Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/173/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 v konaní zast. advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 1 742,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -91 zo dňa 28. októbra 2016 v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 179,04 Eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. -135 zo dňa 08. marca 2019 v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 179,04 Eur s príslušenstvom, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 179,04 Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 220,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % p. a. od 24.09.2010 do zaplatenia, a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume 20 Eur splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia vrátane trov konania (I. výrok) a rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 40,00 % (II. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , a , , , (ďalej len „OZ“ alebo „“), , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , (ďalej len „“). Súd prvej inštancie mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu na podaniu žaloby voči žalovanej v tomto konaní vyplýva z písomného podania žalobcu, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom: Hlavné nám. 12 Kežmarok, IČO: 35923130 a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, a to na základe dvojstranného písomného právneho úkonu z č. l. 21 a nasl. súdneho spisu, označeného ako: „Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len Zmluva) uzatvorená v zmysle a nasledujúcich v znení neskorších právnych predpisov“ z dňa 18.10.2013 a svojím rozhodnutím z dňa 15.01.2014, pod čís. kon.: -27, rozhodol o zmene účastníka konania

na strane žalobcu, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2014. Po preskúmaní obsahu typovej spotrebiteľskej zmluvy, dospel k záveru, že uzavretá „Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, číslo zmluvy: XXXXXXX“ z dňa 25.04.2010 ako je zrejmé z č.l. 3 súdneho spisu, svojím charakterom spadá do pôsobnosti , na ktorý sa vzťahujú ustanovenia , ktorý bol účinný od 02.04.2010 preto posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti v súlade s týmto zákonnom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobca so žalovanou dojednali popri ostatných podstatných náležitostiach zmluvy podľa z. č. aj na ročnej úrokovej sadzbe vo výške 31,75 % ako aj na ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 31,75 %. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 1 400 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 mesačných splátkach po 44,76 Eur, teda spolu v sume 2 685,60 Eur. Z „Prehľadu splátok a úhrad“ na č. l. 33 mal preukázané, že žalovaná uhradila z poskytnutého úveru 4 splátky po 44,76 Eur na sumu istiny teda spolu 179,04 Eur a s tým, že zostatok neuhradenej sumy predstavuje 1 220,96 Eur z titulu istiny, na ktorú sumu súd žalovanú zaviazal a vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko mal za to, že vo veci nie je dôvodné priznať nárok z titulu uplatneného príslušenstva. Súd prvej inštancie s poukazom na nepriznal žalobcovi uplatnený nárok z titulu poskytnutého úveru v plnej sume, ako je zrejmé z č. l. 3 a 34 súdneho spisu v spojení s č. l. 33 a to z tzv.: „Prehľadu splátok a úhrad“, žalovaná uhradila z poskytnutého úveru 4 splátky po 44,76 Eur na sumu istiny teda spolu 179,04 Eur, nakoľko úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 25.04.2010 neobsahuje rozpis podľa . Pri rozhodovaní o priznaní nároku žalobkyne, uplatneného žalobou, prihliadol na finančné možnosti žalovanej, ktorá sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru H. R., nar. XXXX. Vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerom žalovanej na pojednávaní zistil, že jej príjem je v sume 220 Eur a z uvedenej sumy uhrádza nájomné 37 Eur mesačne a za dodávku elektriny sumu 100 Eur, takto ich nevyhnutné mesačné náklady sú celkom v sume 137 Eur a k tejto sume je potrebné pripočítať doplatok na lieky 83 Eur, nakoľko s dcérou navštevujú psychiatra H.. F.. Na základe uvedených mal za to, že aj keď dlžná suma v časti istiny v sume 1 220,96 Eur bude uhradená v dlhšom čase odo dňa poskytnutia pôžičky v spojení rozhodnutím súdu v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur, ale táto suma je v súlade so schopnosťami a možnosťami žalovanej a možno predpokladať, že žalobca sa môže takto z dobrovoľného plnenia zo strany žalovanej skôr domôcť úhrady svojej splatnej pohľadávky ako z ďalších konaní, ktoré sú naviac spojené s ďalším finančným navýšením tohto obchodného prípadu. Žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. v spojení s vyššie označeným nar. vlády SR zo sumy 1 220,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % p. a. od 24.09.2010 od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle č. l. 5 súdneho spisu a to od doručenia predžalobnej upomienky, ktorú adresoval žalobca žalovanej a to od 24.09.2010. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznal v plnom rozsahu a to len vo výške 40,00 % v zmysle ustanovenia 255 ods. 1 . Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 742,20 Eur s príslušenstvom ako aj s nárokom na náhradu trov konania. V tomto konaní procesne úspešnej strane sporu priznal nárok v sume 1 220,96 Eur v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania za splatený súdny poplatok, ako aj titulom náhrady trov konania. Úspech procesne úspešnej strany sporu a to žalobcu predstavuje 70,00 % a neúspech 30,00 %, a tzv. čistý úspech je takto 70,00 % - 30,00 % = 40,00 %, a preto vo svojom rozhodnutí titulom náhrady trov konania priznal procesne úspešnej strany sporu 40,00 % nárok na náhradu trov konania.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku o zaplatenie 179,04 Eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, domáhajúc sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 220,96 Eur s príslušenstvom ako rozdiel medzi celkovou sumou pôžičky 1 400 Eur a sumou úhrad 179,04 Eur, nakoľko mal preukázané, že žalovaná uhradila celkovo sumu 179,04 Eur. Poukázal na skutočnosť, že suma prípadných úrad vykonaných žalovanou je v prehľade splátok a úhrad uvedená v stĺpci Úhrada, z ktorého je však zrejmé, že žalovaná nevykonala žiadnu úhradu a táto skutočnosť rovnako vyplýva aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Namietal, že pri posúdení úhrad žalovanej vychádzal súd prvej inštancie chybne zo stĺpca Splátka, avšak tento stĺpec prestavuje predpísané splátky, ktoré mala žalovaná platiť, a nie ktoré reálne zaplatila. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalovaná v zmysle platobnej histórie neuhradila žiadnu sumu z poskytnutej pôžičky vo výške 1 400 Eur, preto mal súd prvej inštancie pri posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov, priznať žalobcovi sumu 1 400 Eur.

3. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

4. Následne súd prvej inštancie predložil Krajskému súdu v Nitre spis na rozhodnutie o opravnom prostriedku.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, vec vrátil súdu prvej inštancie ako predčasne predložený nakoľko súd prvej inštancie vo výroku nerozhodol o celom predmete konania, nakoľko rozhodol len o vyhovujúcej časti a o zvyšnej - zamietajúcej časti nerozhodol, hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Dňa 8. marca 2019 súd prvej inštancie vyhlásil dopĺňací rozsudok (č. l. 135). Dopĺňacím rozsudkom súd uplatnený nárok nad vyhovujúcu časť žalovanej istiny 1 220,96 Eur s príslušenstvom, a to v sume istiny 521,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 24.09.2010 do zaplatenia zamietol (I. výrok) a vo zvyšku týmto dopĺňacím rozsudkom rozhodnutie súdu čís. kon. -91 z dňa 28.10.2016 nezmenil (II. výrok).

7. Žalobca odvolaním napadol z opatrnosti aj dopĺňací rozsudok v zamietajúcej časti z rovnakých dôvodov ako rozsudok vo veci samej.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. l ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 179,04 Eur s príslušenstvom nie je dôvodné.

9. Predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 19.06.2013, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 742,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.09.2010 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 24.05.2010 spolu uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 400 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala veriteľovi vrátiť v 60 mesačných splátkach v sume po 44,76 Eur, pričom žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu splátku. Právny predchodca žalobcu dňa 16.09.2010 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.

10. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej posúdil ako bezúročný a bez poplatkov podľa , pretože mal zato, že zmluva o úvere č. XXXXXXX neobsahovala povinný údaj podľa , t. j. rozpis zvlášť istiny, ako aj príslušenstva, úrokov z omeškania vo vzťahu ku každej splátke. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 400 Eur a žalovaná uhradila 4 splátky po 44,76 Eur, čo predstavuje sumu 179,04 Eur, ktorý rozdiel predstavuje súdom prvej inštancie priznanú sumu 1 220,96 Eur.

11. Žalobu vo výške istiny 521,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 24.09.2010 zamietol.

12. Žalobca podal odvolanie čo do zamietajúcej časti v časti o zaplatenie sumy 179,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 24.09.2010, majúc zato, že žalovaná neuhradila súdom uznané splátky vo výške 179,04 Eur. S poukazom na odvolanie žalobcu je úlohou odvolacieho súdu v odvolacom konaní posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 179,04 Eur.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmavajúc rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu ( ) po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu nie sú dôvodné.

14. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

19. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 24.05.2010 spolu uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 400 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala veriteľovi vrátiť v 60 mesačných splátkach v sume po 44,76 Eur. Právny predchodca žalobcu dňa 16.09.2010 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.

20. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní konajúceho sa dňa 28.10.2016, nechal substitučne zastúpiť Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773. Substitučné splnomocnenie bolo udelené na zastupovanie na pojednávaní, vrátane uznávania súdnych zmierov, uznávania a vzdávania sa nárokov, ako aj späťvzatie návrhov (č. l. 78). Substituent poveril svoju zamestnankyňu H.. F. F., advokátsku koncipientku, aby v súvislosti s touto právnou vecou vykonala všetky potrebné právne úkony (č. l. 79).

21. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 28.10.2016 má odvolací súd preukázané, že žalobca prostredníctvom svojho zástupca uviedol cca v 5 minúte 10 sekunde, že žalovaná uhradila 4 splátky. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že uhradila asi 4, 5 splátok, pričom bola u žalobcu, aby jej dal doklady o zaplatení, ale tieto nedostala, preto ďalej neplatila.

22. Ustanovenie § 186 ods. 2 oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. Existencia tohto oprávnenia vychádza zo všeobecnej skúsenosti, že v kontradiktórnom spore možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať správnosť skutkových tvrdení, na ktorých sa vzájomne súperiace strany v konfliktnej situácii civilného sporu napriek tomu dohodnú.

23. Oprávnenie nedokazovať zhodné tvrdenia účastníkov má významný praktický dopad, ktorý spočíva v tom, že súdne konanie sa zbytočne nepredlžuje dokazovaním skutočností, na ktorých sa zhodnú obe sporové strany.

24. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je súd limitovaný, a to v dvoch smeroch. Prvým limitom je, že súd nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností a urobiť ich základom súdneho rozhodnutia. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, vykoná ohľadom nich dokazovanie. V sporovom konaní však musí strana navrhnúť dôkaz na ich preukázanie (okrem sporov s ochranou slabšej strany). Ak strana dôkaz nenavrhne, súd na tieto tvrdenia neprihliadne.

25. Ďalším limitom, ktorý má posilniť procesnú zodpovednosť strán a viesť ich k tvrdeniu pravdivých skutočností, je norma, podľa ktorej súd neprihliada na zmeny zhodných skutkových tvrdení. Pokiaľ teda strany budú tvrdiť v konaní zhodne niečo iné, súd na to neprihliadne a bude vychádzať z pôvodne tvrdených zhodných skutočností.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzajúc z predložených dôkazov a z vyjadrení sporových strán, najmä keď zástupca žalobcu na

pojednávaní výslovne uviedol, že žalovaná uhradila štyri splátky, nemal mať aké pochybnosti o zistenom skutkovom stave, zakladajúcom dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania. Pokiaľ mal žalobca v zastúpení svojho právneho zástupcu pochybnosti ohľadne úhrad vykonaných žalovanou, tieto mal vyjadriť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko je odvolací súd toho názoru, že namietať v odvolacom dokazovaní nedostatočné zistenie skutkového stavu je v prejednávanej veci nedôvodné, pretože súd prvej inštancie zisťoval skutkový stav veci v súčinnosti so sporovými stranami a sporové strany sa na pojednávaní zhodli, že došlo k 4 úhradám a z tohto zhodného tvrdenia potom aj súd prvej inštancie vychádzal. Žalobca mal a mohol v konaní pred súdom prvej inštancie produkovať prostriedky procesnej obrany, ktoré by preukázali, že nedošlo k žiadny úhradám zo strany žalovanej, nie na tieto poukazovať až v odvolacom konaní, ktoré teda predstavujú novoty v odvolacom konaní, ktoré však možno v odvolacom konaní uplatniť len v prípadoch uvedených v , , a , pričom odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde ani o jeden z vymenovaných prípadov.

27. Keďže žalobca v odvolacom konaní uplatnil prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, avšak jednoznačne mohli byť žalobcom uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani upomenutie uvedenia rozhodujúcich skutočností z nedbanlivosti, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatňovala.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).