Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/34/2017

Potvrdené rozhodnutím 17CoP/23/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletého M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V., V. č. XXXX/X, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky M. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v V., V. č. XXXX/X, a otca (obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony) O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O., M. č. XX, o návrhu starých rodičov maloletého ako navrhovateľov: 1/ T.. O. M., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ N. M., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom v O., M. č. 20, obidvaja zastúpení JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom v Lučenci, Haličská cesta č. 3200, o úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/34/2017-341 zo dňa 27.02.2020, ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku navrhovateľov s maloletým (prvý výrok) a v závislých výrokoch o povinnostiach matky pri úprave styku (druhý výrok) a o trovách konania (piaty výrok) p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v konaní pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M.P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XXXX/X, XXX XX V., štátny občan SR, zast. JUDr. Martina Meszáros Bariaková, advokát, so sídlom: Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, a otec spôsobilosti na právne úkony obmedzený O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M.Q. XX, XXX XX O., štátny občan SR, o návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa: T.. O. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: M. XX, XXX XX O., štátni občania SR, zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom: Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec o úpravu styku s maloletým dieťaťom:

rozhodol:

I. Starí rodičia T.. O. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX s ú o p r á v n e n í stýkať sa s maloletým dieťaťom M. E., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. V nepárnom týždni v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že starí rodičia si maloleté dieťa prevezmú v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po skončení styku maloleté dieťa matke odovzdajú v mieste bydliska maloletého dieťaťa.

II. Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a styk s maloletým dieťaťom starým rodičom umožniť. V prípade, že styk v uvedenom čase z objektívnych dôvodov na strane dieťaťa sa neuskutoční, j e matka p o v i n n á poskytnúť starým rodičom náhradný termín v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok.

III. Matka j e p o v i n n á podrobiť sa kurzu rodičovskej terapie a poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, referát poradensko-psychologických služieb, Jána Jiskru 249/6, 960 09 Zvolen s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku za účelom prijatia svojho dielu zodpovednosti za vytvorenie a priebeh vzťahu s otcom maloletého dieťaťa, ktorého si dobrovoľne pred pár rokmi vybrala, ako sa konštruktívne vyrovnať so súčasnou situáciou ako primeranou formou viesť maloletého k rešpektovaniu otca, a ako pochopiť bolesť starých rodičov zo zdravotného stavu svojho syna, otca maloletého dieťaťa a efektívne s nimi komunikovať v najlepšom záujme maloletého M..

IV. Starí rodičia s ú p o v i n n í podrobiť sa kurzu rodičovskej terapie a poradenstva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, referát poradensko-psychologických služieb, Jána Jiskru 249/6, 960 09 Zvolen s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku za účelom, aby uznali možné riziká vyplývajúce z kontaktu ich syna Pavla s maloletým vnukom M., o maloletého sa počas jeho pobytu vo svojej domácnosti starali nepretržite osobne a kontakt svojho syna O. a vnuka M. minimalizovali na úroveň umožňujúcu maloletému svojho otca poznať a prirodzene si ho vážiť.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovatelia doručili na tunajší súd návrh dňa 18.05.2017 prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým navrhovali, aby súd vydal rozsudok, o ich práve stretávať sa s maloletým M. E., nar. XX.XX.XXXX každý druhý víkend od piatka v čase od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezmú a po ukončení styku odovzdajú v mieste bydliska matky. Počas vianočných sviatkov budú oprávnení stretávať sa s maloletým M. E., nar. XX.XX.XXXX v prvý sviatok vianočný od 08:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezmú a po ukončení styku odovzdajú v mieste bydliska matky.

2.Svoj návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XXP/ XX/XXXX-XX zo dňa 17.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2015 bol maloletý M. na základe predošlej vzájomnej dohody o výkone rodičovských práv a povinností zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, zastupovať ho, spravovať jeho majetok. Otec dieťaťa je povinný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- Eur mesačne vždy vopred do 25. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky. Súd upravil styk otca s maloletým nasledovne, každú druhú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hod., každý tretí piatok v mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú štvrtú sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky a starých rodičov. Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého, o jeho výchovu a výživu sa od narodenia zaujímajú, nakoľko rodičia maloletého M.a sú zdravotne postihnutí a potrebujú pomoc so starostlivosťou o maloletého. Starí rodičia majú s vnukom vybudované veľmi silné citové väzby a maloletého M.a nadovšetko milujú. S maloletým M. sa stretávajú v čase určenom pre styk otca s dieťaťom v prítomnosti matky, čo im znemožňuje plnohodnotný kontakt. V súčasnosti maloletý M. navštevuje predškolské zariadenie, preto starí rodičia maloletého majú záujem rozšíriť kontakt s maloletým, aby sa tento realizoval aj mimo času určeného pre styk otca s dieťaťom a bez prítomnosti matky, nakoľko maloletý je už veľký a prítomnosť matky im neumožňuje plnohodnotný kontakt s maloletým. Starí rodičia majú záujem vyplniť maloletému jeho voľný čas, zabezpečiť mu zaujímavý a pútavý program, ako napr. návšteva kina, obchodných centier s detskými kútikmi, zoo, kúpaliska, všetko čo mu nedokážu zabezpečiť rodičia, vzhľadom na ich zdravotný stav. V záujme zachovania pozitívneho vzťahu dieťaťa k starým rodičom navrhujú úpravu styku v rozsahu každý druhý víkend od piatka v čase od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že si ho starí rodiča vyzdvihnú v mieste bydliska matky, kde jej ho následne aj odovzdajú. Počas vianočných sviatkov navrhujú upraviť styk nasledovne, prvý sviatok vianočný od 08:00 hod. si vyzdvihnú maloletého v mieste bydliska matky a vrátia ho matke späť o 18:00 hod.

3.Právny zástupca matky vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2017 doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.07.2017 vyjadril svoj nesúhlas s návrhom in extenso a navrhol, aby súd návrh starých rodičov ako nedôvodný zamietol a to z nasledovných dôvodov: Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. XXP XX/XXXX - 41 súd schválil rodičovskú dohodu, ku ktorej matka a otec dospeli vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Súd schválením predmetnej dohody upravil aj styk otca s maloletým synom a to tak, že otec je oprávnený so synom sa stýkať každú druhú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hod, každý tretí piatok v mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod a každú štvrtú sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že styk otca bude prebiehať za prítomnosti matky a starých rodičov maloletého a síce za prítomnosti navrhovateľov v tomto konaní. Už len z dôvodu, že styk maloletého so starými rodičmi je od právoplatnosti rozhodnutia od 17.01.2015 realizovaný za prítomnosti starých rodičov, a teda starí rodičia sa s maloletým pravidelne stýkajú, považujú návrh starých rodičov v tomto konaní za nedôvodný. Existuje však aj množstvo ďalších dôvodov, pre ktoré úprava styku starých rodičov s maloletým tak ako to starí rodičia v ich navrhovanom výroku rozhodnutia súdu navrhujú je nedôvodná a v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a rovnako v rozpore s právom matky na vedenie normálneho súkromného života s maloletým, ktorý je aj po rozhodnutí súdu zverený do jej starostlivosti. Navrhovatelia v právnej veci vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp.zn. XP/XX/XXXX sa návrhom na úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom domáhajú úpravy styku, ako je to v predmetnom návrhu uvedené v navrhovanom výroku rozhodnutia súdu. K predmetnému návrh sa matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila nasledovne: V prvom rade uvádza, že matka s návrhom na úpravu styku starých rodičov so synom M. E., nar. 11. 03. 2013 (ďalej aj len „maloletý

syn“ alebo „maloletý“) nesúhlasí v celom rozsahu a žiada, aby súd návrh starých rodičov zamietol ako nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov. Maloletý syn matky pochádza z partnerského vzťahu so synom navrhovateľov s O. M., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „otec“), ktorý partnerský vzťah v súčasnosti už netrvá. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. XXP/XX/XXXX - 41 súd schválil rodičovskú dohodu, ku ktorej matka a otec dospeli vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Súd schválením predmetnej dohody upravil o. i., aj styk otca s maloletým synom a to tak, že otec je oprávnený so synom sa stýkať každú druhú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hod. každý tretí piatok v mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú štvrtú sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že styk otca bude prebiehať za prítomnosti matky a starých rodičov maloletého a síce za prítomnosti navrhovateľov v tomto konaní. Už len z dôvodu, že styk maloletého s navrhovateľmi je od právoplatnosti predmetného rozhodnutia t.j. od 17.01.2015 realizovaný za prítomnosti navrhovateľov, a teda títo sa s maloletým pravidelne stýkajú, považujú návrh v tomto konaní za nedôvodný. Existuje však aj množstvo ďalších dôvodov, pre ktoré úprava styku starých rodičov s maloletým tak, ako to starí rodičia v ich navrhovanom výroku rozhodnutia súdu navrhujú je nedôvodná, a navyše v rozpore so záujmami maloletého a rovnako aj v rozpore s právom matky na vedenie normálneho súkromného života s maloletým, ktorý je jej rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti. Ako je z uvedeného súdom schváleného výroku o úprave styku maloletého s otcom zrejmé, matka má možnosť len jediný víkend v mesiaci tráviť s maloletým nerušene a urobiť si vlastný program alebo absolvovať výlet napr. tak, že by s maloletým odcestovala či už na predĺžený víkend mimo domova alebo na dovolenku, či už na Slovensku alebo v zahraničí, pretože dva víkendy v mesiaci realizuje styk s maloletým otec, a teda v zmysle schválenej rodičovskej dohody aj navrhovatelia. Rovnako tak otec maloletého, ako aj navrhovatelia, realizujú styk s maloletým každý tretí piatok. V poslednom období matka s maloletým strávila dva víkendy na V., avšak už teraz je maximálne limitovaná zabezpečovaním pobytu tým, že to musí byť v prvý víkend v mesiaci, ak chcú absolvovať víkend predĺžený. Majú teda za to, že úprava styku navrhovateľov s maloletým tak, ako sa jej domáhajú, je nedôvodná a v prípade úpravy styku v ich požadovanom rozsahu by bolo zasiahnuté do práva maloletého, ako aj matky na vedenie súkromného života, na ktorý majú nepochybne nárok. Navrhovatelia svoj návrh odôvodňujú najmä tým, že majú záujem maloletému počas ich styku pripraviť pútavý program, ktorý mu nedokážu zabezpečiť s ohľadom na zdravotný stav jeho rodičia. Na margo tejto skutočnosti právna zástupkyňa argumentuje, že všetok program, ktorý navrhovatelia uvádzajú, že by chceli s maloletým absolvovať v čase nimi navrhovanej úpravy styku maloletému pravidelne zabezpečuje matka, a to aj napriek jej hendikepu, a to v prípade potreby za pomoci jej rodičov tak, aby maloletý nijako oproti deťom, ktoré majú plne zdravých rodičov nijako nestrádal. V tejto súvislosti právna zástupkyňa podotýka, že návrh starých rodičov je nedôvodný aj z toho dôvodu, že navrhovatelia matku o trávenie času s maloletým tak, ako navrhujú vo svojom návrhu nikdy nepožiadali, pretože keď by maloletému tak, ako to sami uvádzajú chceli pripraviť pútavý program, matka by im na styk maloletého na absolvovanie programu, ktorý opisujú bez problémov prenechala do starostlivosti. Matka je presvedčená, že navrhovatelia svojim návrhom chcú len dosiahnuť to, aby ich syn realizoval širší styk so synom, na ktorý ale zo zdravotného hľadiska nie je v súčasnosti absolútne disponovaný. Ťažká diagnóza ich syna by zrejme bola prekážkou úpravy jeho styku s maloletým oproti tomu ako je upravený súdnym rozhodnutím v súčasnosti. Preto je matka presvedčená, že navrhovatelia majú snahu týmto návrhom dosiahnuť len širší styk ich syna s maloletým, pretože keď by sa on sám domáhal širšieho styku so synom v súdnom konaní, bol by s ohľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav zrejme neúspešný. Psychiatrická diagnóza, resp. diagnózy, ktorými ich syn trpí si podľa vedomosti matky vyžaduje starostlivosť resp. opatrovanie či už strany starých rodičov ako takých alebo minimálne matky, nakoľko otec maloletého nie je schopný sa o seba riadne starať. Podľa vedomosti matky si vyžaduje on sám dennodennú starostlivosť či už starej matky alebo starého otca, pričom jeden z nich (aj keď matka nevie, ktorý) s najväčšou pravdepodobnosťou realizuje opatrovateľskú starostlivosť o otca maloletého, a teda majú za to, že navrhovatelia nemajú ani čas a s ohľadom na náročnosť starostlivosti o syna ani priestor na to, aby tak ako to popisujú styk s maloletým realizovali. Len tak je podľa názoru právneho zástupcu matky možné ustáliť, či navrhovatelia vôbec s ohľadom na náročnú starostlivosť o ich syna majú vôbec priestor realizovať styk s maloletým tak, ako sa ho svojim návrhom v tejto veci domáhajú. Navyše, zdravotný stav otca je v súčasnosti podľa vedomosti matky tak zhoršený, že u neho došlo k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, avšak matka túto skutočnosť počula len od tretích osôb a preto požaduje, aby súd v rámci dokazovania v tejto veci zistil skutočnosť, v akom stave je v súčasnosti psychický stav otca, či jeho duševný stav vôbec zodpovedá tomu, aby sa v jeho prítomnosti maloletý zdržiaval viac ako je tomu v súčasnosti, keďže je pravdepodobné, že pre prípad úpravy styku navrhovateľov s maloletým by bol otec tiež prítomný, nakoľko si vyžaduje ich osobnú starostlivosť. Pokiaľ

navrhovatelia ďalej v návrhu tvrdia, že je v záujme maloletého, aby vnemy ovplyvňujúce rozvoj jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravný a sociálny rozvoj prichádzali aj od nich, a aby voľný čas trávil aj inak ako v byte, v ktorom žije spolu s matkou, tak k tomuto uvádzajú, že navrhovatelia nepochybne, keď počas troch týždňov v mesiaci s maloletým realizujú styk ako je to upravené v schválenej rodičovskej dohode, majú na maloletého dostatočný vplyv ako starí rodičia a maloletý je primerane nasýtený prítomnosťou starých rodičov v jeho živote a majú za to, že styk ktorý s navrhovateľmi realizuje podľa schválenej rodičovskej dohody plne zodpovedá aj ich právu ako starých rodičov stýkať sa s maloletým, ako ich potomkom. Dôležité je uviesť, že navrhovatelia dokonca ani nevyužívajú plne čas, ktorý majú v zmysle schválenej rodičovskej dohody (ďalej aj len „dohoda“) s maloletým tráviť, keď sa často stáva, že sa v čase, keď majú v zmysle dohody s maloletým realizovať styk, tento často realizuje len jeden z nich so synom, pretože ten druhý sa práve venuje svojim podnikateľským aktivitám. Je preto pre matku prekvapujúce, že navrhovatelia chcú dosiahnuť týmto návrhom širšiu úpravu ich styku, akú majú možnosť realizovať v zmysle dohody, keď ani dohodou upravený styk s maloletým nerealizujú. Matka maloletého je presvedčená, že úpravou styku, ktorej sa navrhovatelia domáhajú, je len ich pokusom dosiahnuť pre ich syna širší styk s maloletým, na ktorý však zo zdravotného hľadiska ani on sám nie je disponovaný. Pokiaľ navrhovatelia uviedli na odôvodnenie svojho návrhu skutočnosť, že sa dožadujú úpravy ich styku s maloletým o.i. aj preto, že chcú, aby maloletý trávil čas aj inak ako v byte, v ktorom žije spolu s matkou, tak matka je týmto ich tvrdením doslova pobúrená. Matkin hendikep, a síce sťažená chôdza po prekonaní detskej mozgovej obrny, nie je takým hendikepom, ktorý by jej bránil vytvárať podnetný program pre maloletého primeraný jeho veku. Matka maloletému pripravuje dostatočne podnetný program primeraný jeho veku tak, aby mu nič nechýbalo a nesúhlasí s tým, že by bolo potrebné, aby mu ho zabezpečovali navrhovatelia osamote, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou osamote ani nebolo, keďže sa starajú o ich postihnutého syna, otca maloletého. Matka pritom tak, ako už uviedli vyššie, aj v poslednom období strávila dva víkendy na V. a plánujú stráviť letnú dovolenku vo Z. E. tak, ako to pravidelne robievajú. Ďalej pokiaľ sa týka samotného návrhu úpravy styku navrhovateľov s maloletým, ten ako sa ho títo dožadujú je neurčitý. Nie je z neho totiž zrejmé, ktoré presne víkendy v mesiaci sa úpravy ich styku dožadujú. Dva víkendy v mesiaci s maloletým totiž styk realizujú, a to v druhý a tretí víkend v mesiaci, a ak sa týmto návrhom domáhajú toho, aby mohli realizovať s maloletým styk aj ostatné dva víkendy v mesiaci, takáto úprava styku by nepochybne bola v hrubom rozpore tak s oprávneným záujmami maloletého, ako aj matky, lebo by každý jeden víkend maloletý trávil so starými rodičmi, prípadne so starými rodičmi a otcom. Toto považuje právna zástupkyňa matky za neprípustné s ohľadom na to, že každý má právo na súkromie a vedenie pokojného rodinného života, a tiež právo tráviť víkend aj nerušene, čo by bolo požadovanou úpravou styku starými rodičmi maloletému, ako aj jeho matke znemožnené. Ak by súd upravil styk starých rodičov v rozsahu v akom ho požadujú upraviť počas tých víkendov, kedy navrhovatelia realizujú styk s maloletým v prítomnosti otca, toto považujú rovnako za neprípustné, nakoľko by bolo popreté právo maloletého aj otca realizovať ich styk. Zhrnúc vyššie uvedené považujú za neprípustné, aby bol rozhodnutím súdu v tomto konaní, v rozsahu požadovanom navrhovateľmi upravený styk maloletého s nimi počas víkendov, kedy ho v zmysle dohody realizujú s ich synom a považujú rovnako za v hrubom rozpore s právami a oprávnenými záujmami tak maloletého ako aj matky, aby bol styk navrhovateľov s maloletým upravený v ostatné dva víkendy, kedy má v starostlivosti maloletého matka, pretože tak by matka mala znemožnené tráviť víkend podľa vlastných predstáv s maloletým a navyše maloletý má aj starých rodičov zo strany matky, ktorí sú taktiež ako starí rodičia pracovne činní a majú záujem a aj realizujú s maloletým styk počas víkendov, kedy maloletý nerealizuje styk s otcom a starými rodičmi z otcovej strany. V tejto súvislosti upriamujú pozornosť súdu aj na tú skutočnosť, že už v súčasnosti, keď matka chce realizovať vlastný program s maloletým formou predĺženého víkendu od piatku do nedele, tak to môže s ohľadom na upravený styk s otcom za prítomnosti starých rodičov vždy len v prvý týždeň v mesiaci, nakoľko v druhý týždeň v mesiaci je realizovaný styk otca s maloletým v nedeľu, v tretí týždeň v mesiaci v piatok až do 18:00 hod. a štvrtý týždeň v mesiaci v sobotu. Rovnako nie je ani v súlade so záujmami maloletého, aby bol jeho styk upravený s navrhovateľmi v prvý sviatok vianočný, nakoľko matka maloletého má zaužívané, že tento sviatok spolu so synom trávi s jej rodičmi, pretože maloletý sa vždy veľmi teší na darčeky zo strany starých rodičov z matkinej strany a matka tak prvý ako aj druhý sviatok vianočný trávi s maloletým s jej rodičmi, na čo je maloletý zvyknutý a vždy sa na trávenie vianočných sviatočných dní so starými rodičmi z matkinej strany veľmi teší. Rovnako aj tu podotýkajú, že starí rodičia doteraz ani raz matku nepožiadali o to, či by mohli s maloletým osamote realizovať akýkoľvek program počas Vianoc. Matka má navyše veľké výhrady k tomu, ako navrhovatelia maloletého ovplyvňujú počas realizácie ich styku s maloletým, kedy sa dokonca

