Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-35-2023.pdf
PDF · 148.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zaplatenie 278,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42,50 Eur a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 Eur od 1.5.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.5.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.6.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3,00 Eur od 1.6.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3,00 Eur od 1.7.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.7.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 Eur od 1.8.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.8.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.9.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 Eur od 1.9.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6 Eur od 1.11.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 Eur od 1.11.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6 Eur od 1.12.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 Eur od 1.12.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.4.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy istiny vo výške 42,50 Eur a úrokmi z omeškania spolu s nasledovnými úrokmi z omeškania: úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 Eur od 1.5.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.5.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.6.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3,00 Eur od 1.6.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3,00 Eur od 1.7.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.7.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 Eur od 1.8.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.8.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1,50 Eur od 1.9.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 Eur od 1.9.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6 Eur od 1.11.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 Eur od 1.11.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6 Eur od 1.12.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 Eur od 1.12.2020 do zaplatenia. Ďalej žiadal priznať zmluvnú pokutu 235,80 Eur a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ust. § 44 z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby, ako aj prenechal do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby a cenu nájmu. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas, ako aj prenechal do nájmu žalovaným vybrané zariadenia. Na cenu dodaných služieb a cenu nájmu zariadení v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému:
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.04.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.04.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.05.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.05.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.06.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.06.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.07.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.07.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.08.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.08.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.10.2020 vo výške 6,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky 7/8 - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.10.2020 vo výške 4,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.11.2020 vo výške 6,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.11.2020 vo výške 4,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Ďalej uviedol, že poplatky a pokuta za porušenie záväzku viazanosti účtované žalovanému nie sú predmetom žaloby. Žalobca si v tomto spore voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu nevrátenia zariadení prenechaných žalovanému do nájmu, vyúčtovaný vo faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.10.2020 na sumu 235,80 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému
riadne a včas poskytol a sprístupnil, ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané zariadenia, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby, cenu nájmu a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. ako aj prenechal žalovanému do nájmu ním vybrané zariadenia, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby, cenu nájmu a pokuty vyúčtované za nevrátené zariadenia neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 01.03.2022 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby, z titulu nezaplatenej ceny nájmu zariadení a z titulu nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby, titulom nezaplatenej ceny nájmu zariadení a titulom nezaplatených pokút za nevrátené zariadenia vo výške 278,30 Eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 23.5.2023 pod sp. zn. 16Up/792/2023 platobný rozkaz podľa návrhu žalobcu, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto bol ex offo zrušený a vec po súhlase žalobcu postúpená Okresnému súdu Bardejov.
4. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu, pričom k tejto sa nevyjadril.
5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 278,30 Eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. februára 2024.
8. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb, súhlasom so spracovaním osobných údajov, jednotlivými faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok, cenníkom pre poskytovanie verejných služieb, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, výzvou na zaplatenie pohľadávky, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podacím hárkom, oznámením o postúpení pohľadávky a ďalším obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby, ako aj prenechal do nájmu žalovanému ním vybrané zariadenia, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby a cenu nájmu. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby vyššie uvedenými faktúrami.
10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vyhotovenou dňa XX.X.XXXX splatnou dňa 31.10.2020 spoločnosť DIGI SLOVAKIA vyúčtovala žalovanému aktivačný poplatok vo výške 30 Eur, doplatok E. F. 6 eur, Doplatok G. 4 eur, ďalej pokuty za nevrátenie zariadení: „Pokuta - nevrátenie H. I.“ (počet 2) 6 Eur, „Pokutu -
nevrátenie diaľkového ovládača“ (počet 2) 20 Eur, „Pokuta - nevrátenie Koncového zariadenia“ (počet 1) 50 Eur, Pokuta - nevrátenie Koncového zariadenia PVR“ (počet 1) 100 Eur, „Pokuta - nevrátenie Smart karty“ (počet 2) 39,80 Eur, „Pokuta - nevrátenie Zdrojového kábla“ (počet 2) 20 Eur. Ďalej tiež pokutu „Pokuta - porušenie záväzku viazanosti“ (počet 1) vo výške 50 Eur a základnú inštaláciu technikom 50 Eur. Z týchto súm si žalobca uplatnil nárok vo výške 235,80 Eur (viď tiež rozpis dlžnej sumy na čl. 49 spisu).
