Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: B. C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., M. R. N. XXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. 06. 2018 č. k. -312 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o trovách štátu, p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, napadnutý rozsudok z r u š u j e.

III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a dohody o poskytnutí služby uzavreté dňa 24. 03. 2015 číslo XXXXXXXXXX, dňa 24.03.2015 číslo XXXXXXXXXX a dňa 27.08.2015 číslo XXXXXXXXXX, sú neplatné (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1550,91 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, na úhradu ktorých zaviazal žalovaného, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III. a IV.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania štátu (výrok V.).

2. Vyšiel zo zistenia, že žalobkyňa ako spotrebiteľ - dlžník uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu dňa 27. 08. 2015 č. XXXXXXXXXX na úver 1500 eur (ďalej úverová zmluva I.), súčasne toho istého dňa dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu o poskytovaní služieb za odplatu mesačne 2,60 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, tiež zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX dňa 24. 03. 2015 na úver vo výške 1500 eur (ďalej úverová zmluva II.), súčasne toho istého dňa dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu o poskytovaní služieb za odplatu mesačne 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, a zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX dňa 24. 03. 2015 na sumu úveru 1500 eur (ďalej úverová zmluva III.), súčasne toho istého dňa dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu o poskytovaní služieb za odplatu mesačne 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.

3. Podľa bodu 6. úverovej zmluvy I. bol dohodnutý úverový limit 1500 eur, mesačná splátka 81,78 eura (splátka úveru a platba podľa dohody o poskytovaní služby), počet mesačných splátok 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 46,68 eura, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania (úver, úrok, poplatok za poskytnutie úveru) 2110,56 eura, RPMN za úver 24,62 %, ročná úroková sadzba 16,93 %, priemerná RPMN za úver 33,96 %, poskytnutý revolving 1500 eur, predpokladaná RPMN po revolvingu 24,62 %, ročná úroková sadzba revolvingu 16,93 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Termín splatnosti poslednej splátky 01. 03. 2019 bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru, spolu s ostatnými údajmi totožnými ako v bode 6. zmluvy. Po prepočte RPMN vychádzajúc z mesačnej splátky 81,78 eura zistil, že RPMN je 72,35 % na rozdiel od žalovaného, ktorý pri jej výpočte vychádzal z mesačnej splátky 46, 68 €. Z prehľadu splácania mal preukázané, že žalobkyňa poukázala žalovanému do 01. 05. 2017 platby v celkovej výške 1500,78 eura, zamestnávateľ žalobkyne však vykonal zrážky aj za obdobie jún - september 2017 spolu vo výške 327,12 eura, takže žalobkyňa uhradila na úvere spolu 1827,90 eura, pričom podľa výpisu z účtu zaslal žalovaný žalobkyni z titulu úveru finančnú čiastku 1350 eur. Z úverovej zmluvy II. zistil, že žalobkyni bol poskytnutý úver 1500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť s 36 mesačnými splátkami po 87,24 eura (splátka úveru a platba podľa dohody o poskytovaní služby), pri mesačnej splátke (vrátane úrokov) 53,08 eura, celkovej čiastke na vrátenie 2060,88 eura, RPMN za úver 26,48 %, ročnej úrokovej sadzbe 17,77 %, priemernej RPMN za úver 34,42 % poplatku za poskytnutie úveru 150 eur a konečnej splatnosti úveru dňa 01. 04. 2018. Uviedol, že do výpočtu hodnoty RPMN žalovaný nezhrnul ďalšie náklady, vychádzal z výšky mesačnej splátky 53,08 eura, ale pri zadaní výšky skutočne splácaných splátok 87,24 eura činila hodnota RPMN 73,62 %. Podľa prehľadu platieb žalobkyňa zaplatila žalovanému do 01. 05. 2017 sumu 2110,22 eura, zamestnávateľ žalobkyne však vykonával zrážky z jej mzdy aj za obdobie jún - september 2017 po 87,24 eura celkovo 348,96 eura a tak žalobkyňa na úvere uhradila spolu 2459,18 eura, pričom z titulu tohto úveru žalovaný na účet žalobkyne poukázal dňa 24. 03. 2015 finančnú čiastku 1350 eur. V prípade úverovej zmluvy III. bol dohodnutý úver 1500 eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa splatiť v 36 mesačných splátkach po 87,24 eura, pri mesačnej splátke (vrátane úrokov) 53,08 eura, celkovej čiastke, na zaplatenie 2060,88 eura, RPMN za úver 26,48 %, ročná úroková sadzba 17,77 %, priemerná RPMN za úver 17,77 %, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 26,48 %, poplatku za poskytnutie úveru 150 eur, s termínom prvej splátky 01. 05. 2015 a poslednej splátky 01. 04. 2018. Po preverení hodnoty RPMN zistil, že je udávaná bez zohľadnenia ďalších poplatkov a vychádzalo sa z výšky mesačnej splátky 53,08 eura a nie 87,24 eura. Na tomto úvere podľa prehľadu platieb zaplatila žalobkyňa spolu 1989,91 eura, nezapočítané ostali platby za apríl až september 2017 zaplatené prostredníctvom zamestnávateľa zrážkami zo mzdy, teda celkom zaplatila sumu 2495,07 eura a z titulu úveru jej poukázal žalovaný finančnú čiastku 1350 eur. Súčasne s uzavretím týchto úverových zmlúv uzavrela žalobkyňa so žalovaným dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, ktoré boli obsahovo totožné s tým, že ich uzavretie je dobrovoľné a nepodmieňuje uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. V bode IV. dohôd bolo okrem čísla zmluvy uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne poskytnutím čiastky 1500 eur na základe zmluvy o revolvingovom úvere a v bode V. mesačná splátka 87,24 eura resp. 81,78 eura. Taktiež strany sporu súčasne uzavreli spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy rovnakého obsahu, podľa ktorých dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a podľa bodu 5. sa spory mali riešiť alebo pred všeobecným súdom, alebo Slovenským arbitrážnym súdom, Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter alebo Rozhodcovským súdom v Bratislave pri Asociácii pre rozhodcovské konanie.

