Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/90/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Miriamou Žákovou, v právnej veci žalobcu: MAXIN spol. s r.o., Pri Suchom Mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO: 17 329 884, zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, IČO: 47257211, proti žalovanému: LC Invest s.r.o., Sedmokráskova 6, Bratislava, IČO: 50 059 041, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto:

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobou podanou dňa 17.04.2015 na Okresnom súde Bratislava I sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok č.k. zo dňa 21.11.2014 vydaný Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Capitol Legal Arbitration s.r.o. odvolávajúc sa na ustanovenia , a o rozhodcovskom konaní. Predmetným rozhodcovským rozsudkom, ktorý mu bol doručený dňa 20.03.2015, bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 5058,55 eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že napriek tomu, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 21.11.2014 avšak doručený bol až cca 4 mesiace neskôr. Počas uvedeného obdobia nadobudla účinnosť novela zákona o rozhodcovskom konaní. Zriaďovateľ uvedeného rozhodcovského súdu nespĺňa od 01.01.2015 podmienky ustanovenie rozhodcovského zákona. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je preto zrejmé, že rozhodcovský sud nebol počnúc 01.01.2015 oprávnený akokoľvek konať a vydávať rozhodnutia, tak aby tieto mali doručením nadobudnúť akékoľvek účinky. Rozhodcovský rozsudok nie je možné považovať za rozhodnutie, ktoré by ako také mohlo nadobudnúť účinky právoplatného, resp. vykonateľného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že od vydania rozhodnutia po jeho doručenie uplynuli viac ako 4 mesiace, má žalobca za to, že k vydaniu rozhodcovského rozsudku nedošlo v deň, ktorý je v ňom uvedený ale až podstatne neskôr. Rozsudok je pomerne stručný, má necelých 6 strán, pričom na troch stranách sú citované právne predpis. Rozsudok si na vyhotovenie nemohol objektívne vyžadovať lehotu 4 mesiace na vyhotovenie. Uvedeným konaním, sa mal rozhodcovský súd pokúsiť obísť resp. zvrátiť účinky novely zákona. Došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania nakoľko sa súd pokúsil zvýhodniť jedného z účastníkov. Žalobca má za to, že mu v rozhodcovskom konaní nebolo možné zúčastniť sa ani časti prebiehajúcej pred 01.01.2015. Napriek tomu, že žalobca disponoval a predložil rozhodcovskému súdu viaceré listinné dôkazy a vyjadrenia osôb preukazujúce jeho tvrdenia, rozhodcovský sú sa najme avšak nie je výlučne, za účelom riadneho zistenia skutkového stavu nenariadil vo veci ústne pojednávanie, na ktorom by vypočul aj jednotlivé osoby. Rozhodca oprel svoj právny záver iba o dôkazy predložené žalovaným, bez toho aby sa zákonným spôsobom vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom. Takéto konanie je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, zásadou rovnosti

účastníkov ako aj so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca má za to, že mu rozhodcovský súd odňal možnosť riadne sa konania zúčastniť.

2. Tunajší súd uznesením č.k. -35 zo dňa 12.05.2016 odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.08.2016.

3. Žalobca bola pôvodne podaná proti žalovanému: SAF INVESTMENTS, s.r.o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36 285 820. Uznesením č.k. -44 zo dňa 13.07.2017 rozhodol súd o pokračovaní s právnym nástupcom žalovaného a to spoločnosťou: Abeille s.r.o., Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava, IČO: 35 850 868. Uznesením č.k. -48 rozhodol súd o pokračovaní s právnym nástupcom žalovaného a to spoločnosťou: LC Invest s.r.o., Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava IČO: 35 850 868.

4. Súd uznesením č.k. -50 zo dňa 04.04.2019 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe v zmysle ustanovenia . Napriek riadnemu doručeniu uznesenia a žaloby s prílohami žalovanému, ten svoju možnosť v konaní nevyužil a nevyjadril sa.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný napriek predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd rozhodol že bude konať v jeho neprítomnosti.

