Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-1916-2022.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Subarea
44Ek/1916/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., C. XX.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX D., o vymoženie 4.297,58 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, IČO: 34 049 223, pod E. XXXXX XXX/XX, rozhodujúc o námietkach oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora, takto
rozhodol:
I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora.
II. Súd v r a c i a výzvu na úhradu trov exekútora sp. F. XXXXX XXX/XX zo dňa 05.02.2024 vydané súdnym exekútorom JUDr. Pavel Šajánek súdnemu exekútorovi na prepracovanie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.07.2022 domáhal od povinného vymoženia 4.297,58 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.05.2022. 2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 21.07.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, IČO: 34 049 223, ktorý predmetnú exekúciu vedie pod sp. F. XXXXX XXX/XX. 3. Súdny exekútor vydal dňa 05.02.2024 Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 166EX 500/22, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Na majetok povinného Okresný súd Trnava pod č. G. XXXXX/X/XXXX vyhlásil dňa 31.01.2024 konkurz. Súdny exekútor zároveň oprávneného vyzval na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 72,- Eur (základ 60,- Eur + 20 % DPH). 4. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. 5. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania. 6. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 7. Proti upovedomeniu podal oprávnený v zákonnej lehote námietky, v ktorých uviedol, že počas H. H. XXX/XXXX vedenej na majetok povinného, súdny exekútor vymohol pre oprávneného sumu 3.473,25 Eur (v období 10/2022 – 1/2024). Oprávnený má za to, že súdny exekútor si ponechal v zmysle Exekučného poriadku časť vymožených prostriedkov na úhradu svojich trov. Oprávnený sa s dôvodom na zastavenie exekúcie, že Okresný súd Trnava dňa 31.01.2024 vyhlásil konkurz na majetok povinného pod spis. F. XXXXX/X/XXXX, stotožňuje. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd námietkam oprávneného v plnom rozsahu vyhovel, preveril správnosť výšky trov v upovedomení o zastavení H. H. XXX/XXXX vydané súdnym exekútorom JUDr. Pavel Šajánek zo dňa 05.02.2024, toto upovedomenie zrušil a v prípade, ak sa súd nestotožní s tým, že sú tu dané dôvody na zrušenie vyššie uvedeného upovedomenia o zastavení exekúcie, oprávnený navrhuje, aby súd výzvu na úhradu trov exekútora vrátil exekútorovi na prepracovanie. 8. K námietkam oprávneného sa vyjadril súdny exekútor podaním zo dňa 08.02.2024, v ktorom súdu uviedol, že pri zastavení exekučného konania patrí súdnemu exekútorovi zákonný nárok na úhradu hotových výdavkov. 9. Exekučný súd žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 21.02.2024 požiadal súdneho exekútora o poskytnutie informácie: 1/ koľko Eur bolo spolu vymožených v tomto exekučnom konaní, 2/ koľko Eur bolo zaslaných oprávnenému a 3/ koľko Eur si ponechal súdny exekútor na trovy exekúcie. Podaním zo dňa 22.02.2024 súdny exekútor tunajšiemu súdu oznámil, že v predmetnom exekučnom konaní vymohol súdny exekútor celkom čiastku vo výške 4.570,04 Eur. Oprávnenému bolo zaslaných 3.473,25 Eur a na trovy exekúcie bola ponechaná čiastka vo výške 1.096,79 Eur. 10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 12. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 14. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 16. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva procesné úkony. V zmysle uvedeného nie je dôvod na to, aby oprávnený nemohol napadnúť len jeden z úkonov. Ak oprávnený podáva námietky proti výzve na úhradu trov, dôvodom námietok môže byť nesprávne určená výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná. V zmysle § 61n ods. 4 tretia veta, ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Práve možnosť vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva samostatné úkony, a z uvedeného dôvodu môže oprávnený napadnúť námietkami ktorýkoľvek z týchto úkonov. 17. Súd preskúmal námietky oprávneného a v danom prípade sa stotožnil s názorom oprávneného, že pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol trovy v sume 1.096,79 Eur, táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. Ak takto uplatnené trovy exekútora prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v prospech trov exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor
má nárok na ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Súd poukazuje na znenie druhej vety § 198 ods. 2 Exekučného poriadku podľa ktorej, ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. Podľa uvedeného je zrejmé, že v prípade čiastočného vymoženia odmeny súdnym exekútorom počas vedenia exekúcie (podľa § 60 Exekučného poriadku a § 6 a § 7 vyhlášky), má byť táto pri následnom zastavení exekúcie použitá na úhradu náhrady výdavkov, ktoré znáša účastník konania a teda na úhradu náhrady paušálnych výdavkov podľa § 22 vyhlášky. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií), a majú byť pokryté najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Nemožno však zo žiadneho ustanovenia vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženú odmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na vyhláškou určenú náhradu paušálnych výdavkov (od oprávneného). 18. Na zdôraznenie správnosti súd, uvedomujúc si svoje osobitné postavenie v exekučných veciach od 01.04.2017 a tiež skutočnosti, že súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď uvádza, že na uvedenú problematiku reagoval zákonom predvídaným spôsobom. Na zasadnutí exekučného grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11.12.2019 bol jednohlasne prijatý záver, že v prípade, ak súdny exekútor zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie len v rozsahu 60,- Eur + DPH (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku), do ktorých sa započítava aj vymožená odmena. Rovnako tak na zasadnutí exekučného grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 20.06.2023 bol jednohlasne prijatý záver, že ak vymožená suma, ktorú si exekútor ponechá na svoje trovy prevyšuje minimálny zákonný nárok (60,- Eur + DPH), nemá nárok na ďalšiu náhradu. Uvedený záver akceptoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej veci, v uznesení sp. zn. II. ÚS 315/2023 zo dňa 14.06.2023 uviedol, že nezistil, že by okresným súdom aplikovaný postup pri výpočte trov súdneho exekútora mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia, keď nezistil, že by posudzované rozhodnutie bolo svojvoľné, alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené. 19. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že námietky oprávneného týkajúce sa výšky trov uplatňovaných exekútorom sú dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vracia výzvu na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na prepracovanie. Po vykonaní procesných úkonov je exekútor povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 4 veta posledná Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.