Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/125/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých A. J., nar. XX.XX.XXXX, A. J., nar. XX.XX.XXXX, M. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pochádzajúcich z matky E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX W., zastúpenou JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, a otca B. A. J., nar XX.XX.XXXX, bytom S. V., V. XX, XXX XX P., F., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. -137 zo dňa 19.11.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca vo či mal. deťom A. a A. a M. J..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -23 zo dňa 10.12.2015 vo výroku o výške výživného tak, že:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletej A. J., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 240,- Eur počnúc od 01.09.2018 do budúcna, maloletej A. J., nar. XX.X.XXXX mesačnou sumou vo výške 200,- Eur počnúc od 01.09.2018 do budúcna a maloletému M. J., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 160,- Eur počnúc od 01.09.2018 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletých .

Dlžné výživné pre maloletú A. vo výške 510,- Eur, pre maloletú A. vo výške 420,- Eur a pre maloletého M. vo výške 330,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť v lehote do 60 dní k rukám matky maloletých.

V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , ods. 1-5, , ods. 1,2, , ods. 1, , ods. 1, , ods. 1, , ods. 1,3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otcovi bola rozsudkom uložená povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 70 Eur, mal. A. sumou 60 Eur a mal. M. sumou 50 Eur. Maloletá A. je žiačkou 7. ročníka Základnej školy. maloletá A. je žiačkou 5. ročníka Základnej školy, maloletý M. navštevuje Materskú školu. Otec mal. detí dňa 17. mája 2016 uzavrel manželstvo, teda pribudla mu ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť. V Nemecku začal podnikať, prevádzkuje so svojou manželkou reštauračnú činnosť na adrese, ktorá je uvedená na návrhu matky ako korešpondenčná adresa. Na poschodí reštaurácie je zriadený byt o podlahovej ploche 60m2, ktorý obýva so svojou manželkou. Podľa tvrdenia otca je jeho príjem je mesačne 1 000 - 1200 Eur v čistom, z čoho mimo vyššie uvedených nákladov platí 30 000,- HUF (cca 100,- €) mesačne na hypotekárny úver, z ktorého pred uzavretím manželstva nadobudol byt nachádzajúci sa v E., kam chodí domov.

