Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/125/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v konaní o návrhu manželky A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., právne zastúpenej F. G. H., advokátkou so sídlom I. XX, J., na rozvod manželstva s manželom K. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu L. B., narodenom XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo K. B., narodeného XX.XX.XXXX a A. B., I. M., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX N. J., zapísané v O. B. B. P. J. Q., N. R. XX, I. XXXX, L. S. X, A. A. T. XXX r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý L. B., narodený XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého L. mesačne sumou 300 eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom podaným na súde dňa 15.11.2023 domáhala rozvodu manželstva a žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že jej spolužitie s manželom po uzavretí manželstva bolo spočiatku harmonické a manželstvo, plnilo svoje funkcie. Manžel sa viacej venoval práci ako rodine, avšak manželka to chápala, bola tolerantná a chod domácnosti zvládala bez väčších problémov. V roku 2008 manželia kúpili rodinný dom a manžel zmenil zamestnanie, založil si živnosť a začal podnikať v oblasti nákupu a predaja motorových vozidiel. Spočiatku to vyzeralo tak, že manžel bude mať viacej voľného času a bude sa viacej venovať rodine, avšak v priebehu trvania manželstva manželka postupne zistila, že to tak nie je a s prihliadnutím na ich rozdielne povahové vlastnosti, životné ciele sa začali postupne odcudzovať. Vznikali medzi nimi rozpory v názoroch týkajúcich sa vedenia domácnosti, výchovy detí a pod. a ich predstavy ohľadom spoločnej budúcnosti sa stali nezlučiteľné, čo vyústilo aj k citovému odcudzeniu. Manželka je presvedčená, že manželstvo sa nachádza v takom trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, že je vylúčené, aby sa tento stav zmenil. Manželka ako príčinu rozvratu manželstva uvádza dlhodobú rozdielnosť pováh a s tým súvisiace odlišné názory na život, a dlhodobé citové ochladnutie. Účastníci sa v dôsledku dlhodobo rozdielnych názorov a nezhôd odcudzili,

nedôverujú si, a v podstate obaja nevidia žiaden zmysel pokračovať v takto manželstve. Obaja majú za to, že rozvodom manželstva neutrpia ani ich synovia, o ktorých výchove sa do budúcnosti dohodli.

2. Navrhovateľka na pojednávaní na svojom návrhu zotrvala, pričom dodala, že vstupovala do manželstva ako maloletá so súhlasom súdu, nakoľko bola tehotná. Ich manželstvo bolo ako bežné manželstvo aj s problémami. V roku 2017 začala viaznuť ich komunikácia, často sa hádajú, hádajú sa aj pred deťmi. Obaja majú rozličné predstavy o fungovaní manželstva, stále žijú v spoločnej domácnosti. V takomto manželstve nechce zotrvať, nemá ešte presnú predstavu, ako budú fungovať po rozvode, avšak odmieta obnovenie spolužitia.

3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil s odôvodnením, že keď manželka chce, aby boli rozvedení, tak nech ich súd rozvedie. S manželkou sú spolu už 22 rokov a je dosť možné, že sa ich počiatočný a kamarátsky vzťah zmenil. Súhlasil s manželkou aj v tom, že keby sa teraz zmierili, tak nevie, či by im to vydržalo dlhšie ako mesiac.

4. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.

5. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.

6. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletého dieťaťa, daňovým priznaním manžela, potvrdením o príjme manželky, správou opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn K. (v súčasnosti už plnoletý) a dňa XX.XX.XXXX syn L.. Manželia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.

8. Podľa Čl. l , Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

13. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú zjavne vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo už v súčasnosti neplní svoj spoločenský účel. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na spôsob manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželia zdôrazňovali predovšetkým rozdielnosť svojich pováh a z toho plynúce rozdielne

predstavy o ich vzájomnom spolužití a výchove detí. Zovšeobecniac, na základe vzájomných vyjadrení manželov možno konštatovať, že manželka je striktnejšia, metodickejšia, zodpovednejšia, zatiaľ, čo manžel je benevolentnejší, flexibilnejší, bezstarostnejší. Namiesto toho, aby sa navzájom manželia vďaka svojim rozdielnostiam dopĺňali a vzájomne vyvažovali svoje prípadné nedostatky, musí súd v danom prípade konštatovať, že rozdielnosť pováh manželov v konečnom dôsledku spôsobila ich vzájomné odcudzenie do takej miery, že ich ďalšie manželské spolužitie nie je možné. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie, a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie, súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie, čo však bolo v tomto prípade bezvýsledné. Možnosť, resp. nemožnosť obnovenia manželského spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí výlučne od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Ak teda samotní manželia uzavreli, že aj keby sa znova zmierili, vydržalo by to len krátky čas, nemôže ich súd nútiť, aby sa o to opakovane pokúšali a zotrvávali v manželstve len formálne. Ak už teda účastníci konania nedokážu naďalej spolu žiť ako manželia, v ich ďalšom živote bude nepochybne prospešné, aby spolu dokázali vychádzať aspoň ako zodpovední rodičia, čo bude v jednoznačnom záujme ich maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného mal súd za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

14. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Manželia majú dve deti, a to K. B., narodeného XX.XX.XXXX (v súčasnosti plnoletý) a maloletého L. B., narodeného XX.XX.XXXX.

16. Maloletý L. je vo veku 11 rokov, jeho zdravotný stav je narušený, má astmu a alergie, chodí do základnej školy, je žiakom 5. ročníka, navštevuje krúžok anglického jazyka. Priemerné mesačné výdavky na maloletého sú cca 625,- eur. Krúžok anglického jazyka stojí mesačne 200,- eur.

17. Manželka pracuje ako asistentka predaja vozidiel vo firme svojho manžela a jej čistý mesačný príjem je 850 - 900,- eur. Iný príjem nemá. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, okrem majetku v BSM.

18. Manžel je živnostník, podniká v oblasti nákupu a predaja motorových vozidiel, jeho príjem z tejto činnosti pred „koronou“ bol cca 2.500 eur mesačne a teraz je 1.500 eur mesačne. s manželkou bývajú v rodinnom dome, nemajú naň hypotéku. Nemajú žiadne pôžičky ani úvery. Réžia na bývanie je 200-300 euro mesačne. Iný príjem nemá. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, okrem majetku v BSM. Vlastnia pozemok v A..

19. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

21. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil.

36. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( , )

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( )

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)