Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/35/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu O.. H. J., nar. XX. D. XXXX, bytom v A., Ľ. H. XX, proti žalovanému Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice o preskúmanie právoplatnosti uznesenia žalovaného zo dňa 03.04.2019, sp. zn. takto

rozhodol:

I. O d m i e t a žalobu. II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.06.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 25.06.2019 domáhal preskúmania právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.04.2019, č.k. -35, ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalobcu O.. H. J. smerujúce proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -25 zo dňa 11.02.2019, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu tohto súdu, č.k. -19 zo dňa 08.01.2019, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku vo veci, ktorej predmetom konania pred všeobecným súdom bolo odstránenie nepovolenej stavby a iné. 2. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca žiadal správny súd, aby v rámci súdneho preskúmavacieho konania ďalej preskúmal aj zákonnosť postupu a rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie a to, či tento postup bol v súlade s (t.j. príslušnými ustanoveniami procesného predpisu upravujúceho sporové konanie pred všeobecnými súdmi - ) : „- je zákonným postupom vyrubiť súdny poplatok iba výzvou na zaplatenie bez platobného predpisu ?,

- je zákonným postupom, keď súd nerozhodol o sťažnosti žalobcu podanej proti výzve vyššieho súdneho úradníka,

- je zákonným postupom, keď sudkyňa potvrdila výzvu vyššieho súdneho úradníka uznesením, v ktorom odobrala žalobcovi možnosť opravného prostriedku,

- je zákonným postupom súdu, keď spoplatnil kauzálny výrok v petite, ktorý je priamo závislý od hlavného výroku žaloby, a to iba v prípade jeho potvrdenie rozsudkom. V merite žaloby nie sú dva rovnocenné výroky, iba jeden hlavný výrok,

- je zákonným postupom oboch súdov, keď žalobcovi odobrali možnosť opravného prostriedku proti výške súdneho poplatku ?“ Žalobca zároveň uviedol, že podaný návrh sa opiera o preto, lebo predmetné uznesenie žalovaného je právoplatné a súdny poplatok bude exekučne vymáhaný Justičnou pokladnicou. 3. Krajský súd v Košiciach preskúmal podmienky prípustnosti súdneho prieskumu uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 03.04.2019 a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, keďže v danom prípade sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré je výsledkom rozhodovacej činnosti všeobecného súdu v civilnom procese, preto nie je daná právomoc správneho súdu na rozhodovanie v predmetnej veci.

4. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa , každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 7. Podľa , orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 8. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. 10. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že konkrétnym predmetom súdneho prieskumu v zmysle sú rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy, posudzovanie nečinnosti a iného zásahu orgánu verejnej správy a ďalšie veci ustanovené . Všeobecné súdy sú však orgánmi verejnej moci, ktorou sa rozumie taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Inštitút verejnej moci je vnímaný ako inštitút zahrňujúci priamo moc štátnu a ďalej ostatnou verejnú moc. Štátnou mocou disponuje sám štát a zabezpečuje ju prostredníctvom svojho osobitného štátneho aparátu. 12. V uvedenej právnej veci správny súd po preskúmaní procesných podmienok zistil, že nie je daná jeho právomoc konať o podanej žalobe z dôvodu, že sa v danom prípade nejedná o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle , pretože rozhodnutie, ktoré podaním žiada žalobca preskúmať sa týka priamo rozhodovacej činnosti v procese konania pred všeobecným súdom o žalobe účastníka konania, preto nie je daná právomoc správneho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci. 13. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zákon zo súdneho preskúmavania správnym súdom vylučuje, pretože ide o právny akt osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy, postupoval podľa a žalobu žalobcu odmietol. V závere správny súd dodáva, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca domáha, nie je výsledkom rozhodovacieho procesu v správnom trestaní a naviac z vyššie uvedených dôvodov neprichádza do úvahy ani súdny prieskum procesného postupu všeobecného súdu pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 03.04.2019. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.