4. Opierajúc sa o ust. a , a , a , , (ďalej len „“); , , a , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“); o ochrane spotrebiteľa argumentoval, že dané zmluvy o úvere revolvingového typu sú zmluvami spotrebiteľskými, pretože boli vyhotovené na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými, vrátane úverových zmluvných podmienok, bez možnosti žalobkyne meniť text a podmienky zmluvy. Po preskúmaní obsahu daných zmlúv dospel k záveru, že všetky tri zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú, že úvery sú bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko nepresné údaje, resp. ich absencia, nedávajú informácie o skutočnej výške nákladov žalobkyne ako spotrebiteľky, ktoré jej vzniknú čerpaním úveru. Akcentoval, že žalovaný žalobkyni nevyplatil dohodnutú výšku finančných prostriedkov, pretože sumu úveru ihneď krátil o 150 eur za poplatok za poskytnutie úveru, hoci výška úveru podľa každej zmluvy bola dohodnutá na sumu 1500 eur. Toto konanie žalovaného označil za prejav nekalej obchodnej praktiky a rozporný s dobrými mravmi. Zastal názor, že žalovaný ako silnejšia zmluvná strana svojvoľne znížil výšku úveru, síce v súlade s podmienkami zmluvy podľa článku 2. ods. 2.5. zmluvných dojednaní, ktorú zmluvnú podmienku žalobkyňa nemohla nijak ovplyvniť. Žalovaný tak požaduje úroky

