Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-17-2019.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36062235, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanej: L. P., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.O. XXX/XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 14.950,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.09.2018, č.k. 10C/39/2017-196, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná bola vlastníkom, držiteľom a zároveň aj vodičkou motorového vozidla značky F. s EVČ: K.- XXXCM, ktoré bolo účastné dňa 28.08.2014 dopravnej nehody, ktorá bola príslušníkom Okresného dopravného inšpektorátu Martin vyhodnotená ako škodová udalosť, s tým, že pri tejto udalosti malo dôjsť k poškodeniu vojenských vozidiel. K predmetnému osobnému motorovému vozidlu žalovanej nebolo v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca sa preto v tomto konaní domáhal voči žalovanej formou regresného plnenia sumy v celkovej výške 14 950,64 Eur. Žalobca preukazoval svoj nárok odkazom na zápis o nehode, ktorý mal byť bezprostredne po tejto udalosti spísaný jej účastníkmi dňa 28.08.2014, ako i s odkazom na úradný záznam spísaný rtm. U.. U. U., príslušníkom vojenskej polície, tiež zo dňa 28.08.2014, resp. s odkazom na záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti tiež zo dňa 28.08.2014, spísaný príslušníkom okresného riaditeľstva PZ, ODI Martin, V.. E. I.. Žalovaná v konaní spochybnila nárok uplatnený žalobcom, čo do jeho základu, ohľadne preukázania jej zavinenia, keď z prepúšťacej správy neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine bolo preukázané, že bezprostredne po nehode, t.j. dňa 28.08.2014 bola žalovaná u nich hospitalizovaná s diagnózou otrasu mozgu, s tým, že po úraze mala závraty, pocit „na odpadnutie“ a vracanie, pričom do domáceho ošetrenia bola
prepustená 30.08.2014. Súd vyhodnotil opis priebehu šetrenia predmetnej udalosti žalovanou v rámci jej výsluchu za presvedčivý a následne skutočnosti ňou uvádzané podľa názoru súdu korešpondovali aj s výsluchom svedka U.. I., keď žalovaná uvádzala, že od počiatku popierala svoje zavinenie na tejto nehode, čo potvrdil aj U.. I., že účastníci tej dopravnej nehody uvádzali protichodné tvrdenia a ani nebolo jednoznačne zistiteľné, kto zavinil dopravnú nehodu a zrejme aj z toho dôvodu tam bol privolaný znalec a následne sa to uzavrelo s tým, že sa účastníci dohodli na zavinení, konkrétne vo vzťahu k žalovanej. Okresný súd však podpisy žalovanej, a to tak na tlačive záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti, ako i zápise o nehode, ktorými mala žalovaná potvrdiť svoje zavinenie tejto nehody, vyhodnocoval v tej súvislosti, že žalovaná utrpela pri tejto dopravnej nehode otras mozgu, v dôsledku čoho mala bolesti hlavy, trpela závratmi, mala pocit na odpadnutie a zvracanie a za tohto stavu si nemusela uvedomovať všetky súvislosti spojené s podpisom predmetných dokumentov, navyše, keď jej bolo tvrdené príslušníkom polície, že sa tým len osvedčí to, že došlo k predmetnej kolízii, s tým, že následne bude políciou táto nehoda ďalej šetrená. Žalobca pritom nijakým spôsobom nevyvrátil ani tvrdenia žalovanej ohľadne jazdy predmetného vojenského vozidla v protismere, čiže v jazdnom pruhu žalovanej (hoci takúto možnosť pripustil aj svedok U.. U.), keď iba neurčito odkazoval na výsledky šetrenia príslušného Okresného dopravného inšpektorátu Martin, ktorý však práve s poukazom na to, že udalosť vyhodnotil ako škodovú udalosť a nie dopravnú nehodu, nezhotovil z miesta nehody žiadnu fotodokumentáciu, ani nijakým spôsobom nekonkretizoval, akým spôsobom malo byť vyhodnotené a ustálené zavinenie žalovanej na tejto nehode. Súd potom dospel k záveru, že nebol preukázaný základ nároku, keďže podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že za škodu, ktorá mala vzniknúť poškodenému, a za ktorú žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie, zodpovedá žalovaná. V konaní teda nebol preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovanej s odkazom na ust. § 24 ods. 7 v spojení s ust. § 24 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže súd nemal preukázaný základ nároku, podrobnejšie potom nevykonával dokazovanie a nevyhodnocoval listinné dôkazy doložené do súdneho spisu ohľadom výšky uplatneného nároku s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Rozhodnutie oprel o ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 24 ods. 2, ods. 5 prvá veta zákona, ods. 7 veta prvá zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ako úspešnej strane sporu.
