Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-17-2020.pdf
PDF · 68.85 KB
Case nature
Subarea
4Cob/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobcu: TOMAR best, s. r. o., so sídlom Obrancov mieru 357, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 47 191 929, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 233 429, proti žalovanému: Bytový podnik Poprad, s. r. o., so sídlom Široká 2, 058 01 Poprad, IČO: 36 451 967, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Olejár, s. r. o., so sídlom Mnoheľova 839/10, 058 01 Poprad, IČO: 47 253 070, o zaplatenie 17.256,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/96/2018-110 zo dňa 19. novembra 2019 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol takto: „I. Konanie zastavuje. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania konči samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Súd prvej inštancie v súlade s § 144, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom predmetné konanie zastavil.
3. Po citácii ustanovení § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s ohľadom na zavinenie žalobcu na zastavení konania spočívajúce v späťvzatí žaloby tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. Súd v danej veci nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Zároveň konštatoval, že už pri podaní žaloby bolo zrejmé, že je potrebné, aby smerovala proti subjektu označenému v zmluve o dielo z 28. októbra 2016.
4. Proti tomuto uzneseniu, v rozsahu jeho výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná v čase, keď ustálená súdna prax ešte pripúšťala možnosť obrátiť sa so žalobou na priamo zodpovednú osobu, teda bytový podnik, ktorý vykonáva správu a preberá za túto správu od vlastníkov bytov pravidelne sumu na úhrady opráv a údržbu nehnuteľnosti. Žalovaný vystupoval ako zástupca všetkých vlastníkov bytov už od začiatku sporu a až keď argumenty predložené súdu žalobcom boli nevyvrátiteľné, začal namietať nedostatok pasívnej legitimácie. Podľa názoru žalobcu žalovaný mal už pri právnom rozbore prípadu
možnosť brániť sa nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Jeho konanie považoval za účelové, smerujúce k tomu, aby sa vyhol plateniu za vykonané práce a oddialil povinnosť úhrady, čím poškodil žalobcu, ale aj znepríjemnil život vlastníkom bytov. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná.
5. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním z 28. januára 2020, v ktorom tvrdil, že žalovaný bol uvedený v zmluve o dielo ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na S. X. D. XXX, XXX XX E.. Zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o poverení domového dôverníka vlastníkmi bytov za účelom oznámenia žalovanému, aby z účtu, ktorý spravuje za predmetný bytový dom uhradil žalobcovi zostávajúcu sumu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k odôvodneniu výroku o trovách strán sporu síce uviedol ustanovenie § 257 CSP, avšak možnosť jeho použitia odôvodnil iba vo všeobecnej rovine, pričom sa obmedzil na konštatovanie, že nevzhliadol dôvod na jeho aplikáciu a zdôraznil, že v danom prípade bolo už pri podaní žaloby zrejmé, že je potrebné, aby smerovala voči správne označenému subjektu tak, ako bol označený v zmluve o dielo z 28. októbra 2016. Napriek tomu však súd prvej inštancie konal vo veci bez predbežného prejednania sporu (§ 168 a nasl. CSP), či aplikácie ust. § 181 ods. 2 CSP. Za situácie, kedy sám žalobca pri späťvzatí žaloby v súvislosti s náhradou trov konania žiadal, aby súd prihliadal na špecifickosť tohto prípadu a za procesnej situácie, kedy si žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 167 ods. 2 CSP, ale opakovane sa vyjadroval ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, dokonca na pojednávaní 6. novembra 2019 predložil návrh na predvolanie technického pracovníka žalovaného za účelom objasnenia skutkových tvrdení žalobcu, je žiaduce, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal s možným použitím § 257 CSP dôslednejšie. Pre absenciu dostatočného odôvodnenia považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za arbitrárne, v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, aby bol zaručený spravodlivý proces. Preto odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP.
8. Úlohou súdu prvej inštancie bude dôsledne sa vyporiadať s argumentáciou žalobcu, jej súladom s obsahom spisu, prípadne s priebehom konania, na ktoré žalobca poukazoval a ktoré prebiehalo pred súdom prvej inštancie. Odvolaciemu súdu sa javí argumentácia žalobcu ako logická pre spravodlivé vyriešenie náhrady trov konania vzhľadom aj na správanie sa žalovaného v prvoinštančnom konaní.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).