a poplatky zo sumy úveru, ktorú v skutočnosti žalobkyni ani neposkytol, úročí celú sumu dohodnutého úveru úrokmi z úveru, pričom samotný poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za splátku úveru. Za ďalší prejav nekalej obchodnej praktiky žalovaného označil vykazovanú hodnotu RPMN, ktorá v sebe nezahŕňa poplatky za údajné služby, ktoré žalovaný poskytoval, za ktoré žiadal poplatky 2,53% resp. 2,60 % mesačne z výšky úveru, pričom vychádzal z výšky dohodnutého a nie skutočne poskytnutého úveru. Mal za to, že odplata za doposiaľ neposkytnuté služby podstatne zvyšujú náklady žalobkyne na celý úver a žalovaný vyžaduje odplatu za služby, ktoré sú vlastne úkony spojené s administratívnou činnosťou veriteľa, a to informácia o zostávajúcich záväzkoch, informácia pred splatnosťou splátky, prepárovanie platby, podpora call centra, informácia o prijatí platby, zaslanie kópie dokumentu, za ktoré ani nemôže požadovať poplatky (§ 9 ods. 10 ZoSÚ). Zvýraznil, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by poskytol žalobkyni uvedené služby alebo služby ako odklad splatnosti splátok, zmenu zmluvy na podnet žalobkyne, zaslanie druhej upomienky. Konštatoval, že aj keď dohody o poskytovaní služieb sú uzavreté ako samostatné dokumenty, neoddeliteľne však súvisia so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a tým, že žalovaný vyhotovil tieto dokumenty ako samostatné, obišiel obligatórnosť náležitostí úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako to vyžaduje ZoSÚ, ktorý neupravuje podmienky dohody o poskytovaní služieb, ale ide o nepomenovanú zmluvu podľa . Poukázal na bod 1. dohody o poskytovaní služieb, podľa ktorého ide o dohodnutú dobrovoľnú doplnkovú službu, uzavretie ktorej nepodmieňuje poskytnutie úveru, avšak žalovaný nepreukázal, že o tom žalobkyňu výslovne aj poučil. Keďže v daných úverových zmluvách chýbala obligatórna náležitosť - celková výška úveru, ktorá bola uvedená v zmluve o úvere odlišne od skutočne žalobkyni poskytnutej finančnej čiastky a hodnota RPMN, ako obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, bola uvedená nesprávne v neprospech žalobkyne, vyhodnotil tieto zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov podľa a ZoSÚ. Zastal tiež názor, že preskúmavané zmluvy o úvere sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko sú v rozpore s , keďže sa priečia dobrým mravom a obchádzajú zákon. Za poskytnutie úveru totiž žalovaný požadoval odplatu 150 eur, navyše poplatky za poskytovanie služieb, ktoré sú nákladmi spotrebiteľa na úver mali byť premietnuté do hodnoty RPMN. Dohody o poskytovaní služieb označil za neprijateľné zmluvné podmienky podľa a neplatné podľa . S ohľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverových zmlúv uzavrel, že žalovaný sa bez právneho dôvodu na úkor žalobkyne obohatil o sumy, ktoré mu žalobkyňa zaplatila naviac. Mal preukázané, že na úvere I. uhradila žalobkyňa spolu 1827,90 eura, poskytnutá jej bola suma 1500 eura, teda naviac uhradila 327,90 eura a žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 150,78 eura; na úvere II. spolu uhradila 2459,18 eur, navyše uhradila sumu 959,18 eura (rozdiel medzi 2459,18 eura a 1500 eur), pričom žalobkyňa žiadala o vydanie 639,91 eura a na úvere III. uhradila 2459,07 eura, navyše uhradila sumu 959,07 eura (2459,07 eura - 1500 eur), pričom žalobkyňa žiadala 639,91 eura. Žalobkyni preto priznal sumu uplatneného bezdôvodného obohatenia vo výške 1550,91 eura. K žalobkyňou požadovanému určeniu, neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a rozhodcovských zmlúv, uzavretých súčasne s úverovými zmluvami, poukazujúc na ust. (ďalej len „“) zastal názor, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na tomto určení, keďže žalovaný reálne začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, zamestnávateľ žalobkyne musel vykonávať zrážky z jej mzdy na základe uzavretých dohôd a žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacoval, preto sa žalobkyňa mohla domôcť ochrany svojich práv len žalobou na súde. Dodal, že zároveň dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď primárne veriteľovi umožňuje ex offo kontrolu jeho nároku s tým, že uzavretím takejto dohody je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky bez súdnej kontroly. V danom prípade dohody o zrážkach zo mzdy boli uzavreté ako samostatný právny dokument a teda ani nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú priamo v spotrebiteľskej zmluve. Argumentoval, že pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, teda musia obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v daných dohodách považoval za neurčité, a teda neplatné podľa , pretože v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Ďalej uviedol, že zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý mal byť bezpodmienečne uspokojený, avšak nebolo z neho zrejmé, že pohľadávka v akej výške je zabezpečená, za akých podmienok, kedy a v akej výške sa majú zrážky zo mzdy vykonávať. Dodal, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a že by mala možnosť odmietnuť uzavretie takejto zmluvy. Vyvodil, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a určil