v prítomnosti matky pri realizácii styku neštítia používať vulgárne slová, ktoré maloletý potom dlho po nich opakuje a matka s námahou nasledujúce dni po realizácii styku maloletého so starými rodičmi musí prácne korigovať jeho správanie, keďže on ako dieťa nevhodné správanie sa navrhovateľov odsleduje a toto kopíruje. Navrhovatelia nie sú schopní maloletého správanie nijako korigovať, všetko mu dovolia, pri realizácii zostávajú pasívni, keď sa maloletý správa nevhodne, a keď ho napomenie matka, tak ešte maloletého podnecujú k tomu, aby matku nepočúval, lebo oni majú za to, že starí rodičia sú na to, aby vnuka rozmaznávali a maloletý sa potom od matky dožaduje, aby mohol robiť veci, ktoré dovolené nemá s odôvodnením, že navrhovatelia mu to dovoľujú. Navyše, starý otec maloletého sa správa doslova rizikovo a ohrozuje život maloletého, keď napr. vysadí maloletého na motorku a ho vozí tak, že maloletý sedí pred ním, a to čo i len bez primeraného oblečenia a bez prilby, pričom maloletý v minulosti starému otcovi z motorky takto spadol a ublížil si. Na toto sa matka musí len mlčky pozerať, lebo ak prejaví nesúhlas s tým, čo s maloletým počas realizácie styku podnikajú navrhovatelia, tak ju následne pred maloletým znevažujú a maloletý sa potom aj počas niekoľkých nasledujúcich dní správa k matke nevhodne a musí voliť prísnejšie výchovné praktiky, aby od neho zase dosiahla správanie primerané jeho veku. Keď tak, ako to opisujeme maloletý spadol z motorky, matka pri tomto nebola prítomná a dokonca navrhovatelia maloletému zakázali matke povedať, čo sa mu stalo a ona až večer, keď ho kúpala zistila, že má odretý chrbát a maloletý až na jej dopyt prezradil, že spadol z motorky. Takto navrhovatelia maloletého podnecujú k tomu, aby klamal čo matku maloletého doslova poburuje, keď ona sa maloletého snaží vychovávať tak, aby z neho vyrástol čestný a pravdovravný človek. Maloletý keď utrpel odreninu na motorke po tom, ako ho starí rodičia nútili zatajiť čo sa mu stalo plakal, že on už nechce k starým rodičom chodiť, pretože matka mu vysvetlila, že klamať a zatajovať veci mame sa nesmie, z čoho bol plačlivý a dožadoval sa od matky, aby ho už k starým rodičom nedávala. Pri vzájomnej konfrontácii starého otca, maloletého a matky, čo sa vlastne stalo, keď maloletý utrpel úraz, starý otec bezohľadne maloletému povedal, že s ním nebude kamarát, keď bude matke hovoriť, čo sa mu skutočne u nich stalo. Takéto správanie sa navrhovateľov je doslova škodlivé a spôsobuje maloletému v jeho citlivej malej duši len zmätok, lebo matka ho učí, že jej má hovoriť pravdu a nič jej nezatajovať a starý otec naopak, že ju má klamať a tak pred matkou starému otcovi do očí rovno povedal, že „hej starký spadli sme“. Podľa vyjadrenia starých rodičov, však prekrúcať pravdu a klamať sa mu v živote „zíde“. Za dôležitú považujú uviesť aj tú skutočnosť, že matka takmer vždy keď ju o to navrhovatelia požiadajú, ide na styk s nimi s maloletým, aby s ním mohli tráviť čas v iné dni ako je uvedené v dohode. Matka má podrobné zápisy o tom kedy a kde s navrhovateľmi maloletý realizoval styk, čo bolo viac ako 60-krát, a aj preto považujú opakovane tento návrh za absolútne nedôvodný. Pokiaľ sa týka realizácie styku otca s maloletým, tak tento sa nedokáže venovať maloletému viac ako pár minút a už sa venuje svojim činnostiam, pretože s ohľadom na jeho diagnózu sa nedokáže synovi venovať súvisle viac, a tak zvyšný čas styku v podstate realizujú navrhovatelia s maloletým osamote. Dokonca sa stáva, že matka privedie maloletého na styk k navrhovateľom, a jediný kto sa mu venuje je ona sama, lebo navrhovatelia vykonávajú iné činnosti. Za dôležitú považujú tiež aj tú skutočnosť, že maloletý je veľmi silne citovo na matku naviazaný, nie je zvyknutý spávať mimo domova bez jej prítomnosti, a teda požadovanou úpravou styku navrhovateľmi by doslova utrpel psychickú ujmu, pretože aj keď sa javí extrovertne, na navrhovateľov je zvyknutý, nikdy tam sám nespal, a to už vôbec nie viac dní po sebe, a teda aj s ohľadom na túto skutočnosť je úprava styku, ktorej sa navrhovatelia domáhajú doslova necitlivá s ohľadom na vek a potreby maloletého. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, a to najmä na skutočnosť, že navrhovatelia s maloletým primeraný styk realizujú, ako aj s ohľadom na zachovanie práva matky a maloletého na vedenie súkromného života a trávenia nerušených víkendov žiadajú, aby súd návrh navrhovateľov v tomto konaní v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

4.Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 26.07.2017, doručenej tunajšiemu súdu 27.07.2017, eklatantne vyplýva, že bolo vykonaná sociálne šetrenie u matky M. E.. Menovaná je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSV a R Lučenec. Zo Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Lučenec poberá invalidný dôchodok v sume 158,80 Eur mesačne. Od ÚPSV a R Lučenec poberá prídavok na maloleté dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom, ktorý navštevuje Materskú školu M. v L. a svojou matkou, ktorej zamestnávateľom sú J.. Vykonáva prácu mzdovej účtovníčky vo J., kde jej príjem dosahuje sumu približne 700,-Eur mesačne. Pri sociálnom šetrení bol prítomný maloletý M., ktorý pôsobil pokojným dojmom, spočiatku komunikovať veľmi nechcel, ale postupom času začal spontánne rozprávať a ukazovať hračky, s ktorými sa hráva. Tiež zoznámil kolíznych opatrovníkov so psíkom, ktorého mu kúpila maminka. Uviedol. že sa stretáva aj so starkou N. a starkým O.. Vzhľadom na vek a skutočnosť, že pracovníčky

úradu boli pre neho cudzí ľudia, nebol vytvorený primeraný priestor na rozhovor, nebolo možné zistiť jeho názor na predmetný návrh. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom okresného súdu č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 13.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2015, plní a určené výživné v sume 50,- Eur platí pravidelne. Taktiež v zmysle uvedeného rozsudku sa uskutočňuje aj stretávanie otca so synom a starými rodičmi. Matka uviedla, že sa so starými rodičmi vždy vedela dohodnúť na stretávaní aj nad rámec určeného styku. Matka maloletého vyjadrila svoj nesúhlas s podaným návrhom na úpravu styku, nakoľko podľa jej názoru majú so starými rodičmi rozdielne názory na výchovu maloletého dieťaťa. Dňa 12.07.2017 sa vykonalo sociálne šetrenie aj u navrhovateľoch, starých rodičov maloletého dieťaťa kde je uvedené, že starý otec je konateľom firmy Môj dom, s.r.o. Jeho príjem z tejto činnosti sa pohybuje vo výške približne 1.000,-Eur mesačne. Stará matka je samostatne zárobkovo činná osoba jej príjem činí približne 800,-Eur mesačne. Vo svojej domácnosti žijú so svojím synom, otcom maloletého M.a O. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 200,-Eur mesačne. Od ÚPSV a R Lučenec poberá peňažný príspevok na osobnú asistenciu v sume 182,16 Eur mesačne a peňažný príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla v sume 33,32 Eur mesačne. Všetci spoločne obývajú trojizbový byt, ktorý je v spoločnom osobnom vlastníctve starých rodičov maloletého dieťaťa a ktorý je zariadený ako obývačka, spálňa, detská izba, kuchyňa, kúpeľňa, WC. Starý otec sa vyjadril, že jeho syn, otec maloletého dieťaťa určené výživné platí pravidelne vo výške 50,-Eur. S maloletým M. sa stretávajú v zmysle rozsudku okresného súdu. Ich stretávanie sa uskutočňuje aj nad rámec upraveného styku, ale málokedy. Trvá na podanom návrhu a myslí si, že nastal čas kedy maloletý by mohol tráviť určitý čas aj bez svojej mamy. V prípade, že by to mohol byť problém, vie vnuka okamžite odniesť k matke. Jeho syn má maloletého M.a rád, hrajú sa spolu ale uvedomuje si, že nemôže maloletý ostať so svojím otcom sám. O. M. je emotívne labilný, nevyspytateľný, ale vie byt' veľmi milý a v žiadnom prípade nie je agresívny. Stará matka uviedla, že podala spolu s manželom návrh na novú úpravu styku s ich maloletým vnukom M. E., pretože maloletý podrástol od poslednej úpravy uplynula určitá doba a z toho dôvodu si myslí, že by bolo vhodné, aby sa mohli s vnukom stretávať tak, ako uviedli do návrhu. Rozhodli sa to riešiť súdnou cestou, lebo s matkou mal. dieťaťa nedospeli k vzájomnej dohode. Momentálne sa s vnukom stretávajú podľa rozsudku, občas sa stane, že ona s manželom zatelefonujú, či by sa mohli stretnúť s maloletým M. aj inokedy. To sa však nestáva často, pretože narážajú na neochotu zo strany matky, ktorá sa striktne pridŕža súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neodporučil návrhu starých rodičov na úpravu styku v rozsahu, ktorý požadujú vo svojom návrhu vyhovieť. S prihliadnutím na vek a momentálnu naviazanosť na matku, by bolo vhodné upraviť styk starých rodičov s maloletým M. každý druhý víkend na celý deň, čo by maloletý mohol zvládnuť aj vzhľadom na skutočnosť, že navštevuje predškolské zariadenie, v ktorom tiež trávi čas bez matky. V súčasnom období by pre maloletého M.a nebolo vhodné, aby trávil čas počas noci bez matky, ktorá je pre neho najbližšou osobou. Matka by si však mala uvedomiť, že pre zdravý fyzický a psychický vývin mal. syna nie je namieste, aby väčšinu času trávil len s ňou, čím sa len prehlbuje jeho citová naviazanosť na ňu. (č.l. 36-38 spisu)

5.Zo správy ÚPSV a R Lučenec z prešetrenia pomerov zo dňa 25.05.2018, eklatantne vyplýva, že dňa 16.05.2018 vykonal úrad sociálne šetrenie u matky na adrese L., Q. č. 2. Matka sa v čase návštevy pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec na adrese nachádzala avšak uviedla, že má spolu s maloletým synom prechodný pobyt v V.. Vzhľadom na to, že jej bolo vysvetlené, že úrad požiada z dôvodu miestnej príslušnosti o prešetrenie pomerov v jej domácnosti ÚPSV a R v Detve. Okrem toho bolo uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. XP/XX/XXXX-43 zo dňa 28. júl 2017 vykonateľným a právoplatným dňa 04.08.2017 konanie prerušené do právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu týkajúci sa zmeny rodičovskej dohody upravujúcej práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu M.ovi E., a to z toho dôvodu, že účastníci konania na pojednávaní dňa 28.07.2017 zhodne uviedli, že návrh navrhovateľov, starých rodičov je akceptovateľný len čiastočne nakoľko je potrebné pre predchádzajúcu rodičovskú dohodu k maloletému dieťaťu pretože úprava styku samotných rodičov je pomerne zložitá, nedáva dostatočný priestor pre úpravu styku starých rodičov k maloletému dieťaťu. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolanie mal riadne vykázané dňa 30.06.2017 a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd preto postupoval v súlade s dikciou , vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Lustráciou zároveň bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony otca maloletého dieťaťa pod č.k. XXPs/X/XXXX. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením tunajšieho súdu č.k. XXPs/ X/XXXX-XX zo dňa 04.05.2017, konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. V správe úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny úrad konštatoval, že pokiaľ by bol zrušený styk otca s maloletým synom, ktorý sa uskutočňuje za prítomnosti matky a starých rodičov, bude sa pokračovať v konaní o úprave styku starých rodičov s mal. vnukom. Je na zvážení, či bude v záujme maloletého dieťaťa, keď do rozhodnutia vo veci úpravy styku starých rodičov s mal. vnukom, maloletý M. stratí akýkoľvek kontakt s rodinou otca. Vzhľadom na protichodné vyjadrenia účastníkov konania je otázne, či skutočne nie je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie odborníkmi z oblasti psychológie a psychiatrie za účelom zlepšenia komunikácie medzi matkou a starými rodičmi by bolo vhodné, keby absolvovali odborné poradenstvo na referáte poradenskopsychologických služieb úradu. (č.l. 53-54 spisu)

6.V správe z prešetrenie pomerov Úradu práce, soc. vecí a rodiny Zvolen zo dňa 28.05.2018 je konštatované, že maloletý M. navštevuje Materskú školu v V., na ulici M., matka mu hradí mesačný režijný poplatok v sume 15,-Eur a poplatok za stravu vo výške 35,-Eur. Maloletý je v pediatrickej starostlivosti MUDr. C., okrem toho navštevuje logopedickú ambulanciu. Nemá vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené náklady. Matka maloletého dieťaťa sa vyjadrila, že maloletý je v materskej škole, nasledujúci deň však cestuje do L.. Z tohto dôvodu sa spolu s ním môže dostaviť na oddelenie A. v L.. Vzhľadom k tomu, že v čase šetrenia bola zo strany úradu požiadavka o vykonanie pohovoru s maloletým M., čo nebolo z toho dôvodu možné vykonať. (č.l. 56 spisu)

7.Uznesením zo dňa 20.06.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 03.07.2018 súd pokračoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XP/XX/XXXX a síce z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. XXPs/X/XXXX-XX zo dňa 30.01.2018, právoplatným dňa 08.03.2018 súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony otca maloletého dieťaťa, nar. XX.XX.XXXX a za opatrovníkov mu určil rodičov Ing. O. M.a, nar. XX.XX.XXXX a N. M.ovú, nar. XX.XX.XXXX. Následne súd rozsudkom č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 30.05.2018, právoplatným dňa 06.06.2018 pozastavil otcovi O. M.ovi, nar. XX.XX.XXXX výkon rodičovských práv a povinností k maloletému M.ovi E., nar. XX.XX.XXXX. Nakoľko pominula prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené súd rozhodol tak, že v konaní o úprave styku starých rodičov s maloletým dieťaťom bude pokračovať. (č.l. 58)