6. Žalobca sa na pojednávaní dňa 10.10.2019 a pridržal svojej žaloby a požiadal ešte o možnosť sa vyjadriť písomne.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.12.2019 uviedol, že žalobu odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami: dňa 01.01.2015 nadobudla účinnosť novela o rozhodcovskom konaní v platnom znení v zmysle ktorej Bratislavský rozhodcovský súd nebol po 01.01.2015 oprávnený uskutočňovať rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozhodnutia tak, aby tieto mohli doručením ich účastníkom nadobudnúť akékoľvek účinky. Súd nenariadil vo veci ústne pojednávanie hoci tak v zmysle štatútu BRS urobiť mal a dôkazmi predloženými žalobcom sa nezaoberal. Rozhodca porušil pri hodnotení dôkazov zásadu materiálnej pravdy, keďže rozsudok nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodca nevykonával dokazovanie tak aby boli náležite objasnené všetky skutočnosti.. Došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Odvolal sa na rokovací poriadok,<http://justice.gov.sk/ovest/ov6/01/001/likv001a.pdf>. Rozhodcovský sú sa pri rozhodovaní oprel len o dôkazy uvedené žalovaným bez toho aby sa zákonným spôsobom vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými v rozhodcovskom konaní žalobcom. V konaní bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Ustanovený rozhodca oprel svoj názor len o dôkazy žalovaného. Rozhodca sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobcom, že záručná doba diela uplynula až 20.01.2011 a v tom čase žalobca riadne uplatnil vady. Zhotoviteľ diela vady neodstránil, a žalobca bol nútený nechať si ich odstrániť sám. Je nelogické, aby žaloba vracal zádržné, keď žalovaný vady neodstránil. Rozhodcovský súd sa nevysporiadal so Zmluvou o dielo, v ktorej jasne definované že počítačová sieť pasívne časti, kamerový systém je potrebné dodať do 20.12.2007 a ostatné časti do 30.01.2008. Taktiež sa nevysporiadal s tým, že žalobca riadne reklamoval vady diela.

8. Na pojednávanie nariadené na deň 29.01.2020 sa nedostavil napriek riadnemu predvolaniu žalovaný a tak súd konal v jeho neprítomnosti. Žalobca sa pridržal doterajších vyjadrení.

9. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi.

10. Z predloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ho vydal Bratislavský rozhodcovský súd dňa 21.11.2014 vo veci žalobcu SAF INVESTMENT, s.r.o., proti žalovanému MAXIN spol. s r.o. a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5058,55 eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania. Zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť trovy konania žalobcovi. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, z akých dôvodov mal súd nárok žalobcu za preukázaný. Z odôvodnenia rozsudku zároveň vyplýva, že sa súd vysporiadával s námietkami žalovaného ( v tomto konaní v postavení žalobcu) týkajúcimi sa vád predmetného diela, vyjadreniami Daniela Mišuru a Kvetoslavy Groškovej k okolnostiam odovzdania diela a posúdením riadneho vykonania diela.

11. Súd sa oboznámil s rozhodcovským spisom, z ktorého zistil nasledujúci skutkový stav: Návrhom zo dňa 19.10.2011 podal žalovaný v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu dňa 07.11.2011 na Bratislavskom rozhodcovskom súde žalobu, ktorou sa voči žalobcovi, v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného domáhal zaplatenia 5058,55 eur s príslušenstvom, a to na základe práva, ktoré mu bolo postúpené spoločnosťou DATA spol. s r.o.. Pohľadávka žalovaného ( jeho právneho predchodcu) mala vzniknúť na základe Zmluvy o dielo č. 01/4367 uzavretej medzi žalobcom a predchodcom žalovaného. Predmetom plnenie uvedenej zmluvy bola počítačová sieť v penzióne Maxin. Strany zmluvy o dielo uzavreli medzi sebou dňa 10.01.2009 protokol o odovzdaní a prevzatí diela, v zmysle ktorého si v článku 3 dohodli okrem iného, že všetky spory vyplývajúce z ich právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému v Obchodnom vestníku XIV/1A/2006 zo dňa 02.01.2006. Žalobca bol dňa 13.12.2012 vyzvaný aby sa k žalobe vyjadril v lehote 7 dní. Dňa 21.12.2012 bola rozhodcovskému súdu doručená žiadosť žalobcu o predlženie lehoty na vyjadrenie sa. Dňa 04.01.2013 bola žalobcovi doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 30 dní. Dňa 01.02.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom poprel nárok žalovaného. Dňa 25.02.2013 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu v lehote 7 dní. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.03.2013 požiadal o predlženie lehoty na vyjadrenie. Lehota bola predlžená prípisom zo dňa 08.03.2013. Dňa 12.04.2013 bolo doručené vyjadrenie žalovaného, ku ktorému sa podaním doručeným 29.05.2013 vyjadril žalobca. Podanie doplnil podaním doručeným rozhodcovskému súdu dňa 28.06.2013. K podaniu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným dňa 13.08.2013. Podanie bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu nevyjadril v stanovenej lehote. Dňa 21.11.21011 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok. Ktorý bol stranám doručený 20.03.2015.