preto, že sú neplatné. K rozhodcovským zmluvám zo dňa 27. 08. 2015 č. XXXXXXXXXX, zo dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX a zo dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX uviedol, že tieto uzavreli strany súčasne s úverovými zmluvami, preto ich podrobil súdnej kontrole z hľadiska spotrebiteľského práva a vzhliadol naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti. Dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy neboli so žalobkyňou individuálne dojednané, pretože sa jedná o formulárové zmluvy, vopred pripravené, ktorých obsah nemohla meniť. V tomto smere argumentoval, že text zmlúv žalovaný pripravil vopred, podľa ich obsahu žalobkyňa vyhlásila, že bola pred ich uzavretím poučená o dôsledkoch, avšak ich podpísanie žalobkyňou nepovažoval za znak individuálneho dojednania, pretože obsah týchto zmlúv nemohla ovplyvniť a žalovaný, na strane ktorého bolo dôkazné bremeno relevantným spôsobom nepreukázal, že si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. Naviac z rozhodcovských zmlúv nevyplýva, že by žalobkyňa bola informovaná o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Za dôvod neplatnosti rozhodcovských zmlúv považoval aj skutočnosť, že si rozhodcovské súdy vybral sám žalovaný, ktorý ich presne v rozhodcovských zmluvách aj označil, takže ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Podotkol tiež, že ak posúdil samotné spotrebiteľské zmluvy ako neplatné, tak i s nimi súvisiace spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy sú neplatné, ak sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalovanému s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa . Vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania štátu a v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku a preto na jeho zaplatenie zaviazal neúspešného žalovaného podľa v znení neskorších predpisov.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal uloženú mu povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 1550,91 eura a v tomto smere závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyni nebol v prípade uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX poskytnutý úver v dohodnutej výške, a že uzavreté zmluvy obsahujú nesprávnu výšku RPMN. Vysvetlil, že poplatok za poskytnutie úveru bol splatný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a skutočnosť, že ho klient - dlžník neuhradil platbou, alebo započítaním považoval za irelevantnú, pretože jeho majetkový stav zostal rovnaký. Vyzdvihol, že pojem „poskytnutie úveru“ nie je synonymom pojmu „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru bol zahrnutý do nákladov spojených s úverom a celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ uhrádza a teda aj do výpočtu RPMN. Dodal, že poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Uviedol, že spotrebiteľské úvery sú často čerpané na účely refinancovania iných úverov, kedy sú prostriedky z úveru poskytované v prospech spotrebiteľa, ale reálne na účty iných veriteľov či úhradu iných záväzkov medzi tými istými subjektmi. Konštatoval, že poplatok za poskytnutie úveru bol v súlade so ZoSÚ započítaný do celkovej čiastky, ktorú musela spotrebiteľka uhradiť, čo vyplývalo zo znenia zmluvy, kde bolo uvedené „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)“, ako aj zo zmyslu zákonnej definície § 2 písm. h) a g) ZoSÚ. Ďalej argumentoval, že dohoda o poskytovaní služieb bola predložená vo forme samostatného dokumentu s osobitným označením, ktorý bol žalobkyňou aj osobitne podpisovaný. Mal za to, že pri zachovaní priemernej obozretnosti a vnímavosti žalobkyňa musela mať vedomosť, že sa jedná o samostatný zmluvný dokument, ktorý navyše nepredstavoval podmienku k poskytnutiu úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jeho podpis mohla odmietnuť. Keďže dohoda o poskytovaní služieb bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, preto sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Opierajúc sa o ust. § 2 písm. g) ZoSÚ zvýraznil, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru a uzatvorenie dohody o poskytovaní služieb bolo voliteľné. Dodal, že dohoda o poskytovaní služieb bola so žalobkyňou uzatvorená ako samostatný právny úkon, ktorého predmetom je poskytovanie dohodnutého balíka služieb automaticky alebo z iniciatívy dlžníka, pričom služby poskytoval pravidelne a počas celého trvania zmluvného vzťahu. Závery konajúceho súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy považoval za rozporné s § 5a ods. 1 písm. a) zákona

