Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-60-2019.pdf
PDF · 91.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. XXX/XX, Q., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny V., pracovisko Z., X. X, Z., zastúpený splnomocneným zástupcom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny I.., dieťa rodičov - matka: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. XXX/XX, Q., a otec: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/ XX, I., t.č. L. J., maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov - stará matka: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. XXX/XX, Q. a starý otec: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. XXX/XX, Q., o zvýšenie výživného a o zmenu zverenia, takto
rozhodol:
I. Konanie vo veci zvýšenia výživného s a z a s t a v u j e .
II. Súd u r č u j e , že zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý B. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 17Po/1/2011-56 zo dňa 06.03.2012.
III. Maloletý B. sa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
V. Styk otca s maloletým B. sa n e u p r a v u j e .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 07.10.2019, doručeným súdu dňa 08.10.2019, sa stará matky domáhala zvýšenia výživného od otca na maloletého na sumu 50,- eur mesačne.
2. Uznesením č.k. 11P/60/2019-55 zo dňa 12.12.2019 súd pripustil zmenu petitu s tým, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného od otca na sumu 50,- eur mesačne a od matky na sumu 50,- eur mesačne.
3. V priebehu konania podal procesný opatrovník návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, s odôvodnením, že odpadli dôvody pre náhradnú osobnú starostlivosť. V konaní žiaden z rodičov nepodal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom ani pred náhradnou osobnou starostlivosťou tieto neboli upravené, preto súd uznesením č.k. 11P/60/2019-56 zo
dňa 13.12.2019 ex offo začal konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
4. Na pojednávaní dňa 06.02.2020 zobrala stará matka návrh na zvýšenie výživného späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť, čo potvrdila svojim podpisom do zápisnice, voči čomu ostatní účastníci nenamietali.
5. Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (1) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (2) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. (3)
6. Z dôvodu späťvzatia návrhu na zvýšenie výživného od rodičov súd konanie v tejto časti vo výroku I. rozsudku zastavil, keď ostatní účastníci nenamietali a súd vzhľadom na zánik dôvodu pre náhradnú osobnú starostlivosť nepovažoval za potrebné v konaní o zvýšenie výživného pokračovať.
7. Navrhovateľ (procesný opatrovník) návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti odôvodnil tým, že matka zabezpečuje starostlivosť o mladšieho súrodenca a žijú v spoločnej domácnosti.
8. Starí rodičia na pojednávaní dňa 06.02.2020 vyjadrili súhlas so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti, pričom uviedli, že matka žije v spoločnej domácnosti s nimi aj s maloletými deťmi a riadne sa stará o maloletého Štefana aj o maloletého Marka.
9. Matka sa k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti vyjadrila na pojednávaní dňa 27.02.2020, kde uviedla, že s týmto súhlasí, pričom žiadala zveriť maloletého do svojej starostlivosti, s tým, že ona by maloletého zastupovala a spravovala jeho majetok v bežných veciach, otca žiadala zaviazať minimálnym výživným, pričom styk otca s maloletým nežiadala upraviť.
