Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky (matky) A.. X. U., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. P. č. XX, XXX XX I. P., t.č. bytom D. cesta XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Filipkovou, so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, proti manželovi (otcovi) K. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. P. XX, XXX XX I. P., štátny občan ČR, v konaní zastúpený advokátkou Mgr. Katarínou Pastorkovou, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, za účasti maloletej J. U., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pre čas po rozvode o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 186 zo dňa 29. októbra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o určení výživného a v závislom VII. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo manželov rozviedol (I. výrok), na čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (II. výrok), otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 180,- € splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozhodnutia (III. výrok), upravil styk otca s maloletou (IV. výrok), vyslovil, že otec maloletú v stanovený deň a hodinu prevezme v mieste bydliska a v stanovený deň a hodinu maloletú odovzdá matke v mieste bydliska (V. výrok), matke uložil povinnosť maloletú k styku riadne pripraviť a odovzdať otcovi (VI. výrok), žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (VII. výrok). 1.1 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo manželov si neplní svoj účel v zmysle ustanovení o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), je hlboko a trvalo rozvrátené, a z toho dôvodu manželstvo rozviedol. V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode v súlade s dohodou účastníkov konania zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Výživné určil otcovi maloletej v sume 180,- € mesačne, pričom vychádzal z oprávnených potrieb maloletej, ako aj zo schopností a možností otca. Do úvahy zobral aj skutočnosť, že otec maloletej založil v prospech maloletej sporenie v L. - detský účet S., na ktorý prispieva rôznymi čiastkami. Súd prvej inštancie skonštatoval, že maloletá navštevuje materskú školu v Obci D. a má bežné výdavky spojené s jej návštevou a podujatiami. Jediný výdavok presahujúci bežný rámec je výdavok v súvislosti s plávaním, ktorý otec maloletej nenamietal. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky dieťaťa, sú to výdavky v súvislosti so stravou, hygienou, ošatením, pričom na jednorazových väčších výdavkoch sa bude otec maloletej podľa vlastných slov podieľať. V konaní

pred súdom prvej inštancie obaja rodičia potvrdili, že otec má s maloletou pekný vzťah, stretávajú sa, maloletá dcéra k nemu rada chodí a v čase, keď je u otca zabezpečuje starostlivosť, výchovu a aj výživu maloletej otec. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že nesúhlas otca s platením vyššieho výživného spočíval len vo výdavkoch, ktoré má v súvislosti so splácaním úveru na spoločné bývanie a výdavkami v súvislosti s obývaním rodinného domu, ktorý spoločne s manželkou nadobudli, pričom ide o výdavky do spoločnej nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí aj matke maloletej, ohľadom ktorej nateraz nie sú účastníci konania vysporiadaný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že výživné na maloleté deti má prednosť pred akýmkoľvek plnením rodiča v zmysle ustanovenia a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ako napríklad výdavky v súvislosti s telefónom, dopravou a pod. Okrem toho dieťa sa má podieľať na životnej úrovni oboch rodičov tak, aby táto bola zachovaná. 1.2 Pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia (ďalej aj „C. m. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v III. výroku (o určení výživného na maloletú) podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa C. m. p. a a (ďalej aj ““), t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec maloletej sa nestotožnil s určením výživného na maloletú v sume 180,- € mesačne. Zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry súdov mesačné výživné, ktoré je spotrebnou dávkou, by nemalo byť vo výške vyššej než sú preukázané náklady na maloleté dieťa a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Určená výška výživného na maloletú je neprimerane vysoká najmä vzhľadom na nízky vek maloletej, ktorá mala v čase rozhodovania súdu tri roky. Matka má v súčasnosti na maloletú len bežné výdavky, maloletá je zdravá a mimoriadne výdavky matka nepreukázala. