Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-52-2018.pdf
PDF · 144.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 310, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik, so sídlom Ulič 96, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 9. apríla 2018, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 9. apríla 2018 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č.j.: M.-M zo dňa 10. novembra 2017 a vec vracia Okresnému úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 08.10.2017 podal Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik Okresnému úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o vydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon OPaK“) k projektu „Rekonštrukcia cyklotrasy na území E. T. - I. etapa“ z hľadiska vplyvu na územia súvislej európskej sústavy chránených území.
2. Prvostupňový správny orgán podľa § 82 ods. 7 zákona OPaK zverejnil dňa 23.10.2017 na webovom sídle informáciu o začatí správneho konania s určením lehoty na doručenie písomného alebo elektronického potvrdenia záujmu byť účastníkom v začatom konaní vo veci vydania odborného stanoviska. Záujem byť účastníkom konania v konaní vo veci vydania odborného stanoviska podalo Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava listom zo dňa 29.10.2017 a žalobca elektronicky dňa 30.10.2017.
3. Prvostupňový správny orgán listom č. M.-M zo dňa 20.10.2017 požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku G. ako príslušný útvar odbornej organizácie ochrany prírody o vypracovanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť.
4. Dňa 26.10.2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odborné stanovisko č. L./XX- XXX/XXXX zo dňa 26.10.2017 od Správy Národného parku G., v ktorom vypracoval formuláre pre zisťovacie konanie v prvej etape hodnotenia plánov a projektov významne ovplyvňujúcich územia Natura 2000 tzv. screening, prostredníctvom ktorého sa identifikujú pravdepodobné dopady projektu na lokality sústavy Natura 2000, buď samostatne, alebo v kombinácii s inými projektmi a posudzuje sa, či existuje pravdepodobnosť ich významného vplyvu na integritu lokalít Natura 2000. Podľa tohto stanoviska Správa Národného parku G. nepredpokladá sa, že rekonštrukcia cyklotrasy môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na územie európskeho významu D J. E. a Chránené vtáčie územie SKCHVU002 J. E..
5. Listom č. M.-M.-XXXX/XXXXXXX-X/T. zo dňa 06.11.2017 prvostupňový správny orgán oboznámil účastníkov konania s podkladmi pre rozhodnutie podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
6. Prvostupňový správny orgán dňa 10.11.2017 vydal rozhodnutie č.j.: M.-M ktorým podľa § 67 písm. f/ zákona OPak na základe žiadosti Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič š.p. vydal odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK, že navrhovaná činnosť podľa projektu „Rekonštrukcia cyklotrasy na území E. T. - I. etapa“ na parcelách KN-C č. XX/X, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. O. v Chránenom vtáčom území SKCHVU002 J. E. a v území európskeho významu SKUEV0229 J. E. pravdepodobne nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na integritu územia európskeho významu SKUV0229 J. E. a Chráneného vtáčieho územia SKCHVU002 J. E. z hľadiska cieľov a predmetu jeho ochrany z dôvodu, že dopady prvkov navrhovanej činnosti pravdepodobne nebudú významné. K povoleniu výnimiek zo zákazov a vydania súhlasov pre navrhovanú činnosť žiadateľa v týchto dotknutých lokalitách Natura 2000 nie je potrebné, aby z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny predchádzalo posúdenie jej vplyvov na životné prostredie, konkrétne jej vplyvov na predmet ochrany územia európskeho významu SKUV0229 J. a Chráneného vtáčieho územia SKCHVU002 J. E. postupom podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.
II.
8. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 09.04.2018 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal stručný priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom a uviedol odvolacie námietky žalobcu. Konštatoval, že z dôvodu námietok žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo vydané na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky podľa § 32 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku listom č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 18.01.2018 o stanovisko k projektu v zmysle argumentov uvedených v odvolaní žalobcu. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky listom doručeným žalobcovi dňa 09.02.2018 sa vyjadrila, že sa plne stotožňuje so svojím stanoviskom zo dňa 26.10.2017 a zamietla argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní. Žalovaný listom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky oboznámil účastníkov konania s novým podkladom rozhodnutia a umožnil im podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia listom č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 08.02.2018.
10. Konštatoval, že preskúmal predložený spisový materiál v spojení s napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a citoval ust. § 28 ods. 2, 3 a 4 zákona OPaK.
11. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán si splnil všetky povinnosti spojené s vydaním odborného stanoviska podľa § 28 zákona OPaK a v súlade s § 32 Správneho poriadku rozhodoval na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov, pričom podkladom rozhodnutia bolo najmä stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017, v ktorom boli komplexne zhodnotené dopady projektu v tom zmysle, že projekt nebude mať významný vplyv na územie európskeho významu J. E. a Chránené vtáčie územie J. E..
12. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného rozsahu posudzovania žalovaný v súlade so stanoviskom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 02.02.2018 uviedol, že projekt nebol hodnotený z hľadiska zaradenia územia do svetového prírodného dedičstva UNESCO, pretože opatrenia na takéto zaradenie ani samotné zaradenie nemožno považovať za činnosti zhoršujúce životné prostredie všeobecne a ani za činnosti zhoršujúce predpokladané vplyvy cyklistickej cestičky na predmety ochrany dotknutých území Natura 2000. Podobná situácia platí aj pre navrhovanú prírodnú rezerváciu Pramenisko Q. a jej vplyv na územia Natura 2000, keďže cyklistická cestička a ani jej rekonštrukcia do nej nezasahujú. Zároveň argumentoval, že predmetom konania podľa § 28 zákona OPaK je identifikácia pravdepodobných dopadov na územia Natura 2000 a na ich predmet ochrany. Lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO a ani navrhované chránené územia národnej sústavy nepodliehajú zisťovaciemu konaniu podľa § 28 zákona OPaK a nie sú súčasne aj územiami Natura 2000.
13. K námietke žalobcu ohľadom užívania cyklistickej cestičky na iné účely ako na cyklistickú dopravu žalovaný uviedol, že na základe preskúmania dokumentácie k projektu je toho názoru, že plánovaná činnosť sa týka rekonštrukcie cyklistickej cestičky. Podľa stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017 a 02.02.2018, k projektu ako ku prestavbe cyklistickej cestičky pristupovala aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v jej stanoviskách a v tomto zmysle projekt posúdila.
14. Žalovaný argumentoval, že dokument „Technické podmienky - navrhované cyklistickej infraštruktúry“ č. TP XX/XXXX, vydaný sekciou cestnej dopravy a pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sa pod pojmom „cyklistická cestička“ rozumie samostatná nemotoristická komunikácia určená pre cyklistov, oddelená od iných druhov dopravy. V ďalšom povoľovacom konaní podľa zákona OPaK bude pritom na príslušnom správnom orgáne, aby posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutom území a rozhodol o jej povolení alebo nepovolení, resp. o určení podmienok podľa § 82 ods. 12 zákona OPaK. Ak by príslušný správny orgán dospel k záveru, že projekt má slúžiť aj na iné účely ako na turistickú cyklo- dopravu, napríklad na používanie cyklistickej cestičky ako lesnej cesty alebo ako komunikácie pre motorové vozidlá, bude povinný znovu iniciovať konanie podľa § 28 zákona OPaK a požiadať Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o nové stanovisko, v rámci ktorého bude činnosť posudzovaná aj z pohľadu tohto iného účelu. Preto v prípade, ak by projekt sledoval aj iný účel ako vyššie uvedené zlepšenie možností turistickej cyklo-dopravy v regióne, bude zároveň potrebné postupovať' podľa uvedeného článku a pred začatím rekonštrukcie informovať Výbor pre svetové dedičstvo o tomto zámere a počkať na jeho stanovisko.
15. K námietke žalobcu ohľadom neexistencie inventarizácie infraštruktúry v Národnom parku G. uviedol, že vydanie individuálneho rozhodnutia o čiastkovej rekonštrukcii cyklistickej cesty bez predošlého zrealizovania inventarizácie infraštruktúry nespôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia. Napriek tomu, že program starostlivosti o Národný park G. na viacerých miestach predpokladá prijatie inventarizácie infraštruktúry ako podkladového materiálu na manažovanie turistických a cykloturistických chodníkov a realizáciu revitalizácie a rekonštrukcie cestnej siete, súčasný stav, kedy k prijatiu vyššie uvedeného dokumentu zatiaľ nedošlo, nebráni prijímaniu rozhodnutí o čiastkovej revitalizácii a rekonštrukcii týchto ciest. Zároveň uviedol, že prvostupňový správny orgán nerozhodol o povolení rekonštrukcie cyklistickej cestičky, ale o tom, či projekt bude alebo nebude mať významný vplyv na územie Natura 2000.
III.
