takémuto doplneniu „iba“ úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty však v zmysle prehlásenia oprávnená nebola a ak tak urobila, tak zmenku jednoznačne vyplnila v rozpore zo vzájomnou dohodou o jej vyplnení obsiahnutou v písomnom prehlásení zo dňa 1.10.2010 (č.l. 8 spisu). Do zmenky bola oprávnená doplniť ako zmenečnú sumu iba sumu dlžnej kúpnej ceny (a prípadne aj úroky z omeškania ako príslušenstvo, ale nie iba samostatne príslušenstvo) a ak tam doplnila sumu inú napr. samostatného príslušenstva tak konala v rozpore s dohodou o jej vyplnení. Preto súd danú námietku vyhodnotil ako dôvodnú.
47. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a že včas uplatnené námietky žalovaných sú čiastočne dôvodné, ako je vyššie zdôvodnené. Žalovaným sa v konaní podarilo preukázať, že z dôvodov uvedených v námietkach ich povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky aj vo zvyšnej časti 39.617,04 eur zanikla, nakoľko zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o jej vyplnení a preto vydaný zmenkový platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 36Zm/2/2014 - 45 zo dňa 13.1.2015 aj vo zvyšnej časti 39.617,04 eur zrušil.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť ich žalovaným zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“