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z príjmu otca, nakoľko rodičia maloletej majú porovnateľný príjem (matka 1 090,- € mesačne) a otec 1 200,- € mesačne. Miera odôvodnených potrieb v predmetnom prípade nie je v súčasnosti taká vysoká, ako bude v budúcnosti, keď maloletá začne študovať a pripravovať sa na svoje budúce povolanie a preto je potrebné ponechať priestor aj na budúcu možnú úpravu výživného. Aj napriek matkou uvádzanému tvrdeniu o priaznivom zdravotnom stave maloletej, súd pri určení výšky výživného na maloletú prihliadol na výdavok - sirup na imunitu značky E. od spoločnosti O. S., s.r.o., za ktorý uhrádza mesačne sumu 46,- €, ktorého užívanie nie je viazané na lekársky predpis ani nebolo nariadené žiadnym lekárom. Prevenciu pred ochorením možno dosiahnuť aj prostredníctvom cenovo dostupnejších produktov, ktorých ceny sa pohybujú približne do 10,- € za jedno balenie. Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil pri určení výšky výživného matkou uvádzané nepravidelné výdavky ako napr. ZRPŠ (20,- €), matrac (15,- €), hygienické potreby (12,- €), ktoré matka uhrádza len 1 x ročne na začiatku školského roka. Za neprimerane vysoký považuje výdavok na ošatenie maloletej vo výške 90,- € mesačne. Z doložených blokov je pritom zrejmé, že išlo o nákupy sezónneho charakteru a nie o pravidelný mesačný výdavok. Otec maloletej má za to, že súd prvej inštancie pochybil aj v časti zohľadnenia matkou uvádzaných výdavkov na bývanie, keď ako dôkaz preukazujúci výšku výdavkov na bývanie akceptoval vyhlásenie rodičov matky, z ktorého vyplýva, že matka svojim rodičom údajne prispieva mesačne sumou 300,- € v hotovosti, pričom skutočné odovzdanie týchto finančných prostriedkov nie je možné nijako overiť. Podľa názoru otca maloletej je neprimerane vysoká aj suma za stravu vo výške 300,- € mesačne, nakoľko maloletá má zabezpečenú stravu v materskej škole, za ktorú matka hradí mesačne 26,67 €. Otec maloletej opätovne poukázal na svoje pravidelné mesačné výdavky, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho skutočné výdavky ani skutočné výdavky na maloletú. Zamestnanie otca, ktorý pracuje na pozícii vedúceho pobočky je spojené s vynaložením zvýšených nákladov na ošatenie, nakoľko tento musí nosiť v práci prevažne obleky. Od doby kedy matka maloletej opustila spoločnú domácnosť uhrádza otec maloletej sám všetky náklady na bývanie, údržbu domu, poistenie domu, daň z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie podľa neho pochybil, keď nezohľadnil jeho výdavky na splátky úverov ako spoločného záväzku manželov. Mesačná splátka za hypotekárny úver činí 104, 37 €, za splátkový úver 220,85 € a spotrebiteľský úver 180,82 €, t.j. spolu spláca 506,04 € mesačne. Predmetný výdavok vznikol za trvania manželstva, keď manželia žili v spoločnej domácnosti a povinnosť splácať uvedené výdavky trvá dodnes. S tvrdením súdu prvej inštancie, že v budúcnosti dôjde k vyporiadaniu bezpodielového vlastníctva manželov, kedy bude priestor na vyporiadanie aj spoločných záväzkov manželov sa nestotožnil, pretože konanie o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie

je v súčasnosti ani začaté a je nemysliteľné, aby po celú dobu ako k vyporiadaniu BSM dôjde, sám uhrádzal spoločné záväzky manželov, resp. aby súd prvej inštancie túto skutočnosť nezohľadnil pri určení výšky výživného. Na podporu svojej argumentácie poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.12CoP/60/2018 - 573 zo dňa 29. 03. 2019. 2.1 Vzhľadom na vyššie uvedené otec maloletej navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150,- € splatnou vždy do 15 . dňa v mesiace k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Matka maloletej vo vyjadrení zo dňa 10. 01. 2020 k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie podľa jej názoru dostatočne zistil skutkový stav a na jeho základe dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam. Výdavky na maloletú súdu prvej inštancie preukázala predložením relevantných dokladov osvedčujúcich pravidelné mesačné náklady na výchovu a výživu maloletej, ako aj nepravidelné náklady spojené so starostlivosťou o maloletú. Z predložených dôkazov je zrejmé, že tieto sú odôvodnené veku a potrebám maloletej v súlade s ustanovením . Poukázala na to, že pre určenie vyživovacej povinnosti sú dané zákonné kritériá spočívajúce jednak vo veku a odôvodnených potrebách dieťaťa a v druhom rade v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného rodiča. Argumentácia otca, že by bolo potrebné výšku výživného znížiť, pretože maloletá začne v budúcnosti navštevovať školu a miera jej odôvodnených potrieb bude pravdepodobne vyššia, nemá oporu v súčasnej právnej úprave . Pri určovaní výšky výživného je v zmysle ustanovenia v spojení s C. m. p. pre súd rozhodujúci stav v čase rozsudku vo veci samej. Čo sa týka sirupu na imunitu značky E. od spoločnosti O. S., s.r.o. uvádza, že s týmto konkrétnym sirupom má dlhodobo pozitívne skúsenosti a maloletá ho užíva bez kontraindikácií. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že súd nesprávne zohľadnil pri určení výšky výživného ňou uvádzané výdavky, ktoré nie sú pravidelného charakteru uvádza, že predmetom určenia výživného na maloleté dieťa nie je len posudzovanie pravidelných výdavkov, ale aj nepravidelných výdavkov. Náklady na maloleté dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré sú potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. K námietkam otca ohľadom výdavkov na bývanie uvádza, že z predloženého potvrdenia vystaveného I. B. a W. B. je zrejmé, že na bývanie prispieva sumou 150,- € mesačne a nie 300,- € mesačne ako uvádza otec maloletej. Nesúhlasí ani s tvrdeniami otca, že výdavok v priemernej výške 300,- € mesačne na potreby stravovania 2 osôb je neprimerane vysoký. Sám otec maloletej v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že za stravu uhrádza sumu 250,- € mesačne. K odvolacím námietkam otca maloletej, že mu výdavky súvisiace s jeho životnými a bytovými potrebami vrátané splátok úverov, ktoré boli spotrebované manželmi počas trvania manželstva výrazne ovplyvňujú jeho schopnosť platiť výživné, poukazuje na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa má prednosť v zmysle ustanovenia pred akýmkoľvek plnením rodiča a dieťa má v prvom rade právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Pri príjme otca, ktorého preukázaná priemerná výška za posledných 12 mesiacov činí 1 250,04 € netto nemožno považovať určené výživné pre maloletú vo výške 180,- € mesačne za neprimerané v porovnaní s preukázaným príjmom. Aj po zaplatení výživného otcovi maloletej zostanú finančné prostriedky na úhradu životných potrieb a úhradu splátok úverov. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku ako vecne správny potvrdil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 08. 01. 2020 k odvolaniu otca uviedol, že v prípade ak bude mať odvolací súd za preukázané, že výška určeného výživného nie je stanovená primerane odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, odporúča výšku výživného znovu prehodnotiť a stanoviť výšku výživného zodpovedajúcu primerane odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa po zohľadnení, že podľa C. m. p. nie je v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode viazaný rozsahom odvolania a podľa C. m. p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (VII. výrok) podľa a ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolanie otca maloletej nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na určenie výživného na maloletú zo strany otca v sume určenej súdom prvej inštancie. Odvolacie námietky otca ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C. m. p.).

8. Podľa ustanovenia a je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa ustanovenia prvá veta pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom správne zohľadnil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci. Podľa zisteného skutkového stavu veci pochádza maloletá z rozvedeného manželstva rodičov, na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a preto súd prvej inštancie správne rozhodoval o vyživovacej povinnosti zo strany otca. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletej stále trvá, pretože táto vzhľadom na svoj vek nie je schopná sama sa živiť a nemá vlastný príjem. Matka ani otec nemajú okrem maloletej žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odôvodnené potreby, ktoré súd zohľadňuje pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu. Maloletá J. D. navštevujúca materskú školu má výdavky zhruba v sume 256,- € mesačne. Za opodstatnené výdavky na maloletú považoval odvolací súd výdavky na stravu vo výške 100,- € mesačne (odvolací súd sa stotožnil s tvrdením otca maloletej, že strava v sume 300,- € mesačne na dve osoby, t. j. 150,- € mesačne na maloletú, navyše keď táto má stravu zabezpečenú v materskej škole sa javí ako príliš vysoká), na bývanie v sume 75,- € mesačne (pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že nie je správne tvrdenie otca v odvolaní, že matka maloletej dokladuje prispievanie na domácnosť rodičom sumou vo výške 300,- €, z doloženého potvrdenia rodičov matky je zrejmé, že ide o sumu vo výške 150,- € mesačne), na stravu v materskej škôlke približne 27,- € mesačne, príspevok na škôlku v sume 13,- € mesačne, na angličtinu vo výške 4,- € mesačne, na hygienu 15,- € mesačne, na aktivity organizované škôlkou 9,- € mesačne, na dvojmesačný kurz plávania, ktorý po prepočte najprv na ročný a následne mesačný výdavok vychádza 9,16 € mesačne a ročné výdavky na škôlku, ktoré po prerátaní na mesiac vychádzajú 3,90 € mesačne. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že uvedenú sumu nie je možné vyčísliť pevne, pretože nie všetky výdavky sa pravidelne opakujú a