12. Súd posúdil vec podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

13. Podľa ust. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa ust. , a o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

15. Podľa ust. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

16. Podľa ust. zákona č o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

17. Podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

18. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte aj ZoRK) ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

19. Podľa o rozhodcovskom konaní na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a na ustanovenie rozhodcov v sporoch začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. 20. Podľa o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. 21. Podľa ust. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > tohto zákona. 22. Podľa ust. o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. 23. Podľa ustan. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 24. Podľa č. o rozhodcovskom konaní ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa. 25. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná v čas. Podľa o rozhodcovskom konaní sa možno žalobou domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Ide o civilné sporové konanie a aktívne legitimovaným na podanie žaloby je účastník rozhodcovského konania. Pasívne legitimovaným je druhý účastník rozhodcovského konania. Súd teda posudzoval otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Pasívna legitimácia sporná nebola. 27. Súd v prvom rade ustáli postavenie strán v rámci zmluvného vzťahu vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. Súd posúdil vzťah ako obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia . Ani u jednej, zo strán súd nekonštatuje, žeby mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Uvedený vzťah teda nemá spotrebiteľský charakter. V nadväznosti na ustanovenie ZoRK súd skúmal či podaná v predmetnom konaní boli žalobcom preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

28. Súd vykonaným dokazovaním zistil, a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným a spoločnosťou Data spol s r.o. došlo dňa 12.10.2007 k uzavretiu zmluvy o dielo. Dňa 10.01.2009 došlo medzi stranami zmluvy o dielo k uzavretiu protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, v zmysle ktorého si strany v článku 3 dohodli, že všetky spory z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 dňa 02.01.2006. Pre nesplnenie vzájomných povinnosti podala spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. ako právny nástupca spoločnosti Data spol s r.o. na Bratislavskom rozhodcovskom súde, Panenská 24, 811 03 Bratislava žalobu o zaplatenie 5058,55 eur s príslušenstvom. Dňa 21.11.2014 vydal uvedený rozhodcovský súd rozsudok č.k. . 29. Žalobca žiadal predmetný rozhodcovský rozsudok v podanej žalobe zrušiť z dôvodu, že dňa 01.01.2015 nadobudla účinnosť novela o rozhodcovskom konaní v platnom znení v zmysle ktorej Bratislavský rozhodcovský súd nebol po 01.01.2015 oprávnený uskutočňovať rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozhodnutia tak, aby tieto mohli doručením ich účastníkom nadobudnúť akékoľvek účinky. Druhý dôvod o ktorý žalobca oprel žalobný návrh bol ten, že súd nenariadil vo veci ústne pojednávanie hoci tak v zmysle štatútu BRS urobiť mal a dôkazmi predloženými žalobcom sa nezaoberal. Zároveň namietal že rozhodca porušil pri hodnotení dôkazov zásadu materiálnej pravdy, keďže rozsudok nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodca nevykonával dokazovanie tak aby boli náležite objasnené všetky skutočnosti.. Došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Odvolal sa na rokovací poriadok,<http://justice.gov.sk/ ovest/ov6/01/001/likv001a.pdf>. Rozhodcovský sú sa pri rozhodovaní oprel len o dôkazy uvedené žalovaným bez toho, aby sa zákonným spôsobom vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými v rozhodcovskom konaní žalobcom. V konaní bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Ustanovený rozhodca oprel svoj názor len o dôkazy žalovaného. Rozhodca sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobcom, že záručná doba diela uplynula až 20.01.2011 a v tom čase žalobca riadne uplatnil vady. Zhotoviteľ diela vady neodstránil, a žalobca bol nútený nechať si ich odstrániť sám. Je nelogické, aby žalobca vracal zádržné, keď žalovaný vady neodstránil. Rozhodcovský súd sa nevysporiadal so Zmluvou o dielo, v ktorej jasne definované že počítačová sieť pasívne časti, kamerový systém je potrebné dodať do 20.12.2007 a ostatné časti do 30.01.2008. Taktiež sa nevysporiadal s tým, že žalobca riadne reklamoval vady diela. 30. Súd sa nestotožnil so žalobnými dôvodmi, ktoré uviedol žalobca, ktoré smerovali k spochybneniu samotného procesu vyhotovenia a doručovania predmetného rozsudku čo malo vyústiť do porušenie rovnosti strán. Tvrdenia o namietanom fiktívnom antidatovaní rozsudku, v kontexte je vypacovania, jeho rozsahu, ostali len v rovine tvrdenia žalobcu, ktoré nijako nepreukázal. Súd sa nestotožnil ani s namietanou chýbajúcou právomocou rozhodcovského súdu, ktorú žalobca namietal v kontexte novelizácie zákona . s účinnosťou od 01.01.2015 a to vzhľadom na prechodné obdobie poskytnuté ZRK ktoré zákon poskytol rozhodcovským súdom na splnenie zákonom požadovaných predpokladov ZRK. 31. Pri posúdení žalobných dôvodov po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní dostatočným spôsobom neuniesol bremeno tvrdenia aj dokazovania a súd nedospel k záveru, že je daný dôvod zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia ZoRK subsumované súdom pod bodom uvedeného ustanoveniam, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že rozhodcovské konanie prebehlo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že rozhodcovské konanie v dôsledku, že rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy predstavuje takú procesnú vadu, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a tým by došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania. 32. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne pojednávanie , hoci tak urobiť mal, a nezaoberal sa dôkazmi predloženými žalobcom súd konštatuje, že žalobca súdu nepreukázal, ktorými konkrétnymi dôkazmi sa rozhodcovský súd nezaoberal. Súd nemal za preukázané, žeby žalobca v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného alebo druhá strana v konaní vzniesol požiadavku ústneho rozhodcovského konania. Takáto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho zmluvného dojednania alebo zákonnej úpravy. Podľa ustanovenia ZRK ods. 1 ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. Žalobca sa odvolal na znenie rokovacieho poriadku Bratislavského rozhodcovského súdu podľa ktorého konanie je spravidla písomné, ústne pojednávanie nariadi rozhodca alebo predseda senátu len ak je to potrebné pre riadne