16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe konštatoval, že predmetom konania pred orgánmi verejnej správy bolo posúdenie, či navrhovaná činnosť „Rekonštrukcia cyklotrasy na
území E. T. - I. etapa“ môže mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území, a to D J. E. a SKCHUV002 J. E..
17. Žalobca namietal, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili a to nesprávnou aplikáciou a výkladom ust. § 28 ods. 2 a 4 zákona OPaK. Uvedené zákonné ustanovenia sú transpozíciou čl. 6 ods. 3 Smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, podľa ktorého akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že to nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
18. Žalobca argumentoval, že v predmetnej veci je teda nesporné, že orgány verejnej správy pri rozhodovaní o veci aplikovali komunitárne právo, a boli preto povinné použiť eurokonformný výklad použitých ustanovení právnych predpisov. Výklad komunitárneho práva je poskytovaný Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že interpretáciou čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, súladnou so zmyslom a cieľom tohto predpisu komunitárneho práva, je taký výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý neumožňuje pri primeranom posúdení dopadov navrhovaného plánu ponechať medzery a musí obsahovať úplné, presné sa definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť', pokiaľ ide o následky prác plánovaných v dotknutej lokalite (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Sweetman a iní C-258/11, Orleans a iní C-387/15, Komisia proti Nemecku C-142/16). Žalobca zdôraznil zvlášť rozhodnutie Veľkej komory vo veci Európska komisia proti Poľskej republike a jeho závery v rozsudku zo dňa 17.04.2018, C-441/17, a to body 106 až 117 tohto rozhodnutia.
19. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí - odbornom stanovisku podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK uviedol, že navrhovaná činnosť „pravdepodobne nebude mať“ samostatne, alebo v kombinácii s iným plánom, alebo projektom významný vplyv na integritu európskej sústavy chránených území, a to z dôvodu, že dopady prvkov navrhovanej činnosti pravdepodobne nebudú významné. Takéto stanovisko o pravdepodobnosti neexistencie významného vplyvu a pravdepodobnosti dopadov prvkov navrhovanej činnosti nie je dôvodom na neposudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Je totiž zrejmé, vychádzajúc z výkladu Súdneho dvora Európskej únie, že posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti musí dospieť k exaktnému záveru, bez akýchkoľvek medzier o tom, že navrhovaná činnosť nebude mať nepriaznivý významný vplyv na integritu lokality. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyložili ustanovenia právneho predpisu spôsobom odporujúcim výkladu normy komunitárneho práva, ktorej sú tieto ustanovenia transpozíciou.
20. Žalobca namietal, že správne orgány vágne a nedostatočné vyhodnotili možnosti vplyvov navrhovanej činnosti na integritu lokalít európskej sústavy chránených území, čím sa zabránilo čo i len posúdeniu vplyvov navrhovanej činnosti na túto integritu, výsledkom ktorého mali byť komplexné a určité zistenia o existencii vplyvu, alebo naopak o neexistencii vplyvu, pričom takýto záver má vylučovať akékoľvek rozumné pochybnosti.
21. Žalobca namietal, že správne orgány si neuzrejmili a neobstarali dostatočné podklady ani k identifikácii činnosti, ktorej sa týkalo konanie pred nimi. Nie je zrejmé, či v predmetnej veci má ísť o „cyklistickú cestičku“ alebo „cyklistickú trasu“ a z toho dôvodu orgány verejne správy oboch stupňov nevyhodnotili, či činnosť zamýšľaná žiadateľom je skutočne rekonštrukcia cyklistickej cestičky a je primeraná tomuto účelu, alebo či navrhovaná činnosť presahuje rámec cyklistickej cestičky, čomu nasvedčuje to, že v projekte je navrhovaných 12 výhybní v miestach, kde sa má vytvárať nová vozovka, každá z nich v šírke 3 m, dĺžke 20 m, nábehmi 10x20 m. Tieto technické prvky celkom zjavne neslúžia pre rekonštrukciu cyklistickej cestičky tak, aby splnila účel na premávku výhradne pre cyklistov. Naviac, v stanovisku Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 02.02.2018 sa uvádza pojem „cykloturistická trasa“, pričom Štátna ochrany prírody Slovenskej republiky dokonca poukazuje na to, že je vhodnejšie používať „cyklotrasu ako účelovú cestu s existujúcimi obmedzeniami než budovať nové lesné a protipožiarne cesty“. Je teda zrejmé, že argumenty, ktoré predložil žalobca vo vyjadrení zo dňa
23.02.2018 sú v plnej miere opodstatnené, keď poukazoval na to, že dimenzie rekonštrukcie vypovedajú o tom, že cyklistická cestička je komunikáciou, ktorej cyklistické využitie je zástupným označením a sú navrhnuté tak, aby táto cestička mohla byť využívaná aj na premávku motorových vozidiel. Z uvedeného pohľadu považuje za absurdne konštatovanie žalovaného, že v povoľovacom konaní, ak dospeje správny orgán k záveru, že projekt má slúžiť aj na iné účely ako turistickú cyklodopravu, napr. ako lesná cesta alebo komunikácia pre motorové vozidlá, je povinný iniciovať konania podľa § 28 zákona OPaK a požiadať Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o nové stanovisko, v rámci ktorého bude činnosť posudzovaná aj z pohľadu tohto iného účelu. Žalovaný nevysvetlil z akého dôvodu tak nepostupoval v predmetnom konaní, aj napriek tomu, že na konanie podľa zákona OPaK sa vzťahuje Správny poriadok a ust. § 81 ods. 2 zákona OPaK konanie, ktorého výsledkom je vydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK aplikovateľnosti Správneho poriadku nevyníma. Bolo teda povinnosťou orgánov oboch stupňov podľa § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a§ 46 ods. 1 Správneho poriadku zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
IV.
22. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 23.08.2018, v ktorom v prvom rade upozornil na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nenamietal nesprávnosť formulácie „pravdepodobne nebude mať“ a argumentoval, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom napadnutom rozhodnutí.
23. Uviedol, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný použili pri svojej rozhodovacej činnosti eurokomformný výklad, pričom vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je podľa § 65a zákona OPaK odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny s celosvetovou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny. Je špecializovanou odbornou organizáciou ministerstva, ktorá disponuje odbornými znalosťami v oblasti ochrany prírody a krajiny a vykonáva okrem iného aj prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny, vrátane zhromažďovania, uchovania a vyhodnocovania údajov o ich stave. Aplikácia eurokomformného výkladu vyplýva aj zo skutočností, že stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017 jednoznačne konštatuje, že navrhovaný projekt nebude mať významný vplyv na územie Natura 2000. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán sa zaoberal s náležitou starostlivosťou všetkými požiadavkami a podmienkami vyplývajúcimi z citovanej judikatúry a stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky obsahuje všetky náležitosti podľa metodiky hodnotenia významnosti vplyvov, plánov a projektov na územia sústavy Natura 2000 v Slovenskej republike, ktorá vychádza nielen zo Smernice Rady č. 92/43 EHS a Smernice Parlamentu a Rady č. 2009/147 ES, ale rovnako aj z dokumentov Európskej komisie vydaných v interpretácii čl. 6.3 a 6.4 Smernice o biotopoch.
24. Uviedol, že prvostupňový správny orgán pri formulácii výrokovej časti rozhodnutia vychádzal zo zákonnej textácie ust. § 28 ods. 2 zákona OPak, v ktorom sa uvádza, že akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území navrhované Chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. Na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalobca nazerá formalisticky a ignoruje skutočnosť, že z rozhodnutia ako celku je bezpochyby zrejmé, že správny orgán dospel k takémuto záveru vychádzajúc zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017, že navrhovaná činnosť nemôže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na územie európskeho významu SKUEV0229 J. E. a Chránené vtáčie územieSKCHVU002 J. E..
25. Žalovaný ďalej uviedol, že pri definovaní cyklistickej cesty a cyklistickej trasy je potrebné vychádzať z dokumentu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky „Technické podmienky - navrhovanie cyklistickej infraštruktúry“ č. TP/XX/XXXX, podľa ktorého „cyklistickou cestičkou“ sa rozumie samostatná nemotoristická komunikácia určená pre cyklistov oddelená od
iných druhov dopravy. Pod „cyklistickou trasou“ sa rozumie trasa, ktorá je vhodná na používanie cyklistami, určuje hlavné smerové vedenie pre cyklistov môže byť vedená na všetkých kategóriách pozemných komunikácií, ktoré umožňujú jazdu cyklistom, vrátane poľných, lesných a iných ciest, ktoré nemusia mať spevnený povrch, ako aj na všetkých typoch cyklistickej komunikácie. Cyklotrasa nemusí byť oddelená od ostatných účastníkov cestnej premávky, môže byť označená príslušným cyklistickým dopravným značením ako dopravný systém cyklotrás v riešenom území alebo ako systém cykloturistických trás s príslušným cykloturistickým značením. Na jednej cyklotrase môžu byť naraz použité obe značenia, t.j. použitie jedného značenia nevylučuje ani nenahrádza použitie druhého. Na základe preskúmanej dokumentácie k projektu je žalovaný toho názoru, že plánovaná činnosť sa týka rekonštrukcie „cyklistickej cestičky“. Ako vyplýva zo stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017 a zo dňa 02.02.2018 k projektu ako ku prestavbe cyklistickej cestičky pristupovala aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v jej stanoviskách a v tom zmysle projekt posúdila.
26. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa výhybní, ktoré majú byť súčasťou predmetnej cyklistickej cestičky uviedol, že v súhrnnej technickej správe k predmetnému projektu v bode č. 10 sa uvádza, že výhybne šírky 3 metre, dĺžky 20 metrov s nádbehmi 2x10 metrov sa vybudujú pre obchádzanie a vyhýbanie požiarnych vozidiel. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zámerom ako aj účelom vytvorenia predmetných výhybní je zabezpečenie bezpečnej prevádzky cyklistickej cestičky, t.j. umožnenie prístupu hasičských vozidiel alebo napr. vozidiel rýchlej zdravotnej pomoci za účelom ochrany života, zdravia a majetku ľudí. Z uvedeného dôvodu považuje tvrdenie žalobcu, že dimenzie rekonštrukcie vypovedajú o tom, že cyklistická cestička je navrhnutá tak, aby mohla byť využívaná na premávku motorových vozidiel za zavádzajúce a nesprávne. Žalobné dôvody žalobcu považuje za formalistické a navrhuje, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. K žalobe sa vyjadril účastník konania listom Lesopošnohospodársky majetok Ulič, š.p., č. B.-XXX/ XXX/XXXX zo dňa 10.06.2018, v ktorom uviedol, že predmetom žaloby bola skutočnosť, či navrhovaná činnosť „Rekonštrukcia cyklotrasy na území E. T. - I. etapa“ môže mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území SKUEV0229 J. E. a SKCHUV002 J. E.. Z hľadiska technického riešenia projektu I. etapa rekonštrukcie SO-01 v dĺžke 4,799 km vo svojom profile zahŕňa aj kultúrnu pamiatku historickú cestu „PORTA RUSSICA“ v dĺžke cca 4 km, ktorej priečny profil cca 3 m musí byť podľa vyjadrenia pamiatkarov zachovaný. Investor pri realizácii projektu musí zrekonštruovať 717 m štetového povrchu cesty a štyri historické priepusty. Kultúrna pamiatka kamenná cesta PORTA RUSSICA datovaná minimálne od roku 1861 a jej rekonštrukcia v pôvodných rozmeroch určite nenaruší integritu územia a len potvrdí trvalé zachovanie základných vlastností lokality. Je otázne kto má definitívnu kompetenciu posúdiť a rozhodnúť o vplyve investície na ciele ochrany prírody a vplyv na integritu územia.
28. Považuje za zavádzajúce tvrdenie žalobcu o zámere investora vybudovať 12 výhybní a 26 spevnených výjazdov na lesné vývozné cesty. Zámer investora a príslušná projektová dokumentácia to vylučuje. Všetky rekonštrukčné práce aj plánovaná infraštruktúra sa bude realizovať v pôvodnom profile už existujúcej cesty definovanej parcelami KN XXX, XX/X, XXX, XXX a XXX. Vybudovaním Vodárenskej nádrže D. v roku 1987 a vysťahovaním dediny O. sa výrazne posilnila biodiverzita predmetného územia. Obmedzením civilizačných vplyvov, vyhlásením území NATURA 2000, ŠPR s 5. stupňom ochrany sa výrazne posilnila ochrana prírody a integrita oblasti, ktorej historickou súčasťou je i komunikácia PORTA RUSSICA. Investičný zámer a projektová dokumentácia definuje komunikáciu ako cyklotrasa. Nevylučuje sa možnosť použiť komunikáciu zložkami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri ochrane štátnych hraníc, záchrannej horskej službe, požiarnikom a vlastníkom priľahlých pozemkov pri hospodárskej činnosti. V žiadnom prípade rekonštrukcia komunikácie nemá prioritne slúžiť ako odvozná cesta. O účelnosti a zachovaní komunikácie v rámci Národného parku G. nemôže rozhodovať len akási komisia na základe inventarizácie a plánu revitalizácie ciest, ale aj vlastníci a správcovia územia v reálnom čase. Program starostlivosti o Národný park G. na rok 2017 až 2026 je v rámci súčasnej problematiky stanovenia a vymedzenia hraníc Karpatských bukových pralesov pod gesciou UNESCO pravdepodobne v nových oblastiach neaktuálny. Uvažovať o účelnosti historickej cestnej komunikácie zahrnutej v kultúrnych pamiatkach Slovenska a jej vplyve na integritu územia je minimálne zarážajúce. Kladné vyjadrenia k realizácii investičného zámeru s medzinárodným kontextom všetkých kompetentných orgánov, vrátane Národného parku G. dáva záruku, že realizácia projektu nebude mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území SKUEV0229 J. E. a SKCHUV002 J. E..
29. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca listom zo dňa 17.09.2018, v ktorom zotrval na žalobných dôvodoch a uviedol, že vyjadrenia žalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania potvrdzujú opodstatnenosť jeho námietok. Poukázal na to, že nielen z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania pred súdom, ale aj z vyjadrenia odbornej organizácie Ochrany prírody v priebehu administratívneho konania je nesporné, že o využitie komunikácie na iné účely ako na premávku cyklistov je už pri navrhovaní tejto činnosti uvažované. Preto úvaha žalovaného, že posúdenie takéhoto využitia komunikácie, ak povoľujúci orgán dospeje k záveru, že by k nemu mohlo dôjsť, bude dôvodom na opätovnú iniciáciu konania podľa § 28 zákona OPaK je absurdná. Zdôraznil, že súdna prax upustila od striktného obmedzenia žalobných podmienok v správnom konaní na tie, ktoré boli predložené účastníkmi v priebehu administratívneho konania.
30. Na vyjadrenie žalobcu reagoval duplikou žalovaný listom zo dňa 17.12.2018, zotrval v tvrdení, že v prípade ak žalobca bol účastníkom správneho konania, proti ktorému smeruje správna žaloba a aktívne v ňom uplatňoval svoje práva, je v rozpore s účelom a zásadami Správneho súdneho poriadku, aby v rámci správneho súdnictva boli preskúmavané námietky žalobcu, ktoré mohol namietať už ako účastník v správnom konaní. Naďalej zastáva názor, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom a žiadal, aby krajský súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
V.
31. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
33. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
34. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
35. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 09.04.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. M.M zo dňa 10.11.2017, ktorým prvostupňový správny orgán na základe žiadosti účastníka konania Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič š.p. vydal odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon OPaK“), že realizácia projektu „Rekonštrukcia cyklotrasy na území E. T. - I. etapa“, ktorý zamýšľa žiadateľ uskutočniť na parcelách KNC č. XX/X, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. O. nebude mať významný vplyv na územie európskeho významu SKUEV0229 J. E. a Chránené vtáčie územie SKCHUV002 J. E. a teda nie je predmetom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 134 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
37. Podľa námietok žalobcu uvedených v žalobe spornou otázkou bolo posúdenie, či prvostupňový správny orgán a žalovaný úplne a presne zistili skutočný stav veci a vec správne právne posúdili pri vydávaní odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK.
38. Podľa § 67 písm. f/ zákona OPaK, okresný úrad v sídle kraja vydáva odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4.
39. Podľa § 65a ods. 2 písm. v/ zákona OPaK, organizácie ochrany prírody a krajiny spracovávajú odborné stanoviská pre rozhodovaciu činnosť orgánov ochrany prírody a krajiny.
40. Podľa § 86 ods. 1 zákona OPaK, orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
41. Podľa § 28 ods. 1 zákona OPaK, chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
42. Podľa § 28 ods. 2 zákona OPaK, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
43. Podľa § 28 ods. 3 zákona OPaK, každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
44. Podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK, okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa ods. 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimku, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
45. Podľa § 81 ods. 1 zákona OPaK, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, konanie o vydávanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK nie je vylúčené aplikácie všeobecného predpisu o správnom konaní zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).