5. Po prevedenom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného pre maloletých je čiastočne dôvodný a to k 1.9.2017, pretože jednak maloletý M. začal navštevovať základnú školu, kde mu okrem doteraz existujúcich výdavkov pribudli aj nové výdavky (školské pomôcky, školské aktivity, mimoškolské aktivity a podobne) a zároveň pri všetkých deťoch možno konštatovať zvýšené výdavky vplyvom veku. Na druhej strane otec maloletých má príjem v zmysle , ktorý predstavuje mesačne dvadsaťnásobok sumy životného minima a z tohto príjmu je spôsobilý uspokojovať aj zvýšené potreby maloletých detí. Otec mal dostatok času v priebehu konania preukázať svoje majetkové pomery, neučinil tak a preto súd aplikoval zákonné ustanovenia, vzťahujúce sa na takýto prípad. Otec bol navyše v priebehu tohto konania zastúpený advokátom. Je však zároveň potrebné, že matkou špecifikované náklady na všetky maloleté deti nie sú v celom rozsahu opodstatnené. Napríklad výdavky na oblečenie vo výške 120 Eur, stavebné sporenie 1.327,8 ročne sú výdavky, ktoré nemusia byť vynakladané až v takejto výške. Vo všeobecnosti môže rodič uspokojovať potreby svojho maloletého dieťaťa v akejkoľvek sume, nie každý výdavok a nie v akejkoľvek výške je však dôvodný. Súd na jednej strane uznáva, že výživné zo strany otca na maloleté deti v súhrnnej sume 180 Eur mesačne predstavuje výživné, ktoré na uspokojenie ich potrieb nestačí. Výživné je potrebné zvýšiť a zabezpečiť maloletým deťom dôstojný život, čo je povinnosťou oboch ich rodičov a otec, keďže nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti, je povinný uspokojovať ich životné potreby vyššou mierou hmotného zabezpečenia. Že na to má dostatočný príjem, vyplýva z ustanovenia . Súd je oprávnený použiť pri výške opodstatnených životných nákladov na maloleté deti úvahu, na základe ktorej má súd zato, že primerané mesačné náklady na maloletú A. predstavujú 350 Eur mesačne, na maloletú A. 300 Eur mesačne a na maloletého M. 250 Eur mesačne. Keďže celodennú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne iba matka, na základe čoho je výrazne obmedzená z možností využiť čas na zvýšenie kvalifikácie s cieľom zamestnať sa na lepšie platenej práci, alebo sa zamestnať súčasne aj v inej práci s cieľom zvýšiť si svoju životnú úroveň a rovnako aj životnú úroveň svojich maloletých detí, je na otcovi, aby im prispel vyššou mierou finančných prostriedkov na ich potreby. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, otec je však povinný prispievať vyššou časťou na ich primerané životné potreby, než ich matka. Súd preto otcovi priznal vyššie výživné a to v sume 240 Eur mesačne na maloletú A., 200 Eur mesačne na maloletú A. a 160 Eur mesačne na maloletého M.. V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a to z dôvodu, že pre súčasné potreby maloletých detí vzhľadom na ich vek postačuje súdom určené zvýšené výživné. Keďže súd rozhodol o zvýšenom výživnom splatnom vždy k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom pre rozhodujúce obdobie určil 1.9.2018, otcovi ku dňu vyhlásenia rozsudku určil dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 30.11.2018 pre maloletú A. v sume 510 Eur, pre maloletú A. v sume 420 Eur a pre maloletého M. v sume 330 Eur. Dlžné výživné je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletých v lehote do 60 dní. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania otca 7. Proti návrhu vyhovujúcej časti rozsudku podal odvolanie otec, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho namietal nesprávny procesný postup súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V odôvodnení odvolania poukázal otec na to, že od poslednej úpravy výživného na mal. deti do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynuli len 2 roky. V čase rozvodového konania matka pred súdom prvej inštancie uviedla náklady na mal. A. vo výške 210,- €, na mal. A. vo výške 160,-€ a na mal. M. vo výške 130,- €. Po 2 rokoch s podľa tvrdení matky zvýšili výdavky na mal. deti niekoľko násobne, a to na mal. A. na sumu 1.022,07 € (721,48 € + 300,59 € náklady na bývanie), na mal. A. na sumu 805,07 € ( 504,48 € + 300,59 € náklady na bývanie) a na mal. M. na sumu 714,29 € (413,35 € + 300,59 € náklady na bývanie). Takéto nárazové a značné zvýšenie nákladov na mal. deti považuje za absolútne neprimerané a nereálne a má za to, že matka uvedené náklady účelovo nadhodnotila. Namieta uvedené výdavky, nakoľko má za to, že v konaní ich reálnu existenciu ani nepreukázala. Matka mal. zároveň uviedla, že jej mesačný príjem je opatrovateľský príspevok na svoju starú matku vo výške 212,89 €. Toto tvrdenie považuje za absolútne nepravdivé a nezodpovedajúce skutočnosti. O tom, že matka o svojom príjme neuvádza pravdivé skutočnosti svedčí jednoznačne jej životná úroveň a jej mesačné výdavky, ktoré sú len v súvislosti s mal. deťmi podľa jej tvrdení uvádzaných v konaní vo výške 2.541,43 €. Ňou uvádzaná výška výdavkov je v hrubom nepomere s deklarovanou výškou jej príjmu. Súd prvej inštancie sa však absolútne nezaoberal týmito jej tvrdeniami a s daným rozporom. V súvislosti s jeho príjmom súd prvej inštancie aplikoval ust. a stanovil vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima. Vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho mesačný príjem pochádzajúci z podnikateľskej činnosti v F., v rámci ktorej so svojou manželkou vykonával reštauračnú činnosť, predstavuje sumu 1000-1200,- € mesačne. V predmetnom podaní špecifikoval aj svoje výdavky na živobytie. Nakoľko vyššie uvedená podnikateľská činnosť neprofitovala, ale naopak, podnikanie začalo upadať, zisky klesali a bola stratová. Aj napriek skutočnosti, že sa snažil podnikanie zachrániť, nepodarilo sa mu to a podnikanie bol nútený ukončiť ku dňu 22.02.2019. V súčasnosti je nezamestnaný, vedený na úrade práce v F. s tým, že si hľadá zamestnanie, avšak zatiaľ neúspešne a nemá žiadny príjem. Napriek jeho žiadosti o možnosť byť vypočutý k predmetu konania na súde v mieste prechodného bydliska, súd prvej inštancie žiadosti nevyhovel a znemožnil mu uplatniť si právo na súdnu ochranu a porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Uskutočneného pojednávania sa nemohol zúčastniť z pracovných dôvodov, čo aj súdu oznámil avšak mal záujem k predmetu konania sa vyjadriť. Má za to, že takýto procesný postup súdu neumožňujúci jeho výsluch nebol správny a zákonný.