11. Z listiny označenej ako „Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ datovanej dňom XX.X.XXXX vyplýva, že spoločnosť DIGI SLOVAKIA touto listinou prejavila vôľu od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu nezaplatenia za služby žalovaným ani do 60 dní po dni splatnosti odstúpiť s účinnosťou od 31.8.2020. V listine konštatuje výšku záväzku žalovaného 116,90 Eur. Žalovaného upozorňuje na povinnosť do 15 dní odo dňa ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť technické zariadenia spoločnosti na predajné miesto a na nárok spoločnosti na zmluvné pokuty za nevrátenie zariadení vo výške tak, ako ich v listine špecifikuje. Žalovaného tiež upozorňuje na oprávnenie spoločnosti v prípade nepretržitého viac ako 90 dní trvajúceho omeškania so splnením uvedeného peňažného záväzku postúpiť podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. pohľadávku inej osobe bez súhlasu žalovaného.
12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane jej prílohy č. 1 vyplýva, že dňa X.X.XXXX spoločnosť DIGI SLOVAKIA ako postupca na jednej strane uzavrela so žalobcom ako postupníkom na strane druhej zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bola aj pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 42,50 Eur a poplatkov 235,80 Eur.
13. Z listiny „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 21.3.2022 vyplýva, že týmto listom spoločnosť DIGI SLOVAKIA oznamuje žalovanému, že pohľadávku voči nemu v celkovej výške 632,70 Eur zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2022 postúpila na žalobcu a že od okamihu doručenia tohto listu je možné záväzok splniť výlučne postupníkovi.
14. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je typom zmluvy upraveným v Obchodnom, ani Občianskom zákonníku. Tento typ zmluvy upravuje osobitný zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Súd pri posúdení nárokov žalobcu vychádzal z ustanovení tohto osobitného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a subsidiárne aj zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa, keďže má za to, že zmluvou o poskytovaní verejných služieb v danej veci bol medzi zmluvnými stranami založený spotrebiteľský vzťah.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
16. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
17. Podľa § 44 ods. 3, 4, 5, 6 zákona o elektronických komunikáciách podrobnosti o požiadavkách týkajúcich sa obsahu, formy a spôsobu podania a monitorovania informácií podľa osobitného predpisu39c) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu obsahovej služby39b) uzatvorené medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
18. Podľa § 44 ods. 11 zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
19. Podľa § 44 ods. 15 zákona o elektronických komunikáciách odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
20. Podľa § 43 ods.1 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo: a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
21 Podľa § 4 ods. 12, 13 zákona o elektronických komunikáciách Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.20) Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
22. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
23. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
24. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
25. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. (§ 526 ods.2 Občianskeho zákonníka).
26. Podľa § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
30. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 54 ods. 1 - 3 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
32. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
34. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok, bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj to, že žalovanému boli poskytované príslušné služby. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanému poskytovaný a aktivovaný dohodnutý program služieb, za ktoré bol žalovaný povinný platiť dohodnuté ceny služieb v zmysle vystavených vyššie uvedených faktúr. K žalobe ako takej sa žalovaný nevyjadril.
38. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
39. Pohľadávka predchodcu žalobcu bola postúpená na súčasného žalobcu, ktorý sa tak stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované, pričom toto postúpenie žalovaný nerozporoval.
40. Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko žalovaný spolu so žalobou predložené faktúry neuhradil ani do 60 dní po dni ich splatnosti, postupca v súlade s § 44 ods. 11 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb od zmluvy s účinnosťou k 31.8.2020 odstúpil. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca spolu so žalobou predložil listinu datovanú dňom XX.X.XXXX. Vychádzajúc z obsahu tejto listiny listina nepochybne obsahuje prejav vôle spoločnosti DIGI SLOVAKIA od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.X.XXXX odstúpiť, a to z dôvodu tvrdeného žalobcom.
41. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
42. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
43. Z predložených dôkazov žalobcu má súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 42,50 Eur vyhovel , a to vo:
- faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.04.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.04.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.05.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.05.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.06.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.06.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.07.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.07.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.08.2020 vo výške 3,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.08.2020 vo výške 1,50 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.10.2020 vo výške 6,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 31.10.2020 vo výške 4,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.11.2020 vo výške 6,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúre č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.11.2020 vo výške 4,00 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný dodanie uvedených služieb nerozporoval.
44. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ zároveň aj na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých vyššie uvedených súm faktúr nasledujúcim dňom po ich splatnosti do zaplatenia.
45. Výška úroku z omeškania je určená podľa dňa vzniku predmetného záväzkového vzťahu (po 01.02.2013) a podľa prvého dňa omeškania, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry.
46. Žalobca si v konaní ďalej uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 235,80 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 31.10.2020, a to pokuty za nevrátenie zariadení: „Pokuta - nevrátenie H. I.“ (počet 2) 6 Eur, „Pokutu - nevrátenie diaľkového ovládača“ (počet 2) 20 Eur, „Pokuta - nevrátenie Koncového zariadenia“ (počet 1) 50 Eur, Pokuta - nevrátenie Koncového zariadenia PVR“ (počet 1) 100 Eur, „Pokuta
- nevrátenie Smart karty“ (počet 2) 39,80 Eur, „Pokuta - nevrátenie Zdrojového kábla“ (počet 2) 20 Eur.
47. Podľa ustanovenia § 544 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
48. Podľa ustanovenia § 545 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
49. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
50. Čo sa týka vyúčtovaných zmluvných pokút, súd považoval žalobu v tejto časti, celkovo vo výške 235,80 Eur s príslušenstvom, za nedôvodnú. Vyúčtovanie zmluvných pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení v celkovej výške 235,80 Eur má mať svoj základ v zmluvných dojednaniach obsiahnutých v bode 2) zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorý uvádza pokuty nasledovne: Za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každého z nasledujúcich zariadení zo strany účastníka, pokiaľ bolo niektoré z týchto zariadení účastníkovi na základe tejto Zmluvy poskytnuté, vzniká podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty v nasledujúcej výške: (i) 50,- Eur za každé zariadenie koncové
zariadenie (HD STB alebo CA modul) alebo 100,- Eur za každé koncové zariadenie PVR, (ii) 19,90 Eur za každú Smart Kartu, (iii) 10,- Eur za každý zdrojový kábel, resp. adaptér, (iv) 10,- Eur za každý diaľkový ovládač, (v) 3,- Eur za každý Scart/HDMI kábel. Za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre vzniká podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty vo výške 3,- Eur.
51. Predmetné pokuty sú dojednané pre prípad straty, nevrátenia alebo poškodenia každého zariadenia
- koncového zariadenia (HD STB alebo CA modul) alebo koncového zariadenia PVR, Smart Karty, zdrojového kábla, resp. adaptéra a diaľkového ovládača, cart/HDMI kábla zo strany účastníka. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyhotovenej dňa 23.9.2020 splatnej dňa 31.10.2020 vyplýva, že predmetné zmluvné pokuty boli účtované z dôvodu nevrátenia jednotlivých zariadení.
52. Zmluvná pokuta predstavuje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického. 53. Za nepochybné súd považuje, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).
54. Podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.
55. Súd zmluvnú pokutu za nevrátenie koncových zariadení považuje za neprijateľnú, a tým aj za neplatnú, pretože žalovaný síce má povinnosť vrátiť predmet nájmu (koncové zariadenia) a pre prípade, že ich nevráti bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu, a to v stanovenej výške, avšak sa tak deje bez verifikovania ceny a bez ohľadu na dĺžku doby ich používania. (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/19/2022 zo dňa 22.11.2022) Súd poukazuje na to, že vlastník veci má dostatočné právne prostriedky na dosiahnutie svojej ochrany garantované v ustanovení § 126 ods. 1, § 682 Občianskeho zákonníka. Vlastník je oprávnený domáhať sa vrátenia prenajatej veci v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Dokonca sa vlastníckemu právu poskytuje ochrana v prípade naplnení znakov skutkových podstát trestných činov aj Trestným zákonom. Žalobca ani netvrdil, že by prioritnú formu ochrany vlastníckeho práva postupujúc podľa § 126 OZ využil. Ak teda prednostne už vopred volí dojednanie o zmluvnej pokute postihujúcej zákazníka, to iné nemôže navodzovať, len to, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník aj vec držať a nakladať s ňou, ale že automaticky bez ohľadu na hodnotu veci má záujem získať náhradu za takúto vec prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty. Takýto spôsob naoktrojovania zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, pretože na spotrebiteľa prenáša úhradu celej ceny zariadenia, ktorá nie je riadnym spôsobom verifikovaná.
56. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).
57. Právny predchodca žalobcu ako vlastník veci sa teda môže domáhať ochrany svojho vlastníctva
- vrátenia veci podľa § 126 ods. 1 a § 682 Občianskeho zákonníka. Dojednanie zmluvných pokút pre prípad nevrátenia zariadení síce je prípustným nástrojom pre posilnenie práv vlastníka prenajímanej veci, avšak vzhľadom na zachovanie práva vlastníka k prenajímaným veciam, ktorých hodnota by mala byť nanajvýš vo výške zmluvných pokút, súd považoval predmetné zmluvné dojednanie o zmluvných pokutách za nevrátenie zariadení za nesúladné s dobrými mravmi a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné pokuty v stanovených výškach súd považoval za neprimerané, nakoľko nie je možné verifikovať ich adekvátnosť k hodnote prenajímaných zariadení, a to predovšetkým s ohľadom na hodnotu prenajímaných zariadení po uplynutí určitej doby ich používania. V danom prípade dojednanie predmetných zmluvných pokút za nevrátenie zariadení skôr navodzuje dojem, že skutočným záujmom právneho predchodcu žalobcu nie je opätovne získať držbu nad prenajímanými vecami, ale instantne získať náhradu za prenajímanú vec cestou zmluvnej pokuty, pričom je však potrebné opätovne zdôrazniť, že vyúčtovaním zmluvnej pokuty sa na spotrebiteľa neprenáša vlastníctvo k prenajímanej veci. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca sa tak napriek vyúčtovaniu zmluvných pokút mohli/ môžu ďalej domáhať aj vrátenia vecí, keďže žalovaný sa nestal vlastníkom predmetných zariadení. Vo svetle uvedených záverov súd považoval zmluvné dojednania o zmluvných pokutách za nevrátenie jednotlivých zariadení s poukazom na § 53 ods. 5 OZ za neplatné zmluvné dojednanie.
58. V predmetnej veci súd považuje za neprijateľný samotný spôsob dojednania zmluvnej pokuty, kedy dodávateľovi umožňuje domáhať sa zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia zariadenia, ktoré je vo vlastníctve dodávateľa, bez toho, aby bolo verifikované, či táto cena - zmluvná pokuta skutočne zodpovedá cene predmetného zariadenia a jeho následnému opotrebeniu a v konečnom dôsledku nejde ani o predaj, keďže z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by žalovaný mal nadobudnúť vlastnícke právo k týmto zariadeniam. Takúto konštrukciu zmluvnej pokuty, ktorá je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi nemožno akceptovať. Je potrebné uviesť, že žalovaný sa nestal vlastníkom koncových zariadení, a teda vlastník má právo kedykoľvek žiadať o vrátenie týchto zariadení, a aj z tohto dôvodu súd má za to, že by zaplatenie pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení spolu v sume 235,80 Eur a súčasne ponechanie možnosti žalobcu, príp. jeho právneho predchodcu kedykoľvek žiadať o ich vrátenie, bolo neprimerané a nespravodlivé. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“ Aj vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 235,80 Eur s príslušenstvom. Na podporu rozhodnutia súd odkazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove (rozsudok sp. zn. 1Co/24/2015 zo dňa 23.2.2015).
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s §§ 255 ods. 1, 2 CSP, spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnejšiemu v konaní, keďže žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 42,50 Eur a zamietnutá bola v časti o zaplatenie 235,80 Eur, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu tieto nevyplývajú. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a tiež článok 4 CSP a princíp analógie iuris. Žalovanému by ako úspešnému v spore teda patril nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil ani zo spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto v súlade s uvedenými princípmi súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.