46. Správny súd mal v konaní za preukázané, že prvostupňový správny orgán Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutím č. M.-M zo dňa 10.11.2017, ktorým vydal odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK, a to na základe žiadosti Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič š.p. k navrhovanej činnosti podľa projektu „Rekonštrukcia cyklotrasy na území E. T. - I. etapa“ v k.ú. O. v Chránenom vtáčom území SKCHVU002 J. E. a v území európskeho významu SKUEV0229 J. E., v ktorom konštatoval, že táto navrhovaná činnosť pravdepodobne nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na integritu územia európskeho významu SKUV0229 J. E. a Chráneného vtáčieho územia SKCHVU002 J. E. z hľadiska cieľov a predmetu jeho ochrany z dôvodu, že dopady prvkov navrhovanej činnosti pravdepodobne nebudú významné. Toto odborné stanovisko prvostupňový správny orgán vydal na základe stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Správy národného parku Poloniny č. L./XX-XXX/XXXX zo dňa 26.10.2017, podľa ktorého sa nepredpokladá, že rekonštrukcia cyklotrasy môže mať samostatne
alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na územie európskeho významu a Chránené vtáčie územie J. E.
47. Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány pri rozhodovaní v predmetnej veci aplikovali komunitárne právo a boli preto povinné použiť eurokomformný výklad použitých ustanovení právnych predpisov, avšak vo svojich rozhodnutiach aplikovali výklad ustanovení právneho predpisu spôsobom, ktorý odporuje výkladu normy komunitárneho práva.
48. Správny súd sa s touto námietkou žalobcu stotožňuje. Správny súd má za preukázané, že zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny boli prebraté právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného aj Smernica Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
49. Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení ods. 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
50. Súdny dvor Európskej únie vo veci Sweetman a i. C-258/11 zo dňa 11.04.2013 k výkladu čl. 6 ods. 3 Smernice uviedol, že povolenie v súvislosti s plánom alebo projektom v zmysle čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch možno teda vydať len za predpokladu, že príslušné orgány po tom ako určili všetky aspekty tohto plánu alebo projektu, ktoré samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi môžu ovplyvniť ciele ochrany predmetnej lokality a prihliada na všetky najvýznamnejšie vedecké poznatky v danej oblasti nadobudli istotu, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality. Tak je to v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takého vplyvu (ďalej aj rozsudky z 24.11.2011 Kominisa/Španielsko bod 99, Solvay a i. bod 67).
51. Správny súd rovnako ako aj žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie vo veci Európska komisia proti Poľskej republike C-441/17 zo dňa 17.04.2018, kde v bode 113 a 114 uviedol: bod 113 Primerané posúdenie vplyvov plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu, ktoré treba vykonať podľa uvedeného čl. 6 ods. 3 prvej vete Smernice o biotopoch predkladá, že vzhľadom na najlepšie vedecké poznatky v danej oblasti musia byť zistené všetky aspekty predmetného plánu alebo projektu, ktoré môže samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. Bod 114 Posúdenie uskutočnené podľa čl. 6 ods. 3 prvej vety Smernice o biotopoch preto nemôže mať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť pokiaľ ide o následky prác plánovaných v dotknutej lokalite.
52. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia zo dňa 10.11.2017, ktoré potvrdil žalovaný v odbornom stanovisku podľa § 28 ods. 4 zákona OPaK konštatoval, že navrhovaná činnosť „pravdepodobne“ nebude mať samostatne alebo v kombinácii s inými plánom alebo projektom významný vplyv na integritu územia európskeho významu a chráneného vtáčieho územia, a že dopady prvkov navrhovanej činnosti „pravdepodobne“ nebudú významné. Takéto konštatovanie správneho orgánu správny súd nepovažuje za súladné s výkladom a aplikáciou komunitárneho práva, ktorý v čl. 6 ods. 3 Smernice neumožňuje pri posudzovaní dopadov navrhovaného plánu ponechať medzery a musí obsahovať úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré môžu odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť čo do následkov prác plánovaných v dotknutej lokalite.
53. Správny súd sa stotožňuje aj s námietkou žalobcu, že správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci a neobstarali si dostatočné podklady k identifikácii činnosti, ktorej sa konanie týkalo.
54. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
55. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
56. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
57. Správny súd z obsahu administratívneého spisu žalovaného mal za preukázané, že predmetom žiadosti Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič š.p. bolo vydanie odborného stanoviska k stavbe „Rekonštrukcia cyklotrasy na území E. T. - I. etapa“, SO01KM 0,0000-4,7990, líniová stavba v k.ú. O.. Stavba bude realizovaná v 3. stupni územnej ochrany, ktorá zasahuje do území Natura 2000, tzn. že chránené vtáčie územia a navrhované územia európskeho významu zasahujú bezprostredne do lokalít plánovanej stavby, a to konkrétne Chránené vtáčie územie SKCHUV002 J. E. a územie európskeho významu SKUEV0229 J. E.. Lokalita stavby je súčasťou vlastného územia Národného parku G. s 3. stupňom ochrany. V Sprievodnej správe žiadateľ označil typ stavby ako líniová, cyklistická cestička. V bode 8 sprievodnej správy žiadateľ konštatuje, že „cyklistický chodník“ je účelová miestna komunikácia slúžiaca prevádzkovým potrebám majiteľa a užívateľa okolitých pozemkov a verejnosti. Ďalej zo sprievodnej dokumentácie vyplýva, že šírka asfaltového jazdného pruhu je 3,0 metra a na trase cesty budú výhybne šírke 3 metre, dĺžky 20 metrov s nábehmi 2x10 metrov a vybudujú sa pre obchádzanie a vyhýbanie požiarnych vozidiel. Spevnené výjazdy v rozmeroch 10x6 metrov v celej hrúbke konštrukcie vozovky sa vybudujú na existujúcich výjazdoch. Uvedená charakteristika predmetu stavby nezodpovedá označenie cyklistickej cestičky podľa technických podmienok navrhovanej cyklistickej infraštruktúry č. P./XX/XXXX, na ktorú odkázal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde ako cyklistickú cestičku charakterizuje samostatnú nemotoristickú komunikáciu určenú pre cyklistov oddelenú od iných druhov dopravy. Skutočnosť, že cyklotrasa bude využívaná aj motorovými vozidlami zložky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, záchrannej horskej službe, požiarnikom a vlastníkom priľahlých pozemkov pri hospodárskej činnosti potvrdil aj sám žiadateľ vo vyjadrení k žalobe pred správnym súdom listom zo dňa 10.06.2018. Skutočnosť, že sa nejedná typom stavby o cyklistickú cestičku v podstate potvrdila aj Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v stanovisku predloženom žalovanému listom č. E./XXX/ XXX/XXXX zo dňa 02.02.2018 kde konštatoval, že z hľadiska záujmov ochrany prírody považuje za vhodnejšie využívať predmetnú cyklotrasu ako účelovú cestu s existujúcimi obmedzeniami než budovať nové lesné a protipožiarne cesty. Argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že plánovaná činnosť sa týka rekonštrukcie cyklistickej cestičky teda nezodpovedá podkladom pre rozhodnutie, ktorými žalovaný v čase rozhodovania disponoval.
58. Správny súd vychádzajúc z podkladov, ktoré mali správne orgány k dispozícii pre rozhodnutie považuje za absurdné konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pokiaľ by správny orgán dospel k záveru, že projekt má slúžiť aj na iné účely ako na turistickú cyklodopravu, napr. na používanie cyklistickej cestičky ako lesnej cesty alebo ako komunikácie pre motorové vozidlá, bude povinný znovu iniciovať konanie podľa § 28 zákona OPaK a požiadať Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o nové stanovisko, pretože už v čase rozhodovania mal žalovaný k dispozícii podklady, z ktorých je zrejmé, že používanie cyklistickej cestičky sa malo využívať aj na iné účely. Z uvedených dôvodov vznikajú pochybnosti či navrhovaná činnosť bola posúdená úplne a presne vo vzťahu k jej možným dopadom na integritu územia.
59. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať v napadnutom rozhodnutí, správny súd zdôrazňuje, že tento názor bol ďalšou judikatórnou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekonaný a podľa súčasnej rozhodovacej práce najvyššieho súdu je možné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v administratívnom odvolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 6Sžo/108/2015 zo dňa 12.07.2017 uviedol, že v správnom súdnictve sa neuplatňuje vo vzťahu k správnemu poriadku koncentračná zásada, majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok skôr neuvedených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada, predstavujúca výrazné obmedzenie procesných práv účastníka konania sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne pre daný prípad ustanovuje, za prísneho režimu poučenia
účastníka či už správnym orgánom alebo súdom. Preto pokiaľ žalobca v žalobe oponoval aj námietkami, ktoré v odvolacom konaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, je povinnosťou správneho súdu sa s týmito námietkami náležite vysporiadať. V konaní pred správnym súdom je rozhodujúce iba to, či rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach.
60. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a d/ zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
61. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude v ďalšom konaní dôsledne sa vysporiadať s podkladmi pre rozhodnutie, predovšetkým s typom stavby, ktorá je predmetom navrhovanej činnosti. Navrhovanú činnosť posúdiť v súlade s výkladom a aplikáciou komunitárneho práva a vo veci opätovne rozhodnúť.
62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania správny súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. Správny súd sa uzniesol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.