Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava I, so sídlom Palackého 24, Bratislava, IČO: 00 169 226 proti žalovanej: F.. F. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Ú. XX, B. právne zastúpená JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudková 22, Bratislava, o zaplatenie 2.844,60 € s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -193 zo dňa 6. septembra 2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. potvrdzuje. Odvolanie žalobcu proti výroku III. odmieta. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. zamietol žalobu žalobcu; II. priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%; III. návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovaná je vlastníkom bytu v bytovom dome ktorom žalobca vykonáva správu. Žalovaná platby do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu pravidelne neuhrádzala a neuhradila ani nedoplatok vzniknutý na základe ročného vyúčtovania služieb spojených s bývaním a s fondom prevádzky údržby a opráv za rok 2011 a 2012. V roku 2011 boli skutočné náklady spojené s užívaním bytu vo výške 1.805,83 €, platby žalovanej boli v sume 466,80 € a teda nedoplatok predstavoval sumu 1.339,03 €. V roku 2012 boli skutočné náklady v sume 2.480,26 €, platby žalovanej boli v sume 252,93 € a teda nedoplatok predstavoval sumu 2.227,36 €. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2011 - 31.12.2011 a za obdobie 01.01.2012 - 31.12.2012 boli žalovanej doručené. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2011 v sume 617,24 € s príslušenstvom a nedoplatku za rok 2012 vo výške 2.227,36 € s príslušenstvom, spolu sumy vo výške 2.844,60 €. 1.1. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa a ; a ; , ; a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; a ; a ; Čl. VI bod. 3 veta prvá ; Čl. VII bod. 2 Zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX pre bytový dom Slávičie údolie 26 v Bratislave a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej zmluvnej pokuty, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanej dňa 04.03.2009 podľa Zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa 20.06.2008, vo výške 2.830,98 € súd prvej inštancie uzavrel, že táto nevyplýva zo žiadnych zákonných ustanovení. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne, musí byť určená jej výška alebo stanovený spôsob jej určenia, pričom v dohode o zmluvnej pokute musí byť tiež jednoznačne označená povinnosť, porušenie ktorej sa sankcionuje zmluvnou pokutou. Zmluva o výkone správy žalovanú ako jednu z vlastníkov bytov v bytovom dome síce zaväzuje, nakoľko Zmluva o výkone správy bola podpísaná nadpolovičnou