č. , pretože tieto boli v súlade s týmto ustanovením a ide o zákonom dovolený spôsob zabezpečenia. Zvýraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavovala individuálne dojednaný právny úkon, jej uzavretie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru, preto žalobkyňa ju nemusela podpísať. Žalobkyňa bola v dohode poučená o dôsledkoch jej uzavretia, teda o možnosti predložiť dohodu zamestnávateľovi dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu), pričom v dohode vyjadrila súhlas s jej predložením zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy svojim podpisom. Vyzdvihol, že na zvýšenie pozornosti žalobkyne v texte graficky zvýraznil nie len upozornenie na dôležitosť prečítania textu dohody, ale i obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V texte dohody tiež informoval žalobkyňu, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a o možnosti odmietnuť jej uzavretie, ktoré skutočnosti žalobkyňa nespochybnila. Namietal i závery súdu o neurčitosti vymedzenia pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy, pretože táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsahovo a logicky viazaná na úverovú zmluvu. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzovala tak aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Podotkol tiež, že výška zrážky zo mzdy je prísne regulovaná právnymi predpismi, preto zrážka nemohla byť vykonaná v rozpore so zákonnom. Poprel aj závery smerujúce k údajnej nemožnosti ovplyvnenia obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a tvrdil, že žiadny zákon ako podmienku platnosti právneho úkonu so spotrebiteľom neurčuje, že musí byť jeho znenie ovplyvniteľné resp. zmeniteľné. Zastal názor, že individuálne dohodnuté ustanovenia nie sú nikdy neprijateľné, ak nespôsobujú hrubú nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že žalobkyňa nebola povinná prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, mohla od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla jeho odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Poprela vyjadrenia žalovaného a stotožnila sa s napadnutým rozhodnutím a vykonaným dokazovaním.

8. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že ho považuje za nezdôvodnené po vecnej stránke a zotrval na obsahu svojho odvolania v celom rozsahu.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, okrem výroku o trovách konania štátu, nie je dôvodné.

10. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 11. 06. 2018 č. k. -305 domáhala určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, rozhodcovských zmlúv a dohôd o poskytnutí služby uzavretých dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX, dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX a dňa 27. 08. 2015 č. XXXXXXXXXX a vydania bezdôvodného obohatenia zo zmlúv uzatvorených dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX vo výške 639, 91 eura, dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX vo výške 760,22 eura a dňa 27. 08. XXXX č. XXXXXXXXXX vo výške 150,78 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

11. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním preukázané, že strany sporu uzatvorili celkovo 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobkyni úver vždy vo výške 1 500 €. Išlo o zmluvu zo dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobkyňa zaviazala úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 53,08 €, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,77%, priemernej RPMN 34,42%, celkovej sume na zaplatenie 2060,88 € a poplatku za poskytnutie úveru 150 €. V rovnaký deň strany sporu uzatvorili i zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobkyňa úver vo výške 1500€ zaviazala splatiť za totožných podmienok ako v prípade prvej zmluvy o revolvingovom úvere. Poslednú zmluvu strany sporu uzatvorili dňa 27. 08. 2015 č. XXXXXXXXXX a touto sa žalobkyňa úver vo výške 1500 € zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 81,78 €, pri úrokovej sadzbe 16,93%, RPMN 24,62%, celkovej sume na zaplatenie 2110,56 € a poplatku za poskytnutie úveru 150 €. Žalovaný z titulu uvedených úverových zmlúv vyplatil žalobkyni

reálne vždy sumu 1350 €. Zároveň s úverovými zmluvami žalovaný nadväzujúc na ne, vždy uzatvoril so žalobkyňou i zmluvu o poskytovaní služieb, dohodu o zrážkach zo mzdy a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.

12. V súdnej veci žiadna zo strán ani nespochybňovala, že právny vzťah žalobkyne a žalovaného založený zhora uvedenými zmluvami o revolvingovom úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ust. a nasl. , ako i normy spotrebiteľského práva, vrátane o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), ako to správne učinil i súd prvej inštancie.