zistenie skutkového stavu a vydanie rozhodnutia vo veci. Samotné meritórne rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmavania v tomto konaní a preto nie je možné zasahovať do samotnej podstaty meritórneho rozhodovania rozhodcovského súdu a ním vysporiadania sa s potrebou nariadenia ústneho pojednávania. Z rovnakého dôvodu sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu o porušení zásad materiálnej pravdy pri hodnotené dôkazov. Samotné meritórne rozhodnutie a jeho dôvody nemôžu byť predmetom preskúmavania v tomto konaní. 33. Pokiaľ žalobca tvrdil, že malo dôjsť k porušeniu rovnosti účastníkov. Uviedol, že rozhodcovský súd sa mal oprieť pri rozhodovaní iba o dôkazy predložené žalovaným, bez toho aby sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu. Súd dospel k záveru, že samotná skutočnosť že rozhodcovský súd rozhodol v prospech žalovaného, teda že dal za pravdu jeho tvrdeniam a dôkazom, nemôže sama o sebe znamenať porušenie rovnosti účastníkov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa súd nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobcom týkajúcimi sa záručnej doby, predmetu zmluvy o dielo, omeškaním žalovaného, súd z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že súd sa zaoberal posúdením vykonania diela a následkov a práv s tým súvisiacich. Súd poukazuje na tretí, štvrtý a piaty odsek strany 5 rozhodcovského rozsudku, kde sa súd vysporiadáva s inštitútom riadneho dokončenia diela aj s následkom uplatnených vád. Rozhodcovský súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými argumentami a dôkazmi účastníkov v opačnom prípade ide o procesnú vadu, ktorá môže byť dôvodom zrušenia rozsudku. Súd pritom konštatuje, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôžu predstavovať prostriedok na meritórne preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Súd má za to, že žalobca nepreukázal s ktorým podstatným argumentom sa súd nemal vysporiadať. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že preskúmavanie spôsobu meritórneho vysporiadania sa jednotlivými argumentami nie je predmetom tohto konania. Súdu teda neboli preukázané dôkazy a podstatné argumenty s ktorými sa rozhodcovský súd nemal vysporiadať. 34. O trovách konania rozhodoval sud v zmysle ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalobcovi ktorá mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške 100. O výške trov bude súd rozhodovať samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).