10. Otec sa vyjadril v podaní zo dňa 17.02.2020, kde uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s tým, že on by bol zaviazaný výživným ako doposiaľ.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, starej matky, starého otca, listinnými dôkazmi - výsledkami lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov, výsledkami lustrácie rodičov v Sociálnej poisťovni zo dňa 11.10.2019, 11.12.2019 a 05.02.2020, oznámením ÚPSVaR zo dňa 15.10.2019, správou ÚPSVaR zo dňa 15.10.2019, oznámeniami Sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2019, výsledkom lustrácie otca v G., oznámením Q. F. W. zo dňa 18.10.2019 a potvrdením o príjme zo dňa 18.10.2019, odpoveďou B. W. s.r.o. zo dňa 24.10.2019 a potvrdením o príjme zo dňa 24.10.2019, výsledkami lustrácie rodičov v katastri nehnuteľností, vyjadrením procesného opatrovníka zo dňa 14.02.2020, odpoveďou OR PZ v I. zo dňa 13.02.2020, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 17Po/1/2012 (z neho rozsudkom č.l. 56 a zápisnicou zo dňa 06.03.2012), obsahom pripojeného spisu sp.zn. 40P/52/2015 (z neho rozsudkom č.l. 28 a zápisnicou zo dňa 13.11.2019), keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
12. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17Po/1/2011-56 zo dňa 06.03.2012 bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a každý z rodičov bol zaviazaný výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania dňa 06.03.2012, matka aj starí rodičia žiadali zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti do jeho piatich rokov, s tým, že matka sa o maloletého nestará. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 40P/52/2019-28 zo dňa 13.11.2019, právoplatným dňa 02.01.2020, bol do matkinej osobnej starostlivosti zverený maloletý syn Q. B., pričom jeho otec (Q. B.) bol zaviazaný výživným v sume 40,- eur mesačne. Z výsluchov starých rodičov a matky v konaní sp.zn. 11P/60/2019 vyplýva, že matka sa o maloletého, ako aj jeho mladšieho brata riadne stará, pričom procesný opatrovník po prešetrení pomerov neavizoval žiadne výhrady, naopak navrhol zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť.
13. Matka maloletého je momentálne nezamestnaná, chce sa evidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Okrem maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči vyššie
uvedenému maloletému Q., ktorý je zverený do jej osobnej starostlivosti. Otec maloletého B. sa nachádza vo väzbe a je bez príjmu a majetku. Otec okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý navštevuje X. ročník ZŠ, obedy a krúžky nenavštevuje, jeho zdravotný stav je dobrý.
14. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť").
15. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
16. Podľa § 47 ods. 1 písm. d) ZR, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
17. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2)
21. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na rozdiel od stavu v čase predchádzajúceho rozsudku, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, sa matka o maloletého osobne a riadne stará, pričom po prešetrení pomerov procesným opatrovníkom neboli súdu avizované žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na to, že náhradná osobná starostlivosť je namieste iba vtedy, ak starostlivosť o maloleté dieťa nemôže vykonávať rodič osobne (keď osobná starostlivosť rodiča o dieťa má v zásade prednosť), dospel súd k záveru, že zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Preto súd vo výroku II. rozsudku v zmysle § 47 ods. 1 písm. d) ZR určil, že zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 17Po/1/2011-56 zo dňa 06.03.2012.
29. Keďže rodičia maloletého spolu nežijú, bolo potrebné upraviť ich rodičovské práva a povinnosti k maloletému. Vzhľadom na osobnú starostlivosť matky o maloletého a skutočnosť, že otec sa nachádza vo väzbe, bolo v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. Súd zároveň v tomto výroku určil, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, keď otec sa nachádza vo väzbe a so zastupovaním maloletého matkou zároveň vyslovil súhlas.
30. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto súd vo výroku IV. rozsudku stanovil v zmysle návrhu matky vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne (v súčasnosti 28,79 eura) so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci, keď takýmto výživným bol otec zaviazaný aj počas náhradnej osobnej starostlivosti, pričom jeho možnosti sa odvtedy nezlepšili. Súd vychádzal z toho, že otec je nemajetný, nachádza sa vo väzbe, kde nie je zamestnaný a je bez príjmu. Nebolo pritom možné vychádzať z potencionality príjmu otca (§ 75 ods. 1 ZR), keďže vo väzbe nie je zamestnaný, pričom z dôvodu prezumpcie neviny nemožno konštatovať, že si väzbu zavinil sám. Súd preto zaviazal otca minimálnym výživným, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
31. Keďže žiaden z rodičov nežiadal styk otca s maloletým upraviť a zároveň sa otec nachádza vo väzbe, súd styk otca s maloletým neupravil, čo uviedol vo výroku V. rozsudku, pričom tak tento styk zostane na dohode matky s otcom.
32. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP), avšak odvolanie podané matkou, starou matkou, starým otcom a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, pretože títo účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.