8.Rozsudkom Okresného súdu Lučenec XXPs/X/XXXX-XX súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony O. M.a, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z., M. XX pri majetkovo-právnych rozhodnutiach, prevode, predaji, či kúpe hnuteľného, nehnuteľného majetku. V právnych úkonoch akými sú uzatváranie zmlúv, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, v hospodárení s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi 30,-Eur týždenne. Za opatrovníkov O. M.a, nar. XX.XX.XXXX súd ustanovil Ing. O. M.a, nar. XX.XX.XXXX a N. M.ovú, nar. XX.XX.XXXX. Z predmetného rozsudku vyplýva, že u otca maloletého dieťaťa ide o organicky podmienené poškodenie CNS v dôsledku prekonanej autoimunitnej encefalitídy (zápalu mozgu) s rozsiahlou demyelinizáciou. Z hľadiska klasifikácie duševných porúch sa jedná o organickú poruchu osobnosti s poruchami správania a organický psychosyndróm s kognitívnou deterioráciou, ktoré sa prejavujú poruchami emócií, impulzov, percepčno-kognitívnym deficitom, rigidným myslením, oslabením anticipačnej a úsudkovej schopnosti so sprievodnou sekundárnou deterioráciou intelektu a celkových osobnostných kvalít. Uvedené organicky podmienené poškodenie CNS u posudzovaného mali za následok limitovanie osvojenia si základných školských vedomostí aj sociálnych zručností a nedostatočnú diferenciáciu osobnosti s významnou zmenou obvyklého vzorca správania jeho premorbídnej osobnosti. Menovaný nie je schopný integrácie do samostatného plnohodnotného spôsobu života, je odkázaný na usmernenie a starostlivosť inej zdravej osoby vo vybraných sebaobslužných úkonoch úradných záležitostiach a sociálnych interakciách. Vplyvom uvedených porúch u menovaného je čiastočne narušená tvorba racionálneho úsudku, jeho schopnosť chápať a riešiť sociálne situácie a vzťahy, ako aj adaptačné schopnosti na požiadavky bežného životného fungovania sú znížené. Organická porucha osobnosti ako aj kognitívna deteriorácia u menovaného majú trvalý charakter, aktuálne dostupnými liečebnými metódami sú prakticky neovplyvniteľné. (č.l. 64a-64c spisu)

9.V správe Úradu práce, soc. vecí a rodiny Lučenec zo dňa 25.05.XX18 je uvedené, že matka maloletého svoje stanovisko k návrhu podrobne uviedla v písomnej forme, kde prostredníctvom svojej advokátky popísala všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia vo veci úpravy styku otca s maloletým synom. Menovaná si myslí, že v súčasnosti by otec maloletého nemal byť prítomný pri stretávaní, nakoľko má diagnostikované rôzne psychiatrické poruchy a bol

obmedzený vo vykonávaní určitých úkonov. Podľa jej vyjadrenia sa veľakrát stalo, že otec neadekvátne zareagoval na rôzne situácie čo nemalo dobrý vplyv na syna. Veľmi ju mrzí, že starí rodičia svojho syna za takéto správanie nenapomenuli, nevysvetlia ako to bolo správne a dávajú vzor maloletému M.ovi. Ona to nepovažuje za správne, pretože maloletý je vo veku kedy odpozerá správanie ľudí, ktoré potom sám napodobňuje. Za danej situácie by bolo podľa nej vhodné keby sa otec týchto stretávaní nezúčastňoval. Ďalej uviedla, že má problém aj so starými rodičmi s ktorými nevie nájsť spoločnú reč na výchovu maloletého syna, pretože keď ona niečo povie starí rodičia to znegujú. Na oddelenie sa matka dostavila spolu s maloletým synom M. E., ktorý sa počas rozhovoru hral s hračkami, neustále sa dožadoval pozornosti. Bol vykonaný pokus o nadviazanie rozhovoru avšak maloletý s úsmevom na tvári povedal, že nič nepovie na základnú otázku o škôlke si vymýšľal nepravdy. Úrad práce, soc. vecí a rodiny Lučenec vzhľadom na dostupné informácie konštatoval, že pokiaľ by bol zrušený styk otca s maloletým synom, ktorý sa uskutočnil za prítomnosti matky a starých rodičov bude sa pokračovať v konaní o úprave styku starých rodičov s maloletým vnukom. Je na zvážení, či bude v záujme maloletého dieťaťa keď do rozhodnutia vo veci úpravy styku starých rodičov s maloletým vnukom maloletý M. stratí akýkoľvek kontakt s rodinou otca. Vzhľadom na protichodné vyjadrenia účastníkov konania je otázne, či skutočne nie je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie odborníkmi z oblasti psychológie a psychiatrie za účelom zlepšenia komunikácie medzi matkou a starými rodičmi by bolo vhodné, keby absolvovali odborné poradenstvo na referáte poradenskopsychologických služieb úradu. (č.l. 64d - 64e spisu)

10.Návrhom zo dňa 13.08.XX18, doručeným súdu dňa 15.08.XX18 právny zástupca navrhovateľov navrhol nariadenie neodkladného opatrenia súdom v znení, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletým M. E. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 08:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 08:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky kedy si maloletého prevezmú a po ukončení styku odovzdajú v mieste bydliska matky. Matka je povinná styk starých rodičov s maloletým umožniť a maloletého na styk so starými rodičmi pripraviť. Návrhom neodkladného opatrenia sa starí rodičia domáhali styku s maloletým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko sa obávali, že dovtedy nebude zo strany matky maloletého vôbec umožnené stretávanie sa s maloletým. Starí rodičia navrhli styk tak, ako je uvedené v petite neodkladného opatrenia. Dňa 04.07.XX18 bola právnemu zástupcovi starých rodičov doručená dohoda o úprave styku starých rodičov, v ktorej však došlo k obmedzeniu styku len na každý druhý párny kalendárny týždeň v roku, a to v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 10:00 hod. do 17.00 hod. Obsah návrhu dohody bol podstatne odlišný od znenia, ako bol účastníkmi dohodnutý po pojednávaní. Právny zástupca navrhovateľov navrhol zmeniť čas realizácie styku, a síce od 08:00 hod. do 18:00 hod., a to každý párny kalendárny týždeň v sobotu aj v nedeľu. Zároveň navrhol, že pokiaľ bude maloletý sám chcieť prespať u starých rodičov a matka dá na takéto prespatie súhlas, tak bude maloletý spať u starých rodičov. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne s navrhovanými zmenami nesúhlasila. V júni XX18 bol styk starých rodičov s maloletým realizovaný obmedzene a vôbec nie podľa ústnej dohody s matkou maloletého dieťaťa. Dňa 08.07.XX18 maloletý dokonca chcel ostať spať u starých rodičov čo mu však matka neumožnila. Od tohto dňa nebol styk realizovaný vôbec. Dňa 24.06.XX18 matka maloletého ospravedlnila z dôvodu choroby a rovnaký dôvod uviedla aj dňa 01.07.XX18. Uvedený dôvod navrhovatelia samozrejme akceptovali a s maloletým sa nestretli. Zároveň sa snažili kontaktovať ho telefonicky, čo však matka maloletého nepovolila. Navrhovatelia majú taktiež ako sa píše v odôvodnení neodkladného opatrenia za to, že maloletý má dostatočný vek na to, aby sa s nimi stretával, či trávil s nimi voľný čas bez prítomnosti matky. Pre ochranu psychického zdravia dieťaťa a udržiavania pravidelného styku so starými rodičmi, títo navrhli dočasne upraviť ich styk s maloletým nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery, keďže styk neprebieha pravidelne, realizuje sa len podľa uváženia matky maloletého. (č.l. 64g-64ch spisu)

11.V návrhu dohody vypracovanej právnou zástupkyňou matky o úprave styku maloletého dieťaťa s navrhovateľmi, in concreto v článku 2 je uvedené, že starí rodičia sa dohodli s matkou, že sú oprávnení sa s maloletým M. stýkať každý párny kalendárny týždeň v roku a to tak, že 02., 06., 10., 14., 18., 22., 26., 30., 34., 38., 42., 46. až 50. týždeň kalendárneho roka v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a 4., 8., 12., 16., XX., 24., 28., 32., 36., 40., 44., 48., 52. týždeň kalendárneho roka v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky. Starí rodičia sú oprávnení si maloletého M.a od matky pred jej bydliskom prevziať v stanovené dni a hodiny a povinní maloletého matke vrátiť pred jej bydliskom v stanovené dni a hodiny. (č.l. 64j-64h spisu)

12.Na uvedené v bode 11. reagoval právny zástupca starých rodičov tak, že v prílohe doručil späť upravenú dohodu, pričom zmenil čas stretávania sa navrhovateľov s maloletým z 10:00 hod. na 08:00 hod. a odovzdanie dieťaťa o 18:00 hod.. Po konzultácii s navrhovateľmi navrhol upraviť styk tak, že každú párnu sobotu a zároveň aj nedeľu budú navrhovatelia oprávnení realizovať styk s maloletým. Jednalo by sa ako konštatuje ďalej o situácie keď sa dieťa bude cítiť dobre u starých rodičov a zároveň matka dá súhlas s jeho prenocovaním u navrhovateľov. (č.l. 64m spisu)

13.Uznesením č.k. XP/XX/XXXX-65 zo dňa 22.08.XX18, právoplatným a vykonateľným dňa 22.08.XX18 nariadil Okresný súd Lučenec neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného pod č.k. XP/XX/XXXX upravil styk starých rodičov s maloletým dieťaťom M. E. bez prítomnosti matky tak, že starí rodičia si prevezmú maloleté dieťa každý párny týždeň v mesiaci v sobotu o 08.00 hod. spred bytu matky a vrátia ho späť matke toho istého dňa na tom istom mieste o 18.00 hod. Takto upravený styk starých rodičov s maloletým dieťaťom sa bude realizovať bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa. Ďalší bod predmetného uznesenia výroku: Takto upravený styk sú účastníci konania povinní dodržiavať, matka je povinná maloleté dieťa na styk so starými rodičmi vopred pripraviť a starí rodičia sú povinní maloleté dieťa v stanovený termín a na určenom mieste prevziať a vrátiť ho matke v určenom čase na určenom mieste v poriadku späť. Súd mal za preukázané, že v súčasnej dobe rozhodovania by bolo potrebné bezodkladne upraviť styk starých rodičov s maloletým dieťaťom nakoľko matka z obavy nepriaznivého vplyvu otca na maloleté dieťa tento styk výrazne obmedzuje. Starí rodičia sa s matkou v júli XX17 ústne dohodli na úprave styku pričom matka túto ústnu dohodu v júli XX15 opäť svojvoľne zmenila a vo forme dohody o úprave styku zo dňa 04.07.XX18 doručila starým rodičom. Hoci išlo o výrazne obmedzený styk starí rodičia ho mienili rešpektovať, napriek tomu matka starým rodičom od 08.07.XX18 styk s vnukom neumožnila. Dôvodom mal byť nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, čo starí rodičia nespochybňujú, avšak matka neumožnila starým rodičom sa s dieťaťom skontaktovať ani telefonicky. Vykonaným dokazovaním ďalej súd dospel k záveru, že matka starým rodičom, ktorí majú v zmysle zákona o rodine právo na zachovanie a rozvíjanie vzťahu s vnukom, im v tomto vedome matka bráni. Z dôvodu zložitej situácie v rodine účastníkov konania bude zrejme konanie vo veci samej trvať dlhší čas. Súd pristúpil k dočasnej upravil styku starých rodičov s maloletým dieťaťom. Pri učení rozsahu styku mal súd za to, že na jednej strane nie je vhodné úplne pretrhnúť kontakt starých rodičov s dieťaťom, avšak na strane druhej sú starí rodičia zároveň aj opatrovníci nesvojprávneho syna, ktorý vyžaduje ich starostlivosť a opateru. Nakoľko v súčasnej dobe nie je zrejmé, aký vplyv má kontakt otca s maloletým synom na jeho psychický a fyzický vývoj, súd upravil styk starých rodičov s maloletým dieťaťom v rozsahu jednej soboty každý párny týždeň v mesiaci od 08.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa. Na záver súd konštatoval, že pokiaľ ide o vplyv otca na fyzický a psychický vývoj a výchovu maloletého dieťaťa, je podľa názoru súdu potrebné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru a na základe jeho výsledku zhodnotiť, či kontakt otca s maloletým synom nebude mať naňho nepriaznivý vplyv a v súvislosti s týmito závermi následne rozhodnúť o rozsahu úpravy styku starých rodičov s maloletým vnukom. (č.l. 65-67 spisu)

14.Voči vyššie uvedenému neodkladnému opatreniu právna zástupkyňa matky podala odvolanie zo dňa 06.09.XX18, ktoré odôvodnila tým, že podaným návrhom sa podľa nej starí rodičia snažia o nenáležitú úpravu styku a kompenzáciu toho, že pohodlne na svoj vlastný styk s M. využívali upravený styk otca s M., ktorý však tak, ako to má na mysli zákon realizovaný nikdy nebol. Súd však pri zisťovaní skutkového stavu veci pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení opomenul, že starí rodičia sú opatrovníkmi ich syna. Otec maloletého nie je bez dozoru spôsobilý bežného fungovania sám a navyše, keďže žije v spoločnej domácnosti s rodičmi je v podstate nemožné zabezpečiť, aby bol styk realizovaný len v prítomnosti starých rodičov čo v konečnom dôsledku SMS správou doručenou vyššie citovanou sám starý otec matke potvrdil. Starí rodičia navyše majú za ich syna zodpovednosť a súd by pri svojom rozhodovaní nemal chrániť len oprávnené záujmy starých rodičov, ale aj ich syna, ktorý pre prípad, že by oni realizovali s M. styk bez otcovej prítomnosti, otec by zostal bez potrebného dozoru a náležitej starostlivosti z ich strany ako opatrovníkov. Matka má podľa názoru právnej zástupkyne vážne pochybnosti o tom, že keď sa tak sám starý otec vyjadril, že oni neprítomnosť otca zabezpečiť nevedia, že ona odovzdá na základe tohto neodkladného opatrenia M.a starým rodičom a ten bude vystavený všetkým popísaným hrozbám a možno aj nepopísaným zo strany otca. Považujú rozhodnutie súdu za nesprávne pretože matka nemôže byť spoľahnutá, že keď bude maloletý realizovať styk so starými rodičmi bez jej prítomnosti, že to bude bez prítomnosti otca keď ani na jej výslovné žiadosti, aby ich syn nebol prítomný počas ich realizácie styku za jej prítomnosti nijako nereagovali. Čo sa týka realizácie styku uvádzajú, že matka so synom styk so starými rodičmi nerealizovala po dobu troch týždňov na

základe spomínaného odporúčania lekárky po operácii. Matka vie, že by jej nijako nepomohli v tom, aby v prípade pobytu v ich domácnosti maloletý M. mal kľudový režim. M. by si myslel, že tak ako vždy sa môže hrať a jašiť, pretože to tak robí vždy u nich doma a matka bezpečne vie, že by sa na tom, aby jeho aktivity starí rodičia korigovali by nedosiahla a jeho rekonvalescencia by bola ohrozená. Nie je pravdivé podľa ich názoru ani tvrdenie starých rodičov, že by sa matka so starými rodičmi na úprave ich styku s M. akokoľvek dohodla akurát došlo zo strany starých rodičov k predneseniu ich požiadaviek na úpravu styku M.a s nimi, avšak keď nedokázali rešpektovať požiadavku matky na realizáciu styku bez prítomnosti ich syna za matkinej prítomnosti, nemohla s nimi takúto dohodu uzavrieť. M.a na realizáciu styku do ich domácnosti samotného nepustí kým si nebude istá v tom, že otec sa nebude pri realizácii styku zdržiavať v jeho prítomnosti. Súd považuje za preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť styk starých rodičov s M., nakoľko matka z obavy z nepriaznivého vplyvu otca na maloleté dieťa tento styk výrazne obmedzuje a rovnako aj to, že sa mali starí rodičia s matkou na styku ústne dohodnúť v júli XX18 a že to bola ona, kto mal dohodu zmeniť. Ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé a keď súd zobral za dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia tieto nepravdivé skutočnosti, nepochybne podľa názoru právnej zástupkyne matky nerozhodol správne. Za laxný prístup v rozhodovacej problematike súdu považuje právna zástupkyňa aj hodnotenie súdu, že ak budú starí rodičia realizovať styk s vnukom, že budú musieť zabezpečiť starostlivosť o ich syna, avšak súd ich nijako nedopytoval na to, či tu je vôbec niekto, kto sa im o syna počas tejto realizácie styku postará, kde sa tento bude zdržiavať a či náhodou nezostane bez starostlivosti svojich rodičov. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľov o tom, že by malo po pojednávaní konanom dňa 30.05.XX18 dôjsť k dohode o tom, že matka starým rodičom umožní realizáciu styku bez jej prítomnosti od piatku do nedele, a to aj s prespatím. Je pravdou, že starí rodičia sa dožadovali tohto avšak došlo len k dojednaniu, že matka sa k návrhu vyjadrí prostredníctvom právnej zástupkyne, prípadne že predložia starým rodičom, ich právnemu zástupcovi návrh na jeho úpravu. Matka pri vypracovaní návrhu na úpravu styku so starými rodičmi vychádzala z toho, že keď nie sú starí rodičia schopní zabezpečiť realizáciu ich styku s maloletým za jej prítomnosti bez prítomnosti ich syna, túto jej požiadavku nebudú akceptovať ani keď by M. realizoval s nimi styk osamote. Pokiaľ starí rodičia uvádzajú, že v mesiacoch jún bol ich styk s M. realizovaný iba obmedzene, tak k tomu uviedla právna zástupkyňa, že styk M. s nimi realizoval dvakrát, a to 01.06.XX18 a následne 09.06.XX18 a do konca júna styk nemohol byť realizovaný pre chorobu M.a. 01.06.XX18 sa styk realizoval od 15.00 hod. do XX:30 hod., pri tom matka starých rodičov musela opakovane žiadať, aby styk už ukončili pretože M. je zvyknutý ísť spať o 19:00 hod., avšak starí rodičia úmyselne predlžovali tento, až kým bol M. veľmi unavený pretože sa zrejme domnievali, že u nich zaspí, avšak keď sa tak nestalo, proti vôli matky a bez rešpektovania režimu maloletého sa dostali domov až o XX:30 hod. Dňa 09.06.XX18 bol realizovaný styk od 14:00 hod. do 19:30 hod., pretože matka už nedovolila, aby ich viezli domov do V. s M. takým unaveným, že sa známky únavy na ňom nepriaznivo prejavovali ešte aj na druhý deň. Ďalší styk bol realizovaný po dojednanej týždňovej pauze, keď matka mala naplánovaný víkendový program so svojou rodinou až 08.07.XX18 pretože M. bol chorý a žiaľ, tento týždeň starí rodiča doslova opäť donútili matku, aby u nich zotrvala až do 21:15 hod., z čoho bol M. opäť veľmi unavený a dráždivý ešte aj na druhý deň, pretože mu tým skrátili spánok o viac ako dve hodiny. Tu považuje za nutné zdôrazniť, že matka má problém účinne presviedčať syna vždy keď má by realizovaný jeho styk so starými rodičmi tak, aby bol vôbec ochotný na styk odísť. Matka ho však vždy na to, aby do L. išli presvedčí jedine tak, že ona pôjde s ním avšak rozhodnutiu matky, že do L. pôjdu sa podvolí vždy len s veľkou neochotou. Maloletý skutočnosť, že by mal realizovať styk so starými rodičmi v domácnosti bez prítomnosti matky absolútne odmieta aj počas dňa a nie to ešte počas noci tak, ako to požadujú starí rodičia. M. je na matku veľmi citovo naviazaný, nie je pripravený na to, aby realizoval styk od rána do večera bez matky, mimo domu a už vôbec nie je náležité, aby z domu odchádzal už o 08:00 hod. kedy zväčša ešte ani doma neraňajkoval a už má cestovať. Na základe uvedeného navrhli, aby Krajský súd Banská Bystrica neodkladné opatrenie čo do jeho oboch výrokov zmenil tak, že návrh starých rodičov na nariadenie neokydaného opatrenia zamietne. (č.l. 75-78 spisu)