13. Prvoinštančný súd svoje vyhovujúce rozhodnutie v časti zaplatenia sumy 1550,91 € požadovanej žalobkyňou vyvodil z titulu bezdôvodného obohatenia podľa , keď žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu tým, že žalobkyňa na základe zhora označených úverových zmlúv plnila, žalovanému sumy prevyšujúce reálne získané istiny úveru. V tejto súvislosti prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov pre nesprávnosť údaju RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalovaný v tejto časti napádal výlučne nesprávne závery súdu, z ktorých vychádzal pri ustálení, že predmetné úvery sú bezúročné a bezpoplatkové. Jeho námietky v tomto smere odvolací súd považuje za neopodstatnené. Je totiž potrebné uviesť, že RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru ( ZoSÚ) a celková výška spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný pri všetkých troch úverových zmluvách, predmetom ktorých bolo poskytnutie úverov vo výške 1500 €, nevyplatil žalobkyni celú výšku úverov, ale v skutočnosti jej boli poskytnuté úvery len v sume 1350 €, keď tieto jej boli krátené vždy o sumu 150 € z titulu poplatku za poskytnutie služby. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa podľa úverových zmlúv zaplatiť však predstavovala sumu, pozostávajúcu z úveru vo výške 1500 € a nákladov, pričom výška úveru je uvedená aj s daným poplatkom. Táto skutočnosť prirodzene sa premietla i pri výpočte RPMN, ktorej výška v dôsledku nezapočítania sumy, ktoré si žalovaný ponechal pri vyplatení úverov nezodpovedala skutočným nákladom na poskytnuté úvery. Znamená to teda, že pokiaľ žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal z výšky úveru v zmluvách uvedeného (1500 €) a z celkovej čiastky na zaplatenie (2060,88 €, resp. 2110,56 €) bezpochyby RPMN v zmluvách bola uvedená nesprávne a to v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže správne mal žalovaný pri stanovení jej výpočtu vychádzať zo sumy úverov reálne žalobkyni poskytnutých t. j. zo sumy 1350 €. V tomto smere odvolací súd odkazuje i na rozhodnutie ESD vo veci C-377/14, čl. 3 písm. l), čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48a bod I. prílohy I. smernice, ktoré sa majú vykladať tak, že celková výška úveru a výška čerpania úveru prestavujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícií spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s úverom a ktoré nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené. Záver o nesprávnosti v zmluvách vypočítanej RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky vyplýva tiež i zo skutočnosti, že poplatok podľa každej dohody o poskytnutí služieb určený percentuálne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru do celkových nákladov spotrebiteľa zahrnutý nebol, čo je samostatným dôvodom aplikácie ust. ZoSÚ. Nič na tom nemení okolnosť, že dohody o poskytovaní služieb boli vo forme samostatných listín, pretože úzko nadväzovali na príslušné zmluvy o spotrebiteľských úveroch, s ohľadom na dojednanú výšku mesačnej odplaty percentom zo sumy schválených úverov zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorú mala žalobkyňa splácať v mesačných splátkach, uvedených spolu so splátkami úveru a úrokoch za úver a dobu poskytovania služieb zodpovedajúcu splatnosti poslednej splátky úveru. Pri správnosti záveru, že vo všetkých troch prípadoch dotknutých úverov je nevyhnutné tieto považovať za bezúročné a bez poplatkov, na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v žalobkyňou uplatnenej výške, ktorú žalovaný ani argumentačne v odvolaní nespochybnil, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Súd prvej inštancie preto opodstatnene v tejto časti žalobe vyhovel.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Rovnako tak odvolací súd si osvojil i závery prvoinštančného súdu o neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb, dohôd o zrážkach zo mzdy a rozhodcovských zmlúv, ktoré bezprostredne nadväzovali na zhora identifikované zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, všetky uzatvorené ako samostatné zmluvy v rovnaký deň ako zmluvy o revolvingovom úvere. V tejto súvislosti je významné, že všetky mali charakter tzv. formulárových zmlúv, ktorých obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, keďže išlo o zmluvy vopred pripravené. Podľa ustálenej súdnej praxe, za individuálne dojednanie zmluvu nemožno považovať zmluvou s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Samotná skutočnosť, že boli vyhotovené ako osobitné listiny, rovnako ako úverové zmluvy s ktorými súviseli, bez ďalšieho nepreukazuje, že boli individuálne dojednané, a preto žalovaného stíhala dôkazná povinnosť v tomto smere ( ).

