Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov v 1/ rade M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., v 2/ rade E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX P., v 3/ rade M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., v 4/ rade E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P. a v 5/ rade M. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX P., žalobcovia v X/, X/, 4/ a 5/ rade právne zastúpený V. & partners advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanému E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. XXXX, zastúpený JUDr. Petrom Jakubíkom, advokátom so sídlom Michalovce, Štefánikova 76, IČO: 42 248 744, o popretie dedičského práva iného dediča s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 09.10.2018 č.k. - 178 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému voči žalobcom sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhali popretia dedičského práva žalovaného v dedičskom konaní po neb. I. G.. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade mala pochybnosti o tom, že neb. poručiteľ bol biologickým otcom žalovaného, preto žalovanému nevznikol nárok na dedičský podiel. Navrhli vykonanie krvnej skúšky žalovaného.

3. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcov a uviedol, že neb. I. G. bol jeho otcom zapísaným v jeho rodnom liste. Poukázal na to, že rozsudkom bol poručiteľ zaviazaný prispievať na výživu žalovaného a túto svoju povinnosť riadne aj plnil. Matka žalovaného bola prvou manželkou poručiteľa a sám poručiteľ nikdy nevzniesol námietky voči otcovstvu k žalovanému. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.8.2016 (č.l.3) vo veci prejednania dedičstva po neb. I. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, súd zistil, že žalobcovia a žalovaný sú jeho dedičmi s podielom X/X k celku. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa v 1/ rade M. G. st. vyhlásila, že počas manželstva, ale aj pred manželstvom poručiteľ tvrdil, že bol podvedený zo strany matky E. G., a že on nie je jeho biologickým otcom a ani si ho neosvojil. Z toho dôvodu žalobcovia vyhlásili, že popierajú E. G. ako dediča po I. G..

5. Z rodného listu žalovaného (č.l. 16) súd zistil, že otcom žalovaného je zapísaný I. G., nar. XX.X.XXXX.

6. Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave sp. zn. (č.l. 24) súd zistil, že v konaní o rozvod manželstva I. G. a W. G. bol žalovaný na čas po rozvode manželstva zverený do výchovy matky a otec I. G. bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu žalovaného sumou 300,- Kčs. Toto manželstvo bolo uzavreté dňa 25.11.1967 a dňa 18.4.1968 sa z tohto manželstva narodil syn E..

7. Súd vec právne posúdil podľa ust. článku 6 ods. 1, článku 8 , , , , , , a C.m.p. a dospel k nasledovným záverom.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že neb. poručiteľ I. G. bol v rodnom liste zapísaným otcom žalovaného.

9. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.

10. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že žalovaný nie je biologickým synom poručiteľa, a že by teda nemal byť jeho dedičom. Žiaden z vykonaných dôkazov neprisvedčil tvrdeniam žalobcov. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

11. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani nepredloženie prípadných dôkazov zo strany žalovaného, nakoľko právo mlčať a právo neprispievať k vlastnému obvineniu sú všeobecne uznávanými medzinárodnými štandardmi, atribútmi pojmu spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 dohovoru (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17). Žalovaný tak nie je povinný produkovať dôkazy proti sebe, a to bez možnosti vzniku rizika jeho procesného neúspechu. Preto má súd za to, že nie je možné od neho vyžadovať vykonanie krvnej skúšky.

12. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust.

14. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

15. Ďalej poukázali na to, že v konaní sa domáhali vyriešenia predbežnej otázky spočívajúcej v otcovstve poručiteľa vo vzťahu k žalovanému. Žalobcovia s poukazom na skutočnosti (vyjadrenia samotného žalovaného a žalobkyne 1/, ako aj správanie poručiteľa za jeho života, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaného nepovažoval za svojho syna), žiadali oznámiť, resp. zistiť zo zdravotnej dokumentácie žalovaného krvnú skupinu žalovaného a taktiež navrhovali, aby sa žalovaný podrobil odberu vzoriek DNA, z ktorých by následne bolo možné zistiť, či poručiteľ bol alebo nebol biologickým otcom žalovaného.