15.Úrad práce, soc. vecí a rodiny Lučenec vo svojom vyjadrení zo dňa XX.09.XX18, konštatoval, že zastáva názor, že psychika maloletého nie je dostatočne zrelá na to, aby vedel objektívne vyhodnotiť situáciu a je z toho zmätený. Dočasná úprava styku maloletého so starými rodičmi tak, ako ju súd vo svojom výroku uviedol, nie je v rozpore s jeho záujmami a preto, že sama matka vo svojich vyjadreniach opomenula, že aj pre ňu by bolo vhodné, keby už na stretnutia chodiť nemusela. (č.l. 87 spisu)

16.Právny zástupca navrhovateľov vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovatelia majú za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery nakoľko ako starí rodičia majú právo sa stretávať s maloletým a budovať si vzájomný vzťah čo je jednoznačne v záujme maloletého. Samotný zákon o rodine v článku 5 uvádza, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú okrem iného aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Navrhovatelia vedia zabezpečiť styk s maloletým bez prítomnosti otca. O otca maloletého nie je potrebná 24 hodinová starostlivosť z ich strany a jeho spôsobilosť je obmedzená na právne úkony v majetkovo-právnych veciach. Zároveň otec maloletého sa má kde zdržiavať počas realizácie styku navrhovateľov s maloletým tak, aby nedošlo k porušeniu rozhodnutia súdu. Je pravdou, že starší syn navrhovateľov maloletého navštívil, avšak matka mu neumožnila styk doma ako to uvádza, ale len pred vchodom do bytového domu, v ktorom bývajú. Na jednej strane matka uvádza, že maloletý potrebuje kľudový režim a na druhej strane umožňuje návštevu maloletého vonka. Tvrdenia matky ohľadom nerešpektovania jej výchovy sa nezakladajú podľa názoru právneho zástupcu starých rodičov na pravde. Rešpektujú jej pokyny, ich jediným záujmom je pravidelný styk s maloletým, s ktorým majú vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Sú jeho starými rodičmi, a preto by mal byť tento vzťah rozvíjaný a budovaný a v každom prípade zachovaný. Zároveň právny zástupca navrhol, aby Krajský súd Banská Bystrica ako vecne a miestne príslušný súd uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. XP/XX/XXXX-65 zo dňa 22.08.XX18 podľa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. (č.l. 92-94 spisu)

17.V stanovisku navrhovateľov k odvolaniu zo dňa 19.09.XX18, doručeného tunajšiemu súdu dňa 01.10.XX18. je uvedené, že neodkladné opatrenie Okresného súdu Lučenec im zabezpečí aspoň minimálny styk s vnukom, pretože ako právna zástupkyňa matky uviedla, zostalo len na vôli matky, či styk starých rodičov s maloletým vnukom umožní alebo nie. Matka dávnejšie uviedla do zápisnice kolíznej opatrovateľky svoj pocit, že otec nepriaznivo vplýva na dieťa a neskôr začala tvrdiť, že si preto neželá prítomnosť otca na stretnutiach a škodlivosť prítomnosti otca na stretnutiach. Takéto tvrdenie však nevie ničím podoprieť. Navyše aj súd v neodkladnom opatrení vylúčil otca z kontaktu so synom na základe pocitu matky a považujú za nutné uviesť, že s týmto veľmi trpí aj malý M. a pri poslednom stretnutí na otca sa niekoľkokrát pýtal. Popierajú, že by matku maloletého dehonestovali, ignorovali, anulovali jej autoritu. Nie vždy sa zhodli na výchovných metódach a bolo veľmi ťažké M.ovi vysvetliť, prečo iné deti napr. lentilky môžu a jemu ich nemohli kúpiť. Pohotovo vedel aké červené farbivo z chrobáčikov červené lentilky obsahujú. Otec má poruchy správania vyplývajúce z ochorenia v detstve, čo však predovšetkým v kognitívnej rovine pre chlapčeka nie je nebezpečný. Má ho rád, vždy sa na neho teší. Keď ho vidí raz za čas sa mohlo stať, že sa chvíľu neprimerane jašili tak, ako sa jašia ľudia čo sa radi vidia a vidia sa málo. Pozeranie videí na mobile je skôr výnimočné a nemajú na to čas. Mali určitý čas pocit, že matka maloletého ochotne chodí ku nim, nemali pred ňou tajomstvá, vedela keď niečo domov kúpili, vedela keď nestihli umyť riad. Chodila aj k obidvom prarodičom, prijali ju medzi seba, bola ich. Často na Veľkú noc, Vianoce, narodeniny, meniny čo to dostala. Často chodili grilovať, opekať na M.ovu veľkú radosť, chodili na výlety na Y. železnici v Y. K., E., Q. O., v J. K., boli v V.. Na každé stretnutie M.ovi kúpili ovocie, jogurty, pribináčiky, pudingy, granko. Súhlasia s bodom 19 neodkladného opatrenia zároveň však podotýkajú, že je potrebné preskúmať zdravotný stav obidvoch rodičov pretože aj M., teda matka maloletého prekonala závažné ochorenie centrálnej nervovej sústavy a detskú mozgovú obrnu. Nepopierajú, že na pojednávanie dňa 30.05.XX18 došlo k dohode, a to po výzve sudkyne a jej adresnej výčitke na obidve zúčastnené strany. Dohoda bola tak, ako si to aj protistrana pamätá a uvádza, každý druhý víkend od soboty rána do nedele večera s prespatím bez prítomnosti matky. Vypracovanie dohody mala pripraviť právna zástupkyňa matky. Do tých čias kým nebude podpísaná dohoda, mal sa styk realizovať v starom režime čo sa čiastočne aj udialo. Podľa ich názoru aj ústna dohoda je platná. Nedodržaním dohody a nové prekrútené tvrdenia ohľadom nej, považujú za nehorázne klamstvo. Zvlášť keď dohodu počulo šesť ľudí. Matka má problém, podľa ich mienky vôbec účinne presviedčať syna vždy keď je realizovaný jeho styk so starými rodičmi tak, aby bol ochotný ísť domov. Cíti sa u nich, podľa ich názoru dobre, cíti, že ho majú radi. Už majú prvú skúsenosť, keď bol M. v sobotu u nich sám, pričom prežili spolu peknú sobotu aj keď bez otca a opäť nechcel ísť domov. (č.l. 95-96 spisu)

18.Krajský súd v Banskej Bystrici svojim Uznesením č.k. XXCoP/XX/XXXX zo dňa 07.11.XX18, právoplatným a vykonateľným dňa 26.11.XX18, uznesenie okresného súdu vo výroku I. zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. XP/ XX/XXXX upravil styk starých rodičov Ing. O. M.a a N. M.ovej s maloletým dieťaťom M. E. bez prítomnosti matky tak, že starí rodičia si prevezmú maloleté dieťa každý párny týždeň v mesiaci v sobotu o

09.00 hod. spred bytu matky a vrátia ho späť matke toho istého dňa na tom istom mieste o 18.00 hod. Výrok o realizácii upraveného styku starých rodičov s maloletým dieťaťom bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa zrušil. Uznesenie okresného súdu vo výroku II. potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aj keď výpočet ustanovení § 28 ods. 1 Zákona o rodine má iba demonštratívny charakter a upravuje iba najdôležitejšie zložky pôvodnej rodičovskej moci a tieto práva treba chápať zároveň ako povinnosti, predpokladá sa, že ich rodičia vykonávajú dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Ide teda o rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu v zmysle zabezpečiť komplexný rozvoj dieťaťa po stránke duševnej, telesnej, mravnej, citovej, zdravotnej, rozumovej, ako aj vo vzťahu k zastupovaniu dieťaťa a správe jeho majetku. Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy tak ako to vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 Zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka, a ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Za závažnú prekážku možno považovať zlý zdravotný stav otca maloletého dieťaťa. Počas pozastavenia výkonu rodičovských práv a povinností je však rodič naďalej formálne nositeľom týchto práv a povinností, avšak nemôže ich vykonávať. Len ak odpadnú podmienky pre pozastavenie, zruší súd rozhodnutie o pozastavení rodičovských práv a povinností aj bez návrhu. Pri pozastavení rodičovských práv, teda rodič (otec maloletého dieťaťa) nemá práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu týkajúce sa starostlivosti o výchovu, výživu, všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, nemôže ho zastupovať, nemôže spravovať jeho majetok. Neznamená to však v žiadnom prípade, že ako tretia osoba nemôže byť vôbec v prítomnosti maloletého dieťaťa. Takáto osoba, ktorá má postavený výkon rodičovských práv a povinností sa vo vzťahu k dieťaťu stáva treťou osobou, to znamená nemôže sa starať o dieťa o jeho výchovu a výživu, nemá právo zastupovať dieťa, či spravovať jeho majetok, ale neznamená to, že pokiaľ sa nachádza v určitom prostredí, že v tomto prostredí nemôže byť zároveň maloleté dieťa, zvlášť, pokiaľ o toto maloleté dieťa v čase styku s týmto dieťaťom sú povinní starať sa jeho starí rodičia. Je na zodpovednosti starých rodičov, aby v rámci realizácie styku s maloletým dieťaťom neponechali maloleté dieťa s osobou, ktorá má obmedzenú právnu spôsobilosť a nevedela sa o dieťa postarať. V takomto prípade totiž otec maloletého dieťaťa je len treťou osobou, ktorá sa nachádza v rovnakom bydlisku ako starí rodičia maloletého dieťaťa, ide o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, čo však nevylučuje, aby ako tretia osoba nemohla byť vôbec v kontakte s maloletým dieťaťom. Ako už bolo uvedené, takýto rodič je naďalej formálne nositeľom práv a povinností, avšak ich nemôže vykonávať. To znamená, že nemá práva a povinnosti k dieťaťu, čo však neznamená, že nemôže byť v prítomnosti dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa v tomto prípade je v postavení, ako akýkoľvek iný príbuzný starých rodičov, ktorý by mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a nemal žiadne práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, ale sa nachádzal v prítomnosti dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa so svojho postavenia nemá právo na styk s maloletým dieťaťom, nemôže sa ho ani domáhať, ale na druhej strane neexistuje dôvod, prečo by maloleté dieťa nemohlo fungovať v prostredí, kde sa takáto osoba nachádza. Odvolací súd preto posúdil rozhodnutie okresného súdu v tomto smere ako vecne nesprávne, pretože dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. (č.l. 123-127 spisu)

19.Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Zvolen z prešetrenia rodinných pomerov u matky zo dňa 22.02.XX19, má súd za preukázané, že počas šetrenia matku informovali pracovníci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o požiadavke vykonať pohovor s maloletým dieťaťom. Matka sa s maloletým dieťaťom dostavila na pracovisko úradu z dôvodu realizácie pohovoru s maloletým, ktorý bol uskutočnený bez jej prítomnosti. Maloletý komunikoval, jeho reč bola však nezrozumiteľná. Ťažko udržiaval pozornosť pri jednej téme. Otázky mu museli byť položené opakovane. Odmietal rozprávať o starých rodičoch. Úplne zmenil svoje správanie, zostal nervózny. Pri hre, čítaní, kontakt nadviazal, na otázky odpovedal avšak pri zmene témy, ktorá sa týkala starých rodičov prestal rozprávať. Maloletý pri listovaní knihy pri obrázku vláčika povedal, že chodí vlakom do L.. Vyzvali ho teda, aby povedal kto býva v L.. Maloletý odpovedal starká, jej meno však nechcel povedať. Pracovníci mu položili otázku, čo robí u starkej v L., na čo maloletý odpovedal slovami, že skáču z okna na padáku a pristanú na trampolíne. Spresnil, že starká býva v paneláku na siedmom poschodí. Neskôr rozprával o kačkách, labutiach a studni, ktoré sú v parku. Na otázku či so starkou chodí do toho parku uviedol, že áno. Maloletému položili otázku, či v L. u starkej niekedy aj spal, odpovedal maloletý záporne so slovami, že to maminka nechce. Maloletému položili ďalšiu otázku v znení, čo ešte robí so starkou v L., na ktorú ale odmietol odpovedať, pričom nesúhlasne pokrútil hlavou. Po opakovanom položení otázky reagoval len slovom „nič“. Maloletý sa snažil vrátiť ku knihe, ktorú listoval a začal rozprávať o obrázkoch v knihe. Na otázku, či niekto býva v jednom byte spolu so starkou v L. maloletý odpovedal nikto. Pri opakovanom položení otázky uviedol, že starký a O.. Na otázku, kto to je O. maloletý odpovedal

otec. Viac odmietol rozprávať. Už len nesúhlasne pokrútil hlavou a vrátil sa ku hračkám. Rozprával o plyšovom bocianovi. Pri odchode z kancelárie uviedol mená starých rodičov, N. a O.. Viac informácií sa pracovníkom úradu nepodarilo získať. (č.l. 143-144 spisu)

XX.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 25.02.XX19, doručenej tunajšiemu súdu dňa 26.02.XX19, eklatantne vyplýva, že dňa 13.02.XX19 sa na úrad na pohovor dostavili navrhovatelia, starí rodičia maloletého dieťaťa, ktorí uviedli, že stretnutia s maloletým vnukom v súčasnosti prebiehajú v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica. Podľa ich názoru stretnutia prebiehajú bez problémov avšak nedostatok vidia v tom, že matka maloletého nemá záujem s nimi komunikovať. Telefonujú jej, napr. keď je zlá cesta a je predpoklad, že sa trochu oneskoria, ale ona veľakrát nedvíha telefón. Pri odovzdaní maloletého prebehne výmena základných informácií. S maloletým vnukom sa nestretnú len vtedy keď matka im oznámi, že je chorý. Starí rodičia sú toho názoru, že M. by v ich domácnosti mohol aj prespať teda, aby sa pridržali svojho pôvodného návrhu pri úprave styku na každý druhý víkend. Zhodne uviedli, že samotný M. sa vyjadril, najmä keď ho nesú späť k matke, že by u nich už mohol aj prespať. Zároveň sa vyjadrili, že vzájomné stretávanie sa neuskutočňuje nad rámec upraveného styku, hoci by oni tomu boli prístupní a naklonení. Uviedli, že ich syn má maloletého M.a veľmi rád, hrajú sa spolu, chcú byť veľakrát spolu aj sami, lebo cítia, že sú kontrolovaní. Z doterajších stretnutí sú presvedčení, že ich syn, otec maloletého v žiadnom prípade nie je agresívny a pre maloletého nebezpečný. Z ich strany je aj naďalej ochota sa dohodnúť, pretože im na vnukovi záleží a nie je ich cieľom zobrať matke syna, ale jej pomôcť. Naďalej majú záujem sa s vnukom stretáva a podieľať sa na jeho starostlivosti a výchove, myslia si, že vnuk bez problémov zvládne prespať v ich domácnosti každý druhý víkend. Podľa ich vyjadrenia sa s matkou nepodarilo dohodnúť, čomu sa ale nebránia aj priamo na pojednávaní. Sú si vedomí, že v prípade potreby môže súd nariadiť aj znalecké dokazovanie, ktorému sa bez problémov podrobia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec konštatoval, že starí rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky k realizácii stretávania sa s mal. vnukom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a protichodné vyjadrenia matky a starých rodičov v doterajšom priebehu konania je na zvážení, či skutočne nie je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie odborníkmi z oblasti psychológie a psychiatrie. Za účelom zlepšenia komunikácie medzi matkou a starými rodičmi by bolo vhodné, keby absolvovali odborné poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb úradu. Rozhovorom s maloletým M. neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre objektívne rozhodnutie súdu. (č.l. 146-148 spisu)