väčšinou vlastníkov bytov a teda je uzatvorená platne a zaväzuje všetkých vlastníkov bytových a nebytových priestorov vo vzťahu práv a povinností k spoločným častiam a zariadeniam domu v zmysle , ale nezaväzuje žalovanú dohoda o zmluvnej pokute, keď zmluvu preukázateľne nepodpísala. Z dôvodu absencie zákonom predpísanej písomnej formy je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v Zmluve o výkone správy vo vzťahu k žalovanej neúčinná a žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovanou nemá. 1.2. Za stavu, keď žalobca nemal voči žalovanej nárok na zaplatenie ním vyúčtovanej zmluvnej pokuty mal súd po zohľadnení žalovanou zaplatených súm v období od 01/2009 do 12/2012 za to, že žalovaná nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za rok 2011 a rok 2012 žalobcovi zaplatila. Podľa vyúčtovania nákladov za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 boli skutočné náklady v sume 813,82 €. Podľa žalobcu žalovaná v roku 2010 zaplatila spolu sumu 3.470,67 € z ktorej bola suma 1.000,- € započítaná v prospech súdneho zmieru a zostávajúca suma 2.470,67 € bola zaúčtovaná na úhradu nákladov za rok 2010. Ak skutočné náklady za rok 2010 boli vo výške 813,82 € tak po započítaní žalovanou zaplatenej sumy 2.470,67 € boli náklady v roku 2010 vyrovnané a ostala suma 1.656,85 € (2.470,67 - 813,82 = 1.656,85 €). Nedoplatok v roku 2011 bol podľa opravného vyúčtovania v sume 1.084,04 €. Žalobca podľa svojho vyjadrenia započítal na nedoplatok v roku 2011 žalovanou uhradenú sumu 466,80 € a teda ostalo zaplatiť sumu 617,24 € (1.084,04 - 466,80 = 617,24). Zo žalovanou zaplatenej sumy v roku 2010, ktorá ostala po započítaní jej platby na náklady v roku 2010 t.j. sumy 1.656,85 € po započítaní nedoplatku na nákladoch za rok 2011 v sume 617,24 € ostala suma 1.039,67 € (1.656,85 € - 617,24 €). Nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2011 bol teda započítaním zvyšku platby poskytnutej žalovanou zaplatený, pričom z platby zaplatenej žalovanou ostala suma vo výške 1.039,67 €. Nedoplatok za rok 2012 bol v sume 2.227,36 € keď skutočné náklady boli v sume 2.480,26 € a platby žalovanej v tomto roku v sume 252,93 €. Po zohľadnení zostatku platby žalovanej po zaúčtovaní na nedoplatok v roku 2011 t.j. sumy 1.039,67 € zostal žalovanej nedoplatok v sume 1.187,69 €. Žalobca však zaúčtoval žalovanou uskutočnenú úhradu v sume 1.950 € na zmluvnú pokutu, na ktorú nemá zákonný nárok a teda platbou vo výške 1.950 € bol vysporiadaný aj nedoplatok za rok 2012. 1.3. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne existencie nedoplatku žalovanej na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 a za rok 2012, naopak súd mal v konaní za preukázané, že žalovaná vyúčtovaný nedoplatok za predmetné roky 2011 a 2012 uhradila a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa a , a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

1.5. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol s poukazom na ustanovenie , z dôvodu, že nebol dôvod na prerušenie konania, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. sa nerieši otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca a to v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaná je dlhodobo evidovaná ako neplatička. Byt užíva na úkor ostatných vlastníkov bytov, ktorí pravidelne platia preddavky za služby spojené s užívaním bytov. Žalovaná v minulosti podpísala u žalobcu niekoľkokrát splátkové kalendáre na úhradu nedoplatkov, ktoré však nikdy nedodržala. Vlastníci bytov a nebytových priestorov vrátane žalovanej mali uzatvorenú so žalobcom, ale aj staršiu Zmluvu o výkone správy XXX/XXX zo dňa 18.12.2001 (príloha 1. k odvolaniu), ktorú žalovaná podpísala. Pre zmenu v úprave zákona o vlastníctve bytov bola vlastníčka povinná pristúpiť k podpísaniu zmluvy o výkone správy túto však osobne nepodpísala. 1.1.2007 prešiel žalobca na nový počítačový správcovský program. Pri prechode účtovných zostatkov na účte žalovanej boli prevedené aj jej staršie dlhy, spolu so zmluvnými pokutami. Z toho vyplýva, že sa nejedná o zmluvnú pokutu za rok 2007. Rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a takýmto rozhodnutím dôjde k poškodeniu všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže trovy konania a úroky z omeškania budú musieť byť hradené z FPÚO predmetného bytového domu. Žiada aby rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že tvrdenie o zmluvnej pokute nemá oporu v žiadnom dôkaze, ktorý vyprodukoval žalobca a skutočnosť, že žalobca prešiel na nový počítačový správcovský program len potvrdzuje, že žalobca si svoje právne povinnosti riadne nevykonával. Žalobca svoje odvolanie opiera aj o novo predložený dôkaz - Zmluvu o výkone správy XXX/XXX zo dňa 18.12.2001, na dôkaz ktorý nie je možný prihliadať. Žalobca mal dostatočne poskytnutý časový priestor k tomu, aby viedol súdne konanie účelne hospodárne s pravdivými dôkazmi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiada ho potvrdiť.