18. V prípade Dohôd o poskytnutí služby, žalovaný nepreukázal, že tieto boli so žalobkyňou individuálne dojednané. Nepochybne totiž išlo o zmluvy formulárové, poskytnutie v nich špecifikovaných služieb si žalobkyňa nevymienila a s ohľadom na ich obsah a spôsob akým jej boli predložené spolu s úverovými zmluvami evokuje záver, že ani ako primerená spotrebiteľka nemohla plne pochopiť ich dôsledky. Je tak zrejmé, že žalobkyňa pristúpila na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ňou neovplyvnené podmienky, ktoré spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a ktoré boli výlučne v záujme dodávateľa, Ako už bolo vyššie uvedené odplata za poskytovanie služieb nebola zohľadnená pri výpočte RPMN a v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyni boli poskytnuté každý mesiac služby (protiplnenia) podľa dohody, za ktoré bola povinná platiť mesačnú odplatu percentuálne určenú zo sumy schváleného úveru zníženú o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak bola povinná platiť odmenu za iba prípadnú možnosť poskytnutia služieb v budúcnosti, bez ohľadu či tieto využije alebo nie a to až do doby splatnosti úveru. Pokiaľ i v bode 1.2 dohôd bola konštatovaná dobrovoľnosť služieb, ktorých poskytnutie nie je podmienkou získania úveru, žalovaný tiež nepreukázal splnenie si svojej povinnosti, a to že preukázateľne pred uzavretím zmluvy informoval žalobkyňu ako spotrebiteľku o tom, že od nej požaduje uhradenie plnení, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve ( ). Ide tak o neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho sú neplatné ( až 5 ).

19. K rovnako právnym úvahám prvoinštančného súdu o neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorené podľa odvolací súd opätovne len podčiarkuje, že ide o formulárové dohody, a zo strany žalovaného nebolo preukázané ich individuálne dojednanie. Práve naopak, okolnosti ich uzatvorenia v rovnaký deň ako boli uzatvorené zmluvy o úvere a ich prepojenosť na úverové zmluvy nasvedčujú, že uzatvorenie dohôd o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou uzatvorenia zmlúv o úvere, ktorá praktika žalovaného pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch je súdom všeobecne známa z rozhodovacej činnosti. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky tak nemala možnosť ovplyvniť ich obsah, pričom nebolo tiež preukázané, že by bola poučená o následkoch spojených s uzatvorením týchto dohôd. Nič na tom nemení ani to, že dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené ako samostatné dokumenty, v ktorých bola deklarovaná, nevedomosť dlžníka, že ich uzavretie je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru a možnosť odmietnuť jej uzavretie (bod I, II dohôd). Súd uvádza, že súd prvej inštancie správne podporne poukázal na systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je

značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút aktivuje. Je potrebné si uvedomiť, že spotrebiteľ sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska (ne) prijateľnosti zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (pozri rozsudok C-106/77 Simmenthal).