21.Dňa 28.02.XX19 sa konalo pojednávanie in hoc casu, na ktorom bolo pristúpené k výsluchu právneho zástupcu navrhovateľov, ktorý na návrhu v plnom rozsahu zotrval. Mal za to, že dokazovanie bolo vykonané dostatočne. Zo spisových materiálov sa oboznámil aj Krajský súd, kde vylúčil akékoľvek pochybnosti, ktoré uvádzala matka. K skutkovým okolnostiam vyplývajúcim z odôvodnenia odvolacieho súdu nemal žiadne pripomienky ani návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na negatívny postoj matky konečné rozhodnutie vo veci neprichádza do úvahy, keďže matka navrhuje ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť a oni ich nepovažujú za podstatné. Navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s predneseným svojho právneho zástupcu. Žiada, aby im bolo umožnené, aby maloletý u nich počas realizácie styku aj prespával. Styk by mal prebiehať tak, ako určil Krajský súd Banská Bystrica a až na malé výnimky, kedy by bol maloletý chorý. Oni akceptovali tieto prekážky na strane maloletého. Navrhovateľka v rade 2/ taktiež sa pridržala vyššie uvedeného a navrhla, aby maloletý mohol u nich aj prespával počas styku. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní nesúhlasila so závermi krajského súdu, ku ktorým dospel vo svojom odôvodnení. Namietala odôvodnenie krajského súdu v časti, in concreto v odseku 19 o neexistencii dôvodu, pre ktorý by maloleté dieťa nemalo fungovať v prostredí, kde sa takáto osoba nachádza, pričom súd mal na mysli osobu otca. Práve skúsenosti, ktoré má matka odkedy sa styk takto realizuje ju presvedčili o tom, že prítomnosť otca na maloletého pri realizácii styku nemá dobrý vplyv, pretože po návrate z realizácie styku sa správa neštandardne, v rozpore s mnohými princípmi správania, ktoré sa snaží výchovou do neho vštepovať matka. Čo je však horšie, uchyľuje sa k vedeniu fantazijných simultatívnych bojových hier na bitky pri hokejovom zápase, na zlodejov, pričom jej trvá aj niekoľko dní kým ho dostane do štandardného stavu. Zároveň na otázku súdu, či navrhuje prípadné znalecké dokazovanie znalcom odpovedala právna zástupkyňa kladne, nakoľko podľa jej vedomosti navrhuje kolízny opatrovník zvážiť takúto možnosť. Keďže realizácia styku je problémová aj počas dňa, matka absolútne nesúhlasí s tým, aby bol styk realizovaný s prespávaním maloletého u navrhovateľov, čo odôvodňujú tým, že tento styk nemá nahrádzať styk M.a s otcom. Domnieva sa, že nie je vhodné upravovať styk maloletého s otcom nahradzujúc jeho styk so starými rodičmi. Podľa jej

názoru je navrhovaná úprava styku štandardná medzi rodičom a dieťaťom a nie medzi starými rodičmi a dieťaťom. Taktiež poukazuje, že pred realizáciou každého styku maloletého so starými rodičmi sa práve maloletý dožaduje, aby matka bola prítomná pri tejto realizácii styku. Vždy sa dopytuje, či pri realizácii bude prítomný aj otec, keď mu matka odpovie kladne, o to nástojčivejšie sa domáha, aby bola matka prítomná pri styku. Podľa jej názoru maloletý pri takomto styku trpí. Navrhovateľka v rade 2/ uviedla, že jej syn je postihnutý, zdravotne je postihnutá takisto aj matka. Podľa nej matka maloletého má neprimerané reakcie voči maloletému M.ovi. M. sa vyvíja, pričom jej sám maloletý povedal, že je „stará prďoška“. Neprikladá však tomu vážnosť. Inter alia popiera aj skutočnosť, že pokiaľ je u nich maloletý od 09:00 hod. do večera do 18:00 hod., že by jeho výchovu nadmerne negatívne ovplyvňovali. Matka podľa ich názoru žije so svojim maloletým synom a oni tiež museli „predýchať“ určité nie veľmi vhodné správanie sa zo strany matky, a to hlavne voči ich synovi. Chcú s matkou normálne komunikovať, nič zlé podľa ich názoru nechcú, len majú taký dojem, že tu v tomto konaní nie sú obhajované práva maloletého dieťaťa, ale frustrácia matky voči mužom. Kolízny opatrovník z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec skonštatoval, že tak ako matka, tak aj starí rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky. Po tejto stránke nič nebráni realizácii styku starých rodičov s maloletým, avšak na doterajšie protichodné vyjadrenia účastníkov konania dal kolízny opatrovník na zváženie súdu, či by nebolo vhodné nariadiť znalecké dokazovanie, keďže príslušný úrad síce vykonal pohovor s maloletým, z ktorého však relevantný objektívny záver sa nedá vyvodiť. Súd na základe uvedeného odročil pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania príslušným znalcom. (č.l. 152-153 spisu)

22.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XP/XX/XXXX-164 zo dňa 05.09.XX19 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia O.., ktorej boli sformulované otázky na vypracovanie znaleckého posudku. (č.l. 164-165 spisu)

23.Uznesením Okresného súdu Lučenec XP/XX/XXXX-168 zo dňa 05.09.XX19 bol ustanovený znalec a nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria MUDr. N. W., ktorej boli sformulované otázky na vypracovanie znaleckého posudku. (č.l. 168-169 spisu)

24.Právna zástupkyňa matky vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.XX19, doručeným tunajšiemu súdu 18.09.XX19 uviedla, že po návrate domov maloletého od navrhovateľov používa maloletý nevhodné slová, ktoré nikdy ani po návrate zo škôlky v domácnosti nepoužíval, čo matka pripisuje pobytu maloletého v domácnosti navrhovateľov, kde sa nadávky používajú ako súčasť bežnej komunikácie. Keď ho matka karhala, maloletý odpovedal len toľko, že to nie je pravda, že musí poslúchať, lebo mu starká povedala, že mamu poslúchať nemusí, lebo mama je sprostá. Keď mal M. narodeniny v marci v roku XX19 žiadal navrhovateľov, aby sa v ich domácnosti mohla aj matka tejto oslavy zúčastniť s čím títo súhlasili. Keďže matka bola pri realizácii styku prítomná, M. bol pokojný, peknú oslavu si veľmi užil a po návrate domov sa žiadne z popísaných problémov neudiali. Matka len konštatovala, že oslava sa vydarila čo nemôže starým rodičom odoprieť, ale po návrate domov sa z problémov, ktoré má maloletý z realizácie styku bez jej prítomnosti neodohralo nič. To matku utvrdilo v tom, že M.ovi omnoho lepšie vyhovuje keď je matka pri styku prítomná. Aj keď je pravdou, že oslava M.a bola dosť veľká, prítomnosť cca. 15 ľudí ani neumožňovala otcovi, aby toľko času trávil s M. a úprimne povedané nemal priestor a dostatok času na to, aby M.a tak, ako to má vo zvyku svojimi nevhodnými hrami doslova „rozdivel“. Styk prebiehal už od rozhodnutia súdu tak, ako rozhodol súd napriek tomu, že matka sa opakovane snažila zjednať so starými rodičmi nápravu a usmerňovať ich v tom, aby mal M. u nich pokojnejší režim. Starí rodičia nijako na tieto jej požiadavky nereflektovali. Od 25.04.XX19 po stretnutiach so starými rodičmi bol maloletý chorý, pričom doma bol následne tri týždne. Liečil sa na infekciu dýchacích ciest, zápal spojiviek a akútnu bronchitídu. Pre matku to bolo obzvlášť ťažké, keďže si dokončievala maturitu. Deň pred ďalšou realizáciou stretnutia dňa 03.05.XX19 starý otec napísal matke, že ráno v stanovenom čase príde pre maloletého. Matka na to reagovala tak, že stretnutie nebude možné z dôvodu ochorenia maloletého realizovať. Starý otec nechcel matke veriť, že by M. nebol schopný stretnutia a dožadoval sa potvrdenia od lekára, ktoré matka aj do súdneho spisu doložila. Maloletý bol pokojný keď sa nemusel so starými rodičmi stretnúť a neustále sa matke sťažoval čo s ním na stretnutí dňa XX.04.XX19 robili. Mal strach keď si na to spomenul, opakovane trval na tom, že mu dali piť alkohol a fajčiť s otcom, že otcovi spadol z chrbta tvárou do vody a preto ho bolia oči, pričom nezabudol povedať, že už na stretnutie nechce ísť. Dňa 17.05.XX19, deň pred ďalšou realizáciou styku starých rodičov s maloletým M. v zmysle neodkladného opatrenia matka na naliehanie

syna napísala starému otcovi SMS správu, že M. odmieta k nim odísť pre nepríjemné zážitky zo stretnutia zo dňa XX.04.XX19. Starý otec však toto odmietal akceptovať, tak musela ísť matka na prosíkanie a plač M.a spať s ním k starkej, lebo sa veľmi bál stretnutia a plakal, že on nikde nepôjde. Hneď ráno 18.05.XX19 M. vstal, spýtal sa matky, či ich u babky nenájdu a či sú v bezpečí. Nakoniec matka zavolala o 09:04 hod. starému otcovi a povedala mu, že M. sa bojí stretnutia a plače. Aby mu svoje tvrdenie preukázala dala syna starému otcovi k telefónu. M. sa ho s plačom spytoval, či na stretnutie môže ísť aj maminka, že on bez nej nepôjde. M. bol v takom veľkom strese, že sa od strachu počas telefonátu so starým otcom pocikal. Matka bola prítomná aj na stretnutí dňa 29.06.XX19. Na ďalších stretnutiach v zmysle neodkladného opatrenia so starými rodičmi a maloletým M. matka prítomná nebola, ale M. nebol spokojný, opäť zažíval nepokoj a plač pred stretnutiami. Matka odmieta realizáciu styku maloletého s navrhovateľmi bez jej prítomnosti, lebo maloletého nútia hrať sa s otcom a na druhej strane nútia otca, aby sa zabával so synom, ktorý sa bojí otca a hovorí, že tam nechce ísť pretože nevie čo s ním bude otec vyvádzať. Dodnes musí matka vynaložiť enormné úsilie, aby maloletý M. išiel na stretnutie so starými rodičmi, ktorý sa stále dožaduje matky. (č.l. 183-188 spisu)

25.Z lekárskej správy MUDr. M. W., oftalmológa zo dňa 29.04.XX19 vyplýva, že maloletého vyšetrenie odporučila MUDr. C.. Od 25.04. má zapálené PO, celkovo užíva Augmentin do PO. Kontrola má byť v piatok. Terapia Tobradex. Zo správy MUDr. M. W., oftalmológa zo dňa 06.05.XX19 vyplýva, že sa lepšie cíti na oči. Doporučuje pokračovať v lokálnej terapii do piatka. Z výmenného lístku MUDr. C. zo dňa 30.04.XX19 vyplýva, že dieťa má antibiotiká, liečený je pre infekciu dolných dýchacích ciest, zápal spojiviek, nutný kľud, domáce ošetrovanie, pravidelne lieky do oka. Diagnóza: akútna bronchitída, bližšie neurčená. (č.l. 189-191 spisu)

26.V závere v odpovediach na otázky v znaleckom posudku znalca MUDr. N. W. pre odbor: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, ev. č. znalca XXXXXXXX zo dňa 06.12.XX19 je uvedené nasledovné:

Otázka: Zhodnotiť, či osobnosť matky a otca maloletého dieťaťa vykazuje patologické znaky. Odpoveď znalca: Osobnosť matky patologické znaky nevykazuje. U otca ide o organicky podmienenú poruchu osobnosti s deterioráciou intelektových a pamäťových funkcií do stupňa ľahkej duševnej zaostalosti, oslabením vôľovej kontroly, sociálnou naivitou, zvýšenou ovplyvniteľnosťou, zníženou frustračnou toleranciou a znížením schopnosti zvládať zložitejšie situácie najmä tie, ktoré vyžadujú rýchle riešenie. Otec dieťaťa nie schopný vzhľadom na uvedenú poruchu osobnosti samostatne syna vychovávať, za prítomnosti a usmernenia starými rodičmi dieťaťa možno predpokladať, že jeho stav nebude mať nepriaznivý vplyv na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj maloletého dieťaťa.

Otázka: Či otec vzhľadom na jeho mentálne postihnutie predstavuje pre maloleté dieťa reálne nebezpečenstvo, či je schopný fyzicky ublížiť maloletému dieťaťu. Odpoveď znalca: Mentálne postihnutie otca nie je takého stupňa ani charakteru, že by predstavoval reálne nebezpečenstvo s ohľadom na fyzické ublíženie maloletému.

Otázka: Či maloletý vzhľadom na jeho stupeň psychického a fyzického vývoja dokáže pochopiť význam a dôsledky mentálneho postihnutia otca a či súčasný zdravotný stav otca môže mať nepriaznivý vplyv na psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Odpoveď znalca: Maloletý je primerane chápavé a primerane rozumovo vyspelé 6 ročné a 8 mesačné, ľahko emočne nezrelé dieťa. Vzhľadom na vek nie je schopný v plnej miere pochopiť význam a dôsledky mentálneho postihnutia otca, dokonca ich nemusí ani rozpoznať. Vzhľadom k veku aj čo sa týka ochorenia otca, preberá názory a postoje dospelých osôb. Otec dieťaťa však nie je schopný v plnej miere rozpoznať a zvládať svoju rolu otca ako vychovávateľa, preto je znalkyňa názoru, že starí rodičia by mali byť prítomní pri kontakte dieťaťa s otcom a usmerňovať ho. Pokiaľ bude otec dieťaťa v kontakte s dieťaťom usmerňovaný starými rodičmi, a kontakt bude prebiehať v ich prítomnosti, otcov súčasný zdravotný stav nebude mať nepriaznivý vplyv na psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa.

Otázka: V prípade pozitívnej odpovede na predchádzajúcu otázku, či je možné určiť časový horizont, do uplynutia ktorého bude otec predstavovať nebezpečenstvo pre zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťa. Odpoveď znalca: Vyplýva to z odpovede na predchádzajúcu otázku.

Otázka: Pre prípad úpravy styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, aký vplyv má prítomnosť otca maloletého dieťaťa pri realizácii styku so starými rodičmi na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj maloletého M.a s ohľadom na skutočnosť, že otec trpí organicky podmieneným poškodením CNS v dôsledku prekonanej autoimúnnej encefalitídy s rozsiahlou demyelinizáciou. Odpoveď znalca: Mentálne postihnutie otca nie je takého stupňa a charakteru, že by nebol schopný rozpoznať situáciu kontaktu dieťaťa so starými rodičmi a byť tohto kontaktu účastný. Znalkyňa predpokladá, že pri usmernení jeho správania a reagovania starými rodičmi prítomnosť otca maloletého dieťaťa M.a E. pri jeho kontakte so starými rodičmi nebude mať nepriaznivý vplyv na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj maloletého M.a. (č.l. 245-246 spisu)

27.Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne PhDr. M. I. PhD., odbor: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, vyplýva nasledovné:

Na otázky znalkyne maloletý odpovedal nasledovne: Otázka: Kde a s kým bývaš? Odpoveď: V V. s maminou a starkou. Otázka: Ako sa máš u maminky? Odpoveď: Dobre, je doma, aj starká je doma. Bývame spolu, hráme sa. Otázka: Čo robíš s maminkou? Odpoveď: Hráme sa človeče nezlob sa. Otázka: Chodievaš k ockovým starkým? Odpoveď: Niekedy. Otázka: Ako sa tam máš? Odpoveď: Zle... Okrem starkého. Otázka: Čo je zlé? Odpoveď: Bije ma starká N. a O.. Otázka: Kto je O.? Odpoveď: Oco. Otázka: Prečo ho voláš O.? Odpoveď: Neviem. Otázka: Ako sa máš keď je u starkého ocko? Odpoveď: Zle Otázka: Čo je zlé? Odpoveď: Klame mi, že predal „playko“ ale má ho. Dáva mi „playko“, cítim, že ma to zabije. Otázka: Kedy si tam bol naposledy? Odpoveď: Cez víkend. Otázka: Ako bolo? Odpoveď: Zle. Otázka: Čo bolo zle? Odpoveď: S otcom sme stavali koľaj a on to chcel stavať pod postieľkou. Otázka: Čo bolo na tom zle? Odpoveď: Nevidel som to. Otázka: Kde vtedy boli starkí? Odpoveď: Tam boli. Otázka: Chceš chodiť k starým rodičom? Odpoveď: Áno, ale len s maminou. Otázka: Prečo? Odpoveď: Raz som vypadol dedovi z motorky, dali ho do auta, do basy na chvíľu a odviezli na P.. Otázka: Čo ti o ockovi a starkých hovorí mama? Odpoveď: O otcovi nič, o starkom O. nič a o starkej N., že je klame, že mi dala zlý šampón. Otázka: Čo ti hovorí ocko o mame a maminej starkej? Odpoveď: O mame, že je blbá, hlúpa. O starkej, že fajčí cigarety. Fajčí aj on, aj starká N..