4. Žalobca v replike uviedol, že prechod na nový počítačový správcovský program, ktorý bol nutnosťou pre splnenie zákonných povinností správcu nedokazuje, že žalobca svoje právne administratívno- technické povinnosti riadne nevykonával. Naďalej zotrváva na svojom názore, že žalovaná je evidovaná ako neplatička a byt užíva na úkor ostatných vlastníkov bytov. Zotrváva na doterajších tvrdeniach a prednesoch. 5. Žalovaná v duplike uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a správne dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu, z dôvodov ktorých navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zodpovedajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby v odseku 14 a 15 napadnutého rozsudku dôkladne a zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu súd prvej inštancie zodpovedal, prečo nebolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie ( ).

7. Žalobca akcentuje v odvolaní na platobnú nedisciplinovanosť žalovanej, ktorú dlhodobo eviduje nielen ako neplatičku, ale ktorá podľa jeho tvrdenia zneužíva aj snahu žalobcu o zmierlivé riešenie, keďže splátkové kalendáre na úhradu nedoplatkov nikdy nedodržala. Odvolací súd nespochybňuje žalobcov pocit príkoria v prípade ľahkovážneho vlastníka bytu, ktorý si svoje povinnosti neplní riadne, avšak posudzovanie dôvodnosti žaloby musí byť založené na konkrétnych, objektívne preukázateľných skutočnostiach, ktoré odôvodňujú dôvodnosť žaloby v zmysle hmotného práva. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal existenciu nedoplatku žalovanej na vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 a za rok 2012, a sumarizáciou platieb dospel k správnemu záveru, že žalovaná vyúčtovaný nedoplatok za žalované obdobie 2011 a 2012 riadne uhradila, v dôsledku čoho bola žaloba v tejto časti pre neexistenciu nedoplatku za žalované obdobie nedôvodná. 8. Čo sa týka nároku na úhradu zmluvnej pokuty v snahe dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku žalobca vzhľadom na prijatý záver o neúčinnosti Zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa 20.06.2008 v časti dojednania zmluvnej pokuty v odvolaní dôvodí novým dôkazom a to Zmluvou o výkone správy XXX/XXX zo dňa 18.12.2001 (príloha 1. k odvolaniu), ktorú žalovaná podpísala. Na tento nový dôkaz odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa Cs.p. Podľa v súčasnosti platného a účinného , ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach, tak nové návrhy na vykonanie dôkazov predstavujú tzv. novotu v odvolacom konaní podľa , ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa , ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa aj nové návrhy na vykonanie dôkazov, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, možno v zmysle citovaného ustanovenia , v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcu t.j. nové návrhy na vykonanie dôkazov by prichádzali do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že tieto prostriedky procesného útoku, keďže sa jedná o listinný dôkaz zo dňa 18.12.2001 mohol žalobca navrhnúť vykonať počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol poučený o procesných právach a povinnostiach vrátene koncentrácie konania a rovnako zo Zápisnice o pojednávaní dňa 6.9.2018 (č.l. 189 spisu) vyplýva, že nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti, čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tento nový prostriedok procesného útoku žalobcu t.j. na nový dôkaz predložený v odvolacom konaní neprihliadol. 9. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo predložené nové dôkazy, ktoré by mali za

následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny vo výroku vo veci samej potvrdil (výrok I.) vrátane výroku o nároku na náhrade trov (výrok II.) o ktorých správne rozhodol s poukazom na ustanovenie a , vzhľadom na celkový pomer úspechu žalovanej v konaní. 10. Žalobca odvolaním napadol celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. aj výrok ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (výrok III.) . v pripúšťa odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania podľa a , teda iba proti pozitívnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým konanie prerušil, (podľa tam uvedených zákonných ustanovení). Ak súd rozhodne negatívne, teda konanie nepreruší, ako v tomto prípade, keď zamietol návrh na prerušenie konania, odvolanie prípustné nie je (pozri aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. decembra 2018, sp. zn. ). Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa odmietol.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).