20. Posudzujúc predmetné dohody o zrážkach zo mzdy vo svetle týchto východísk, je opodstatnený záver, že umožňujú obísť prípadné neprijateľné podmienky v zmluvách o revolvingovom úvere na ktorého boli viazané, keď zamestnávateľ žalobkyne bol povinný vykonávať zrážky z jej mzdy po tom, čo mu boli žalovaným predložené a podľa jeho vlastnej úvahy oznámená i výška dlhu a to bez súdneho prieskumu opodstatnenosti pohľadávky požadovanej žalovaným. Nie je bez významu, že hoci v dohodách o zrážkach zo mzdy bola uvedená výška pohľadávky (vždy vo výške 1500 €), zároveň bolo definované, že pohľadávky žalovaného zabezpečené týmito dohodami sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o úvere a jej prípadnými dodatkami. Znamená to, že výlučne žalovaný určuje výšku pohľadávky, ktorá má byť postihnutá zrážkami zo mzdy, a keďže logiky považuje všetky nároky za súladné a vychádzajúce z prijateľných zmluvných podmienok, do uplatnenej pohľadávky môže zahrnúť i nároky sporné, bez ich podrobeniu súdnemu prieskumu. Veriteľ takto od dlžníka vymôže prostredníctvom zrážok zo mzdy pohľadávku v rozsahu, ktorú by dlžník nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktorý je založený len na subjektívnej predstave veriteľa, bez objektívneho vyhodnotenia výšky dlhu. Ďalej tiež z bodu V dohôd o zrážkach zo mzdy plynie, nielen výška mesačnej zrážky zo mzdy dlžníka, ale i jeho súhlas s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (z akéhokoľvek dôvodu) alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci (mesiacoch) zvýšená nad dohodnutú sumu, a to najvyššie prípustné podľa právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Takto koncipované ustanovenie nemožno vykladať inak, ako neprípustné navyšovanie dohodnutej výšky zrážok zo mzdy, kedy je veriteľ jednostranne neprimerane zvýhodnený tým, že bude uspokojený i nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednania ako zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy spôsobujú preto značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, z ktorého dôvodu bolo opodstatnené dohody o zrážkach zo mzdy považovať za neplatné pri aplikácii , a to i s prihliadnutím na to, že zabezpečovali pohľadávky z revolvingových úverových zmlúv, ktoré obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, ako už bolo vyššie konštatované.

21. Zhora popísané závery o nepreukázaní individuálneho dojednania žalovaným dopadajú i na rozhodcovské zmluvy uzatvorené stranami sporu a nadväzujúce na zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré preto odvolací súdu duplicitne opakovať nebude. V tejto súvislosti len zdôrazňuje, že pokiaľ rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná a vypláva z formulárovej zmluvy bez ozrejmenia podstatných rozdielov medzi konaním pred súdom a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi, je predpoklad, že tento ako slabšia strana zmluvného vzťahu si neuvedomuje dopad, majúci naň prípadné rozhodcovské konanie. Bolo na žalovanom, aby nad akúkoľvek pochybnosť preukázal, že žalobkyňa si osobitne vyjednala podmienku o riešení sporu zo zmluvy o úvere spôsobom zakotveným v rozhodcovskej zmluve. Zohľadňujúc obsah dohodnutých rozhodcovských zmlúv, ich odborný právnický text a formuláciu, ťažko pochopiteľnú pre žalobkyňu ako priemernú spotrebiteľku bez bližšieho vysvetlenia dôsledkov jednotlivých ustanovení, ako i skutočnosť, že boli žalobkyni predložené na začiatku zmluvného vzťahu spolu so zmluvou o úvere, dohodou o poskytovaní služieb a dohodou o zrážkach zo mzdy (dňa 24. 03. 2015 celkovo 8 dokumentov a dňa 27. 08. 2015

celkovo 4 dokumenty) nemožno však prijať bezpečný záver o individuálnom dojednaní rozhodcovských zmlúv, ktorých obsah mala žalobkyňa možnosť ovplyvniť, keďže s veľkou pravdepodobnosťou s ich obsahom ani nemala možnosť dôsledne sa oboznámiť a vyhodnotiť ho, vrátane možnosti od nich odstúpiť. Forma zmluvy, osobitná listina, na ktoré sa žalovaný odvolával, samotná ešte nepreukazuje individuálnosť jej dojednania. Za danej situácie rozhodcovské zmluvy napĺňajú znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy v intenciách , z ktorého dôvodu sú pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti argumenty žalovaného výlučne vo vzťahu k obsahu rozhodcovských zmlúv už bez významu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o trovách štátu, ako vecne správny podľa potvrdil.

23. Odvolaciemu konaniu podlieha i prieskum výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania štátu.

24. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žiadne trovy štátu v tomto konaní nevznikli, pričom súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia v súvislosti s týmto výrokom uviedol, že žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku, preto na jeho zaplatenie zaviazal neúspešného žalovaného podľa v znení neskorších predpisov. Odhliadnuc od toho, že výrok preskúmavaného rozsudku v časti o trovách štátu je v rozpore s jeho odôvodnením, za situácie, keď preukázateľne štátu v konaní žiadne trov nevznikli, odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa zrušil, keď nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktorého bolo vydané neexistovali.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalobkyni podľa ust. v spojení s . V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).