U maloletého M.a bolo zistené neurotické prežívanie (smútok, negatívne pocity, strach, suicidálne myšlienky, plačlivosť, osamelosť). Cíti sa byť pozitívne prijatý a hodnotený v rodine (doma si o ňom myslia, že sa vie pekne hrať a je dobrý). O mame sa vyjadril, že ju má rád a o otcovi, aby odišiel. Má

dobré rovesnícke vzťahy (dobrých kamarátov), jeho vzťah k škôlke je pozitívny. Najviac si praje obranné hračkárske lietadlo, hry na počítači, hru s drevenými koľajnicami. Najväčšiu radosť má zo sladkostí, bojí sa diviaka. (č.l. 269-270 spisu)

Zo zhrnutí zistených výsledkov klinicko-psychologického vyšetrenia vyplýva, že matka je osobnosť ženy vo veku mladšej dospelosti vo vývine. Matka je emotívne labilná, nezrelá, silnejšie pudové založenie, túžba po pozornosti, ocenení, uznaní, po nižšom veku. Osobnostná a partnerská nezrelosť, menšia pripravenosť na plnenie aktuálnych životných úloh. Možno konštatovať introverziu, vnútornú asertivitu, iritabilitu, verbálnu nadproduktívnosť, vnútornú tenziu, sebavedomie skôr nízke. Problémy s vnímaním a prijatím vlastného tela. Navonok ústupčivá s vnútorným odporom voči autorite. Má tendenciu k perzekučným myšlienkam, popieraniu agresivity a zvýšenej kontrole hostility, k nadmerne pozitívnej sebaprezentácii a preberaniu nadmernej zodpovednosti. Kontakt s realitou na hranici narušenia, skôr celostné vnímanie reality s menším dôrazom na jednotlivé aspekty, emotívne posudzovanie situácie a vyvodzovanie záverov z diania, zvýšená senzitivita, anxiozita. V prežívaní matky dominuje téma maloletého syna a svojho rodičovstva (najšťastnejšia doba v jej živote bolo narodenie maloletého, má radosť keď ho vidí vystupovať na pódiu, najhoršie prežívala keď syn za ňou plakal v škôlke, trápi ju, že sa syn bez nej bojí odísť a je smutný keď nie je s ňou, myslí si o sebe, že je starostlivá, láskavá mama. Z maloletého chce vychovať inteligentného a úspešného človeka). Rodičovské výchovné postoje matky sú charakteristické výraznou tendenciou ku kamarátstvu a solidarite s dieťaťom, značnou tendenciou k zasahovaniu do života dieťaťa, vo výchove odmieta podráždenosť, chce dbať výlučne o rodinu. Rolu rodičovstva vníma ako hodnú zbožňovania, v role matky sa vníma ako dosť nesamostatná. Matka vedome aj podvedome vytláča otca zo života maloletého dieťaťa a nahrádza otcovskú osobu svojou matkou.

Otec maloletého dieťaťa podľa znalkyne chce žiť vo svojej pohode a usporiadanosti, tiež intenzívne a úspešne s nadšenou účasťou okolia. Súčasné problémy eviduje ako prechodné, chráni sa pred poškodením a sklamaním. Budúcnosť vníma optimisticky. Verbálne deklaruje túžbu byť pospolu s matkou maloletého a s maloletým (prežíva istú nadradenosť ženy nad mužom), nerealisticky si tiež predstavuje striedavú starostlivosť seba a matky o spoločného syna. a hlbšej, projektívnej úrovni otec neprežíva maloletého a jeho matku ako svoju rodinu, seba samého vníma ako súčasť svojej pôvodnej rodiny s dominantnou úlohou otca (ktorý nie je celkom „prítomný“ v rodine) a submisívnejšou matkou. Intenzívny, určujúci vzťah má k svojmu bratovi a tete.

Z analýzy výchovných postojov navrhovateľa v rade 1/ zo znaleckého posudku vyplýva, že má tendenciu ku kamarátstvu, solidarite s dieťaťom, s prežívania rovnosti s dieťaťom, k prejavovaniu nadmernej starostlivosti, podnecovaniu slovných prejavov dieťaťa. Odmieta podráždenosť vo výchove a lámanie vôle dieťaťa. V jeho prežívaní rezonujú hlavne osobné a sčasti rodinné témy. Za zmysel života považuje deti a vnukov. Jeho rodinná identita je narušená (na hlbšej úrovni vníma nedôležitosť, nezaradenosť v rodine, ktorú vytvoril s manželkou), „slabé“ rodičovstvo vo vzťahu k synovi O..

U navrhovateľky v rade 2/ v prežívaní dominuje téma jej syna O., intenzívny určujúci vzťah zistený k svojej matke a manželovi. Narušená rodinná identita, uviaznutie v pôvodnej rodine a „slabé“ rodičovstvo vo vzťahu k deťom pochádzajúcim z manželstva. Výchovné postoje starej matky sú zamerané na prejavovanie kamarátstva a solidarity s dieťaťom, odmietanie lámania vôle dieťaťa.

Čo sa týka maloletého dieťaťa bolo zistené neurotické prežívanie. U maloletého je fixovaný model nekompletnej rodiny (maloletý s mamou a starkou z maminej strany), cíti sa byť pozitívne prijatý a hodnotený vo svojej rodine. Vzťahy k rodičom sú u maloletého výrazne polarizované. K matke vyjadril pozitívny intenzívny určujúci vzťah, má ju rád. K otcovi odmietavý (do rodiny sa nezaradil, chcel by aby odišiel). Svoju starú matku z matkinej strany vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine. Podvedome vníma podobnosť všetkých členov svojej širšej rodiny (rodičia, stará matka z matkinej strany a starí rodičia z otcovej strany) ako vzájomne rivalizujúcich (na rozdiel od neho samého). K prostrediu starých rodičov zahŕňajúc aj otca maloletého, vyjadril skôr negatívny postoj pričom však rétorika, ktorú maloletý použil nezodpovedá jeho vekovej úrovni a pravdepodobne pochádza z výchovného prostredia matky kde maloletý trávi väčšinu svojho času. Zdá sa, že vo výchovnom prostredí matky a u starých rodičov dostáva maloletý o druhej strane negatívne informácie, ktoré v komplexnosti vzhľadom na svoje vývinové obdobie nedokáže pochopiť a vyrovnať sa s nimi. Uvedené informačné disharmónie už majú za následok destabilitu psychiky maloletého, jeho neurotické prežívanie. Na priamu otázku vyjadril prianie chodiť k

starým rodičom z otcovej strany so svojou matkou, ktorej blízkosť predstavuje pre maloletého istotu a stabilitu.

Zo záveru znaleckého posudku z odpovedí znalca na otázky vyplýva:

Otázka: Aké sú citové väzby maloletého M.a E., k matke M. E. a k starým rodičom, navrhovateľom a aké sú citové väzby starých rodičov k maloletému ? Odpoveď znalca: K svojej matke M. vyjadril pozitívny, intenzívny určujúci vzťah, má ju rád. Na verbálnej, deklaratívnej, ale aj na hlbšej projektívnej úrovni. K starým rodičom z otcovej strany vyjadril na verbálnej úrovni skôr negatívny vzťah (pričom však rétorika, ktorú maloletý použil nezodpovedá jeho vekovej úrovni a pravdepodobne pochádza z výchovného prostredia matky kde maloletý trávi väčšinu svojho času). Na hlbšej projektívnej úrovni ich na rozdiel od matkinej matky nezahrnul do svojho rodinného konceptu (uvedené zistenie však môže byť odrazom reality, maloletý žije so svojou matkou spoločne so starou matkou z matkinej strany). Obaja starí rodičia majú k maloletému vnukovi M.ovi pozitívny vzťah, prirodzene sformovaný na základe ich rodičovského vzťahu k synovi O., ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti a sú jeho opatrovníkom.

Otázka: Posúdiť, či sú citové väzby a vzťahy maloletého M.a E. k otcovi O. M.ovi? Odpoveď znalca: Vzťahy a citové väzby maloletého M.a k jeho otcovi sú zachované, maloletý M. vyjadril k otcovi O. negatívny vzťah, nezaradil otca do svojho rodinného konceptu. Vyjadroval sa na adresu z dešpektom (menoval ho O.). Maloletého rétorika po formálnej a obsahovej stránke nezodpovedá jeho vekovému obdobiu a jeho vyjadrenia pravdepodobne vychádzajú z matkinho výchovného prostredia. Maloletý na úrovni svojho veku vlastne otcovi vyčíta len to, že otec staval železnicu pod posteľou a maloletý na to nevidel.

Otázka: Aké osobnostné predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa má matka maloletého dieťaťa M. E.? Odpoveď znalca: Matka maloletého má pozitívne predpoklady pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a boli u nej zistené aj výchovné riziká. K pozitívam možno pričítať vlastne intelektovú úroveň, celkovo orientačne v rámci normy, primerané osobné pracovné tempo čo dáva dostatočne dobrý predpoklad pre poskytnutie vývinových stimulov pre maloletému. Matka je bez patologických fenoménov v zmysel porúch osobnosti, je schopná dávať a prijímať lásku a vytvárať príjemné vzťahy. V prežívaní matky dominuje téma maloletého syna a rodičovstva. Rodičovské výchovné postoje matky sú charakteristické výraznou tendenciou ku kamarátstvu, solidarite s dieťaťom, vo výchove odmieta podráždenosť, chce dbať výlučne o rodinu. K rizikám matky možno zaradiť labilnú nezrelú emotivitu, silnejšie pudové založenie, túžbu po pozornosti, ocenení a uznaní, osobnostnú a partnerskú nezrelosť, menšie pripravenosť na plnenie aktuálnych životných úloh. Je vnútorne iritabilná, s vnútorným odporov voči autorite, tendenciou nadmerne pozitívnej sebaprezentácii a preberaniu nadmernej zodpovednosti. Vo výchove má značnú tendenciu zasahovať do života dieťaťa, rolu rodiča vníma ako hodnú zbožňovania, v role matky sa vníma ako dosť nesamostatná. Ešte raz je konštatovaná, že vedome aj podvedome vytláča otca zo života maloletého dieťaťa a nahrádza otcovskú osobu svojou matkou.

Otázka: Aké osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa majú starí rodičia, navrhovatelia? Odpoveď znalca: Je uvedené, že majú bežné osobnostné predpoklady pre zabezpečenie starostlivosti pričom je konštatované to, čo už aj vide infra.

Otázka: Zhodnotiť, či osobnosť matky M. E. a otca O. M.a alebo starých rodičov Ing. O. M.a a N. M.ovej vykazuje patologické znaky, ak áno, aké a aký môžu mať tieto vplyv na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj maloletého dieťaťa? Odpoveď znalca: Matka: v štruktúre osobnosti matky neboli zistené patologické fenomény, boli zistené vyššie uvedené výchovné riziká, ktoré je možné korigovať v rámci rodičovskej terapie a poradenstva. Čo sa týka otca maloletého dieťaťa, sú tu viaceré znaky predstavujúce riziko pre výchovu a starostlivosť o maloletého syna. Ide o osobnostnú nezrelosť, emočnú labilitu, výraznejšiu tendenciu sa presadiť aj telesne. Znaky narušenia kontaktu a komunikácie, nízka frustračná tolerancia, už pri bežných problémoch, impulzivita a neovládateľnosť, nekľud, potreba zmeny efektívnej reakcie, pocity nedostačivosti situačne prekrývané kvázi sebaistotou a pohotovosťou. Kontakt s realitou narušený, svojská až svojvoľná interpretácia situácií a vyvodzovanie záverov z diania situácie posudzuje

globálne bez všímania si jednotlivosti. Na hlbšej projektívnej úrovni otec neprežíva maloletého M.a a jeho matku ako svoju rodinu. Čo sa týka navrhovateľa v rade 1/, v štruktúre osobnosti neboli zistené patologické fenomény, ktoré by boli prekážkou jeho stretávania sa s maloletým vnukom, aj čo sa týka navrhovateľky v rade 2/.

Otázka: Či je v tomto prípade vhodné upraviť styk starých rodičov s maloletým M., vzhľadom na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti starých rodičov sa nachádza osoba, ktorá je obmedzená spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu? Odpoveď znalca: Znalkyňa uviedla, že stretávanie sa starých rodičov s maloletým M. považuje za vhodné upraviť styk starých rodičov s maloletým v párnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod., v nepárnom týždni v nedeľu od 09:00 hod do 18:00 hod., pre priaznivý dopad tohto stretávania na maloletého je potrebné, aby matka začala bezodkladne navštevovať kurz rodičovskej terapie a poradenstva kde by sa dozvedela ako prijať svoj diel zodpovednosti za vytvorenie a priebeh vzťahu s otcom maloletého, ktoré ho si pre pár rokmi dobrovoľne vybrala, ako sa konštruktívne vyrovnať so súčasnou situáciou, ako primeranou formou viesť maloletého k rešpektovaniu otca a ako pochopiť bolesť starých rodičov zo zdravotného stavu svojho syna, otca maloleté a efektívne s nimi komunikovať v najlepšom záujme maloletého M.a. Starí rodičia, aby poznali a uznali možné riziká vyplývajúce z kontaktu ich syna O. s maloletým vnukom M.. O maloletého sa počas jeho pobytu vo svojej domácnosti starali nepretržite osobne a kontakt svojho syna O. a svojho vnuka M.a minimalizovali na úroveň umožňujúcu maloletému svojho syna poznať a prirodzene si ho vážiť (v tomto zmysle by mali vplývať na svojho syna O. so všetkých svojich síl a napriek svojej pochopiteľnej emocionálnej bolesti by sa mali vzdať iluzórnej predstavy, že kontakt maloletého M.a s ich synom zlepší celkový stav ich syna).

Otázka: Pre prípad úpravy styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, aký vplyv má prítomnosť otca maloletého dieťaťa pri realizácii styku so starými rodičmi na zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj maloletého M.a s ohľadom na skutočnosť, že otec trpí organicky podmieneným poškodením CNS v dôsledku prekonanej autoimúnnej encefalitídy s rozsiahlou demyelinizáciou? Odpoveď znalca: prítomnosť otca počas styku starých rodičov s maloletým dieťaťom môže byť spojené s istým rizikom pre zdravý psychický, fyzický, sociálny vývoj dieťaťa, pokiaľ otec nebude v označenom čase vhodne vyladený (vyspatý, najedený, motivovaný, nepreťažený dlhým hraním so synom). Otcova diagnóza organicky podmienené poškodenie CNS v dôsledku autoimúnnej encefalitídy s rozsiahlou demyelinizáciou sa spája s vyššie uvedenými charakteristikami psychiky, z ktorých hlavne náhla zmena naladenia môže na psychiku maloletého dieťaťa pôsobiť destabilizujúco s možnosťou neurotického prežívania, subdepresívneho ladenia jeho porúch správania (aj imitáciou nevhodného správania sa otca). (č.l. 249-276 spisu)

28.V správe z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa XX.01.XXXX, doručeného tunajšiemu súdu dňa 21.01.XXXX úrad konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v rámci víkendu je plánovanie rôznych akcií voľnejšie, ak je na to priestor v rozsahu dvoch voľných dní, je skutočne na zvážení, či by pre obe strany nebola prijateľnejšia úprava počas jedného celého víkendu s tým, že ďalší víkend by bol voľný. Taktiež by bolo vhodné, aby matka absolvovala kurz rodičovskej terapie a poradenstva s poukazom na najlepší záujem maloletého syna. (č.l. 308 spisu)

29.Dňa 17.01.XXXX bol spis č.k. XP/XX/XXXX v zmysle Rozvrhu práce na rok XXXX bodu 2/ Pravidlá určovania zákonného sudcu písm. f/ ods. 3 náhodným výberom preradený.

30.Dňa 27.02.XXXX bolo vytýčené pojednávanie vo veci. Na pojednávaní sudca vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a vzhľadom k tomu, že súd na pojednávaní dňa 28.02.XX19 oboznámil účastníkov konania s výsledkom prípravy pojednávania, súd už duplicitne dokazovanie na pojednávaní nevykonal. Právny zástupca navrhovateľov zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu, pričom trval aj na prespatí maloletého, z dôvodu eliminácie stresových situácií spojených s cestovaním medzi bydliskom navrhovateľov a bydliskom matky maloletého dieťaťa. Právna zástupkyňa matky trvala na dostatočnosti úpravy styku maloletého s navrhovateľmi v rozsahu uvedenom v neodkladnom opatrení, hoc est každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 08.00 hod. do 18.00 hod., trvala ale na tom aby sa styk realizoval výlučne bez prítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý na maloletého vplýva stresujúco. Navrhovatelia nerešpektovali podľa jej názoru rozhodnutie súdu, ktoré