8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec v konaní súdu nepreukázal prímy a za tým účelom súdu nepredložil žiadne podklady na ich zhodnotenie. Otec si nielenže svoju povinnosť nesplnil, ale dokonca sa na posledné pojednávania ani nedostavil, pričom otcom tvrdený dôvod neúčasti bol evidentné účelový. V tejto súvislosti otec v odvolaní namieta, že súd mu svojim postupom znemožnil byť vo veci vypočutý, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tieto výhrady otca sú absolútne neopodstatnené. Napokon súd sa s týmito námietkami otca adekvátne vysporiadal v odvodnení napádaného rozsudku. Súd správne poukázal na to, že na pojednávanie dňa 19.11.2018 otca riadne predvolal, bol pre neho zabezpečený aj tlmočník, otcovi bol preložený návrh, prílohy a aj procesné poučenia, načo otec reagoval deň pred pojednávaním, že žiada pojednávanie odročiť z pracovných dôvodov. Otec v priebehu konania viackrát požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdneho rokovania s matkou maloletých, čo sa nakoniec potvrdilo ako neúspešné. Súd preto správne konštatuje, že otec si mal pracovné záležitosti zabezpečiť tak, aby sa pojednávania zúčastnil. Navyše otec ani bližšie nešpecifikoval, o aké prekážky na jeho strane sa jedná a súd jeho správanie preto nemohol vyhodnotiť inak ako za obštrukciu. Z uvedených dôvodov sú preto námietky otca absolútne irelevantné. Otec mal možnosť sa vo veci vyjadriť a mohol sa riadne zúčastniť aj vytýčeného pojednávania. Rozporuje tiež tvrdenie otca, že platí hypotéku. Na rodinnom dome nie je žiadna hypotéka a byt v E. matka s otcom spoločne prenajímali. Z časti z nájmu sa platila hypotéka a zostávajúcu časť nájmu si ponechal otec. Pokiaľ ide o výhrady otca ohľadom výšky výdavkov na mal. deti, k tomu uviedla, že matka súdu výšku výdavkov dostatočne preukázala, takže výhrady otca sú výslovne len účelové. Rovnako nie je pravdivé otcovo tvrdenie, že súd sa nezaoberal príjmami maky. Matka navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom

( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Zhrnúc skutočný stav veci, zistený súdom prvej inštancie, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, otec sa na ich výchove nepodieľa. Úprava výživného bola naposledy učinená rozsudkom z roku 2015, maloletá A. mala v tom čase 10 rokov, mal. A. 8 rokov a mal. M. 5 rokov. Matka bola poberateľkou opatrovateľského príspevku, otec pracoval v F. v oblasti gastronómie, jeho príjem známy nebol. V súčasnosti maloletá A. je žiačkou 7. ročníka ZŠ, aktívne sa venuje gymnastike, vrátane súťaží. Mal. A. je žiačkou druhého stupňa ZŠ. Mal. M. nastupuje na plnenie povinnej školskej dochádzky. Príjem matky sa podstatne nezvýšil.