viaceré sú nepravidelné a nepredvídateľné. Je však potrebné prihliadať aj na nepravidelné výdavky ako sú napríklad ošetrenie u zubára alebo nákup sezónneho oblečenia (odvolací súd nepovažuje sumu 90,- € na nákup oblečenia pre maloletú za adekvátny mesačný výdavok), ktoré v uvedenej sume zahrnuté nie sú. 10.1 Matka maloletej má príjem zo zamestnania v čistom v priemere v sume 1 049,41 € mesačne + 136,38 € v čistom mesačne (na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Otec má príjem zo zamestnania v priemere 1 250,04 € mesačne. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. S poukazom na to odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti matky maloletej s poukazom na vek maloletej (pod osobnou starostlivosťou sa nerozumie iba príprava stravy, pranie bielizne a iné činnosti zabezpečujúce uspokojovanie telesných potrieb maloletej, ale aj nákup potravín, liekov, hygienických potrieb, odvoz dieťaťa k lekárovi, na kultúrne a športové podujatia, s čím má matka nielen výdavky, ale stráca aj osobný čas, ktorý by mohla venovať napr. aj práci za účelom zvýšenia príjmu) a jej podiel na výživnom v porovnaní s podielom otca, nakoľko matka si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dobrovoľne, poskytuje maloletej každodennú osobnú starostlivosť a týmto spôsobom v rozhodnom rozsahu plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. Vzhľadom na každodennú starostlivosť matky je dôvodná výška výživného určená otcovi, ktorý má dostatočný príjem na pokrytie svojich uvádzaných výdavkov ako aj výdavkov maloletej. Pokiaľ otec maloletej zdôrazňuje výšku príjmov matky, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie neurčil výživné na maloletú sumou 180,- € mesačne s odôvodnením, že by matka nemala prostriedky na výchovu a výživu maloletej, ale že takéto výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca maloletej, na ktorého životnej úrovni má maloletá podľa právo sa podieľať. 10.2 Pokiaľ otec maloletej poukazuje na splácanie troch úverov, ku ktorým sa zaviazali spolu s matkou maloletej za trvania manželstva a spláca ich momentálne len on sám, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, že predmetné úvery sú spojené s majetkom bývalých manželov, ktorý bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a splácanie týchto úverov, tým ktorým z bývalých manželov sa pri vysporiadaní zohľadní. Pokiaľ otec maloletej namieta, že je nemysliteľné, aby on sám po celú dobu ako k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôjde uhrádzal spoločné záväzky manželov odvolací súd konštatuje, že otcovi maloletej nič nebráni v tom, aby sa s matkou maloletej dohodol na spoločnom splácaní úverov, resp. aby si ich splácanie rozdelili. Neschopnosť dohody medzi otcom a matkou nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu pri určení vyživovacej povinnosti otca, ktoré musí zohľadňovať najlepší záujem maloletej. v vylučuje započítanie vzájomných pohľadávok pri výživnom na maloleté dieťa (v zmysle tohto ustanovenia teda pri výške výživného nie je možné zohľadniť, že otec platí splátky úveru aj za povinnú matku, ktorá je oprávnená v mene maloletej od otca prijímať aj vymáhať výživné) a pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa sa bude prihliadať iba na to, čo otec zo svojho vyložil na spoločný dlh a nie je možné vziať do úvahy, že pre splácanie spoločného úveru bolo určené výživné na maloleté dieťa v nižšej sume. 10.3 Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za zákonné a spravodlivé. Výška priznaného výživného je primeranú vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, ktoré neboli podstatne zmenené ani v odvolacom konaní. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného (III. výrok) ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie všetky zákonné kritériá pre správne rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca zohľadnil a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver o tom, že majetkové pomery otca dovoľujú určenie výživného vo výške 180,- € mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej.

11. Odvolací súd taktiež ako vecne správny potvrdil v zmysle a aj VII. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, s jeho odôvodnením súdom prvej inštancie sa stotožňuje a v celom rozsahu naň poukazuje.

12. V odvolacom konaní žiaden z účastníkov návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania nepodal, z tohto dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu výrok o náhrade trov konania neobsahuje (§ 57 C. m. p).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ( a C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu ( C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie ( a C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( C.m.p.).