dôvodnila, prítomnosťou otca pri realizácii styku navrhovateľov s maloletým M.. Navrhovatelia v tomto smere nie sú dôslední. Podľa jej názoru úprava styku počas celého víkendu, alebo dvoch víkendových dní je štandardnou realizáciou styku rodičov s deťmi. Matka má právo ostatný víkend tráviť s maloletým nerušene sama, okrem toho maloletý sa stýka v jeden deň v rámci víkendu aj s otcom matky. V spojitosti s tvrdeným nebezpečenstvom hroziaceho z prítomnosti otca pri realizácii styku navrhovateľov s maloletým dieťaťom sa právny zástupca navrhovateľov stotožnil s názorom znalkyne MUDr. W. vyjadrenom v znaleckom posudku, a síce že prítomnosť otca nepredstavuje reálne nebezpečenstvo možného fyzického ublíženia dieťaťa. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní s týmto názorom nesúhlasila odôvodňujúc toto tvrdenie skúsenosťami matky, pokiaľ bola prítomná pri realizácii styku maloletého dieťaťa s otcom, kedy boli prítomní aj navrhovatelia stalo sa, že otec pri hre s loptou udrel maloletého takou intenzitou, že sa mu vytvorila modrina. Otec nevie odhadnúť svoju silu a jej následky a preto predstavuje pre maloleté dieťa hrozbu. Navrhovateľ v rade 1/ na pojednávaní dementoval tvrdenia právnej zástupkyne matky, že by pri styku s maloletým používali vulgárne slová, podávali mu alkohol, cigarety, ba dokonca predpísané lieky ich syna. Podľa jeho názoru stará matka zo strany matky manipuluje maloletého. Okrem maloletého M.a má ešte tri vnúčence, tieto tvrdenia kategorizoval ako absurdné. Fotografie na ktorých je maloletý s nimi a ktoré doložili do spisu sú dva až tri roky staré, je to z čias kedy s maloletým absolvovali rôzne výlety, na ktoré sa aj maloletý tešil. Neskôr realizácia týchto prešla dostratena. Podľa názoru navrhovateľa v rade 1/, „opraty“ v rodine matky drží jej matka, ktorá ju živí a býva u nej. Navrhovateľ uviedol, že rozdiel v správaní maloletého pre realizácii styku s maloletým za prítomnosti matky a keď sa realizoval v jej neprítomnosti nie je markantný. Bol prípad kedy matka vyšla z činžáku a povedala, že maloletý odmieta ísť k nim, na čo vzápätí vybehol maloletý a posadil sa s úsmevom do auta, zapásal sa a počas realizácie styku pôsobil spokojným dojmom. Stalo sa, že maloletý od nich nechcel ísť domov, dokonca vyjadril svoju vôľu u navrhovateľov aj prespať. Okrem toho až do rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, otec maloletého nebol vôbec prítomný pri realizácii styku, keďže rešpektovali rozhodnutie tunajšieho súdu. Až po a na základe rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sa styku účastnil aj on. Na dotaz právnej zástupkyne v spojitosti s pádom maloletého pri učení sa bicyklovať, navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že považuje za prirodzené, že pokiaľ sa niekto učí bicyklovať stane sa, že aj spadne. Dementoval taktiež tvrdenie zástupkyne matky, že maloletý po príchode k nim by bol spurný, plačlivý a prejavoval by nevôľu zo svojej prítomnosti v ich domácnosti. Navrhovateľka v rade 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní poprela, že by jej syn kopol maloletého M.a, naopak chránil matku keď práve maloletý kopal svoju vlastnú matku. Vyprosila si tvrdenia, že by urazila matku a vyjadrila sa na jej adresu pred maloletým, že je sprostá a maloletý ju nemusí poslúchať. Naopak, pri vyšetrení v K.E. u znalkyne MUDr. I. maloletý na otázku znalkyne čo hovorí mama o starej matke odpovedal, že je stará, sprostá a kupuje mu hlúposti. Okrem toho matka u znalkyne použila vulgarizmy na jej adresu, ktoré ale odmietla na pojednávaní vysloviť. Čo sa týka otcovských práv, ich spôsobu realizácie jej synom voči maloletému, znalkyni odpovedala, že jej syn tieto nerealizuje, keďže k tomuto nikdy nemal možnosť z dôvodu obáv matky. Poukázala na to, že dieťa jej druhého syna, ktoré má tri roky jeho matka bez problémov nechá s jej synom, doteraz nedošlo k žiadnemu fyzickému útoku z jeho strany. Matka maloletého v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že má snahu viesť maloletého k samostatnosti, čo navrhovatelia nerešpektovali, čím podkopávali jej výchovu namiesto toho aby ju podporili. Stalo sa pri realizácii styku, že bol prítomný aj otec maloletého, ktorý ako uviedla nemal svoj deň a správal sa arogantne, vyhrážal sa. Maloletý sa na základe tohto bál, zažíval stres. Ona nemala problém a nikdy nezamedzovala styk starých rodičov s maloletým dieťaťom pretože realizovali sa aj stretnutia navyše. Uvedomuje si, že maloletý je z neúplnej rodiny a nie je pravdou to čo tvrdia navrhovatelia, že ona trávi s maloletým čas len doma zavretá. Práve naopak. Realizovala s maloletým výlety, či na V., vo Z. E. aj na C.. Poukázala na to, že od septembra maloletý začne chodiť do základnej školy, nevie si predstaviť kto sa bude s ním učiť pokiaľ by mal byť styk realizovaný celý víkend. Je známe aké sú deti keď prídu zo školy v piatok, nikto ich nedonúti, aby sa učili, t.j. ostáva na to jedine víkend. Podľa jej názoru nie je reálne, aby celý víkend bol maloletý týmto pádom u starých rodičov. Namietala okrem iného, aj nerešpektovanie starých rodičov čo sa týka spôsobu stravovania sa maloletého. Snaží sa zamedziť u maloletého príjem sladkých jedál, vedie ho teda k tomu, aby raňajkoval trebárs celozrnný chlebík. Popierala, že by zamedzovala styk maloletého s navrhovateľmi a ani ho nechce zamedzovať. Má vedomosť vzhľadom k tomu, že sama bola predmetom pokusov o zamedzovanie styku so starými rodičmi jej vlastnou rodinou. Preto vie, čo je to pre to maloleté dieťa a na základe svojej vlastnej skúsenosti by toto ona svojmu dieťaťu nerobila. V spojitosti s dlhodobou nerealizáciou styku navrhovateľov s maloletým dieťaťom, poukázala

na to, že maloletý mal ísť na výber nosných mandlí a jazykovej uzdičky. Mali sa vykonať dva úkony počas operácie. Maloletý bol chorý a dva týždne ho nepustila na realizáciu styku z toho dôvodu, že lekár odporučil maloletému oddychový režim, aby nedošlo k infekcii, ktorá by mohla zabrániť vykonaniu naplánovanej operácie. Maloletý mal v tom čase zápal dýchacích ciest. Po operácii mal byť mesiac v domácom prostredí, pričom sám lekár styk vzhľadom k narušenej imunite maloletého neodporučil. Matka aspoň vonku privítala pred činžákom kmotra, krstného otca maloletého. Realizoval sa styk vonka vzhľadom k tomu, aby vo vnútorných priestoroch bytu nemohol vzniknúť nejaký potenciálny infekt, ktorý by mal vplyv na imunitu maloletého dieťaťa. V decembri XX19 mal maloletý tráviace ťažkosti musela s ním na základe uvedeného absolvovať vyšetrenia v nemocnici vo J., kde bol hospitalizovaný dva dni. Zdôraznila opakovane nerešpektovanie jej výchovných postupov navrhovateľmi. Čo sa týka vôle maloletého prespať v rámci styku u navrhovateľov, toto sa podľa nej nezakladá na pravde. Naopak maloletý sa už niekoľkokrát vyjadril, že u navrhovateľov prespať nechce a vyhovuje mu to tak, ako je to momentálne. Čo sa týka realizácie styku s navrhovateľmi vo výpovedi na pojednávaní matka uviedla, že do dvoch rokov maloletého umožňovala styk navrhovateľov s ním v jej domácnosti, návštevy sa stali ale tak častými, že nemala priestor pre seba, čo ju viedlo k stanoveniu pravidiel. Umožňovala navrhovateľom styk s maloletým, aj absolvovanie výletov, maloletého v tomto smere dokonca povzbudzovala a povzbudzuje. Pred stretnutím je maloletý nervózny, stáva sa že nevie zaspať. Čo sa týka rozporov v tvrdeniach navrhovateľov a v jej tvrdeniach, pramení to podľa jej názoru najmä v nespokojnosti maloletého. Absolútne poprela, že by niekedy na adresu navrhovateľov povedala, že sú sprostí a starí. Hoci navrhovatelia uvádzajú, že otec pri realizácii styku nebol prítomný, toto považuje za nepravdu z ich strany a to kvôli tvrdeniu maloletého, že sa s otcom hrali „playko“. Nerozumie uvedenému v znaleckom posudku znalkyne MUDr. M. I. PhD., že nevedome alebo vedome vytláča otca zo života dieťaťa a nahrádza otca svojou matkou., ako ani tomu, že sa u nej nachádzajú výchovné riziká. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní v nadväznosti na zistené skutočnosti mala za to, že matka svojim vyjadrením a podrobným výsluchom na pojednávaní presne popísala tie problémy, ktoré pri realizácii styku, či už za prítomnosti matky v domácnosti starých rodičov ako aj bez prítomnosti matky v domácnosti starých rodičov sú a pretrvávajú. Mala za to, že o všetky skutočnosti, ktoré matka uviedla zodpovedajú aj zisteniam znalkyne a to problémy, ktoré v domácnosti starých rodičov pri realizácii styku boli a sú aj v opise osobnosti, najmä starej matky, v spojitosti s ktorou znalkyňa uviedla, že ide o osobu s výraznejšou osobnostnou nezrelosťou, emočnou stabilitou, menšou pripravenosťou na plnenie aktuálnych životných úloh s nevzrušiteľnosťou, tendenciou osobnosti javiť sa v lepšom svetle. Rovnako znalkyňa o osobnosti starej matky uviedla, že sa môžu aktivovať náznaky porúch osobnosti, anankastickej (direktivita, striktnosť v presadzovaní dodržiavania jej vlastných pravidiel inými ľuďmi) a emočne nestabilnej (nadmernej bezprostrednosti sebapresadzovania a impulzívnosti). Práve týmto vlastnostiam navrhovateľky 2/ pripisuje problémy, ktoré nastali. Matka v domácnosti starých rodičov chcela viesť výchovu dieťaťa za jej prítomnosti, stará matka jej to ale nedovolila, matku dehonestovala a dopadalo to tak, že keď maloletý nikdy matku neudrel ani nekopol v jej domácom prostredí, dopúšťal sa v prostredí starých rodičov toho, že kopol aj otca, kopol aj matku a bolo to práve pre popieranie autority matky vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Tieto povahové vlastnosti navrhovateľky v rad 2/, ktoré si ona nekriticky nevie uvedomiť viedli k tomu, že pokiaľ matka niečo povedala, ona to zdehonestovala, čo produkovalo prepätie. Preto matka, napriek tomu, že to maloletý odmietal a dodnes to odmieta, v tejto súvislosti poukázala na stranu 25 znaleckého posudku, kde maloletý uviedol na priamu otázku znalkyne prianie chodiť k starým rodičom z otcovej strany so svojou matkou, ktorej blízkosť predstavuje pre maloletého istotu a stabilitu. Je zrejmé, že keď matka bola v domácnosti so starými rodičmi, niečo povedala a stará matka ju zdehonestovala, zosmiešňovala, podceňovala, podraďovala. Výsledkom práve tohto správania navrhovateľov pod vplyvom znalkyňou popísaných osobnostných vlastností starej matky spôsobilo to, ako je na strane 25 znaleckého posudku v prvej vete uvedené: „U maloletého M.a neurotické prežívanie (smútok, negatívne pocity, strach, suicidálne myšlienky, plačlivosť, osamelosť). Zdôraznila, že napriek tejto ťaživej psychickej situácii maloletého M.a to, že ten styk sa realizuje každý druhý víkend jeden deň je v záujme maloletého, vzhľadom k tomu, že ho znáša dobre a teší sa hlavne na starého otca. To, že osobnosť starej matky zvláda je výlučne zásluhou intervencie matky, pretože ona je práve tá, ktorá maloletého, keď odmieta realizovať styk pre osobnosť starej matky, ktorá mu prekáža, tak ho pozitívne motivuje. Sama si uvedomuje, že realizácia styku za jej prítomnosti naozaj dobrá nebola, pretože vznikali prepäté situácie, ktoré mali negatívny dopad na psychický stav M.a. Realizácia styku každý druhý víkend v zmysle neodkladného opatrenia je podľa právnej zástupkyne dostačujúci, matka sleduje na maloletom, že to nevytvára v ňom ďalšie negatívne emócie. M. od neodkladného opatrenia je síce starší, ale naďalej rezolútne odmieta to, že by styk mal byť realizovaný širšie, keďže aj v minulosti sa stalo, že tento

styk doslova pretrpel. Pozitívny vplyv na maloletého má najmä starý otec, ktorý pristupuje k nemu láskavo. M. si ho chváli a takto ako je to v súčasnosti upravené, je to podľa jej názoru plne v súlade s jeho oprávnenými záujmami. Navyše sa tieto zistenia pretavili aj do záveru, v ktorom znalkyňa síce odporúča styk realizovať každý druhý víkend raz v sobotu, raz v nedeľu, ale maloletý je naučený tak, ako je to upravené v zmysle neodkladného opatrenia. Majú vedomosť o probléme navrhovateľov so zabezpečením, starostlivosti o O. počas realizácie styku. Nemajú problém dokonca ani s realizáciou styku aj v prítomnosti otca, ale len v rozsahu uvedenom v neodkladnom opatrení. Právna zástupkyňa považuje za prekvapivé stanovisko znalkyne ohľadne nutnosti absolvovania kurzu rodičovskej terapie a poradenstva matkou, podľa jej názoru absolvovanie tohto nie je potrebné Na to predstúpila matka maloletého dieťaťa a na margo potreby absolvovania vyššie uvedenej terapie ňou skonštatovala, že predmetné konzultovala s psychológom, ktorý jej odporučil, pre dosiahnutie pozitívneho výsledku terapie, jej absolvovanie aj navrhovateľmi. Navrhovatelia na pojednávaní súhlasili s jej absolvovaním spolu s matkou.

31.V rámci pojednávania sa o slovo prihlásil kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že toto konanie sa ťahá už dosť dlho a kvôli tomu sa aj nariaďovalo súdnoznalecké dokazovanie, súd považoval za potrebné posúdiť daný stav a rodinnú situáciu znalcami. Výsledkom znaleckého posudku nie je za danej konfliktnej situácie odporúčanie upraviť styk maloletého M.a štyrikrát do mesiaca. Znalkyňa navrhuje úpravu styku o párnej sobote a nepárnej nedeli. Kolízny opatrovník nie je podľa jeho slov zástanca tejto frekvencie, nakoľko si priestor pre maminku aj starých rodičov by mal byť v rámci jedného víkendu. Taktiež, aby maminka mala priestor v jednom víkende pre seba, prípadne aj starí rodičia. To znamená, že za danej situácie považuje v rámci možnej dohody na pojednávaní, aby do tohto zabehnutého systému čo je párna sobota bola pridaná raz nepárna nedeľa, čo by bolo, síce nerešpektovanie záveru znaleckého posudku. To znamená, že starí rodičia sú ochotní jeden deň obetovať to znamená , že by sa tam pridala jedna nedeľa navyše. A to aj napriek tomu, že znalkyňa doporučuje štyrikrát do mesiaca realizovať styk a pre priaznivý dopad takéhoto stretávania navrhuje absolvovanie kurzu rodičovskej terapie matkou. Kolízny opatrovník je toho názoru, že aj za danej situácie súbežne s absolvovaním rodičovskej terapie, ktorej teda aj starí rodičia sú ochotní byť účastní, by trikrát do mesiaca pre M.a nemal byť problémom absolvovať styk. To znamená, ak by sa uzavrela dohoda, v znení tri dni v mesiaci považuje to kolízny opatrovník za férové. Takouto úpravou má za to, že maminka by mala dva víkendy úplne pre seba.

32.Za účelom absolvovania porady právneho zástupcu s matkou ohľadne návrhu kolízneho opatrovníka súd uznesením prerušil pojednávanie o 12.18 hod. a uznesením o 12.34 hod. vyhlásil pokračovanie v pojednávaní. Právna zástupkyňa po návrate do pojednávacej miestnosti uviedla, že matka s navrhnutým kolíznym opatrovníkom nesúhlasí a zotrváva na svojom stanovisku, ohľadne frekvencie styku v súlade s neodkladným opatrením. Neušlo pozornosti sudcu, na čo aj poukázal na pojednávaní, že pred poradou s právnym zástupcom matka prejavila súhlas s návrhom kolízneho opatrovníka, čo právnu zástupkyňu prekvapilo, keďže súhlas matky pravdepodobne ako uviedla prepočula. Právny zástupca navrhovateľov skonštatoval, že na základe vyjadrenia stanoviska právnym zástupcom matky, oni navrhujú úpravu styku navrhovateľov s maloletým dieťaťom v intencii znaleckého posudku.

33.V záverečnej reči právna zástupkyňa matky konštatovala, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že styk maloletého M.a je potrebné so starými rodičmi upraviť a že tento je dôvodné v súčasnosti už nie je nevyhnutné upravovať bez prítomnosti otca, nakoľko je M. už vyššieho veku a matka nemá obavu z takého konania otca, ktoré by ho mohlo významnejšie ohroziť. Aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že otec nepredstavuje v súčasnosti pre M.a akúkoľvek bezprostrednú hrozbu pri správnej starostlivosti starých rodičov. Mala však za to, že tak ako znalkyňa navrhla styk realizovať každý týždeň v rozsahu jedného dňa je v absolútnom rozpore s oprávnenými záujmami všetkých účastníkov konania. Je nepochybné, že každý má právo na súkromný život a teda aj tráviť víkend podľa svojich predstáv, tak matka so svojím synom, ako aj starí rodičia. Tiež považovala za nevhodné, aby sa styk realizoval a z vykonaného dokazovania to vyplýva každý týždeň v rozsahu jedného dňa. Realizovanie styku v zmysle neodkladného opatrenia je podľa jej názoru postačujúci. Apelovala na to, že styk so starými rodičmi nemá nahrádzať styk rodiča, ktorému momentálne styk upravený nebol z dôvodu zdravotných problémov, ktoré na strane otca sú. Položila akcent na tú skutočnosť, že ďalším dôvodom na úpravu styku každý druhý víkend v rozsahu jedného dňa je aj tá skutočnosť, že aj v usporiadaných rodinách vnuci a vnučky bežne trávia styk so starými rodičmi len v takomto rozsahu. Keďže matka práve v tento víkend, ktorý by pripadol v sobotu na styk maloletého s

navrhovateľmi, tak práve využíva ten druhý víkendový deň na to, aby maloletý realizoval styk s jej otcom, s ktorým sa podarilo absentujúci vzťah vytvoriť a styk opätovne realizovať. Potom tu zostávajú už iba dva voľné víkendy, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry súdov a aj Krajského súdu v Banskej Bystrici sú práve tým minimálnym rozsahom, kedy by rodič mal mať možnosť tráviť víkend s dieťaťom nerušene. Preto má za to, že aj napriek tomu, že znalkyňa navrhovala upraviť styk v znaleckom posudku širšie, je dôvodné ho upraviť tak, ako je uvedené v neodkladnom opatrení v časovom rozpätí od 09:00 hod. do 18:00 hod..

34.Podľa § 25 ods. 5 z.č. 36/XX05 Z.z. o rodine o rodine ( ďalej len „ZoR“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

35.Blízkou osobou v zmysle , je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Príbuznými v priamom rade súd pritom priami predkovia a priami potomkovia, teda i starí rodičia.

36.Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

37.Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ ZoR, ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo inému poradenstvu.