3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na zápis o nehode zo dňa 28.08.2014, ktorý spísal žalovaný a pán P. G., ako vodič poškodeného vozidla (typ - P V predmetnom zázname žalovaná a pán P. G. zhodne uviedli, že nehodu zavinil vodič vozidla B, a tento záznam aj vlastnoručne podpísal. Zároveň bola žalovaná ako vinník poistnej udalosti určená na základe vyšetrovania Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin, a to z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko žalovaná porušila povinnosť sa plne venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu na ceste. Zavinené porušenie zákona o cestnej premávke bolo výsledkom vyšetrovania príslušníka dopravného inšpektorátu za súčinnosti privolaného znalca na úseku dopravných nehôd, o čom bol spísaný úradný záznam rtm. U.. U. U., pričom preukázanie tejto skutočnosti žalobca zároveň preukázal predložením záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti spísaným ďalším príslušníkom dopravného inšpektorátu V.. E. I. a podpísaným samotným žalovaným. Preto nie je zrejmé, aké úvahy viedli okresný súd k zamietnutiu žaloby. Poukázal na ust. § 220 ods. 2CSP s tým, že podľa názoru žalobcu okresný súd konal v rozpore s týmto ustanovením a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, resp. nedostatočne uviedol ako vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy a najmä ako vec právne posúdil, vzhľadom na platnosť/neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť uznanie zavinenia zo strany žalovanej v správe o nehode ako aj v zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalobcu. Rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné a absolútne nerešpektujúce skutkový stav veci, čím okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil žalobcovi právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Namietal, že samotný úraz hlavy sám o sebe nevylučuje možnosť uvedomovania si následkov svojho konania.
4. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, zákonné a spravodlivé.
Odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto tvrdenia žalobcu o chýbajúcich úvahách súdu sú irelevantné a neopodstatnené. Žalovanej nie je jasné na akú platnosť, resp. neplatnosť za posúdenie veci v spojení s touto skutočnosťou sa žalobca odvoláva. Žalovaná v konaní predložila lekársku správu z predmetnej dopravnej nehody, z ktorej jednoznačne vyplýva, že v čase po nehode utrpela zranenie - otras mozgu, bližšie jej zdravotný stav je opísaný v predmetnej správe, pričom zo samotného zranenia vyplýva tá skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela takéto zranenie, nie je schopná uvedomovať si skutočnosti, ktoré nastali v čase po nehode. Žalobca nijako nevyvrátil jej tvrdenie ohľadom jej zdravotného stavu, ktorý podložila aj relevantným dôkazom. Okresný súd sa so všetkými písomnosťami predloženými žalobcom vysporiadal dostatočným spôsobom a uviedol to aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj vyložil.
8. Námietka žalobcu, že rozhodnutie nie je odôvodnené, nie je opodstatnená. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Obsahuje nielen úvodnú popisnú časť (čoho sa strany domáhajú, aké dôkazy súd vykonal) ale i spôsob a rozsah, akým sa súd prejednávanou vecou zaoberal a tiež samotné právne posúdenie. Súd sa dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalobcu. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, a pre ktoré žalobu zamietol, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery, obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalobcu, že okresný súd svoje rozhodnutie neodôvodnil, resp. odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom druhej inštancie.
9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalobcom v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa žalobca domáhal.
10. Závery okresného súdu o tom, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v predmetnom konaní sú založené na preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom posúdení danej veci.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadal už s námietkami žalobcu uvedenými aj v predmetnom odvolaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že vo vzťahu k zavineniu dopravnej nehody zo strany žalovanej predložil okresnému súdu listinné dôkazy a z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, aké úvahy viedli okresný súd k zamietnutiu žaloby, uvedená námietka nie je dôvodná. Okresný súd jasne, zrozumiteľné a presvedčivým spôsobom v odôvodnení uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil a prečo žalobu zamietol. Odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. V konaní žalovaná preukázala, hodnoverným listinným dôkazom - lekárskymi správami z Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou zo dňa dňa 28.08.2014 bola hospitalizovaná s diagnózou „otras mozgu“ s tým, že bola prepustená do domáceho ošetrenia až dňa 30.08.2014. Z charakteru zranenia - otras mozgu, ktoré žalovaná utrpela pri dopravnej nehode, správne okresný súd
vyvodil záver, že vzhľadom na takéto zranenie žalovaná nebola schopná uvedomovať si skutočnosti, ktoré nastali v čase po nehode. Žalovaná po úraze mala vertigo, vracanie, nauzea, pocit „na odpadnutie“, a preto bola hospitalizovaná za účelom observácie takto stavu. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovanej ohľadom jej zdravotného stavu. Bez povšimnutia nemôže ostať ani tá skutočnosť, že žalovaná od počiatku popierala svoje zavinenie na tejto dopravnej nehode, ktorá skutočnosť bola preukázaná v konaní aj výsluchom svedka U.. I., a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil ani tvrdenia žalovanej ohľadom jazdy predmetného vojenského konvoja v protismere, ktorú možnosť pripustil aj svedok U.. U. vo svojej výpovedi. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní nebolo hodnovernými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná, správne potom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže existovali vážne pochybnosti o tom, kto dopravnú nehodu zavinil. Tento záver nespochybňuje ani argument žalobcu, že v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce pasívnu legitimáciu žalovanej, nakoľko uvedené listinné dôkazy boli v konaní spochybnené a skutočnosti uvádzané v nich žalovanou hodnovernými listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov vyvrátené.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).