11. Otec vo svojom odvolaní namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý nereflektoval na jeho žiadosť o odročenie pojednávania a žiadosť o možnosť byť vypočutý dožiadaným súdom, vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.11.2018, na ktoré predvolal otca mal. detí a zároveň zabezpečil úradný preklad písomného predvolania. Otcovi mal. detí bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 29.10.2018 (doručenka na čl.126). Otec elektronicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie dňa 19.11.2018 (čl.129), t.j. v deň konania pojednávania. Súd obratom otcovi oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola akceptovaná ( čl. 130). Keďže súd prvej inštancie postupoval v zmysle , správne vyhodnotil dôvod na odročenie pojednávania ako neopodstatnený, resp. nepreukázaný, upovedomil stranu o tom, ako posúdi jeho návrh na odročenie pojednávania, je potrebné konštatovať, že takýmto postupom nebolo znemožnené strane sporu realizovať procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. V ďalšom otec namieta nesprávne zistenie skutočného stavu a neprávne právne posúdenie prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:

Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod.

16. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa

závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

17. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

18. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 4 rokov. So stúpajúcim vekom detí stúpajú výdavky na ich stravu, ošatenie, obuv a neposlednom rade aj školské potreby. Mal. A. sa venuje športu prechádza prirodzeným vývinom, niet pochýb, že organizmus maloletej v súvislosti s jej dospievaním vyžaduje zvýšené nároky na množstvo prijímanej potreby, obmenu vyžaduje pravidelne aj šatník maloletej. A. nastúpila druhý stupeň povinnej školskej dochádzky, mal. M. nastúpil na ZŠ. Prechod do školského zariadenia vyžaduje nákup školských potrieb. Vychádzajúc z uvedeného, na strane maloletej došlo k objektívnemu nárastu životných nákladov detí, na ktorý sa prihliadne vždy pri zmene pomerov ( ), dôvodiac tým zvýšenie výživného na mal. deti. V tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne nesprávne skutkové zistenie ani nesprávne právne posúdenie veci.

19. K možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca odvolací súd uvádza nasledovné. Otec už v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného nepreukázal svoj príjem, vo veci sa nevyjadril, na pojednávaní sa osobne nezúčastnil. Z pripojeného spisu je zrejmé len to, že pracoval v F. v oblasti gastronómie. Ako to vyplýva z vyjadrenia otca v konaní ( čl. 75), v F. začal podnikať, prevádzkuje s manželkou reštauračnú činnosť. O výške svojho príjmu z podnikania nepredložil žiaden relevantný dôkaz. K návrhu na zvýšenie výživného sa nevyjadril, napriek tomu, že mu súd po zániku plnomocenstva jeho právnej zástupkyne doručoval úradne preložený návrh na začatie konania, správu kolízneho opatrovníka. Povinný rodič, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti je povinný preukázať pred súdom príjmy z tejto inej než závislej činnosti, predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie ( § 63, ods. 1 ZoR). Ak si rodič nesplní ktorúkoľvek z týchto povinností dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby. Nastupuje preto zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako 20- násobok sumy životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných skutočností, pričom fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Keďže v preskúmavanej veci otec nepredložil žiadne doklady preukazujúce výšku jeho príjmu, nesplnil si svoju edičnú povinnosť. Na vec z hľadiska určenia výšky priemerného mesačného príjmu otca je preto potrebné aplikovať ust. veta druhá a v jeho zmysle príjem otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo prestavuje sumu 4.204 eur.

20. Na základe zistených odôvodnených potrieb detí a príjmových pomerov otca, porovnávajúc ich s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, podaný návrh o zvýšenie výživného za sčasti dôvodný. Súdom určená suma výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca, je zároveň faktickým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca.

21. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).