38.Súd predovšetkým ani v najmenšom nespochybňuje, že nielen úloha rodičov maloletého dieťaťa, ale tiež aj úloha starých rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľnou a záujmom dieťaťa nepochybne tiež je, aby bolo v kontakte aj s najbližšími členmi rodiny, v tomto prípade aj navrhovateľmi ako starými rodičmi zo strany jeho biologického otca, keďže títo môžu byť pre dieťa rovnako všestranným prínosom a obohatením.

39.Je však nutné si uvedomiť, a to na strane všetkých zúčastnených subjektov, že styk dieťaťa s takýmito blízkymi osobami, in concreto s navrhovateľmi ako starými rodičmi, musí byť vzhľadom na konkrétne okolnosti, čo do rozsahu aj podmienok upravený nie primárne podľa predstáv starých rodičov a matky, ale i keď v kolízii s ich predstavami, ale plne v zhode s vyšším princípom, ktorým je záujem maloletého dieťaťa tak, aby bol spôsobilý jednak k záveru o vytvorení predpokladov pre ďalší pozitívny rozvoj a budovanie vzájomných citových väzieb, ich stabilizovanie s cieľom posilňovania dôvery a pocitu bezpečia dieťaťa z ich prítomnosti z hľadiska ďalšieho vývoja aj bez prítomnosti tretích osôb, čo znamená, že primárnou úlohou súdu je tento styk upraviť tak, aby tu neboli vážnejšie pochybnosti o tom, že podmienky, za ktorých bude realizovaný, nebudú spôsobilé v dieťati vzhľadom na jeho rozumovú vyspelosť, životné okolnosti a vek vyvolať pocit nestability, neistoty, či diskomfortu. V posudzovanej veci vzhľadom na okolnosti prípadu aj prostredníctvom posúdenia, či z hľadiska vyššie uvedených kritérií má opodstatnenie, aby sa tento realizoval za prítomnosti matky, ktorá aktuálne pre dieťa predstavuje pocit istoty a bezpečia, s ktorou aktuálne žije v spoločnej domácnosti, ktorá aj reálne vykonáva aktuálne osobnú starostlivosť o dieťa, a teda nesie aj zodpovednosť za jeho všestranný zdravý psychický a fyzický vývoj. Až dospievaním sa totiž z dieťaťa postupne stáva subjekt, ktorý je schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci a rastie tiež miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony, preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých oblastiach pomoc až do nadobudnutia jeho plnoletosti, čo znamená síce rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie jeho dostatočného osobného styku aj s blízkymi osobami z rodinného prostredia otca, teda jeho starými rodičmi z otcovej strany, ale za súčasného nastavenia podmienok stretávania s ohľadom na jeho vek, citové väzby, vývinové potreby a stabilitu predovšetkým psychickú tak, aby k obnovovaniu väzieb dochádzalo z hľadiska vnímania dieťaťa prirodzene.

40.Maloleté dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov, čo vyplýva aj z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečovaní orientácií dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5 Dohovoru). Blízkou osobou podľa je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel inej osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby

sebe navzájom blízke ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd môže upraviť stretávanie sa maloletého dieťaťa s blízkou osobou pri splnení dvoch podmienok, a to 1/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (akceptovanie potreby dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby), 2/ ak si to vyžadujú pomery v rodine, ktoré je súd povinný skúmať v súčinnosti s orgánom sociálno - právnej ochrany detí (absentovanie kontaktu blízkej osoby s maloletým dieťaťom napríklad z dôvodu narušených vzťahov v rodine). Súd upraví stretávanie blízkej osoby s maloletým dieťaťom len v prípade, ak nedôjde k dohode rodiča a blízkej osoby ohľadom stretávania sa s dieťaťom. Samotný rozsah styku oprávnenej osoby s maloletým dieťaťom nemôže zasahovať do riadneho výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým je aj výchova a starostlivosť o maloleté dieťa.

41.Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

42.Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

43.Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že maloletý pochádza z partnerstva rodičov, matky M. E., nar. XX.XX.XXXX a otca O. M.a, nar. XX.XX.XXXX, ktorému Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 30.05.XX18 súd pozastavil výkon rodičovských práv a povinností ako otcovi obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony k maloletému M.ovi E., pričom došlo k pozastaveniu jeho rodičovských práv a povinností len v rozsahu koncepcie § 28 ZoR. Krajský súd Uznesením č.k. XXCoP/XX/XXXX -123 zo dňa 07.11.XX18, právoplatného dňa 26.11.XX18 v spojitosti s rodičovskými právami otca konštatoval, že pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 Zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka, a ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Za závažnú prekážku možno považovať zlý zdravotný stav otca maloletého dieťaťa. Počas pozastavenia výkonu rodičovských práv a povinností je však rodič naďalej formálne nositeľom týchto práv a povinností, avšak nemôže ich vykonávať. Len ak odpadnú podmienky pre pozastavenie, zruší súd rozhodnutie o pozastavení rodičovských práv a povinností aj bez návrhu. Pri pozastavení rodičovských práv, teda rodič (otec maloletého dieťaťa) nemá práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu týkajúce sa starostlivosti o výchovu, výživu, všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, nemôže ho zastupovať, nemôže spravovať jeho majetok. Neznamená to však v žiadnom prípade, že ako tretia osoba nemôže byť vôbec v prítomnosti maloletého dieťaťa. Takáto osoba, ktorá má pozastavený výkon rodičovských práv a povinností sa vo vzťahu k dieťaťu stáva treťou osobou, to znamená nemôže sa starať o dieťa o jeho výchovu a výživu, nemá právo zastupovať dieťa, či spravovať jeho majetok, ale neznamená to, že pokiaľ sa nachádza v určitom prostredí, že v tomto prostredí nemôže byť zároveň maloleté dieťa, zvlášť, pokiaľ o toto maloleté dieťa v čase styku s týmto dieťaťom sú povinní starať sa jeho starí rodičia. Je na zodpovednosti starých rodičov, aby v rámci realizácie styku s maloletým dieťaťom neponechali maloleté dieťa s osobou, ktorá má obmedzenú právnu spôsobilosť a nevedela sa o dieťa postarať. V takomto prípade totiž otec maloletého dieťaťa je len treťou osobou, ktorá sa nachádza v rovnakom bydlisku ako starí rodičia maloletého dieťaťa, ide o osobu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, čo však nevylučuje, aby ako tretia osoba nemohla byť vôbec v kontakte s maloletým dieťaťom. Ako už bolo uvedené, takýto rodič je naďalej formálne nositeľom práv a povinností, avšak ich nemôže vykonávať. To znamená, že nemá práva a povinnosti k dieťaťu, čo však neznamená, že nemôže byť v prítomnosti dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa v tomto prípade je v postavení, ako akýkoľvek iný príbuzný starých rodičov, ktorý by mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a nemal žiadne práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, ale sa nachádzal v prítomnosti dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa so svojho postavenia nemá právo na styk s maloletým dieťaťom, nemôže sa ho ani domáhať, ale na druhej strane neexistuje dôvod, prečo by maloleté dieťa nemohlo fungovať v prostredí, kde sa takáto osoba nachádza.

Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého dieťaťa zo strany otca, a teda sú v zmysle jeho blízkou osobou. Z výsluchu účastníkov má súd nepochybne za preukázané, že vzťahy medzi matkou maloletého dieťaťa a starými rodičmi maloletého zo strany otca sú narušené, čo potvrdili navrhovatelia, ako aj matka v rámci výsluchu na pojednávaní. Z dôvodu konfliktov prameniacich inter alia z rozdielnosti názorov na výchovu maloletého dieťaťa a prístupu k nemu, ako aj „krivdy“ medzi účastníkmi, ktoré sa udiali v minulosti nebolo možné dospieť k dohode o úprave styku navrhovateľov s maloletým. Táto skutočnosť vyplynula zo samotných, či už písomných alebo ústnych prednesov účastníkov konania. Súd považuje za nutné uviesť, že navrhovatelia mali snahu dohodnúť sa s matkou na pojednávaní ohľadne styku v súlade s odznetým spôsobom úpravy predneseným kolíznym opatrovníkom, matka ale po porade s právnym zástupcom zotrvala na svojom návrhu in extenso. Vzhľadom na v súčasnosti narušené vzťahy v rodine maloletého medzi matkou maloletého dieťaťa a navrhovateľmi je podľa názoru súdu v záujme maloletého, aby nestratil kontakt so širšou rodinou, teda aj so starými rodičmi zo strany otca a aby už vytvorená citová väzba nebola narušená vzhľadom aj na vek dieťaťa, zdôrazňujúc skutočnosť, že aj sama matka vyzdvihla osobu starého otca, ktorého má maloletý veľmi rád. V danom prípade bolo preukázané, že starí rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky na stretávanie sa s maloletým, ktorý pozná ich domácnosť, má tam svoje sociálne väzby. Súd v danom prípade preto považoval za potrebné z dôvodu zachovania práv maloletého a stanovenia pravidiel, striktne upraviť styk navrhovateľov s maloletým. Z tohto dôvodu považoval návrh navrhovateľov za dôvodne podaný. V danom prípade sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne matky maloletého vyjadreným v jej písomných podaniach, že nie sú dané hmotnoprávne podmienky na úpravu styku navrhovateľov s maloletým, nakoľko tieto sú dané predovšetkým z dôvodu narušených vzťahov a zhoršenej komunikácie medzi matkou maloletého a starými rodičmi ako navrhovateľmi, o čom mal súd možnosť sa presvedčiť aj na pojednávaní. Maloleté dieťa nemožno ukracovať o jeho vzťah so starými rodičmi, sú to pre neho blízke osoby, pričom kontakt s nimi, možnosť ich poznať, poznať ich náhľad na svet, podeliť sa s nimi o zážitky, skúsenosti sú rovnako dôležitou súčasťou života dieťaťa a ak nie sú preukázané a zistené žiadne skutočnosti na obmedzenie styku dieťaťa so starými rodičmi je potrebné, aby sa tento vzťah rozvíjal, pretože je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako aj právom starých rodičov.

44.Pri samotnej úprave rozsahu styku navrhovateľov s maloletým, súd zobral do úvahy skutočnosť, že ide o úpravu styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom. Súd prihliadol na vek maloletého, ktorý dňa 11.03.XXXX dosiahne vek sedem rokov, jeho režim, zdravotný stav. Vzhľadom k tomu, že komunikácia medzi účastníkmi nie je dobrá, nedošlo na pojednávaní k dohode medzi nimi ohľadom frekvencie styku, súd sa stotožnil s návrhom znalkyne MUDr. M. I. PhD., vyjadrenom v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX (č.l. 275 spisu), ktorá za vhodné považuje upraviť styk navrhovateľov s maloletým M. v párnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom týždni v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., až na hodinu ukončenia styku v dni sobota, kedy sudca za vhodnejšie považoval ukončenie styku taktiež o 18.00 hod. Takto upravený rozsah styku navrhovateľov s maloletým podľa názoru súdu zodpovedá právu maloletého na zachovanie vzťahov, svojej totožnosti a rodinných zväzkov so širšou rodinou zo strany otca s tým, že právna zástupkyňa matky na pojednávaní v záverečnej reči už netrvala na nutnosti neprítomnosti otca pri realizácii styku, odôvodňujúc toto jej stanovisko vyšším vekom maloletého, absenciou obavy matky z konania otca, ktoré by mohlo ohroziť maloletého, ako aj záverom znaleckého posudku č. 10/XX19 znalkyne MUDr. N. W., v ktorom konštatuje, že mentálny postih otca nie je takého stupňa ani charakteru, že by predstavoval reálne nebezpečenstvo, s ohľadom na fyzické ublíženie maloletému (č.l. 245 spisu). Súd pri rozsahu styku zohľadnil nielen právo navrhovateľov, ako starých rodičov na úpravu styku s maloletým, ale aj neobmedzenie práv a povinností matky vo vzťahu k výchove a starostlivosti o maloletého. Súd pri rozhodovaní o frekvencii styku vzal v úvahu špecifickosť prípadu ohľadne zdravotného stavu otca, ktorý mu bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností a predstavuje závažnú prekážku ich výkonu, je však rodičom naďalej a formálne nositeľom týchto práv, ktoré ale nemôže vykonávať. To však neznamená, že ako tretia osoba nemôže byť vôbec v prítomnosti maloletého dieťaťa. Čo sa týka rozhodnutia súdu v časti neprítomnosti matky pri realizácii styku maloletého s navrhovateľmi súd zohľadnil vek maloletého dieťaťa (7 rokov) a zároveň kladie akcent na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním, okrem iného aj výsluchmi účastníkov na pojednávaní boli preukázané rozdielne názory účastníkov ohľadne výchovy maloletého, vytýkanie týchto zo strany matky voči navrhovateľom aj pri samotnej realizácii styku, ktorá ako vyplýva aj zo znaleckého posudku MUDr. M. I. PhD., má vo výchove značnú tendenciu zasahovania do života dieťaťa, jej vedomého a podvedomého vytláčania otca zo života maloletého a jeho nahrádzania svojou matkou, čo by mohlo viesť, a v minulosti aj viedlo k výmenám

názorov medzi nimi, čo malo a mohlo by mať aj pro futuro negatívny vplyv na maloleté dieťa. Súd považuje za potrebné zdôrazniť opakovanú konštatáciu znalkyne v znaleckom posudku v spojitosti s negatívnym postojom maloletého k navrhovateľom a k otcovi a síce, že rétorika, ktorú maloletý použil, nezodpovedá jeho vekovej úrovni, a pravdepodobne pochádza z výchovného prostredia matky, kde maloletý trávi väčšinu času. Súd ešte doplňuje, že u navrhovateľov neboli znalkyňou zistené žiadne patologické fenomény, ktoré by boli prekážkou ich stretávania sa s maloletým.

45.Oprávneniu navrhovateľov zodpovedá povinnosť matky maloletého na styk so starými rodičmi pripraviť a styk starým rodičom s maloletým umožniť. Súd v danom prípade apeluje na matku, ako aj na navrhovateľov, že zo strany matky je potrebné rešpektovať úlohu starých rodičov v živote dieťaťa a na druhej strane je nevyhnutné, aby starí rodičia rešpektovali výchovné postavenie matky dieťaťa, ktorej pozíciu by v danom prípade nemali žiadnym spôsobom nahradzovať, nakoľko je to v prvom rade matka dieťaťa, ktorá má rozhodujúcu úlohu a zodpovednosť vo výchove maloletého dieťaťa.

46.Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že boli splnené všetky podmienky, aby súd uložil matke a starým rodičom pre priaznivý dopad realizácie styku povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ ZoR, hoc est povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu -kurzu rodičovskej terapie a poradenstva na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, u oboch po dobu jedného roka. Pri nariadení výchovného opatrenia súd vychádzal a zohľadnil odporučenia kolízneho opatrovníka a znalca MUDr. M. I., PhD., s cieľom u matky prijatia svojho dielu zodpovednosti za vytvorenie a priebeh vzťahu s otcom maloletého dieťaťa, ktorého si dobrovoľne pred pár rokmi vybrala, ako sa konštruktívne vyrovnať so súčasnou situáciou ako primeranou formou viesť maloletého k rešpektovaniu otca, a ako pochopiť bolesť starých rodičov zo zdravotného stavu svojho syna, otca maloletého dieťaťa a efektívne s nimi komunikovať v najlepšom záujme maloletého M.a. U starých rodičov s cieľom, aby uznali možné riziká vyplývajúce z kontaktu ich syna O. s maloletým vnukom M., o maloletého sa počas jeho pobytu vo svojej domácnosti starali nepretržite osobne a kontakt svojho syna O. a vnuka M.a minimalizovali na úroveň umožňujúcu maloletému svojho otca poznať a prirodzene si ho vážiť (č.l. 276 spisu). Súd na margo uvedeného vide infra považuje za nutné doplniť, že citované ustanovenie § 37 ods. 2 písm. d/ ZoR umožňuje súdu rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia predovšetkým v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, teda nie v záujme rodičov alebo starých rodičov. V takomto prípade môže súd uložil iba maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a žiadnej inej ďalšej osobe. Extenzívny výklad tohto ustanovenia nie je prípustný a nie je v súlade s účelom a systematickým členením Zákona o rodine. Treba si však uvedomiť, že v danom prípade ide o miernejšie výchovné opatrenie súdu, pričom výchovné opatrenie už len z jeho zmyslu nemôže smerovať voči tretím osobám ako tým, ktorých sa priamo dotýka, teda predovšetkým dieťaťa, prípadne rodiča. Návrh opatrovníka a odporúčanie znalcom má preto v tomto smere skutočne len odporúčací charakter, môže sa tak ale stať výlučne na báze dobrovoľnosti, teda pokiaľ matka a navrhovatelia majú skutočný záujem, aby maloletý vyrastal v širšom zdravom rodinnom prostredí, ako aj z hľadiska zlepšenia vzájomných vzťahov. Na pojednávaní navrhovatelia súhlasili s absolvovaním navrhovaného poradenstva spolu s matkou maloletého dieťaťa.

47.Nariadením vyššie uvedeného poradenstva súd sledoval potrebu uvedomenia si matkou, ako aj starými rodičmi ich postavenia a úlohy v živote maloletého, ktorí by si vzájomne mali prejavovať rešpekt, úctu v ich vzájomnom postavení, čo v ich vzťahu v súčasnosti absentuje a aby si matka, ako aj starí rodičia uvedomili zároveň aj potrebu vedenia vecnej a slušnej komunikácie medzi sebou, predovšetkým v záujme priaznivého vývoja maloletého. Súd apeluje na matku, ako aj na navrhovateľov, aby sa kvôli maloletému dieťaťu zdržali akýchkoľvek výčitiek a invektív vo vzťahu k veciam minulým a sústredili sa na momentálnu situáciu, ktorá by mala podporovať harmonický a plnohodnotný vývoj maloletého M.a.

48.O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa , zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.