Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-5-2020.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, právnej veci rozvodu manželstva manželov: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G., R. XXXX/X, zastúpená JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Daxnerova 2, a Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., X. XX, zastúpený AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom v Rimavskej Sobote, Žánovská 5183/2A, a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: T. S., nar. XX.XX.XXXX a S. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23.09.2019, č.k. 11P/36/2019-91, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v III. výroku p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd manželstvo I. S., nar. XX.XX.XXXX a Z. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U. N., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode manželstva súd maloleté deti T. S., nar. XX.XX.XXXX a S. S., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky I. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec - Z. S., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletých detí T. S., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške po 150 eur a S. S., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške po 100 eur, vždy do 25.- eho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet matky vedený v SLSP, a.s. Bratislava, číslo účtu: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel, pretože manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, vzťahy medzi nimi sú trvalé a vážne rozvrátené, ani jeden z manželov nie je ochotný obnoviť spolužitie. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo podľa § 23 Zákona o rodine rozviedol. Maloleté deti na čas po rozvode manželstva v súlade s návrhmi oboch rodičov ako aj kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky. Výživné určil vo výške 150,- Eur na maloletú T. S.,
nar. XX.XX.XXXX a na maloletého S. S., nar. XX.XX.XXXX určil výživné 100,- Eur mesačne, ktoré otec je povinný na obidve deti spolu platiť vždy do 25. dňa v tom ktorom mesiaci vopred na účet matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Okresný súd mal za to, že príjem otca činí v čistom 750,- Eur, a umožňuje mu, z uvedeného príjmu platiť na deti vyššie uvedené výživné, ako bol sám ochotný platiť a ako to navrhoval. Zároveň pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z oprávnených potrieb oboch maloletých detí, ktoré zodpovedajú ich veku a tiež aj mimoškolským aktivitám, ktoré deti realizujú a zároveň aj z vyššie uvedenej zásady, že dieťaťu má byť zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Rozhodnutie oprel o ust. § 23, § 24, § 25, § 62, § 65, § 75, § 77 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti rozsudku sa odvolal otec, a to proti III. výroku ohľadom výživného. Namietal, že súd v zmysle § 62 CMP nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nakoľko pri rozhodovaní vo veci neprihliadal na reálne schopnosti a možnosti otca maloletých detí prispievať takýmto neprimerane vysokým výživným. Je zrejmé, že súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou otca maloletých detí, ktorý uviedol, že nie je v jeho reálnych možnostiach prispievať na výživu v tak vysokej sume 250,- Eur mesačne vzhľadom na jeho nepriaznivé majetkové a príjmové pomery. Okresný súd vôbec nebral ohľad na to, že otec má mesačne pravidelné vysoké výdavky. Je pravdou, že otec maloletých detí má jediný mesačný príjem vo výške 750,- Eur mesačne, pracuje ako futbalový tréner v Maďarsku v D., kde pravidelne 6x do týždňa dochádza. Na benzín platí mesačne sumu 100,- Eur. Od júna roku 2019 otec maloletých detí odišiel zo spoločnej domácnosti. Za nájom prenajatého bytu platí 200,- Eur mesačne. Od 01.07.2019 si musel zaobstarať spotrebný úver a tento spláca v sume po 57,- Eur mesačne. Zo spoločného bytu, ktorý mal s manželkou si nevzal žiadne hnuteľné veci okrem osobných vecí a z toho dôvodu si musel do prenajatého bytu zaobstarať aspoň základné nevyhnutné veci ako práčku, chladničku a televízor, na ktoré si musel vziať spomínaný spotrebný úver. Za mobilný telefón platí 40,- Eur mesačne. Tak isto používa na cesty do práce vozidlo, ktoré stále vlastní matka maloletých detí, avšak on zaň platí mesačnú splátku vo výške 80,- Eur. Okrem toho si samozrejme musí hradiť stravu, oblečenie a hygienu, a to všetko vo výške cca 300,- Eur mesačne. Okrem toho prispieva na deti výživným vo výške 90,- až 190,- Eur mesačne. S deťmi trávi všetok voľný čas a snaží sa s nimi chodiť na rôzne výlety a do prírody. Dokonca aj kolízny opatrovník navrhoval určiť výživné na obe deti v sume po 110,- Eur mesačne. Matka maloletých detí súdu preukázala, že jej príjem je 611,33 Eur a jej mesačné výdavky na deti predstavujú len výdavky na ich krúžky vo výške 18,- Eur mesačne. Iné mesačné výdavky na deti neuvádzala počas celého konania. Navrhovateľka uviedla, že deti nemajú žiadne zdravotné ťažkosti s čím by súviseli jej zvýšené mesačné výdavky. Matka nemá zvýšené výdavky spojené s dochádzkou detí do školy, keďže do školy z domu chodia pešo. Výdavky na domácnosť a deti matka súdu nepreukázala. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že otcovi stanoví výživné v sume 190,- Eur spolu na obidve maloleté deti.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, keďže súd pri vynesení rozsudku rešpektoval záujem maloletých detí, ich aktuálne potreby a tiež posúdil možnosti a schopnosti otca platiť výživné v stanovenej výške a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Zotrval na stanovisku, ktoré prezentoval na pojednávaní súdu dňa 23.09.2019 a má za to, že súd mal dostatok podkladov pre určenie výživného, ktoré je v záujme maloletých detí. Súd správne prihliadal na § 62 ods. 1 Zákona o rodine a správne v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine u otca maloletých detí ako povinného rodiča nebral do úvahy výdavky, ktoré nebolo z jeho strany nevyhnutné vynaložiť. Vychádzajúc z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, súd spravodlivo a objektívne vyhodnotil, a stanovil výšku výživného.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu a trvá na jej návrhu zo dňa 30.04.2019. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. Okresný súd vo veci vykonal dôsledné dokazovanie aj ohľadne výživného a suma určená vo výške 150,- Eur mesačne na maloletú T. a vo výške 100,- Eur mesačne na maloletého S. je primeraná vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery otca maloletých detí. Na pojednávaní vo veci dňa 23.09.2019 otec odmietal uviesť svoj skutočný príjem, ktorý mu plynie z jeho aktívnej hry futbalu, čoho nepriamym dôkazom je aj jeho vysoká životná úroveň, ktorú by si z príjmu uvedeného na pojednávaní vo veci, v nijakom prípade nemohol dovoliť.
6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ako aj k vyjadreniu matky, otec písomne uviedol tie isté skutočnosti a námietky, ktoré uviedol v odvolaní. S vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako aj matky
maloletých detí k odvolaniu otca nesúhlasí. Výška výživného stanoveného okresným súdom v sume 250,-Eur na obidve maloleté deti spolu, má pre neho likvidačný charakter a nie je v jeho silách, aby prispieval na výživu maloletých detí v tak vysokej sume.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne v napadnutom výroku III. a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd v bode 9 uviedol okrem iného náklady na maloleté deti, keď maloletá T. je žiačka 5. ročníka ZŠ a S. žiak 2. ročníka ZŠ. Boli zohľadnené náklady spojené s mimoškolskými aktivitami (T. - tanec; S. - fotbal), na ktoré im matka prispieva 18,- Eur mesačne spolu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určovaní výživného treba zohľadniť skutočnosť, že do výživného je potrebné zahrnúť všetky náklady spojené s výživou maloletých detí, tzn., nepatrí sem len platenie krúžkov, ale aj náklady na stravu, hygienické potreby, dane, poplatky za bývanie, smeti atď. Nemalou položkou sú aj náklady spojené s oblečením pre maloleté deti. Deti by sa mali podieľať na životnej úrovni rodičov, tzn., že pokiaľ príjem otca je v zistenej výške, čo bolo preukázané, potom aj deti sa musia podieľať na tejto životnej úrovni. Určené výživné je primerané vzhľadom na potreby maloletých detí, čo je súdu nepochybne známe z rozhodovacej činnosti.
10. Argumentácia otca ohľadom dlhov a výdavkov nie je dôvodná. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V zmysle zákona pri určovaní vyživovacej povinnosti súdom tento povinne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, teda nie jeho výdavky. Pokiaľ súd skúma výdavky rodiča, je to predovšetkým z dôvodu určenia jeho životnej úrovne. V zásade všetky výdavky možno rozčleniť na výdavky na zabezpečenie základných a nevyhnutých potrieb rodiča a výdavky, ktoré vzhľadom na svoj účel nebolo nutné vynaložiť. Pokiaľ bývajú schopnosti a možnosti obmedzené, súd rozhodne, aby vyživovacia povinnosť pokryla aspoň základné a bežné potreby oprávneného dieťaťa. Samozrejme, je to len za podmienky, že životná úroveň rodičov nepovoľuje poskytnúť dieťaťu väčší komfort. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa (čl. 27), v zmysle ktorého má každé dieťa právo na takú životnú úroveň, ktorá je nevyhnutná pre jeho zdravý, telesný, duševný, mravný i sociálny rozvoj, za ktorého zabezpečenie nesú zodpovednosť práve osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Toto ustanovenie ďalej uvádza, že súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť. Príjem otca je teda taký, aby mohol byť použitý aspoň na základné bežné potreby maloletých detí, súd nemôže zohľadňovať finančnú zaťaženosť v podobe pôžičiek, úverov, ako aj výdavkov na telefón (40,- Eur mesačne), benzín (100,- Eur), úver za auto (80,-Eur). Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v bode III. potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52, § 57 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).