16. Súd prvej inštancie však návrh žalobcov na dokazovanie nariadením krvnej skúšky, ako aj analýzu DNA žalovaného zamietol.

17. Žalobcovia zastávajú názor, že už i na základe vyjadrení strán sporu súd mohol a mal predbežne posúdiť otázku otcovstva poručiteľa, keďže samotný žalovaný sa vyjadril, že nevie, kto je jeho otcom a vychádza preto len z údajov uvedených v rodnom liste.

18. Dôkazy navrhnuté žalobcami sú v podstate hlavnými dôkazmi pre popretie otcovstva k žalovanému a pokiaľ samotný žalovaný podrobenie sa krvnej skúške alebo analýze vzoriek DNA odmietol, de facto tým potvrdil skutočnosti vyplývajúce z vyjadrení žalobcov a nimi preukazované - teda, že žalovaný nebol synom poručiteľa.

19. Podľa žalobcov pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie o ich žalobe bolo namieste vysporiadať sa s použitím zákonných prostriedkov s ich tvrdeniami, že poručiteľ nebol otcom žalovaného a to buď výzvou na poskytnutie informácie o jeho krvnej skupine alebo uložením povinnosti podrobiť sa krvnej skúške, prípadne odberu vzoriek DNA na účely ich následnej analýzy. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, hoci len a výlučne niektorým z nich mohol posúdiť predbežnú otázku rozhodujúcu pre konečné rozhodnutie o žalobe.

20. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, hoci len ich vykonaním mohol zistiť skutočnosti rozhodujúce pre odôvodnený záver v danej veci, je podľa názoru žalobcov daný odvolací dôvod v zmysle

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovanému vyplýva jeho dedičské právo z tej skutočnosti, že na rodnom liste je ako otec uvedený poručiteľ I. G.. Táto skutočnosť nebola počas života poručiteľa žiadnym spôsobom spochybnená. Prípadné pochybnosti o svojom otcovstve mal poručiteľ I. G. počas života riešiť žalobou o zapretie otcovstva, čo však neurobil.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.

24. K odvolacím námietkam žalobcov sa žiada uviesť nasledovné.

25. Z obsahu spisu, rodného listu žalovaného (č.l. 16) je zrejmé, že ako otec žalovaného je v ňom uvedený I. G., nar. XX. mája XXXX a ako matka žalovaného W. G., rod. X., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný sa narodil XX.XX.XXXX.

26. Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 14.09.1970 (č.l. 24) je zrejmé, že matka žalovaného W. G. a otec žalovaného I. G. uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

27. Podľa ust. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

28. Podľa komentára k uvedenému zákonnému ustanoveniu (Zákon o rodine, Komentár s judikatúrou, JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.; JUDr. Gabriela Kubíčková, CSc., JUDr. Vlasta Čotová, CSc., Heuréka, Záhradnícka 2, Šamorín, máj 2005. Prvé vydanie.) prvá domnienka, obsiahnutá v tomto ustanovení svedčí manželovi matky a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva (od jeho uzavretia po jeho zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí do 300 dní po jeho zániku.

29. Nie je rozhodujúce, či bolo dieťa splodené počas manželstva alebo nie. Uvedené lehoty plynú objektívne a viažu sa na:

- vznik manželstva - ktorým je podľa § 2 Zákona o rodine moment súhlasného vyhlásenia snúbencov pred matričným úradom alebo orgánom cirkvi, že spolu uzavierajú manželstvo;

- zánik manželstva - ktorým môže byť smrť jedného z manželov, právoplatnosť rozsudku o rozvode, resp. právoplatnosť rozsudku o vyhlásení manželstva za neplatné;

- narodenie dieťaťa.

30. Možno preto uzavrieť, že za deti poručiteľa podľa treba považovať (okrem iného deti, ktorých matka bola v čase pôrodu manželkou poručiteľa).

31. V tejto veci uvedené skutkové zistenie nebolo sporné a tvrdenia žalobkyne, ako aj ňou kladené otázky spojené s navrhnutým dokazovaním, či poručiteľ mohol, či nemohol byť biologickým otcom žalovaného vo vzťahu k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi, sú bez právneho významu.

32. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

33. Zároveň úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. , a a s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).